Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37C/92/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216252
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2112216252.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade: T. J.,

nar. X.X.XXXX, bytom Y. XX, U., a žalobkyne v 2. rade: S. J., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, U.,
obaja žalobcovia zastúpení spoločnosťou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., IČO: 36 854 930, so sídlom
Štefanovičova 12, Bratislava, žalobkyňa v 2. rade zastúpená tiež spoločnosťou AK Šimko Legal, s.r.o.,
IČO: 35 915 528, so sídlom Pečnianska 3, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: H.. H. E., správca
konkurznej podstaty úpadkyne: M. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. F. XX, U., so sídlom správcu S. 1, U.,
žalovanému v 2. rade: A. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom M. X. 6, W., žalovanej v 3. rade: J. F., rod. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. X. 6, W., žalovanej v 4. rade: Z. M., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.. F. XX, U.,

žalovanému v 5. rade: T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.. F. XX, U., a žalovanému v 6. rade: H. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. X. 6, W., všetci žalovaní zastúpení spoločnosťou GRMAN & PARTNERS, s.r.o.,
IČO: 36 861 553, so sídlom Landererova 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovaní v 1. až v 6. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Slovenská republika má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa svojim návrhom vo veci samej došlým dňa 13.8.2012 (opraveným podaním došlým
dňa 22.8.2012) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Y. nad R., K. Y. nad R., okres W., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom X.
úradom v W., Y. katastra W., a to:
pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2,
pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere X.XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2,pozemok registra „E” - parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2,

sú žalobcovia v 1. a 2. rade vo výške 1/2-ica k celku ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto podielu,
žalovaný v 2. rade vo výške 1/6-ina k celku, žalovaný v 5. rade vo výške 1/6-ina k celku a žalovaný v 6.
rade vo výške 1/6-ina k celku, a aby uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania.

2. Uznesením Okresného súdu Trnava č. 37C/92/2012-111 zo dňa 5.9.2012, v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave č. 11Co/410/2012-136 zo dňa 29.10.2002, súd vo veci nariadil predbežné
opatrenie, ktorým žalobcom v 2., 5. a 6. rade zakázal scudzovať, zaťažovať v prospech tretích
osôb a inak nakladať, vrátane vykonávania úkonov meniacich existujúci stav hospodárskeho využitia
nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom v úhrne vo výške 1/2 k celku (z toho každému zo
žalovaných v 2., 5. a 6. rade v rozsahu 1/6 k celku) na vyššie uvedených nehnuteľnostiach.

Uznesením Okresného súdu Trnava č. 37C/92/2012-159 zo dňa 8.1.2013, v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave č. 9Co/131/2013-218 zo dňa 11.4.2003, súd návrh žalovaného v 1. rade na
zrušenie predbežného opatrenia nariadeného Uznesením Okresného súdu Trnava č. 37C/92/2012-111
zo dňa 5.9.2012, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 11Co/410/2012-136 zo dňa
29.10.2012, zamietol.

3. Po oboznámení sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu, po viacerých pojednávaniach vo veci, po
výsluchu strán sporu a ich právnych zástupcov, a po oboznámení sa s predloženými a zhromaždenými
dokladmi tunajší súd vydal dňa 3.6.2015 Rozsudok č. 37C/92/2012-438, ktorým návrh zamietol
(žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným a Slovenskej republike náhradu trov konania).

Voči uvedenému rozsudku podali dňa 11.8.2015 odvolanie žalovaní v časti výroku o náhrade trov
konania.
Voči uvedenému rozsudku podali dňa 24.8.2015 odvolanie žalobcovia.
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 11Co/26/2016-516 zo dňa 22.6.2016 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia sa svojim návrhom vo veci samej došlým dňa 13.8.2012 (opraveným podaním došlým
dňa 22.8.2012) domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil že spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. Y. nad R., K. Y. nad R., okres W., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom X.
úradom v W., Y. katastra W., a to:

pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2,
pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2,
sú žalobcovia v 1. a 2. rade vo výške 1/2-ica k celku ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto podielu,
žalovaný v 2. rade vo výške 1/6-ina k celku, žalovaný v 5. rade vo výške 1/6-ina k celku a žalovaný v 6.
rade vo výške 1/6-ina k celku, a aby uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania.

Návrh vo veci samej odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2009
nadobudli vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2-ca k celku na nehnuteľnostiach
v k.ú. a K. Y. nad R., okres W., zapísané na LV č. XXXX vedenom X. úradom v W., Y. katastra
W., ktoré sú uvedené vyššie v petite návrhu. M. v 1. a 2. rade podiel na pozemkoch nadobudli odprávnych predchodcov T. a X. J., ktorí podiel nadobudli od M. X. (úpadkyňa) kúpnou zmluvou zo dňa
18.12.2008. V súlade s uvedenou kúpnou zmluvou uhradili právni predchodcovia žalobcov v 1. a 2. rade
na účet úpadkyne -M. X.- kúpnu cenu v sume 82.829,53 €. Na majetok úpadkyne M. X. bol uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2K/135/2004 zo dňa 25.2.2005 vyhlásený konkurz; opatrením
č. 2K/135/04-51 zo dňa 12.5.2005 súd odsúhlasil predaj majetku konkurznej podstaty úpadkyne v
súlade s plánom speňažovania. Žalovaný v 1. rade ako správca konkurznej podstaty úpadkyne M. X.
kúpnou zmluvou zo dňa 14.5.2012 predal predmetný podiel na pozemkoch do vlastníctva žalovaných
v 2. až 4. rade; následne žalovaní v 3. a 4. rade darovacími zmluvami zo dňa 13.6.2012 previedli

vlastnícke právo k časti predmetného podielu na pozemkoch na žalovaných v 5. a 6. rade. Kúpna cena
predmetného podielu na pozemkoch získaná do konkurznej podstaty bola v sume menšej ako 49.779,28
€. Uviedli ďalej že Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 24Co/203/2011-175 zo dňa 13.6.2012 (ako
súd odvolací) zamietol návrh navrhovateľky (v tomto konaní žalovaná v 4. rade) ktorým sa domáhala
určenia (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.12.2008 medzi úpadkyňou M. X. a
právnymi predchodcami žalobcov v 1. a 2. rade, a kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.4.2009 medzi právnymi

predchodcami žalobcov v 1. a 2. rade a žalobcami v 1. a 2. rade, predmetom ktorých boli prevody
vlastníctva k predmetnému podielu na pozemkoch. Z uvedeného vyplýva že žalobcovia v 1. a 2.
rade na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2009 povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností č. V 1331/09 nadobudli k predmetnému podielu na pozemkoch vlastnícke právo; návrh
na určenie neplatnosti právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva (kúpna zmluva zo 7.4.2009) bol

právoplatným rozhodnutím súdu v celom rozsahu zamietnutý - žalobcovia v 1. a 2. rade sú teda doposiaľ
vlastníkmi podielu na pozemkoch. Následkom úkonu vykonaného úpadkyňou po vyhlásení konkurzu je
jeho neúčinnosť voči konkurzným veriteľom, nie však jeho neplatnosť. Právny úkon úpadkyne zostáva v
platnosti, konkurzným veriteľom -zastúpeným správcom konkurznej podstaty- však vzniká právo (ktoré
má charakter majetkového práva) uspokojiť pohľadávky prihlásené v konkurze aj z majetku, ktorý bol

