Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202241
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5716202241.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banky Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému H., bývajúcemu v O., o zaplatenie 2 000,- eur s
príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18 C 18/2016, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2017 sp. zn. 5 Co 156/2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. septembra 2017 sp. zn. 5 Co 156/2017 z r u š u j e a vec

mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom zo 7. decembra 2016 č. k. 18 C 18/2016-79 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 000,- eur, úrok z omeškania vo výške 1,82 eur a úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2 000,- eur od 8. októbra 2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 84 %.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2 písm. a/, f/, g/ i/, j/, k/, r/
a y/ a § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§52ods.1,2,3,a4,§52aods.1a2,§53ods.1,2,3,4a9,§517ods.2a§565Občianskehozákonníka,
čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/, čl. 22 ods. 1 a čl. 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a § 3 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že žalobkyňa 13. mája 2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2 000,- eur, z ktorého žalovaný nezaplatil ani jednu
jeho splátku. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zmluve boli zmätočne upravené podmienky čerpania
spotrebiteľského úveru a neurčito dojednané termíny splátky istiny, úrokov a termín splatnosti poplatku

za správu úverového účtu. Neuvedenie týchto skutočností spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku čo do jeho výšky a doby jeho trvania, vzhľadom na čo súd dospel k záveru,
že predmetná zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/
zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je podľa § 11 ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto
dôvodov zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni len skutočne čerpanú sumu úveru 2 000,-

eur spolu so zákonným úrokom z omeškania a nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného úroku za úver
a mesačného poplatku za správu úveru zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. septembra 2017 sp. zn. 5 Co 156/2017
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v ostatnej časti zamietnutá,

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie v dostatočnomrozsahu vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom
a svoje rozhodnutie odôvodnil náležitým spôsobom. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový

stav a právne závery. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu
stotožnil. Pre zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že si strany v
spotrebiteľskej zmluve individuálne a platne dojednali poplatky za vedenie účtu resp. iné poplatky a úrok
vo výške 28 % ročne, preto spotrebiteľovi nevznikla povinnosť na ich zaplatenie, nárok žalobkyne v tejto
časti je nedôvodný a v dôsledku tohto bolo potrebné žalobu v tejto časti zamietnuť. Dodal, že bezúročný

a bezpoplatkový úver môže byť len ten úver, ktorý obsahuje platne dojednané úroky a poplatky, čo v
danom prípade nebolo splnené. Pokiaľ sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy poplatky a úroky, ktoré ako
celok predstavujú neakceptovateľné protiplnenie v celej ich výške, tieto sú neplatné a už niet priestoru
zaoberať sa otázkou prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila
ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Podľa jej názoru zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá
ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch, preto napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 C.s.p.). Žalobkyňa poskytla klientovi peňažné prostriedky za podmienok
uvedených v tejto zmluve a v jej všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú

súčasť. V zmluve bola určená výška anuitnej splátky, termín splatnosti prvej anuitnej splátky, počet
anuitných splátok, ako aj ich periodicita a termín splatnosti. Počet a termíny splátok istiny aj úrokov
sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky; to isté platí aj o výške splátky. Ak by
mal text zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé
obdobiesplácania,išlobyoneúmernérozširovaniejejobsahu.Výšku,početatermínysplátokpoplatkov,

u ktorých tieto údaje a povinnosť ich úhrady bola zrejmá už v čase uzavretia zmluvy, sú uvedené v
samotnom texte zmluvy; ostatné poplatky a ich výška, pri ktorých z ich povahy nebolo možné vopred
stanoviť ich počet, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky klient využije,
boli uvedené v sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a tým
aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom, zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádzala, lebo tu nevznikajú nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami. Podľa zistení žalobkyne v súlade s ňou prezentovanými právnymi názormi
rozhodliajviacerékrajskésúdySlovenskejrepublikyavprospechjejargumentácievyznievaajrozsudok
Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s., proti
G., z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument

a tiež nemusí (ak je uzavretá na dobu určitú) vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Povinnou náležitosťou zmluvy o úvere teda nie je
podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V súvislosti s bližším

