Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224471
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115224471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek

senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XX, XXX XX G., právne zastúpený M.. M. N., advokátkou, so sídlom N. 6, XXX XX A., proti
žalovanému: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A,
911 01 Trenčín, IČO: 39 126 624, právne zastúpený Advokátskou firmou TROKAN
& URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 36 333
158, o zaplatenie 19.681,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 01. marca 2018, č. k. 37Cb/463/2015-95, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému titulom vynaložených investícií v roku 2013 do nehnuteľnosti a to do stavby,
druh stavby - iná budova, škola, int. kuch., súpisné č. XXX, postavená na pozemku parcela registra „C“ č.
XXXX/XX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území A., obec A., okres A., zapísanom na liste vlastníctva

č. XXXXX, je daný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 16.11.2015
domáhal rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.681,17 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 16.11.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 29.03.2016, č.k. 37Cb/463/2015-47, proti ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok odôvodnil
tým, že vykonaním investícií do veci vo vlastníctve žalovaného, žalobca vec žalovaného zhodnotil vo

výške investícií, čím sa vo výške tohto zhodnotenia žalovaný bezdôvodne obohatil. Ďalej uviedol, že
žalobca bol nájomcom v roku 2013 nehnuteľnosti, stavby, druh stavby - iná budova, škola, telec. int.
kuch., súpisné č. XXX, postavené na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza
v katastrálnom území A., obec A., okres A., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX. Uvedená
nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalovaného. Žalobca uzavrel nájomnú zmluvu s prenajímateľom,
Z. P.G., ktorá bola správcom nehnuteľnosti žalovaného, najprv pod číslom X/XXXX s účinnosťou od
28.07.2005 a následne č. X/XXXX s účinnosťou od 19.12.2013. Žalobca vykonával od 01.11.2013 na

nehnuteľnosti úpravy, a to predovšetkým vybudovanie kotolne. Žalobca vykonával zmeny a investície
v predmetnej nehnuteľnosti bez písomného súhlasu prenajímateľa, ako i bez písomného súhlasu
vlastníka, žalovaného. Dňa 22.06.2015 uzavrel žalovaný ako predávajúci kúpnu zmluvu s kupujúcim I. F.
a A. J., ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v nájme žalobcu. Súčasťou zmluvy bolo dojednanie strán,že nároky nájomcov súvisiace s technickým zhodnotením budú finančne vysporiadané a nájomcovia ich
nebudú môcť požadovať od kupujúcich. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný ako vlastník budovy nedal písomný súhlas na vybudovanie kotolne, t.j. na investície do

veci, ktorá bola v čase uskutočnenia investície vo vlastníctve žalovaného. Rovnako nebolo sporné, že
písomný súhlas nebol daný ani zo strany prenajímateľa, ktorý majetok žalovaného v rozhodnom období
spravoval, ktorý viazal svoj súhlas na dohodu so žalovaným ako vlastníkom veci. Uvedené vyplývalo aj
z predložených listinných dôkazov, a to zo zápisnice zo stretnutia z 18.07.2013 bod 3/ v rámci ktorého
sa prenajímateľ v zastúpení riaditeľom školy vyjadril vo vzťahu k žalobcovi ako nájomcovi, aby ohľadom

vybudovania kotolne požiadal o súhlas vlastníka nehnuteľnosti, a to žalovaného. Rovnako medzi
stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v čase uskutočnenia investície neexistoval
žiadenprávnyvzťah.Žalobcasíceakonájomcaužívalnehnuteľnosťvovlastníctvežalovaného,avšakna
základe zmluvného vzťahu s iným subjektom, ktorý mal v rozhodnom čase túto nehnuteľnosť v správe.
Súd prvej inštancie uviedol, že ak preto nie je sporné, že k vybudovaniu kotolne došlo, súhlas na takéto
vybudovanie poskytnutý nebol, bolo zo strany žalobcu investované do majetku žalovaného, s ktorým v

rozhodnom čase nebol žalobca v žiadnom právnom vzťahu. Dôvodil, že ak žalobca nebol so žalovaným
v žiadnom právnom vzťahu a napriek tomu vynaložil investície do jeho veci, nehnuteľnosti, k tomuto
došlo bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Súd prvej inštancie mal za to, že konaním žalobcu, aj keď
bez právneho dôvodu, žalobca zhodnotil vec, ktorá bola v čase zhodnotenia vo vlastníctve žalovaného.
Tento majetok následne žalobca, už zhodnotený, predal tretej osobe t. j. na základe zhodnotenia majetku

získal lepšie postavenie (t.j. aj cenu) v rámci ďalšieho zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie mal za to,
že samotná budova bez kotolne aj bez akékoľvek znaleckého posudku, má jednoznačne nižšiu hodnotu,
ako budova, ktorá je
s kotolňou, t. j. je spôsobilá na okamžité využívanie. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu,
že k investovaniu do veci, do predmetnej nehnuteľnosti došlo v čase, kedy vec bola vo vlastníctve

žalovaného, práve v dôsledku investícii žalobcu do uvedenej veci sa jej hodnota evidentne zvýšila.
Momentom tejto investície, december 2013, došlo aj
k zhodnoteniu veci vtedy vo vlastníctve žalovaného. Mal za to, že nie je rozhodujúce, kto je
v súčasnosti už vlastníkom predmetnej veci. Aktuálni vlastníci nadobudli predmetnú vec už zhodnotenú,
pričom toto zhodnotenie bolo odrazom v kúpnej cene, ktorú žalovaný za jej predaj získal. Preto ak noví

vlastníci boli dotknutí zhodnotením práve cenou za predmetnú nehnuteľnosť, nemôžu toto zhodnotenie
opakovane preplatiť aj tým, že by mali vyplatiť žalobcu za jej zhodnotenie. Ich postavenie je uzavreté
dohodou o kúpnej cene. Kúpna cena teda zohľadňovala už aj zhodnotenie nehnuteľnosti, ktoré teda bolo
na prospech žalovaného. Súd prvej inštancie mal vzhľadom k uvedenému za vylúčené, aby sa žalobca
domáhal plnenia z dôvodu zhodnotenia nehnuteľnosti voči súčasným vlastníkom. Voči súčasným

vlastníkom ani k žiadnemu zhodnoteniu nedošlo, nakoľko oni kúpili vec už zhodnotenú. Ďalej uviedol, že
žalobcapretoniejevžiadnomvzťahutitulomvynaloženýchinvestíciíksúčasnýmvlastníkompredmetnej
veci. Naopak, žalobca vynaložil investície na vtedy majetok žalovaného, preto žalovaný uvedenými
investíciami získal majetkový prospech, preto žalobca si správne uplatňuje nárok voči nemu, ktorý je
jediný pasívne vecne legitimovaný na uplatnenie predmetného nároku. K ďalšiemu zmluvnému vzťahu

medzi žalobcom a Z. odbornou školou súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalobca bol v zmluvnom vzťahu s uvedeným subjektom, pričom súd prvej inštancie dal žalovanému
za pravdu, že z tohto vzťahu, práva a povinnosti, nemôžu sa týkať žalovaného. Žalobca uvedený vzťah
a jeho okolnosti uvádzal iba z dôvodu, že žalobca, žalovaný a Z. odborná škola boli prepojení práve
predmetnou nehnuteľnosťou, vo vzťah ktorej bol žalobca nájomcom, žalovaný vlastníkom a Z. odborná

škola prenajímateľom. Vzhľadom k rôznemu postaveniu jednotlivých subjektov, týmto vznikali rôzne
práva a povinnosti. Žalobca
aZ.odbornáškolamalivzájomnéprávaapovinnostivymedzenénájomnouzmluvou,žalobcaažalovaný
faktickým konaním žalobcu, investovaním do veci žalovaného. Investovaním do veci žalovaného sa
zvýšila hodnota veci t. j. žalovaný získal investovaním majetkový prospech, ktorý sa ako už súd

uviedol, premietol D. do kúpnej ceny. Nárok, ktorý vznikol zhodnotením veci žalovaného, si žalobca
nemôže uplatňovať voči Z. odbornej škole, ktoré bola síce prenajímateľom predmetnej veci, avšak
nie jej vlastníkom. Zhodnotenie resp. znehodnotenie veci, sa Z. odbornej školy nijak nedotklo. Súd
prvej inštancie sa zaoberal aj článkom VIII odsekom 1 nájomnej zmluvy z 19.12.2013 a uviedol, že
medzi stranami nebolo sporné, že k súhlasu ako žalovaného (v zmysle článku IV nájomnej zmluvy z

19.12.2013),takaniksúhlasuZ.odbornejškolyakoprenajímateľasostavebnýmiúpravaminapredmete
nájmu nedošlo a preto pre úplnosť uviedol, že
z vykonaného dokazovania mal preukázané, že k stavebným úpravám dochádzalo ešte pred vôbec
podpisom nájomnej zmluvy z 19.12.2013, preto predmetná zmluva vo vzťahuk uplatňovanému nároku, ako aj vzhľadom k stranám zmluvy (iné ako strany sporu), nebola právne
relevantná. K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že žalobca investoval do cudzej veci bez súhlasu ako
vlastníka tak aj bez súhlasu prenajímateľa súd prvej inštancie poukázal na to, že § 667 Občianskeho

zákonníka je špeciálne ustanovenie týkajúce sa iba konkrétneho nájomného vzťahu t. j. subjektov
nájomného vzťahu a práv a povinností, ktoré sa viažu iba na nájomný vzťah a na prípad predpokladaný
uvedeným ustanovením. Uvedené ustanovenie však podľa názoru súdu prvej inštancie nevylučovalo
možnosť domáhať sa aj zo strany nájomcu, nároku aj z titulu bezdôvodného obohatenia a to ako voči
osobe prenajímateľa, tak aj voči inej osobe ako prenajímateľ t.j. tak ako v uvedenom prípade voči

vlastníkovi. Nie je
v rámci uvedeného ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka výslovne uvedené, že toto ustanovenie
vylučuje možnosť nájomcu uplatnenia nároku titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie
podporne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 26Cdo/3881/2016. Súd prvej
inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žiaden zmluvný vzťah medzi nimi nebol. Ak
preto medzi stranami nebol žiaden zmluvný vzťah a napriek tomu žalobca investoval do nehnuteľnosti v

čase vynaloženia investície vo vlastníctve žalovaného, k tejto investícii t.j. k zhodnoteniu nehnuteľnosti,
došlo bez právneho dôvodu. Nakoľko týmto plnením získal žalovaný momentom vynaloženia investície
t.j. v roku 2013 majetkový prospech (zatiaľ v bližšie neurčenej výške) je preto žalovaný v zmysle §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka toto získané obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti,
žalobcovi vydať. Žalobca poskytol bez právneho dôvodu žalovanému plnenie, ktoré žalovaný prijal. Súd

prvej inštancie poznamenal, že konanie žalovaného sa mu javí ako konanie, ktoré dobré mravy resp.
poctivý obchodný styk nemá, pričom poukázal aj na to, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností predal
predmetnú nehnuteľnosť aj s investíciou žalobcu. V rámci kúpnej zmluvy (č. l. 78) v článku 5 odsek
5.3, je uvedené, že nakoľko dôjde ku zmene vlastníka nehnuteľností, teda ku zmene prenajímateľa, je
súčasný správca nehnuteľností - prenajímateľ, povinný vyporiadať všetky záväzky a nároky, vyplývajúce

z uzatvorených zmlúv s nájomcami t. j. na základe platných nájomných zmlúv sa finančne vysporiadať
za technické zhodnotenia, ktoré nájomcovia vykonali na základe týchto platných zmlúv. Ďalej článok
5.4 obsahuje ustanovenie, že nájomcovi nebudú mať právo ani nárok požadovať toto vysporiadanie
od nového vlastníka nehnuteľností. Uvedené ustanovenie bolo súčasťou kúpnej zmluvy, žalovaný ako
vlastník nehnuteľnosti bol s ním uzrozumený, pričom išlo o zmluvu, ktorá bola podpísaná iba medzi

žalovaným a kupujúcimi nehnuteľnosti. Jej stranou neboli ani žiaden nájomca t. j. ani žalobca a ani
prenajímateľ t. j. Z. odborná škola. Uvedená zmluva teda nebola záväzná ani pre žalobcu ani pre Z.
odbornú školu, nakoľko neboli jej strany a na základe tejto sa samozrejme žalobca nemohol domáhať
ani žiadneho nároku. Avšak z uvedenej zmluvy je mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaný predal
predmetnú nehnuteľnosť aj so zhodnotením s tým, že toto zhodnotenie finančne vysporiada (žalobca

zmluvu uzavrel teda jeho priamo zaväzovala), pričom medzi nájomcami je v článku 5.2 písmeno b)
uvedený žalobca. Takéto konanie sa súdu prvej inštancie javilo ako v rozpore
s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie uviedol, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká
medzi subjektmi, ak došlo na úkor jedného subjektu k obohateniu druhého bez právom uznaného
dôvodu. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazaná na zavinenie na strane obohateného,

ani na jeho protiprávne konanie. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostalo majetkovej hodnoty
tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku sa to prejavilo buď zvýšením aktív alebo znížením jeho
pasív. O obohatenie sa jedná aj v prípade, že majetok obohateného sa nezmenšil, hoci sa zmenšiť
mal. Zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti opravou či prístavbou je tzv. investíciou do cudzieho majetku.
Ak došlo k tomu na základe dohody s vlastníkom, záleží na obsahu dohody, aký právny vzťah medzi

stranami vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akéhokoľvek dohovoru s vlastníkom, jedná sa
o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu sa jedná
vtedy, ak právny dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval, teda aj v prípade, že nájomca investoval
do cudzej stavby vo vlastníctve prenajímateľa bez súhlasu prenajímateľa, pričom takouto investíciou
došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti. Vynaloženie nákladov na cudziu vec, napr. vo forme investície do

cudzej nehnuteľnosti, sa považuje za neoprávnený majetkový prospech nie to, čo bolo vynaložené, ale
to, o čo sa cudzia vec zhodnotila (R-1/1979). Vzhľadom k tomu, že žalobca investoval svoje prostriedky
do zhodnotenia nehnuteľnosti žalovaného, a to vybudovaním kotolne v roku 2013, bez právneho
dôvodu, vznikol mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia o to, o čo sa nehnuteľnosť žalovaného
zhodnotila. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie uzavrel, že nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia žalobcu za investíciu v roku 2013, voči žalovanému je daný. Záverom uviedol, že o nároku
na náhradu trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie v zmysle ust.§ 365 ods. 1 písm. h) CSP právny zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že súd prvej inštancie sa
nedôsledne vysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného a žalobcom uplatnená pohľadávka

súvisí s dvoma odlišnými právnymi vzťahmi (1. medzi žalobcom a Z. odbornou školou A. existoval právny
vzťah a 2. medzi žalobcom a žalovaným Trenčianskym samosprávnym krajom neexistoval zmluvný
právny vzťah). Uviedol, že je nepochybné, že pohľadávka žalobcu je len jedna, a teda žalobca nemôže
súčasne úspešne uplatniť svoj nárok voči prenajímateľovi z titulu nárokov z nájmu aj voči vlastníkovi
z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak má však nájomca na výber, úspešným uplatnením nároku voči

jednému subjektu by nárok nájomcu voči druhému zanikol a súčasne by medzi prenajímateľom a
vlastníkom malo vzniknúť právo na regresné plnenie. Mal za to, že pri existencii nájomného vzťahu
je nájomca oprávnený užívať vec dohodnutým spôsobom. Zmeny na veci je oprávnený vykonávať len
so súhlasom prenajímateľa. Ak vykonal zmeny bez súhlasu prenajímateľa, v zásade nie je oprávnený
požadovať úhradu nákladov vynaložených na zmeny, naopak, je povinný na svoje náklady uviesť vec
do pôvodného stavu. Uviedol, že je pravdou, že medzi stranami sporu neexistoval nájomný vzťah, ale

takýto vzťah existoval vo vzťahu žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej sa týkala investícia. Podľa jeho názoru
nešlooinvestíciudonehnuteľnostibezprávnehodôvodu,pretožeprávnymdôvodombolpráveexistujúci
nájomný vzťah. Bez tohto vzťahu a bez toho, aby žalobca nehnuteľnosť ako nájomca užíval by z jej
strany investície do nehnuteľnosti urobené neboli. Samotný žalobca v žalobe uvádza, že v lete 2013
mu prenajímateľ oznámil, že v nehnuteľnosti dôjde k demontáži kotolne, pričom bez prevádzky kotolne

by žalobca nemal v priestoroch zabezpečenú dodávku teplej vody a vykurovanie priestorov. Žalobca
zrealizoval investície do nehnuteľnosti preto, lebo mal záujem nehnuteľnosť, vrátane investícii ako
nájomca aj naďalej užívať. Investovanie do nehnuteľnosti teda úzko súvisí s nájomným záväzkovým
vzťahom žalobcu, ktorý nemožno pri posudzovaní oprávnenosti jeho nároku opomenúť. Žalobca nemal
povinnosť investovať do nehnuteľnosti ani k tomu nebol nútený. Žalobca tiež mohol od nájomnej

zmluvy odstúpiť podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa predmet nájmu stal nespôsobilým
na dohodnuté užívanie. Mal za to, že medzi účastníkmi nájomného vzťahu boli dohodnuté podrobné
podmienky, za akých môže nájomca investovať do nehnuteľnosti, vrátane nutnosti písomného súhlasu
prenajímateľa aj vlastníka nehnuteľnosti a povinnosti nájomcu predložiť na odsúhlasenie projektovú
dokumentáciu, finančný rozpočet a časový harmonogram. Dokonca bola z tohto dôvodu dňa 19.12.2013

uzavretá nová nájomná zmluva č. 1/2013. Žalovaný nebol účastníkom tejto zmluvy ale dával s ňou
súhlas. Právny zástupca žalovaného poukázal na ustanovenia zmluvy, ktoré podľa neho žalobca porušil.
Uviedol, že si nezabezpečil písomný súhlas vlastníka a prenajímateľa, ani nepredložil na odsúhlasenie
projektovú dokumentáciu a finančný rozpočet. Tvrdil, že žalobca žiadne doklady neodovzdal ani po
uskutočnení investícii a prenajímateľ nemal možnosť o technickom zhodnotení nehnuteľnosti účtovať.

Investície do nehnuteľnosti tak žalobca uskutočnil svojvoľne, tým spôsobom, že sám rozhodol o spôsobe
rekonštrukcie, rozsahu investovania ako aj o výške nákladov. Mal za to, že nezohľadnenie takéhoto
spôsobu konania žalobcu je v rozpore s platnou zmluvou a so zákonom. Poznamenal, že v neposlednom
rade by mal súd vziať do úvahy aj ochranu vlastníckych práv žalovaného pred neoprávnenými zásahmi
do predmetu jeho vlastníctva. Nájomcovi bolo zmluvne umožnené realizovať investície do nehnuteľnosti

tak, aby mohol predmet nájmu riadne užívať a zároveň sa neobchádzal vlastník nehnuteľnosti a jeho
práva. Svojvoľný zásah žalobcu do nehnuteľnosti v cudzom vlastníctve by nemal požívať väčšiu právnu
ochranu ako ochrana vlastníckeho práva. Záverom navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného
vyhovel a odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3.Kpodanémuodvolaniužalovanéhosavyjadrilprávnyzástupcažalobcu,ktorýuviedol,žesapridržiava
svojich vyjadrení uvedených v konaní. Má za to, že žalobca investoval vlastné finančné prostriedky na
opravu a úpravu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Nehnuteľnosť mal žalobca prenajatú od SOŠ
A.. V čase realizácie uvedených investícii bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalovaný. Žalobca

zhodnotil majetok žalovaného. Žalovaný takto zhodnotenú nehnuteľnosť predal tretej osobe. Žalovaný
predal nehnuteľnosť spolu s investíciami vloženými do nehnuteľnosti. Vynaložením investícii do cudzej
veci nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie k okamihu, kedy
ku zhodnoteniu došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu
hodnoty veci. Prospech z plnenia vzniká bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia a už v

tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto plnenia peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového vlastníka
nehnuteľnosti. Z tohto vyplýva, že nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno uplatňovať
voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto
zhodnoteniu došlo. K argumentácii žalovaného uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Mal za to, že súdprvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Záverom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil a žalovaného zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že je toho názoru,
že žalobca ako nájomca investoval vlastné finančné prostriedky na úpravu o opravu nehnuteľnosti,
ktorú mal v nájme, bez písomného súhlasu prenajímateľa a v rozpore s podmienkami dohodnutými v
platnej nájomnej zmluve. Mal za to, že žalobca nemá nárok na úhradu svojich investícii a vyslovil, že

žalobca nemôže mať súčasne nárok týkajúci sa jednej a tej istej investície aj voči prenajímateľovi z
titulu nájomného vzťahu k nehnuteľnosti aj voči vlastníkovi z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedol,
že každú vec je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
Podľa jeho názoru nie je možné predmetnú vec posudzovať výlučne podľa ustanovení o bezdôvodnom
obohatení, bez toho aby sa brala do úvahy existencia nájomného vzťahu a dospieť tak k rovnakému
rozhodnutiu ako v prípade, kedy nájomný vzťah vôbec neexistoval.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

a jemu predchádzajúceho konania.

6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem.

8. K procesnému postupu odvolacieho súdu. ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho

vyhlásením, dňa 15.05.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli
splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia. Súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP).

10. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu

k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku
uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd
prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril

k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného, uviedol z akých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP
k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387
ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie
skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa

odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005. V súlade aj s ustálenou judikatúrou
ÚstavnéhosúduSR,súdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozsudkudalodpoveďnavšetkypodstatné
a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdoma k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03
z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len
na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo

dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

11. Odvolacie dôvody prezentované žalovaným v odvolaní nemajú oporu v zistenom skutkovom stave
ani v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Za hlavnú odvolaciu námietku považoval odvolací
súd námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a námietku neexistencie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

12. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací súd uvádza,
že nie je dôvodná. Žalovaný je v danom spore pasívne vecne legitimovaným subjektom sporu. Žalobca,
aj keď bez právneho dôvodu zhodnotil vec - nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného, ktorú žalovaný
následne predal tretej osobe aj so zhodnotenou časťou tejto nehnuteľnosti. Momentom investície
žalobcu do nehnuteľnosti žalovaného sa hodnota tejto nehnuteľnosti zvýšila. Tretia osoba nadobudla

nehnuteľnosť už takto zhodnotenú. Medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden právny vzťah a
teda ani nájomný vzťah a preto nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa nájmu veci a jej zhodnotenia. Vynaloženie nákladov na cudziu vec, napr. aj vo forme investícií do
cudzej nehnuteľnosti sa považuje za neoprávnený majetkový prospech vo výške, o čo sa táto cudzia
vec zhodnotila. Predmetná nehnuteľnosť bola v čase vynaloženia nákladov vo vlastníctve žalovaného

a žalovaný je teda pasívne vecne legitimovanou stranou sporu.

13. Odvolací súd má za to, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
titulom vynaložených investícií v roku 2013 do predmetnej nehnuteľnosti je daný. Nároky na
vrátenie neoprávneného majetkového prospechu vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahrňujú

predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od začiatku nemalo právny dôvod. Takýmto
nárokom je aj predmetný nárok žalobcu.

14. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol
zaoberal. Ku každej odvolacej námietke žalovaného dal súd prvej inštancie jasnú a zrozumiteľnú

odpoveď. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vec správne podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
priznal v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).