predmetom tohto úkonu úpadkyne - zmyslom príslušných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní
je postihnutie takých úkonov úpadkyne, ktoré ukracujú majetok konkurznej podstaty, pričom právne
úkony úpadkyne ktoré konkurznú podstatu neukracujú (prípadne ju zhodnocujú) sú v súlade s cieľom
a účelom konkurzného konania, a nie je dôvod na ich spochybnenie (poukázali na judikatúru súdov,
napr. rozhodnutie NS SR 5 Obo 111/2008 z 29.4.2009). Podľa článku IV., bod 4.4 Kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 18.12.2008 medzi úpadkyňou M. X. a právnymi predchodcami žalobcov boli kupujúci
predávajúcou oboznámení s právnym aj faktickým stavom nehnuteľnosti, pričom však predávajúca
kupujúcim neuviedla žiadne obmedzenia svojho oprávnenia nakladať s predmetom kúpy, ani skutočnosť
o prebiehajúcom konkurze na jej majetok. V katastri nehnuteľností na LV nebola v čase prevodu
vlastníckeho práva z úpadkyne na právnych predchodcov žalobcov žiadna poznámka o konkurze na

majetok úpadkyne M. X. (poznámka vyhlásenia konkurzu bola na LV zapísaná až na základe návrhu
zo dňa 15.8.2011). Zákon o konkurze a vyrovnaní poveruje nakladaním s majetkom úpadcu správcu
konkurznej podstaty, keď úpadcovo oprávnenie nakladať s majetkom je obmedzené - zákon nepostihuje
prípadný úkon úpadcu ktorým tento nakladá so svojim majetkom v priebehu konkurzu jeho neplatnosťou
(a to ani relatívnou), dôsledkom takéhoto úkonu je jeho neúčinnosť; ak takýto úkon ukracuje majetok

konkurznej podstaty, má sa vrátiť do podstaty majetok ktorý ním z nej ušiel, a ak to nie je možné má
ten kto sa na úkor podstaty neúčinným úkonom obohatil povinnosť toto obohatenie vydať. Úpadkyňa
M. X. dotknutým právnym úkonom scudzila z konkurznej podstaty podiel na pozemkoch za kúpnu cenu
82.829,53 €‚ ktorá bola právnymi predchodcami žalobcov uhradená na jej bankový účet, a stala sa
súčasťou konkurznej podstaty (žalovaný v 1. rade speňažením predmetného podielu na pozemkoch

získal do konkurznej podstaty výťažok nedosahujúci ani sumu 49.779,28 €). Z uvedeného vyplýva že
právny úkon úpadkyne M. X., ktorým scudzila podiel na pozemkoch, konkurznú podstatu neukrátil,
nebol preto dôvod na uplatnenie podmienok jeho neúčinnosti. Vzhľadom na stav zápisov vo verejných
registroch a na vyhlásenia predávajúcej boli právni predchodcovia žalobcov dobromyseľní v otázke
oprávnenia úpadkyne M. X. bez obmedzenia nakladať s podielom na pozemkoch. Úpadkyňa M. X.

urobila dotknutý právny úkon dňa 18.12.2008, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 19.12.2008 - ak týmto úkonom vzniklo oprávnenie domáhať sa vydania úpadkyňou
scudzeného majetku do konkurznej podstaty, toto majetkové právo sa premlčuje v trojročnej premlčacej
dobe, ktorá uplynula 19.12.2011 žalovaný v 1. rade si však toto právo uplatnil až úkonom faktického
speňaženia podielu k pozemkom kúpnou zmluvou zo dňa 14.5.2012, na základe ktorej katastrálny úrad

vykonal vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 2. až 4. rade. Pre prípad ak by boli dané
podmienky pre uplatnenie práv z neúčinného právneho úkonu úpadkyne M. X., namietajú žalobcovia
premlčanie tohto majetkového práva, nakoľko bolo žalovaným v 1. rade uplatnené až po uplynutí
trojročnej lehoty. Žalobcovia majú za to, že vzhľadom na platnosť právneho úkonu úpadkyne Zuzany X.,a dobromyseľnosť ich právnych predchodcov ako kupujúcich, a následný prevod vlastníckeho práva na
žalobcov, nebolo v čase speňaženia podielu na pozemkoch žalovaným v 1. rade možné vrátiť predmet
právneho úkonu úpadkyne (podiel na nehnuteľnostiach) do konkurznej podstaty, a žalovaný v 1. rade

mal žiadať len príslušnú peňažnú náhradu. Rovnako cena podielu na nehnuteľnostiach uvedená v
kúpnej zmluve z 14.5.2012 (uzavretá žalovaným v 1. rade pri speňažovaní konkurznej podstaty), nie
je v texte zmluvy dostatočne špecifikovaná - v zmluve je uvedená len celková kúpna cena‚ pričom
predmetom kúpy boli podiely na viacerých nehnuteľnostiach; žalobcovia majú za to, že kúpna zmluva
je v tejto časti neurčitá, a je neplatná. Podľa žalobcov je kúpna zmluva zo dňa 14.5.2012, uzavretá

medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. až 4. rade v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná
pre jej rozpor so zákonom. Z dôvodu preukázanej existencie vlastníckeho práva žalobcov k podielu
na pozemkoch, s poukazom na neexistenciu dôvodu neplatnosti právneho úkonu úpadkyne M. X. a
nenaplnenie podmienky jeho neúčinnosti - ukrátenia konkurznej podstaty, ako aj na vznesenú námietku
premlčaniauplatneniaprávprípadnéhoneúčinnéhoprávnehoúkonu,adôvodyprektoréjezmluvamedzi
žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. až 4. rade absolútne neplatná, žalobcovia navrhujú aby súd ich

návrhu vyhovel.
Zároveň žalobcovia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal
žalovanému v 2. rade, žalovanému v 5. rade a žalovanému v 6. rade až do rozhodnutia vo veci samej
scudzovať, zaťažovať v prospech tretích osôb a inak nakladať, vrátane vykonávania úkonov meniacich
existujúci stav hospodárskeho využitia nehnuteľností, so spoluvlastníckym podielom v úhrne vo výške

1/2-ca k celku na nehnuteľnostiach uvedených vyššie.
K návrhu priložili žalobcovia kúpnu zmluvu uzavretú dňa 7.4.2009 medzi T. J. a X. J. ako predávajúcimi
a žalobcami ako kupujúcimi, kúpnu zmluvu uzavretú dňa 17.12.2008 medzi M. X. ako predávajúcou a T.
J. a X. J. ako kupujúcimi, LV č. XXXX pre k.ú. Y. nad R., výpis z účtu T. banky zo dňa 31.12.2008, výpis
z účtu - ČSOB spotrebiteľský úver X. J. zo dňa 4.5.2009, výpis z účtu Slovenskej sporiteľne M. X. zo

dňa 31.3.2011, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2K 135/04 zo dňa 25.2.2005, Opatrenie
Krajského súdu v Bratislave č. 2K 135/04-51 zo dňa 12.5.2005, plán speňažovania majetku úpadkyne
M. X. vypracovaný správcom konkurznej podstaty dňa 21.4.2005, Rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. 24Co/203/2011-175 zo dňa 13.6.2012, text rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 111/2008
zo dňa 29.4.2009, text rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 73/2008 zo dňa 13.8.2008, text

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 215/2007 zo dňa 1.6.2008, text rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6 Obo 41/2009 zo dňa 20.8.2009.

5. Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej výpis z LV č. XXXX pre K. a k.ú. Y. nad R., oznámenie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.2.2005, výkaz Geodetického a kartografického ústavu zo dňa

19.11.2004, podnet na podanie protestu prokurátora daný žalovaným v 1. rade zo dňa 5.10.2011,
oznámenie Okresnej prokuratúry o vybavení podnetu zo dňa 31.10.2011, list žalovaného v 1. rade
- žiadosť o nápravu adresovaný Správe katastra Trnava zo dňa 15.8.2011, oznámenie Slovenskej
sporiteľne, a.s. zo dňa 6.9.2013 o skutočnosti, že majiteľkou účtu č. 0179779025/0900 je M. X., r.č.
XXXXXXXXX, keď účet bol založený dňa 22.12.2005, výpisu z účtu M. X. v Slovenskej sporiteľni, a.s.

za obdobie od 22.12.2005 do 5.9.2013, kópiu návrh žalobcov proti Katastrálnemu úradu Trnava, Správu
katastra Trnave zo dňa 7.8.2012, LV č. XXXX pre k.ú. Y. nad R. s vyjadrením Y. katastra W. zo dňa
X.X.XXXX k návrhu, Rozhodnutie Správy katastra Trnava č. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012, Rozhodnutie
Správy katastra Trnava č. V 2354/12 zo dňa 13.6.2012, Rozhodnutie Správy katastra Trnava č. V
2385/12 zo dňa 13.6.2012, Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-86 zo dňa 22.1.2013,

Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014, kópiu rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 13Cbi/2/2012, kópiu odvolania žalobcov proti Rozsudku Krajského súdu v
Trnaveč.14S/67/2012-159zodňa10.4.2014,kópiurozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Sžr/66/2014
zo dňa 1.4.2015, oznámenie Krajského súdu v Bratislave ohľadom stavu konania vo veci úpadkyne M.
X., text rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31 Cdo 542/98 zo dňa 11.11.1998, správu žalovaného v

1. rade ako správcu konkurznej podstaty úpadkyne M. X. zo dňa 15.2.2017, zápisnicu z prieskumného
pojednávania vo veci 2K/135/04 zo dňa 11.5.2005.

6. Uznesením Okresného súdu Trnava č. 37C/92/2012-111 zo dňa 5.9.2012, v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave č. 11Co/410/2012-136 zo dňa 29.10.2002, súd vo veci nariadil predbežné

opatrenie, ktorým žalobcom v 2., 5. a 6. rade zakázal scudzovať, zaťažovať v prospech tretích
osôb a inak nakladať, vrátane vykonávania úkonov meniacich existujúci stav hospodárskeho využitia
nehnuteľností, zo spoluvlastníckym podielom v úhrne vo výške 1/2 k celku (z toho každému zožalovaných v 2., 5. a 6. rade v rozsahu 1/6 k celku) na nehnuteľnostiach v k.ú. Y. nad R., K. Y. nad R.,
okres W., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom X. úradom v W., Y. katastra W., a to:
pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2,

pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2,

pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2,
pozemok registra „E” - parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2.

7. R. došlým súdu dňa 5.12.2012 žalovaný v 1. rade navrhol zrušenie nariadeného predbežného
opatrenia.
Uznesením Okresného súdu Trnava č. 37C/92/2012-159 zo dňa 8.1.2013, v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Trnave č. 9Co/131/2013-218 zo dňa 11.4.2003, súd návrh žalovaného v 1. rade na
zrušenie predbežného opatrenia nariadeného Uznesením Okresného súdu Trnava č. 37C/92/2012-111

zo dňa 5.9.2012, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 11Co/410/2012-136 zo dňa
29.10.2012, zamietol.

8. Žalovaní v 2. až 6. rade sa k návrhu vo veci samej vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho
zástupcu- podaním došlým súdu dňa 3.4.2013 (žalovaný v 1. rade sa k návrhu vo veci samej vyjadril -

prostredníctvom svojho právneho zástupcu- obsahovo totožným podaním došlým súdu dňa 4.4.2013)
v ktorom uviedli že žalobcovia svoje vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam
odvodzujú z titulu kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli s T. a X. J. dňa 7.4.2009 (ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený pod č. V 1331/09); T. a X. J. (ako právni predchodcovia žalobcov) mali
nadobudnúť vlastnícke právo od úpadkyne M. X. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 (ktorej

vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 7906/08). Právny úkon -kúpna zmluva zo dňa
18.12.2008- ukracuje konkurznú podstatu, pretože kúpna cena vo výške 82.829,53 € uhradená na účet
úpadkyne nie je, a ani sa nikdy nestala súčasťou konkurznej podstaty (nebola uhradená správcovi na
účet konkurznej podstaty). Žalovaný v 1. rade ako správca konkurznej podstaty nemal žiadnu vedomosť
o právnom úkone úpadkyne a o tom, že úpadkyňa obrdžala od právnych predchodcov žalobcov z

titulu úhrady kúpnej ceny peňažné prostriedky vo výške 82.829,53, nevedel o tom že úpadkyňa si
zriadila na tento účel nový účet a že obdržala na tento účet peňažné prostriedky z uvedenej transakcie;
žalovaný v 1. rade nemá vedomosť na aké účely tieto peňažné prostriedky úpadkyňa použila (má
vedomosť len o bankových účtoch úpadkyne vedených v ČSOB - na žiaden z nich však neboli peňažné
prostriedkyvovýške82.829,53€poukázané).Právnyúkonúpadkyne-kúpnazmluvazodňa18.12.2008-

ukrátila konkurznú podstatu, a tento právny úkon, a následne i kúpna zmluva zo dňa 27.4.2009, sú
voči konkurzným veriteľom neúčinné, čo znamená že nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadkyne zahrnuté
do konkurznej podstaty ktoré úpadkyňa neoprávnene v priebehu konkurzu previedla na právnych
predchodcov žalobcov (a tí následne na žalobcov), mohli a museli byť predané žalovaným v 1. rade ako
správcom konkurznej podstaty úpadkyne, a v súlade so schváleným plánom speňaženia - dôsledkom

neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva je odpadnutie účinkov prevodu vlastníckeho práva, a to ako
účinkov zániku vlastníctva (na strane prevodcu), ako aj účinkov nadobudnutia vlastníctva (na strane
nadobúdateľa). Správca konkurznej podstaty, t.j. žalovaný v 1. rade tak bol oprávnený speňažiť majetok
patriaci do konkurznej podstaty, ako keby právny úkon zo dňa 18.12.2008 zo strany úpadkyne nebol
vykonaný, nemusel sa ani domáhať neúčinnosti právneho úkonu úpadkyne u právnych predchodcov

