Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 2, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712213833
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1712213833.9

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobcu: JUDr. H. F., LL.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom: Bajkalská 31, Bratislava,
IČO: 36 868 221 proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom: Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom a o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX-

XXX vydané súdnym úradníkom dňa 29. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12. februára 2018

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť žalobcu zo dňa 01.02.2018 proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. XC/XXX/XXXX-
XXX zo dňa 29. januára 2018 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX vydaným súdnym úradníkom dňa 29.

januára 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12. februára 2018
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 41,75 eura predstavujúcu
cestovné výdavky vynaložené v súvislosti s cestou na pojednávania konané na tunajšom súde dňa
17.12.2014 a 27.03.2017. Výšku náhrady trov konania žalovanej právne zdôvodnil § 251 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
(ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. (ďalej len „opatrenie“). Uznesenie bolo právnemu zástupcovi
žalobcu doručené dňa 30.01.2018.

2. Písomným podaním zo dňa 01.02.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2018, žalobca podal
sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov konania žalovanej. Sťažnosť odôvodnil tým, že žalovanú
nezastupoval žiadny advokát. Zastáva názor, že žalovanej neprináleží žiadna náhrada.

3. Po rekodifikácii občianskeho procesného práva s účinnosťou od 1. júla 2016 sa o trovách konania
rozhoduje dvojfázovo a to podľa ustanovenia § 262 Civilného sporového poriadku. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd (sudca) v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Proti výroku o nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací
súd. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o výške náhrady trov konania

samostatným uznesením súdny úradník. Proti uzneseniu o výške náhrady trov konania je v zmysle § 239
ods. 1 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd prvej inštancie (§ 248
Civilného sporového poriadku). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané
a podáva sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
4. Podľa § 243 C. s. p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ

domáha.5. Podľa § 244 C. s. p. rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovať rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

6. Podľa § 246 C. s. p. ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

7. Podľa § 247 C. s. p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

8. Podľa § 249 C. s. p. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Súd prvej inštancie ako funkčne príslušný súd na konanie o sťažnosti sa opätovne oboznámil s
obsahom súdneho spisu, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť
žalobcu proti uzneseniu o výške náhrady trov konania žalovanej nie je dôvodná.

10. Žalobca v podanej sťažnosti namietol, že žalovanú nezastupoval žiadny advokát a žalovanej
neprináleží žiadna náhrada. K uvedeným námietkami žalobcu možno pristupovať dvomi rozličnými
náhľadmi. Prvým náhľadom je, že žalovanej neprináleží žiadna náhrada trov konania z toho dôvodu, že
ju v konaní nezastupoval žiadny advokát. Druhým náhľadom je, že žalovanej nepatrí žiadna náhrada

trov konania odhliadnuc od skutočnosti, že v konaní nebola zastúpená advokátom. Súd pri posudzovaní
sťažnosti žalobcu prihliadol na oba uvedené náhľady.

11.Vprvomradejepotrebnéuviesť,žerozsudkomč.k.XCXXX/XXXX-XXXzodňa27.03.2017súdprvej
inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal od žalovanej náhrady škody vo výške 100.909,51

eura spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v
rozsahu100%.Rozsudokbolžalobcovidoručenýdňa15.05.2017ažalobcavzákonnej15-dňovejlehote
voči nemu odvolanie nepodal a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2017. Súdny úradník
pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania vychádzal z právoplatne priznaného nároku žalobcu na
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie má za to, že sťažnosťou možno napadnúť len výšku náhrady

trov konania z dôvodu chyby pri výpočte alebo pri priznaní náhrady trov konania, ktorú neúspešná strana
sporu považuje za nehospodárne, neúčelné alebo nepreukázané.

12. Odôvodnenie uznesenia o výške náhrady trov konania žalovanej obsahuje detailný výpočet
cestovných výdavkov žalovanej v súvislosti s účasťou na pojednávaniach konaných na tunajšom

súde dňa 17.12.2014 a 27.03.2017. Tento výpočet zodpovedá vyúčtovaniu sumy 16,564 eura Sekciou
hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovanej dňa 18.12.2014 Odboru právnych služieb žalovanej a
sumy 25,207 eura dňa 28.03.2017 (16,564 eura + 25,207 eura = 41,771 eura). Čo však odôvodneniu
predmetného uznesenia možno vytknúť je nesprávna aplikácia § 7 ods. 1 zákona o cestovných
náhradách,keďsúdnyúradníkuviedol,žeokremzákladnejnáhradyzakaždý1kmjazdypatríadvokátovi

aj náhrada za spotrebované pohonné látky a to podľa cien pohonných látok v čase použitia cestného
motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze
motorového vozidla, pričom žalovanú v priebehu konania žiaden advokát nezastupoval. Nie je vylúčené,
že práve na túto zjavnú nesprávnosť žalobca poukazuje v podanej sťažnosti. Napriek tejto nesprávnosti
je však z odôvodnenia uznesenia nepochybne zrejmé, že náhrada trov konania vo výške 41,75 eura

bola priznaná žalovanej z titulu cestovných výdavkov vynaložených dňa 17.12.2014 a 27.03.2017.

13. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. mája 2017 (ďalej len „zákon o štátnej službe“) služobná cesta na účely
tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby až do

skončenia tejto cesty.

14. V zmysle § 45 ods. 6 veta prvá zákona o štátnej službe štátnemu zamestnancovi vyslanému na
služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrada súvisiace so služobnou cestou alebo
so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.

15. Týmto osobitným predpisom je zákon o cestovných náhradách.16. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov (§
4 ods. 1 písm. a) zákona o cestovných náhradách).

17. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 vety prvej zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady
za jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorového vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

18. Paragraf 1 písm. a) opatrenia stanovuje, že suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné

cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

19. Podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
„spotreba“)uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).

20. Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec
dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len „doklad
o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej
látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu
na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“).

21. Vyúčtovania Sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovanej zo dňa 18.12.2014 a 28.03.2017
obsahujú počet najazdených kilometrov, priemernú spotrebu osobného motorového vozidla a cenu za

jeden liter pohonnej hmoty.

22. Po vylúčení akýchkoľvek pochybností, že priznaná náhrada trov konania žalovanej sa týka
cestovných výdavkov vzniknutých priamo žalovanej, sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či strane sporu
možno priznať náhradu cestovných výdavkov.

23. Civilný sporový poriadok v § 251 trovy konania definuje ako všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Oproti predchádzajúcej právnej úprave (§ 137 Občianskeho súdneho poriadku) neobsahuje ani len
demonštratívny výpočet jednotlivých druhov výdavkov, ktoré spadajú do množiny trov konania. Právna

úprava účinná do 30. júna 2016 rozpoznávala ako druhy trov konania súdny poplatok, ušlý zárobok, trovy
dôkazov, odmenu notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky (táto od 1.
júla 2016 spadá pod úpravu Civilného mimosporového poriadku), náhradu výdavkov právnickej osoby,
odmenu správcu dedičstva a jeho hotové výdavky (§ 186 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku),
tlmočné a odmenu za zastupovanie, ak zástupcom nebol advokát.

24. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy
(ďalej len „vyhláška“) v § 72 až § 75 upravuje náhradu nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným
na konaní. Nakoľko Civilný sporový poriadok v zmysle § 1 upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len

„strana“) a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že ustanovenia vyhlášky upravujúce náhradu nevyhnutných výdavkov osobám
zúčastneným na konaní nemožno aplikovať pri priznávaní náhrady trov konania stranám sporu, ktorými
sú v súlade s § 60 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný.

25. Pokiaľ žalovaná vyslala poverenú zamestnankyňu na pojednávanie a na prepravu jej poskytla
služobné osobné motorové vozidlo, vynaložené cestovné výdavky predstavujú trovy konania žalovanej.
Súd prvej inštancie považoval cestovné výdavky žalovanej za dostatočne preukázané predloženými
vyúčtovaniami Sekcie hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovanej, odôvodnené a účelne vynaložené
pri jej obrane voči nároku na náhradu škody uplatnenému žalobcom.

26. Žalobca v podanej sťažnosti nenamietal výšku priznanej náhrady trov konania žalovanej ako
takej, preto súdu prvej inštancie nevznikla povinnosť podrobiť samotný výpočet cestovných výdavkov
žalovanej súdnym úradníkom kontrole. Námietkou žalobcu v podanej sťažnosti bola skutočnosť, žežalovaná nebola v konaní zastúpená advokátom, čo sa aj preukázalo, avšak táto skutočnosť nemala
žiaden vplyv na legitímnosť priznania náhrady cestovných výdavkov žalovanej. Žalobca taktiež uviedol,
že žalovanej neprináleží žiadna náhrada. Súd prvej inštancie má za to, že sa aj s touto sťažnostnou

námietkou žalobcu relevantne vysporiadal, keď ustálil, že cestovné výdavky patria medzi trovy konania
strany sporu aj keď ich súčasná právna úprava neuvádza ani len demonštratívne. Je to dôsledkom
rekodifikácie občianskeho civilného práva, po ktorej sa od demonštratívneho výpočtu trov konania
upustilo z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia právnej úpravy. Zákonodarca tak i naďalej ponechal
na úvahe súdu, čo všetko možno podradiť pod trovy konania.

27. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

28. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie písomnú sťažnosť žalobcu zo dňa 01.02.2018,
doručenú tunajšiemu súdu dňa 05.02.2018, proti uzneseniu č.k. XC/XXX/XXXX-XXX o výške náhrady

trov konania žalovanej vydanému súdnym úradníkom dňa 29. januára 2018 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).