odôvodnením dovolania žalobkyňa upriamila pozornosť aj na „Informáciu odboru ochrany finančných
spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s., proti G.“. Žalobkyňa zastáva názor,
podľa ktorého účelom a cieľom zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo zabezpečiť, aby spotrebiteľ
bolinformovanývčíselnomvyjadreníotom,čosazosplátkyzapočítavanaistinu,úrok,úrokzomeškania

a poplatky. Z dôvodovej správy k § 9 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že spotrebiteľ by mal byť zrozumiteľne
informovaný, v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť v zmysle uzatváranej zmluvy.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli strany sporu, týmto požiadavkám vyhovuje. Navrhla
preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku potvrdzujúcom rozsudok súdu prvej inštancie
v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, a spolu s ním tiež rozsudok súdu prvej inštancie v

zodpovedajúcom výroku zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v

stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.) a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.),
bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie je opodstatnené.6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný
procesný kódex. Aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba dovolanie považovať za mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné

postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byťvnímaný(procesnýmistranamianisamotnýmdovolacímsúdom)akotretiainštancia,vrámcikonania
ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (por. napríklad rozhodnutia
sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo
107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

7. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 C.s.p.

8. V zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

9. V zmysle § 432 ods. 1 C.s.p. dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 C.s.p. sa dovolací dôvod
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 C.s.p. pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“, a to ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.

Otázkourelevantnouzhľadiska§421ods.1C.s.p.môžebyťlenotázkaprávna(nieskutkováotázka).Zo
zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu
(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka
práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a
interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je

(procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421
ods. 1 písm. a/ až c/ C.s.p. ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania. Otázka relevantná
podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP pritom musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní
jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť)
dovolania.

12. Z obsahu žalobkyňou podaného dovolania vyplýva, že jeho prípustnosť vyvodzuje z § 421 ods.
1 písm. b/ CSP. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. je právna otázka, ktorá
ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť
rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto

ustanovenia, musí: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil
odvolací súd, b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. Z dovolania žalobkyne je zrejmé,
že za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú považuje otázku, či musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
vymedzovať, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky (t. j. rozpis splátok
na členenie jednotlivých nárokov) za účelom splnenia náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o

spotrebiteľských úveroch.

13.Právneúčinkydovolanianastávajúpodanímtohtomimoriadnehoopravnéhoprostriedku.Prípustnosť
dovolania treba preto posudzovať podľa stavu v čase jeho podania. V danom prípade žalobkyňav dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom zadefinovala relevantnú právnu otázku, ktorá v čase
podania dovolania (18. novembra 2017) skutočne ešte nebola dovolacím súdom vyriešená.

14. Najvyšší súd sa už síce niektorými aspektmi náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrajovo
zaoberal, avšak z iných hľadísk [napríklad v konaniach sp. zn. 3 Sžo 19/2012 a 7 Sžo 61/2015
najvyšší súd rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov vydaných vo veciach
prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a skúmal najmä to, či zo strany dodávateľa bol
spotrebiteľ náležite informovaný (§ 4 zákona č. 129/2010 Z.z.) tak, aby mal vytvorenú možnosť prijať

rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktorú by pri dostatku informácii neurobil]. Právna otázka, ktorú
žalobkyňa nastolila a dostatočne konkretizovala v dovolaní, nebola dosiaľ dovolacím súdom vyriešená
v dovolateľkou vymedzenom zmysle a rozsahu (s dôrazom na otázku „bezúročnosti“ úveru v prípade
absencie niektorých náležitostí zmluvy). Vec prejednávajúci trojčlenný senát najvyššieho súdu toto
konštatovanie uvádza jednak z dôvodu významného z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods.
1 písm. b/ C.s.p., v nadväznosti na ktorý dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je v zmysle tohto

ustanovenia prípustné, jednak z dôvodu významného z hľadiska § 48 ods. 1 C.s.p., v spojitosti s ktorým
dospel k záveru, že nie sú dané predpoklady pre postúpenie veci veľkému senátu.

15. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“)

zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

16. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade

amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z
účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i

dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné
len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i/
smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

17. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a. s., proti G. konštatoval, že:
17.1. článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby

zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ
podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok (bod 50 rozsudku),
17.2. článok 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozsudku),
17.3. z článku 10 ods. 2 písm. i/ smernice a článku 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba na žiadosť
spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis
vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozsudku); pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do
zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky,

17.4. pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným
stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozsudku),
17.5. článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej

tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozsudku).18. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18.1.Podľa§9ods.2písm.k/zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18.2. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/ , r/ a y/.

19. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že
predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský
úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej

správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa konštatuje, že predkladaným zákonom je smernica
transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

20. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa zdôrazňuje zásadný
význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o

podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v
zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského
úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

[spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere].

21. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,

aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu

normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie

rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

22.RozsudokSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-42/15konštatoval,žesmernica2008/48/ESbráni
členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o
úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 tejto smernice. Aj so zreteľom na to sa

v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu
„zmluvaoúverezrozumiteľneastručneuvádzavýšku,početafrekvenciusplátokspotrebiteľaaprípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice) obsahovo zodpovedá text
„zmluva o spotrebiteľskom úvere (...) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už
bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k
zákonuospotrebiteľskýchúveroch,bolotransponovaťsmernicu2008/48/ESvcelomrozsahu.Zámeromzákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí
vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských

úveroch.

23. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v
danomprípadenielenmožný,aleajpotrebný,dospeldovolacísúdkzáveru,ževzmluváchuzatváraných
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali

presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na
istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch
uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje.

24. Z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by
zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku
zakotvenú v smernici 2008/48/ES, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny
splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu
zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2

písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje
článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice.

25. V danom prípade z bodu 1.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmá výška úveru (2 000,- eur),
druh a účel úveru, typ a výška úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 19,9 % p. a.), výška poplatku za

poskytnutieúveru(0,-eur)azasprávuúverovéhoúčtu(1,99eur/mesačne),výškaanuitnejsplátky(48,16
eur), termín splatnosti prvej anuitnej splátky (13. júna 2013), počet anuitných splátok (72), periodicita
a termín splatnosti anuitnej splátky (mesačne, v 13. deň kalendárneho mesiaca), splatnosť úveru (13.
mája 2019), ako aj celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť, t. j. súčet výšky úveru a celkových nákladov
klienta spojených s úverom (3 610,80 eur). V zmysle bodu 3.4.2. a 3.4.4. zmluvy klient potvrdil, že mu

banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom a že sa pred
uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami. V zmysle bodu 5.2. zmluvy je klient oprávnený odstúpiť
od tejto zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia.
25.1.Vpredmetnomkonanínebolosporné,žezmluvaospotrebiteľskomúveremávšeobecnénáležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku

mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok.
25.2. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,

to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorenízmluvykdispozíciivčíselnomvyjadreníinformáciu,akáčasťbudevtej-ktorejanuitnejsplátke
(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s
tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zmluva o

úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (pozri
bod 53 rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky
(bod 53 rozsudku).

26. Vychádzajúc z účelu smernice 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch
a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie
je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala

číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné
ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesťpožadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne,
ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

27. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery dovolacieho súdu sa vzťahujú na právny stav
v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však
uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona

o spotrebiteľských úveroch v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k
tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so
zreteľomnazáveryvyjadrenévrozsudkuSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-42/15.Oduvedeného
dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného
ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a

potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

28. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení v takej otázke (splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorá je

podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1
písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch), dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobkyne je nielen
prípustné, ale tiež dôvodné.

29.Akjedovolaniedôvodné,dovolacísúdnapadnutérozhodnutiezruší(§449ods.1C.s.p.).Akdovolací

súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí
(§ 450 C.s.p.). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).

31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§

453 ods. 3 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.