žalobcov a požadovať od nich vydanie nehnuteľností, pretože nešlo o neúčinnosť právneho úkonu z
titulu odporovateľného právneho úkonu v zmysle § 16 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,
ale o neúčinnosť právneho úkonu ex lege v zmysle § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní. Naviac žalovaný v 1. rade sa o právnom úkone úpadkyne, o kúpnej zmluve zodňa 18.12.2008, a o následnom právnom úkone, o kúpnej zmluve zo dňa 27.4.2009, dozvedel až ex
post, po ich vykonaní, a to v septembri 2011, keď požiadal súdneho znalca o vypracovanie znaleckého
posudku za účelom ocenenia predmetných nehnuteľností. Pokiaľ úpadca vedome vykoná na ujmu

konkurznej podstaty právny úkon po vyhlásení konkurzu ku ktorému už nie je oprávnený v dôsledku
straty svojich dispozičných oprávnení, je potrebné na takýto úkon hľadieť nielen ako na neúčinný, ale tiež
ako na neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojim obsahom i účelom odporuje zákonu
(o konkurze a vyrovnaní) - z uvedeného vyplýva, že z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 a kúpnej
zmluvy zo dňa 27.4.2009 nemôžu byť žalobcovia určení za vlastníkov nehnuteľností, pretože úpadkyňa

konala pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 18.12.2008 s právnymi predchodcami žalobcov s vedomím,
že je na jej majetok vyhlásený konkurz - kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 bola uzatvorená 3 roky
po vyhlásení konkurzu (uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2K 135/04 zo dňa 25.2.2005,
ktoré bolo doručené úpadkyni, tiež vyhlásenie konkurzu bolo dňa 4.3.2005 uverejnené v Obchodnom
vestníku č. 44/2005, a jeho uverejnením sa táto skutočnosť stala v zmysle § 2 zák.č. 200/2011 Z.z.
verejne prístupná a známa). Právni predchodcovia žalobcov sa nemohli -na základe absolútne neplatnej

kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008- stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a nemohli ani následne
previesť vlastnícke právo na žalobcov kúpnou zmluvou zo dňa 27.4.2009, a žalovanému v 1. rade nič
nebránilo predať sporné nehnuteľnosti v rámci konkurzu žalovaným v 2. až 4. rade (kúpnou zmluvou zo
dňa 14.5.2012). Poukázali tiež na skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní
pri uzatváraní kúpnej zmluvy, nakoľko skutočnosť že na majetok úpadkyne je vyhlásený konkurz v dobe

uzatvorenia zmluvy bola uverejnená v Obchodnom vestníku dňa 4.3.2005; rovnako to, že úpadkyňa
v kúpnej zmluve zo dňa 18.12.2008 neuviedla žiadne obmedzenia svojho oprávnenia nakladať s
nehnuteľnosťami nemá vplyv na otázku dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov. Uviedli ďalej
že kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 (právny úkon úpadkyne) nie je platným právnym úkonom, zmluva je
absolútne neplatná pretože svojim obsahom i účelom odporuje zákonu (o konkurze a vyrovnaní), právni

predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní pri uzatváraní zmluvy s úpadkyňou, a následný prevod
vlastníckeho práva z právnych predchodcov žalobcov na žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa
27.4.2009 je neplatný (pretože kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 je neplatná) - z uvedených dôvodu
nepožadoval žalovaný v 1. rade od žalobcov, resp. ich právnych predchodcov peňažnú náhradu do
konkurznej podstaty, resp. vrátenie majetku do konkurznej podstaty. Ďalej uviedli že kúpna cena bola

zmluvnými stranami, t.j. žalovanými v 1. až 4. rade určená v kúpnej zmluve zo dňa 14.5.2012 dostatočne
určito, v kúpnej zmluve sú jednoznačne špecifikované nehnuteľnosti ktoré boli predmetom prevodu, a
jednoznačnešpecifikovanákúpnacenastanovenávsúladesoznaleckýmposudkomvovýške49.779,28
€ (zo zákona nevyplýva povinnosť stanoviť kúpnu cenu osobitne pokiaľ sú predmetom kúpnej zmluvy
viaceré nehnuteľnosti nachádzajúce sa v rozdielnych obciach, resp. v katastrálnych územiach).

K vyjadreniu priložili žalovaní komentár k zákonu o konkurze a vyrovnaní, Uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2 ObdoV 11/201230.8.2012.

9. Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa
27.8.2013 v ktorom uviedli že ich právni predchodcovia kúpnu cenu 82.829,53 € uhradili na bankový účet

úpadkyne (č.ú. 0179779025/0900), čím sa táto peňažná čiastka stala súčasťou konkurznej podstaty,
nakoľko podľa § 6, ods. 2 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní podstatu tvoria veci, byty a
nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a
majetok ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok -
úhradou kúpnej ceny na účet úpadkyne sa zodpovedajúca suma peňažných prostriedkov stala súčasťou

konkurznej podstaty, pričom žalovaný v 1. rade ako správca konkurznej podstaty mal povinnosť s týmto
majetkom konkurznej podstaty naložiť v zmysle ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní. Uviedli ďalej
že o existencii konkurzného konania na majetok úpadkyne nemali v čase uzatvárania kúpnej zmluvy na
predmetný nehnuteľný majetok vedomosť, táto skutočnosť nebola evidovaná v katastri nehnuteľností
(kde si preverovali informácie o danom nehnuteľnom majetku) - o existencii konkurzného konania sa

dozvedeli až keď z listu vlastníctva zistili, že už nie sú evidovaní ako vlastníci. Žalobcovia trvajú na tom,
že neúčinnosť právneho úkonu úpadkyne nemá za následok jeho neplatnosť - právny úkon úpadkyne
podľa nich zostáva v platnosti, a správcovi konkurznej podstaty vzniká právo uspokojiť pohľadávky
prihlásené v konkurze aj z majetku ktorý bol predmetom úkonu úpadkyne. Poukázali na skutočnosť,
že rozhodnutia katastrálneho úradu, Správy katastra Trnava (zn. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012, zn. V

2385/12 zo dňa 13.6.2012 a zn. V 2354/12 zo dňa 13.6.2012) sú v rozpore so zákonom, a žalobcovia sa
domáhajú (správnou žalobou proti katastrálnemu úradu) určenia ich neplatnosti (Krajský súd v Trnave
Uznesením č. 14S/67/2012-86 zo dňa 22.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.1.2013,
odložil vykonateľnosť vyššie uvedených rozhodnutí katastrálneho úradu, do právoplatného rozhodnutiasúduvoveci).Podľažalobcovpredajmajetkuúpadkynerealizovanýkúpnouzmluvouzodňa18.12.2008,
s prihliadnutím na výšku kúpnej ceny a jej úhradu na účet úpadkyne, je v súlade s účelom zákona o
konkurze a vyrovnaní a neodporuje jeho cieľu - nie je preto daný dôvod aplikácie ustanovenia § 39

Občianskeho zákonníka, a tento úkon nemožno považovať za absolútne neplatný.
K vyjadreniu priložili žalobcovia kópiu Uznesenia Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-86 zo dňa
23.1.2013.

10. Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 právny zástupca žalobcov uviedol že žiada aby súd určil, že

žalobcovia sú vlastníkmi v režime BSM podielu 1/2-ca na dotknutých nehnuteľnostiach nachádzajúcich
sa v Obci a k.ú. Y. nad R. - uvedené nehnuteľnosti žalobcovia, resp. ich právny predchodcovia, nadobudli
od evidovanej vlastníčky v katastri nehnuteľnosti M. X., a to právni predchodcovia žalobcov kúpnou
zmluvou z decembra 2008, a žalobcovia od svojich právnych predchodcov kúpnou zmluvou z apríla
2009. Aj keď v čase uzavretia kúpnej zmluvy v decembri 2008 M. X. bola v konkurze, ňou vykonaný
právny úkon z tohto dôvodu nie je neplatným právnym úkonom, pri uvedenom právnom úkone ani nie

sú splnené podmienky na vyslovenie jeho odporovateľnosti; vzhľadom k tomu že právni predchodcovia
žalobcov zaplatili kúpnu cenu za prevod nehnuteľnosti na bankový účet označený úpadkyňou a vedený
na jej meno (M. X.), nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadkyne.
Na otázku sudcu uviedol že žalobou vedenou v konaní pred Krajským súdom v Trnave sp.zn.
14S/67/2012 je napadnutý prevod vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade ako správcu konkurznej

podstaty na žalovaných v 2., v 3. a v 4. rade, a tiež zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 6. rade,
a zo žalovaného v 4. rade na žalovaného v 5. rade, ktoré boli realizované rozhodnutím Správy katastra
Trnava pod V 2081/12, V 2385/12, V 2554/12.
Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 žalobca v 1. rade uviedol že nehnuteľnosti ktoré sú predmetom
sporu spolu s manželkou (žalobkyňa v 2. rade) odkúpili od jeho rodičov, z dôvodu že na dotknutých

pozemkoch prevádzkujú ako rodina vinárstvo; kúpnu cenu zaplatili v niekoľkých splátkach ich právnym
predchodcom, pričom ich právni predchodcovia zaplatili kúpnu cenu úpadkyni M. X. v dvoch splátkach
(táto kúpna cena bola zaplatená na účet ktorý označila M. X.). Právni predchodcovia žalobcov neskúmali
či predávajúca M. X. je v konkurze, nakoľko vychádzali z údajov vedených v katastri nehnuteľností.
Na otázku žalovaného v 1. rade žalobca v 1. rade uviedol že úpadkyňu M. X. pozná od jesene 2008.

Pozemky ktoré sú predmetom sporu užíva otec žalobcu v 1. rade ako samostatne hospodáriaci roľník,
predtým ich užíval vinohradník R. E. z A.. Žalovaný v 1. rade nie je ani v príbuzenskom ani v priateľskom
vzťahu so M. X., zoznámili sa cestou predsedu vinohradníckeho spolu v Suchej ktorého oslovila M. X.
s ponukou odpredaja nehnuteľností.
Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 právny zástupca žalovaných poukázal na skutočnosť, že

žalovaný v 1. rade ako správca konkurznej podstaty v zmysle § 14 a 16 zákona o konkurze a
vyrovnaní nemal dôvod domáhať sa vydania pozemkov alebo peňazí od právnych predchodcov
žalobcov, nakoľko neúčinnosť právnych úkonov vzniká ex lege v zmysel § 14 uvedeného zákona,
správca konkurznej podstaty nemal dôvod dávať žalobu na vrátenie nehnuteľností, resp. peňazí, v
zmysel § 16 uvedeného zákona, pretože pozemky boli stále v jeho vlastníctve, resp. boli súčasťou

konkurznej podstaty; povinnosťou správcu bolo majetok v konkurznej podstate speňažiť. Naviac právny
úkon úpadkyne M. X. je neplatný aj pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko M. X. vedome a cielene -tri roky potom ako bol vyhlásený konkurz- majetok predala, pričom
si musela byť vedomá toho, že oprávnenie na predaj majetku nemá. Právni predchodcovia žalobcov
síce poukazujú na svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí pozemkov, avšak v Obchodnom vestníku bolo

oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok M. X. uverejnené, čím sa stala táto skutočnosť verejne
známou, a právni predchodcovia žalobcov si mali overiť, či predávajúca sa nenachádza v konkurze
(skutočnosť že na LV bola ako vlastníčka vedená M. X. -bez obmedzení, resp. poznámok- je záležitosťou
katastra nehnuteľností). Ďalej poukázal na skutočnosť, že finančné prostriedky boli zaplatené právnymi
predchodcami žalobcov na účet M. X., a tieto sa nikdy nestali súčasťou majetkovej podstaty, správca

konkurznej podstaty nemal k nim dispozičné právo, nedostali sa do jeho dispozičnej sféry.
Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 žalovaný v 1. rade uviedol že v procese speňažovania
konkurznej podstaty ho oslovili žalovaní v 2. až 4. rade s požiadavkou na odpredaj predmetných
nehnuteľností, nakoľko ako ich spoluvlastníci mali predkupné právo; z uvedeného dôvodu žalovaný ako
správca konkurznej podstaty pozemky dal oceniť a predal ich žalovaným v 2., 3. a 4. rade. Uviedol ďalej

že pri vyhlásení konkurzu na majetok M. X. táto mala iba dva účty v ČSOB; o účte ktorý bol vedený v
SLSPanaktorýbolazaplatenákúpnacenaprávnymipredchodcamižalobcovžalovanýv1.radenevedel
- uvedené finančné prostriedky nikdy nedostal do dispozície, úpadkyňa uviedla že žiadne peniaze na
účte nie sú.Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 žalovaný v 2. rade uviedol že v septembri 2008 ho oslovila M.
X., ktorá mu ponúkla na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel - k dohode však neprišlo; predtým ho M. X.
oslovila s ponukou na rozdelenie spoluvlastníctva, čo tiež nerealizovali. Následne sa dozvedeli (spolu

s ostatnými spoluvlastníkmi) z inzerátu, že správca konkurznej podstaty odpredáva pozemky, preto ho
oslovili a uplatnili si predkupné právo - následne uzavreli so správcom kúpnu zmluvu a zaplatili kúpnu
cenu určenú znaleckým posudkom.
Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 žalovaná v 3. rade uviedla že v roku 2012 svoj podiel na
pozemkoch previedla na jej syna -žalovaného v 6. rade- ako promočný dar.

Na pojednávaní konanom dňa 2.9.2013 žalovaná v 4. rade uviedla že v dobe prevodu pozemkov v roku
2008 dlhodobo bola mimo územia SR, následne keď sa vrátila situáciu začali riešiť so M. X. a tiež so
žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami, keď vo veci podali žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy
(návrh bol v odvolacom konaní zamietnutý). Následne v roku 2012 žalovaná v 4. rade svoj podiel na
nehnuteľnostiach previedla na žalovaného v 5. rade, ktorý je jej synom.

11. Uznesením č. 37C/92/2012-305 zo dňa 28.10.2013 súd priznal Slovenskej sporiteľni, a.s. náhradu
hotových výdavkov vo výške 24,00 €.

12. Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 29.5.2015 v ktorom uviedli že Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4Sžr/66/2014 zo dňa 1.4.2015, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Okresného úradu v Trnave č. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012,
č. V 2385/12 zo dňa 13.6.2012 a č. V 2354/12 zo dňa 13.6.2012, konajúc o odvolaní žalobcov proti
Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014 rozhodol tak, že uvedené
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave potvrdil. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považujú žalobcovia
za nezákonné, nakoľko sa súd dopustil svojvôle pri výklade a aplikácii právneho predpisu, postup

odvolacieho súdu považujú za arbitrárny, ktorý je zásahom do princípu právnej istoty (podrobne sú
dôvody nezákonnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uvedené v dovolaní ktoré bolo podané, a ktorým
žalobcovia žiadajú o odloženie vykonateľnosti). Podľa žalobcov rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ani
rozhodnutie prvostupňového súdu nie sú pre tunajší súd záväzné, a súd k nim nemôže prihliadať; podľa
žalobcovsprávnyorgán(SprávakatastraTrnava)postupovalvkatastrálnomkonanínezákonne,anemal

vydať rozhodnutia č. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012, č. V 2385/12 zo dňa 13.6.2012 a č. V 2354/12 zo dňa
13.6.2012, nakoľko takýmto konaním došlo k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcov.
K vyjadreniu priložili žalobcovia rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžr/66/2014 zo dňa 1.4.2015,
dovolanie žalobcov voči vyššie uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu SR.

13. Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 3.6.2015 v ktorom uviedli že žalobcovia účelovo poukazujú na nezákonnosť Rozsudku Krajského
súdu v Trnave č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014, v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR
č. 4Sžr/66/2014-159 zo dňa 1.4.2015, iba z dôvodu že je v ich neprospech - oba súdy sa však
zrozumiteľne a jasne vysporiadali a správne posúdili neúčinnosť právneho úkonu úpadcu (t.j. kúpnej

zmluvy zo dňa 18.12.2008) a kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009, a právne následky, keď tieto právne
úkonyukrátilikonkurznúpodstatupretožekúpnacenavovýške82.829,53€ztitulukúpnejzmluvyzodňa
18.12.2008 sa nestala súčasťou konkurznej podstaty. Tieto právne úkony boli vo vzťahu ku konkurzným
veriteľom neúčinné, a dôsledkom neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 (ktorá vyplýva priamo
z ustanovenia § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) je, že nehnuteľnosti

vo vlastníctve úpadkyne zahrnuté do konkurznej podstaty, ktoré úpadkyňa neoprávnene v priebehu
konkurzu previedla na právnych predchodcov žalobcov, mohli a museli byť predané žalovaným v 1. rade
ako správcom konkurznej podstaty úpadkyne v súlade so zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní,
a v súlade so schváleným plánom speňaženia v rámci prebiehajúceho konkurzu. Správca konkurznej
podstaty (žalovaný v 1. rade) tak bol oprávnený speňažiť majetok patriaci do konkurznej podstaty, ako

keby právny úkon zo dňa 18.12.2008 zo strany úpadkyne nebol vykonaný - nemusel sa teda domáhať
neúčinnosti právneho úkonu úpadkyne u právnych predchodcov žalobcov a požadovať od nich vydanie
nehnuteľností, pretože išlo o neúčinnosť právneho úkonu ex lege v zmysle § 14, ods. 1, písm. a) zák.č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Žalovaní v 2. až 4. rade riadne v rámci konkurzu nadobudli od
žalovaného v 1. rade spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach patriaci do konkurznej

podstaty, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012. Správny orgán (Okresný úrad Trnava,
katastrálny odbor / Správa katastra Trnava) v súlade so zákonom povolil a vykonal vklad vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 2., 3. a 4. rade, a to na základe
rozhodnutia č. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012; zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu o povolení vkladuvlastníckeho práva vyplýva z Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4Sžr/66/2014-159 zo dňa 1.4.2015,
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014. Z právnej
praxe i judikatúry súdov vyplýva, že pokiaľ úpadca vedome vykoná na ujmu konkurznej podstaty právny

úkon po vyhlásení konkurzu, ku ktorému už nie je oprávnený v dôsledku straty svojich dispozičných
oprávnení s majetkom podstaty, je potrebné na takýto úkon úpadcu hľadieť nielen ako na neúčinný, ale
tiež absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu - úpadkyňa konala pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 18.12.2008 s právnymi predchodcami
žalobcov s vedomím, že je na jej majetok vyhlásený konkurz; uvedená kúpna zmluva bola uzatvorená 3

roky po vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne, ktorá si musela byť vedomá vyhláseného konkurzu
a jeho účinkov (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.2K 135/04 zo dňa 25.2.2005, ktoré jej
bolo doručené), naviac vyhlásenie konkurzu bolo dňa 4.3.2005 uverejnené v Obchodnom vestníku č.
44/2005, čím sa táto skutočnosť stala v zmysle § 2 zák.č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku verejne
prístupná a známa tretím osobám, t.j. aj právnym predchodcom žalobcov.

14. Svojím prednesom pred súdom dňa 3.6.2015 právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd pripustil
doplnenie petitu v nasledovnom znení:
„Súd určuje že právne úkony, a to
kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2, 3. a 4. rade ako
kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod č. V -2081/12 dňa 17.5.2012,

darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 3. rade ako darkyňou a žalovaným v 6. rade ako
obdarovaným, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod č. V 2385/12 dňa 13.6.2012,
a darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 4. rade ako darkyňou a žalovaným v 5. rade ako
obdarovaným, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava pod č. V 2354/12 dňa 13.6.2012,
sú neplatné.“

Návrh odôvodnil tým, aby v prípade vynesenia určovacieho výroku ohľadom vlastníckeho práva bolo
zrejmé, ku ktorým podielom ktorých v súčasnosti zapísaných vlastníkov majú žalobcovia vlastnícke
právo.
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 3.6.2015 súd navrhované doplnenie petitu návrhu
nepripustil.

Uznesenie bolo vyhlásené a odôvodnené za prítomnosti všetkých účastníkov / ich právnych zástupcov -
voči uzneseniu nie je možné podať opravný prostriedok, preto ho súd nevyhotovoval v písomnej forme.

15. Žalovaní sa po rozhodnutí odvolacieho súdu (ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušené a vrátené mu na ďalšie konanie) vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho

zástupcu- podaním došlým dňa 4.11.2016 v ktorom uviedli že správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
nepopiera ani krajsky súd, ktorý nevyslovil právny názor záväzný pre súd prvej inštancie, nevyjadril
sa či kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 a 27.4.2009 sú absolútne neplatné alebo právne neúčinné
- podľa odvolacieho súdu je potrebné preskúmať otázku absolútnej neplatnosti, a pokiaľ absolútna
neplatnosť nebude zistená zaoberať sa otázkou neúčinnosti a jej následkov. Podľa žalovaných kúpna

zmluva zo dňa 18.12.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko pokiaľ úpadca vedome vykoná na ujmu konkurznej podstaty právny úkon po
vyhlásení konkurzu (ku ktorému už nie je oprávnený, v dôsledku straty svojich dispozičných oprávnení
s majetkom podstaty), je potrebné na takýto úkon úpadcu hľadieť nie ako na neúčinný právny úkon
(§ 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb.), ale ako na absolútne neplatný právny úkon v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojim obsahom a účelom odporuje zákonu (č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní). Úpadkyňa M. X. konala pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 18.12.2008 s
právnymi predchodcami žalobcov s vedomím, že je na jej majetok vyhlásený konkurz (kúpna zmluva
bola uzatvorená 3 roky po vyhlásení konkurzu, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2K 135/04
zo dňa 25.2.2005 jej bolo doručené), naviac vyhlásenie konkurzu bolo dňa 4.3.2005 uverejnené v

Obchodnom vestníku č. 44/2005, jeho uverejnením sa táto skutočnosť stala verejne prístupná a známa
tretím osobám, t.j. aj právnym predchodcom žalobcov - kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 je tak v rozpore
resp. obchádza zák.č. 328/1991 Zb., konkrétne § 1, § 2, § 14, § 18 a § 27; nehnuteľnosti zapísané
na LV č. 1478 vo vlastníctve úpadkyne boli od vyhlásenia konkurzu zaradené správcom konkurznej
podstaty do súpisu konkurznej podstaty (§ 18 zák.č. 328/1991 Zb.), a následne mali byť speňažené v

súlade s § 27 citovaného zákona, a v súlade so schváleným plánom speňaženia. Právny úkon úpadkyne
(kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008), vykonaný úpadkyňou úmyselne a účelovo 3 roky po tom, čo bol
na jej majetok vyhlásený konkurz, s vedomým zákazu nakladať so svojim majetkom, odporuje resp.
obchádza zák.č. 328/1991 Zb. (k obchádzaniu zákona dochádza vtedy, ak právny úkon výslovne apriamoneodporujezákonu,alevkonečnomprípadesvojimidôsledkamisledujecieľ,abyzákondodržaný
nebol;platnosťprávnehoúkonutrebaposudzovaťvokamihuasozreteľomnaokolnostidanéhoprípadu,
keď k právnemu úkonu došlo). Kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 je v dôsledku uvedených skutočností

absolútne neplatným právnym úkonom (v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka), keď jej neplatnosť
pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku. Podľa žalovaných je kúpna zmluva aj v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko úpadkyňa v rámci konkurzu majetok patriaci do konkurznej podstaty neoprávnene
bez vedomia a súhlasu správcu previedla na právnych predchodcov žalobcov. Právni predchodcovia
žalobcov (T. a X. J.) sa nemohli, z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008, stať

vlastníkmi predmetných nehnuteľností a nemohli ani následne ako nevlastníci previesť vlastnícke právo
na žalobcov (kúpna zmluva zo dňa 27.4.2009); právni predchodcovia žalobcov ani neboli dobromyseľní,
nekonali v dobrej viere, nakoľko v dobe uzatvorenia zmluvy už bola uverejnená skutočnosť o vyhlásení
konkurzu na majetok úpadkyne v obchodnom vestníku (dňa 4.3.2005, Obchodný vestník SR č. 44/2005),
keď uverejnením v obchodnom vestníku sa táto skutočnosť stala verejne prístupná a známa tretím
osobám. Ďalej uviedli že aj ak by súd kúpne zmluvy zo dňa 18.12.2008 a 27.4.2009 považoval za

platné právne úkony, tak tieto sú právne neúčinné, a to v zmysle § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní - dôsledkom neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 je odpadnutie
účinkov zániku vlastníckeho práva na strane úpadkyne, a odpadnutie účinkov nadobudnutia vlastníctva
na strane právnych predchodcov žalobcov; zmyslom inštitútu neúčinnosti právneho úkonu úpadcu je,
aby konkurzní veritelia neboli ukrátení v dôsledku neoprávneného úkonu úpadcu, ktorý by urobil po

vyhlásení konkurzu bez vedomia a súhlasu správcu. Správca konkurznej podstaty (žalovaný v 1. rade)
tak bol oprávnený speňažiť majetok patriaci do konkurznej podstaty (predať nehnuteľnosti v rámci
prebiehajúceho konkurzu kúpnou zmluvou zo dňa 14.5.2012 žalovaným v 2., 3. a 4. rade, tak ako keby
právny úkon zo dňa 18.12.2008 zo strany úpadkyne nebol vykonaný). Žalovaný v 1. rade sa nemusel
domáhať neúčinnosti právneho úkonu úpadkyne a právnych predchodcov žalobcov a požadovať od

nich vydanie nehnuteľností, resp. poskytnutie peňažnej náhrady, pretože išlo o neúčinnosť právneho
úkonu ex lege v zmysle § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb. Ďalej uviedli že žalovaní v 2. až
4. rade v rámci konkurzu nadobudli od žalovaného v 1. rade spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012, vklad vlastníckeho práva bol povolený
na základe rozhodnutia Správy katastra Trnava č. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012 (zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva vyplýva z Rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014, v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Sžr/66/2014-159
zo dňa 1.4.2015). Podľa žalovaných žalobcovia ani nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nakoľko právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia si mali svoje nároky z titulu neplatných /
neúčinných právnych úkonov (kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 a zo dňa 27.04.2009) uplatňovať voči

úpadkyni, ktorá sa dopustila neoprávneného a protiprávneho konania - v tomto konaní teda už nejde
o bezprostredné ohrozenie vlastníckeho práva pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj
vykonávaných vlastníckych vzťahov, ale o zneužitie procesného prostriedku určeného k takejto ochrane
na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého. Ďalej žalovaní v 1., 3. a 4.
rade poukázali na nedostatok ich pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nie sú zapísaní ako vlastníci

v katastri nehnuteľností; žalovaný v 1. rade nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žaloba
o určenie vlastníckeho práva by mala smerovať len proti tým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri
nehnuteľností (v zmysle § 228, ods. 1 Civilného sporového poriadku je rozsudok záväzný pre strany
a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku). V súdenom prípade
sa žalobcovia nedomáhajú určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012 a darovacích zmlúv - v

konaní o určenie vlastníckeho práva žaloba nemôže smerovať voči žalovanému v 1. rade, žalovanému v
3. rade a žalovanému v 4. rade, pretože nie sú, a ani neboli v čase podania žaloby zapísaní ako vlastníci
v katastri nehnuteľností.

16. Žalobcovia sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu-

podaním došlým dňa 20.2.2017 v ktorom uviedli že dobové výpisy LV č. 1478 (výpis z 6.11.2008
z času pred kúpou právnymi predchodcami žalobcov v 1. a 2. rade, výpis z 4.11.2009 z času po
nadobudnutí nehnuteľností žalobcami a kópia úplného LV preukazujúca históriu zápisov) preukazujú, že
v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neobsahovali žiaden záznam o prebiehajúcom
konkurznom konaní, ktoré bolo vedené voči majetku úpadkyne M. X.; prvý záznam o vyhlásení konkurzu

na majetok úpadkyne bol zapísaný až dňa 12.8.2011, teda z katastra nebolo možné zistiť žiadne
informácie o tom, že by dané nehnuteľnosti boli v rokoch 2008 a 2009 súčasťou konkurznej podstaty.
Podľa žalobcov zmluva o budúcej kúpnej zmluve uzavretá medzi T. J. ako budúcim kupujúcim a M.
X. (ktorá predchádzala uzavretiu následnej zmluvy) podporuje záver, že kupujúci boli pri nadobúdaníspoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam dobromyseľní ohľadom toho, že predávajúca
nie je v dispozícii s predmetom kúpy ničím obmedzená, a môže na nich vlastnícke právo previesť.
Ďalej uviedli že podľa nich kúpna zmluva zo dňa 14.5.2012 neobsahuje všetky podstatné náležitosti

vyžadované zákonom na jej platnosť, a nie je dostatočne určitá, preto je absolútne neplatná.
K vyjadreniu priložili žalobcovia Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzavretú medzi M. X. a T. J.
dňa XX.XX.XXXX, výpis z LV č. XXXX pre K. a k.ú. Y. nad R. vyhotovený ku dňu X.XX.XXXX, X.XX.XXXX
a úplný LV.

17. Na pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 právny zástupca žalobcov uviedol že naliehavý právny
záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko žalobcovia nemajú inú možnosť ako sa domáhať
svojich práv. Podľa žalobcov sa nejedná o absolútne neplatný právny úkon - podľa § 14, ods. 1, písm.
a) zákona o konkurze a vyrovnaní oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a
povinností ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádzajú na správcu, právne úkony
úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné - pokiaľ porušením tohto

ustanovenia je ako právny následok neúčinnosť právneho úkonu, nemožno z tých istých dôvodov
hodnotiť daný právny úkon ako neplatný. Čo sa týka následkov spojených s daným úkonom, kúpna
zmluva bola voči konkurzným veriteľom neúčinná, čím však nebola dotknutá platnosť tohto úkonu
- keďže následne T. J. spolu s manželkou uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou previedli vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na žalobcov, táto kúpna zmluva vyvolala právne účinky, bola platná a účinná, a

následne po povolení vkladu došlo k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva na žalobcov;
správca konkurznej podstaty mohol už len požadovať od T. J. a jeho manželky poskytnutie náhrady
za to, čo z konkurznej podstaty ušlo. Poukázali na skutočnosť že úpadkyňa M. X. predajom dosiahla,
že súčasťou konkurznej podstaty sa stala zaplatená kúpna cena vyše 80.000,00 €, pričom tieto
prostriedkybolipoužiténauspokojeniekonkurznýchveriteľov,ktorínáslednesvojeprihláškypohľadávok

