Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810203044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3810203044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., IČO: 36816337, Tower 115,
Pribinová 25, 811 09 Bratislava zast.: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, 831
01 Bratislava proti povinnému: W. N., nar. X.X.XXXX, M. L. XXX/XX, 971 XX Prievidza, o vymoženie
istiny vo výške 838,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 21. októbra 2014, č. k. 15Er/535/2010 - 18, takto dňa 28.mája 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku,
zároveň uviedol, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 23.02.2010 domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo

výške 838,37 Eur s prísl. a to na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp.zn. NRS
82/2009 vydaný dňa 11.01.2010 JUDr. Andreou Bárdošovou, rozhodcom Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Najvyšší rozhodcovský súd a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2010 a
vykonateľnosťdňa30.01.2010.PoverenienavykonanieexekúciebolosúdnemuexekútoroviJUDr.Hane
Cibulkovej udelené tunajším súdom dňa 03.06.2010. Predmetným exekučným titulom bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 838,37 Eur a trovy konania 33,19 Eur + 175,20 Eur a

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súd opätovne preskúmal exekučný
titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu označenú ako
„Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECTPlus Zmluva o revolvingovom úvere
(ďalej ako „Zmluva o úvere“)“ (ďalej bude súd uvedenú zmluvu už označovať len ako „Zmluvu o
úvere „) zo dňa 31.03.2009 a Všeobecné obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť uvedenej
zmluvy a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je

povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Súd s
poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený uzavretou Zmluvu
o úvere zo dňa 31.03.2009 považuje jednoznačne za spotrebiteľský vzťah, keďže sa jedná o zmluvu
ktorú uzatvoril dodávateľ (spoločnosť COFIDIS, a.s. konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti) so spotrebiteľom (W. ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti). Neoddeliteľnou súčasťou dojednanej zmluvy sú Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, ktorých znenie nemohol povinný ako spotrebiteľ podstatnejšie ovplyvniť.
Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej. Súčasťou zmluvy
sú zmluvné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore
medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Preskúmaním predmetných „Všeobecných obchodných
podmienok“ Zmluvy o úvere, konkrétne bodu 12.8 označeného ako „Rozhodcovská doložka“ vzhliadol
súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli dôvody, ktoré bližšie

špecifikuje v nasledovných odsekoch. V zmluvných dojednaniach v bode 12.8 bol upravený alternatívny
spôsob riešenia sporov z dohody, v rozhodcovskom konaní, avšak pri zachovaní možnosti navrhovateľapredložiť vec všeobecnému súdu, t.j. výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu pre spotrebiteľa
je podľa názoru súdu len zdanlivá. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na
strane žalobcu veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa

uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú
povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná.
Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do predtlačených zmluvných podmienok - v
prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom
akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje

nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106
O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože
trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu
je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie
proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej

doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne
tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou
ich spor rozhodne (rozhodcovský súd opakovane volený veriteľom vo väčšom množstve vecí navyše
rýchlo získa logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ
predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé,

že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu ktorá mu ex lege patrila (napr. neprihliadal na
zjavne nesprávne vyúčtovanie výšky poplatkov z omeškania jednorazovo 8% z každej včas neuhradenej
minimálnej mesačnej splátky a v roku 2010, t.j. menej než dva roky od uzavretia zmluvy tieto
navrhovateľovi priznal vo výške presahujúcej 28 omeškaní). Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi

rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú)
podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Exekučnému súdu
neprislúcha úloha „pasívneho pozorovateľa“, ktorý „povolí“ vykonávanie, resp. pokračovanie v každej
exekúcii - exekučnom konaní, ktoré bolo iniciované na základe rozhodnutia, resp. inej úradnej listiny
vydanej na to príslušným orgánom (spoliehajúc sa pritom na to, že tento orgán si splnil všetky

povinnosti vyplývajúce mu z príslušných právnych predpisov). Spôsobilý exekučný titul je základnou
podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Primárnym základom záveru
súdu prvého stupňa je neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky
následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je formálne a materiálne
vykonateľným exekučným titulom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže

byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z
uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné
pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa),
rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku s poukázaním na § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu

zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Rozhodcovskou doložkou zakotvenou v článku 12. Bodu 8 VOP nie je dotknuté právo navrhovateľa
predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu SR, s čím zmluvne strany súhlasia. Cieľom § 53

ods. 4 písm. r/ Obč. zákonníka je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak
by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá
za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva
možnosťriešiťsporvzmysledojednanejrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskomkonaní,alespotrebiteľ

môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky,
ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,
bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v
žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že VOP sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Poukázal na rozhodnutia KS Banská Bystrica č.k. 17CoE/74/2011 zo dňa 24.02.2011 a 13CoE/26/2012
zo dňa 19.03.2012. Má za to, že rozhodcovská doložka v platnom znení nevyvoláva hrubý nepomer
medzi právami, nakoľko umožňuje prejednanie sporu nielen pred rozhodcovským súdom ale aj pred
všeobecným súdom. Má za to, že znenie rozhodcovskej doložky by vyvolalo hrubý nepomer práve vtedy,ak by túto možnosť nezakotvovalo. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 212 ods. 1
O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť

z týchto dôvodov:

Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí správne aplikoval
príslušné právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

§ 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, t. j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/,
b/, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Zo znenia ustanovenia §
45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. explicitne vyplýva, že pri zistení dôvodov uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení, súd výkon rozhodcovského rozsudku zastaví bez ohľadu na štádium, v akom sa

výkon rozhodnutia, resp. exekúcia nachádza.

Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého
stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného
zákona, t. j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 243d ods. 2 Ex. por. na exekučné konania vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona
použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj na účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku).

Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané
dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v
priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie
nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského

rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo
230/2011)

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012).

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe
spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená zmluva medzi účastníkmi zo dňa
31.03.2009 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinného v čase jej uzavretia. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a s poukazom na prevzatie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z komunitárneho
práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, bolo aj v oblasti obchodného práva potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou
občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi neexistovala
špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku, bolo v súlade s ustanovením § 1 ods.

2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne aplikovať aj ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak
na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č.

244/2002 Z. z., správne preto súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1, 4 a § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, s prihliadnutím aj na príslušnú smernicu Rady 93/13/EHS a zisťoval, či
zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má
nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán

značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku, upravenú v bode 12.8 Všeobecných
obchodných podmienok pre úver, opodstatnene považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú
sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom v rozhodnom období.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti

je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívaťsvojesilnejšiepostavenie-danétým,žespotrebiteľniejefaktickyschopnýpresadiťakékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod
tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo
sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj

príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Za neprimeranú je potrebné považovať aj rozhodcovskú doložku v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy,
resp. všeobecných obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, nebola
individuálne dojednaná, keď obsah obchodných podmienok povinný nemohol ovplyvniť, resp. niektoré

z ustanovení vylúčiť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu,
resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky

vo svojich vopred pripravených všeobecných obchodných podmienkach. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za
neprijateľnú podmienku a to aj v náväznosti na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98,
C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Na podporu uvedeného právneho záveru odvolací súd
dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v platnom znení

(ustanovenie bolo zavedené zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008), v zmysle ktorého sa
za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.Odvolací súd uvádza, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal
povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné poučenie), ale rozhodcovská doložka bola

začlenená do vopred pripravených všeobecných obchodných podmienok oprávneného. Povinný ako
spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver prijme
ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne a úver nedostane. Nebol tu vytvorený
žiadny priestor pre povinného ako spotrebiteľa na vyjadrenie nesúhlasu s výlučným riešením sporov v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je

povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.

Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie

skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne predmetnú exekúciu zastavil.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1, 2 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .