Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 10Cb/350/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615212506
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1615212506.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: TOMUS, s.r.o., IČO:

35 845 287, Turčianska 16, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: YES PRODUCTION, s.r.o., IČO: 35
878 223, Nová ulica 148, 908 74 Malé Leváre, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, žepeňažnéplneniedlžníkaT.vočižalovanémuvovýške13.340€vobdobíod01.01.2014
do 31.12.2014 je voči žalobcovi právne neúčinné.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2015 žalobca voči žalovanému domáhal v zmysle §

42a Občianskeho zákonníka neúčinnosti právneho úkonu svojho dlžníka, a to poskytnutia plnenia vo
výške 13.340 € titulom splatenia zmluvnej pôžičky medzi jeho dlžníkom a žalovaným, ktorým úkonom
bol ako veriteľ dlžníka ukrátený. Dlžník žalobcu je konateľom žalovaného. Žalobu odôvodnil tým, že je
veriteľom Mgr. J. a má voči nej ako svojmu dlžníkovi nasledovné neuhradené pohľadávky: pohľadávku
vo výške 2.236,44 € priznanú Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 8Cb/231/93-55 zo dňa
23.09.1996 (pohľadávka je neúspešne vymáhaná v neskončenom exekučnom konaní), pohľadávku vo
výške 1.850,56 € s prísl. priznanú Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 22C/39/07-52 zo

dňa 25.02.2009 (pohľadávka s príslušenstvom celkom je 2.052,50 €, v exekučnom konaní vymožená
suma 201,94 €), pohľadávka vo výške 1.941 € titulom úrokov z omeškania za obdobie 26.10.2009
do 02.10.2014 z istiny 2.236,44 € priznanej Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn.
8Cb/231/93-55 zo dňa 23.09.1996, pohľadávka je vymáhaná v konaní pred Okresným súdom Bratislava
I. pod sp. zn. 10C/65/2013. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
vo výške 6.185,52 €. Dlžník je spoločníkom a jediným konateľom žalovaného. Zo záverov účtovnej
závierky žalovaného vyhotovenej ku dňu 31.12.2013 vyplýva, že žalovaný voči dlžníkovi evidoval

pohľadávku z titulu zmluvnej pôžičky konateľovi vo výške 13.340 € so splatnosťou 31.12.2015 a úrokom
6% p.a. Z Poznámok k účtovnej závierke vyhotovenej ku dňu 31.12.2013 vyplýva, že pôžička dlžníka
voči žalovanému bola v plnej výške ku dňu 31.12.2014 splatená. Žalobca dôvodne predpokladá, že k
plneniu jeho dlžníka v prospech žalovaného prišlo v období od 01.01.2014 do 31.12.2014 a má za to, že
splatením pôžičky ešte pred lehotou splatnosti, teda plnením dlžníka, ktorý je spoločníka a konateľom
žalovaného v prospech žalovaného, došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa.

2.Žalobcasekundárnympetitomžiadal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplateniesumy6.185,52€ako
peňažnej náhrady vo výške prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Súd uznesením
č.k. 10Cb/350/2015-56 zo dňa 09.02.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 10Cb/350/2015-68 zo
dňa 02.05.2017 a Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/134/201771 zo dňa 06.09.2017v tejto časti konanie zastavil pre neuhradenie súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
19.10.2017.

3. Žalovaný sa k žalobe napriek výzve súdu, ktorá mu bola spolu so žalobou, jej prílohami ako aj
poučením o procesných právach doručená dňa 29.01.2018 nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

6. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie
výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

7. Z verejne dostupných údajov obchodného registra vyplýva, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou,
a to spoločnosťou s ručením obmedzeným, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I. vo vl.č. 30929/B, odd. Sro, ktorého jediným konateľom je T., ktorá je zároveň väčšinovým spoločníkom
žalovaného.

8. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 8Cb/231/93-55 zo dňa 23.09.1996 vyplýva, že súd
uložil žalovanému T. povinnosť zaplatiť spoločnosti PROMTEC, a.s. v likvidácii sumu 57.636 Sk ako aj
náhradu trov konania vo výške 6.304 Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 3.435 Sk (pohľadávka
2.236,44 €), Uznesením Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. Er/1234/98-40 zo dňa 06.11.2006 v
exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky priznanej uvedeným právoplatným rozhodnutím súd

pripustil, aby z exekučného konania vystúpil oprávnený PROMTEC, a.s. v likvidácii a na jeho miesto
vstúpil žalobca, ktorý sa postúpením pohľadávky voči povinnému stal jeho novým veriteľom, postúpenie
pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi dňa 31.05.2005.

9. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 22C/39/07-52 zo dňa 25.02.2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť 18.06.2009, že súd uložil žalovanému T. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.604,66 € a
náhradu trov konania 447,84 €. Na vymoženie pohľadávky je vedené Y. exekučné konanie pod sp. zn.
EX/242/2009, ako vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie.

10. Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č.k. 10C/65/2013-76 zo dňa 07.10.2014 vyplýva, že

žalobca ako veriteľ si uplatnil voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku vo výške 1.941 € titulom úrokov
z omeškania za obdobie 26.10.2009 do 02.10.2014 z istiny 2.236,44 € priznanej Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III. sp. zn. 8Cb/231/93-55 zo dňa 23.09.1996, podľa vyjadrenia žalobcu, ktoré žalovaný
nesporoval, konanie nie je právoplatne skončené.

11. Zo súvahy k účtovnej závierke žalovaného vyhotovenej ku dňu 31.12.2013 vyplýva, že žalovaný
evidoval voči spoločníkom pohľadávku vo výške 19.105 €, pričom o súvahy k účtovnej závierke
žalovaného vyhotovenej ku dňu 31.12.2014 vyplýva, že žalovaný evidoval voči spoločníkom pohľadávku
vo výške 1.601 €. Z Poznámok k účtovnej závierke vyhotovenej ku dňu 31.12.2014 vyplýva, že
žalovaný voči dlžníkovi T. evidoval pohľadávku z titulu zmluvnej pôžičky konateľovi vo výške 13.340 €

so splatnosťou 31.12.2015 a úrokom 6% p.a. a táto pôžička voči žalovanému bola dlžníkom žalobcu
v plnej výške ku dňu 31.12.2014 splatená.

12. Z výpisov z účtu žalovaného IBAN: U. nevyplývajú bezhotovostné prevody finančných prostriedkov
v prospech žalovaného v období od 01.01.2013 do 31.12.2014.

13. Z výsluchu J. konateľky žalovaného na pojednávaní dňa 20.03.2019 vyplynulo, že Čo sa týka sumy
13.340 €, ktorú uvádza žalobca, k takému plneniu skutočne došlo, ako si to žalobca našiel na internete.
Žalovaný jej a druhému spoločníkovi poskytol pôžičku, táto bola vrátená tak, že dlžník vykonával pre
žalovaného produkciu a honoráre boli použité na vrátenie pôžičky. V tom období bol spoločníkom aj

manžel dlžníka, manžel zomrel a obchodný podiel je predmetom dedičstva. Nerozporuje tvrdenie, ktoré
vyplýva z poznámok závierky, že zmluvná pôžička konateľovi so splatnosťou 31.12.2015 bola v roku
2014 vyrovnaná. Na otázku, či má vedomosť o exekučných príkazoch exekútorov, ktoré boli doručované
do spoločnosti žalovaného na prikázanie pohľadávky, ktoré zakazovali spoločnosti nakladať s majetkomv rozsahu exekúcie odpovedať nevie, ale nejaké exekučné príkazy boli doručované. Zároveň vzniesla
námietku premlčania nárokov žalobcu.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Podľa § 42a ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

16. Podľa § 42a ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu,
ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel

byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.

17. Podľa § 42a ods. 3 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi
dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117 ), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a)

majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou,
v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene
c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil
v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá

strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

18. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V súdenej veci je predmetom
konania tzv. odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca ako veriteľ voči žalovanému domáha vyslovenia
neúčinnosti právneho úkonu, ktorým je konanie dlžníka smerujúce k zániku jeho dlhu voči tretej osobe

(žalovanému), ktorý ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a ktorý bol vykonaný
dlžníkom žalobcu v prospech žalovaného. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať na súde
v základnom konaní (R 44/2001).

19. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde. Inštitút
odporovateľnosti poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k
zmenšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu alebo aj len ohrozeniu možnosti, aby jeho pohľadávka
mohla byť riadne a včas uspokojená. Právny úkon, ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených

podmienok právnu účinnosť, ktorá nemá všeobecnú povahu. Relatívna neúčinnosť odporovateľného
právneho úkonu pôsobí iba voči ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, iba
vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá mala z úkonu prospech sa na tento právny úkon
hľadí, ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky v tomto vzťahu, nenastali. Základnými
predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov sú existencia platného právneho úkonu, ktorým

sa ukracuje pohľadávka veriteľa, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna
stránka odporovateľnosti), úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti),
vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Za odporovateľný právny úkon možno
označiť každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa, teda aj úkon dlžníka,
ktorým dlžník poskytol plnenie v prospech takýto osôb. Právny úkon, ktorým bol veriteľ ukrátený, môže

byťpritomakoprejavvôlevykonanýrôzne,konaním(napríkladzadanímpríkazu,odovzdanímhotovosti),
opomenutím (vzdaním sa nároku, započítaním), tento úkon môže byť aj jednostranným úkonom.20. V súdenej veci mal súd za preukázané, že žalobca eviduje voči dlžníkovi splatné pohľadávky
v celkovej výške 6.185,52 €, preto je vecne aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby.
Pohľadávka žalobcu nezanikla splnením ani iným spôsobom predpokladaným zákonom pre zánik

záväzku. Zároveň súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania nárokov žalobcu, nakoľko žalobca
svoje nároky riadne v premlčacej dobe uplatnil v konaní pred súdom a boli v konaní pred súdom
právoplatnepriznané,včastipríslušenstvasaeštevediekonaniepredOkresnýmsúdomBratislavaI.č.k.
10C/65/2013, ako je uvedené vyššie. Súd teda nemal pochybnosti o existencii vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu voči svojmu dlžníkovi v čase rozhodovania.

21. Súd mal tiež za nesporné a preukázané, že dlžník je jediným konateľom a spoločníkom žalovaného.
Z predložených účtovných závierok ako aj výpovede konateľky žalovaného, ktorá je dlžníkom žalobcu
vyplynulo, že medzi dlžníkom a žalovaným bola uzatvorená neformálna dohoda, na základe ktorej
žalovaný neposkytol dlžníkovi odplatu za činnosť pre žalovaného, ale táto sa započítala na jeho
povinnosť vrátiť žalovanému poskytnutú pôžičku vo výške 13.340 €. Z účtovnej závierky vyhotovenej

ku dňu 31.12.2014 vyplýva, že pôžička dlžníka voči žalovanému bola v plnej výške ku dňu 31.12.2014
splatená, čo uviedol aj sám dlžník na pojednávaní vo veci. Z výsluchu T. vyplynulo, že jej honorár bol
použitý na vrátenie pôžičky. Nakoľko právnymi úkonmi dlžníka (vykonávaním odplatnej činnosti dlžníka
v prospech žalovaného bez uplatnenia nároku na zaplatenie odplaty) a tiež žalovaného, za ktorého
pri úkone konal dlžník ako štatutárny zástupca, vznikla fakticky situácia, že dlžník si neuplatnil nárok

na zaplatenie odplaty, na ktorú mu vznikol nárok, nebolo možné jeho príjem postihnúť prebiehajúcu
exekúciou, a tieto finančné prostriedky použil na vyrovnanie pôžičky voči spriaznenej právnickej osobe,
v ktorej je štatutárnym orgánom (jediným konateľom) a väčšinovým spoločníkom (v čase rozhodovania
súdu jediným žijúcim spoločníkom, ako vyplynulo z výsluchu T.), je zrejmé, že tým zmaril možnosť
uspokojenia splatnej a vymáhateľnej pohľadávky žalobcu v prospech poskytnutia plnenia spriaznenej

osobe na vyrovnanie záväzku, ktorý splatný ešte nebol (splatnosť pôžičky mala nastať až 31.12.2015).

22. Osobou, ktorá mala z takého konania prospech, t.j. v ktorej prospech dlžník plnil, je žalovaný, preto
sa žalobca nároku na vyslovenie odporovateľnosti úkonov dlžníka dôvodne domáha voči žalovanému,
ktorý je vecne pasívne legitimovaný. Ustanovenie § 42a ods. 3 v psím b) a c) Občianskeho zákonníka o.i.

upravuje možnosť odporovať právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
poslednýchtrochrokochmedzidlžníkomaprávnickouosobou,vktorejmádlžníkmajetkovúúčasťaspoň
10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon; medzi dlžníkom a právnickou osobou, v ktorej
je dlžník štatutárnym orgánom alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech takýchto osôb. V
prípade odporovateľných právnych úkonov urobených s tzv. spriaznenými osobami a/alebo v prospech

týchto osôb platí právna domnienka, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa bol spriazneným osobám známy,
teda úmysel sa zo zákona predpokladá, ibaže tieto osoby preukážu, že ani pri náležitej starostlivosti
nemohli poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný v konaní v rámci procesnej obrany
netvrdil a ani ničím nepreukázal dobromyseľnosť, nepreukázal, že nemohol poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

23.Nazákladeuvedenéhopretosúddospelkzáveru,žežalobajedôvodnáarozhodoltak,akjeuvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).