do konkurzu stiahli - uvedeným konaním nebol porušený základný zmysel a účel zákona o konkurze
a vyrovnaní, ktorým je zabezpečenie speňaženia konkurznej podstaty a uspokojenie konkurzných
veriteľov. K otázke vedomosti žalobcov, resp. ich právnych predchodcov o vyhlásenom konkurze na
majetok M. X. uviedli, že napriek zverejneniu o vyhlásení v Obchodnom vestníku žalobcovia ani ich
právni predchodcovia vedomosť o konkurze nemali, a s prihliadnutím na primeranú odbornú starostlivosť

o tom ani vedieť nemohli (skutočnosť že na majetok M. X. bol vyhlásený konkurz bola v Obchodnom
vestníku zverejnená viac než tri roky pred uzavretím kúpnej zmluvy, vyhľadávanie v ňom je náročné);
skutočnosť že na majetok M. X. bol vyhlásený konkurz v čase uzavretia kúpnej zmluvy v katastri
nehnuteľností vyznačená nebola, preto považovali informácie v katastri nehnuteľností za hodnoverné, a
keďže v nich žiadna zmienka o konkurze uvedená nebola v dobrej viere kúpnu zmluvu so M. X. uzavreli

(na ich dobrú vieru nemá vplyv skutočnosť že M. X. úkon v dobrej viere neurobila).
Na pojednávaní konanom dňa 5.6.2017 právny zástupca žalovaných uviedol že žalovaní v 1., 3., a
4.rade nie sú pasívne vecne legitimovaní, pretože v čase podania žaloby zo strany žalobcov neboli
zapísaní na LV, pričom nejde o určovací spor o neplatnosť právnych úkonov. Ku skutočnostiam ohľadne
Obchodného vestníka uviedol že informácie v ňom sú verejne prístupné, a ak si ich žalobcovia resp.

ich právni predchodcovia nezadovážili, musí to ísť na ich ťarchu - poukazovanie na nevedomosť o
vyhlásení konkurzu nemôže byť dôvodom, pre ktorý boli údajne dobromyseľní pri uzavretí kúpnej zmluvy
(nezapísanie poznámky nezbavuje účastníka povinnosti preveriť si vlastnícke vzťahy). Ďalej uviedli že
kúpna cena zaplatená úpadkyni M. X. sa nestala súčasťou konkurznej podstaty, keď bolo preukázané že
účet, na ktorý bola kúpna cena zaplatená, bol účtom M. X.. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie že prostriedky

M. X. použila na vyplatenie niektorých veriteľov, nič to nemení na skutočnosti, že bol porušený, resp.
obídený zákon k konkurze a vyrovnaní. Právny úkon ktorým úpadkyňa M. X. previedla nehnuteľnosti na
právnych predchodcov žalobcov je absolútne neplatný, nakoľko z strany M. X. sa jednalo o vedomé a
cielené konanie proti zákonu.

18. Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 17.7.2017 v ktorom uviedli že následkom právneho úkonu ktorým úpadkyňa bez vedomia
konkurzného správcu, speňažila majetok konkurznej podstaty je jeho neúčinnosť, nie neplatnosť. Podľa
žalobcov tvrdenie správcu konkurznej podstaty že plnenie vo výške 82.829,53 €, ktoré uhradili právni
predchodcovia žalobcov na účet úpadkyne M. X. počas konkurzu, sa nestalo súčasťou konkurznej

podstaty je nepravdivé, nakoľko uvedené peňažné prostriedky, boli následne M. X. použité na úhradu
záväzkov úpadkyne voči konkurzným veriteľom, teda došlo k usporiadaniu majetkových pomerov
úpadkyne a k uspokojeniu veriteľov (dokonca vo väčšej miere ako konaním správcu - takéto konanie
nemôže byť považované za konanie ktoré by bolo v rozpore alebo by obchádzalo účel a ciel zákona).Uviedli ďalej že zákon o konkurze a vyrovnaní, prisudzuje úkonom, ktorými úpadca s majetkom podstaty
nakladá po vyhlásení konkurzu taký právny následok, že sú voči konkurzným veriteľom neúčinné
(teda voči ostatným subjektom práva účinné), nemôže im byť prisúdený právny následok absolútnej

neplatnosti.Podľažalobcovkonkrétnyúkonúpadkynenebol,sprihliadnutímnavšetkyokolnostiprípadu,
v rozpore s obsahom, účelom alebo cieľom zákona o konkurze a vyrovnaní, alebo že by sa priečil
dobrým mravom - právny úkon úpadkyne ktorým scudzila predmet sporu v prospech T. J. s manželkou,
bol preto platným právnym úkonom, hoci neúčinným, o čom však T. J. s manželkou pri uzavieraní
kúpnej zmluvy nevedeli a aj napriek primeranej obozretnosti sa nemali ako dozvedieť. Ďalej poukázali na

skutočnosť, že Obchodný vestník nie je verejný register, nemal verejne dostupnú vyhľadávaciu funkciu,
preto zverejnenie informácie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne M. X. v obchodnom vestníku,
je z pohľadu skúmania vedomosti T. J. a jeho manželky o ich dobrej viere v to, že M. X. nič nebránilo s
nimi kúpnu zmluvu uzavrieť, bez právneho významu. Pred zásadou „nemo plus iuris" je podľa žalobcov
potrebné uprednostňovať zásadu ochrany „bona fides" - ak súd dospeje k záveru, že žalobcovia boli pri
nadobúdanípredmetusporuodT.J.ajehomanželky(rodičovžalobcuv1.rade),dobromyseľníakonaliv

dobrej viere, spoliehajúc sa na zápis v katastri, stali sa vlastníkmi predmetu sporu, a ich vlastníctvo malo
už ďalej požívať ústavnú ochranu, a nemalo byť konaním správcu prelomené (originálnym vlastníkom
nehnuteľnosti sa stáva aj ten, kto ju nadobudne od nevlastníka alebo osoby, ktorej vlastníctvo bolo
dodatočne spochybnené alebo odpadlo, ak v čase nadobudnutia konal v dobrej viere v zápis vo verejnej
evidencii, t.j. v katastri nehnuteľností). K okruhu účastníkov uviedli, že vynesením rozsudku aj voči

žalovaným v 2. a 3. rade sa odstráni právna neistota do budúcnosti medzi žalovanými v 2. a 3. rade na
jednej strane, a žalovanými v 5. a 6. rade na strane druhej ohľadom toho, či sú aj naďalej vlastníkmi
žalovaní v 5. a 6. rade; vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v prípade priaznivého rozsudku bude záver,
že žalovaný v 1. rade ako správca konkurznej podstaty úpadkyne už nie je oprávnený nakladať s
predmetom sporu sa predíde prípadnému ďalšiemu konaniu, ktoré by hrozilo v prípade ak by žalovaný v

1. rade (ktorý je stále správcom konkurznej podstaty úpadkyne), v nadväznosti na rozsudok súdu zapísal
do súpisu majetku podstaty poznámku o spornosti vlastníctva k predmetu sporu.
K vyjadreniu priložili žalobcovia text rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 792/2013 zo dňa
29.5.2013, Nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.3.2016.

19. Na pojednávaní konanom dňa 19.7.2017 svedkyňa M. X. (úpadkyňa) na otázky právneho zástupcu
žalobcov uviedla že v čase keď uzatvárala zmluvu o predaji nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.
Y. nad R. (ktoré sú predmetom sporu) vedela, že je na ňu vyhlásený konkurz, ktorý stále prebiehal -
nehnuteľnosti aj napriek tomu predala, a vyplatila nimi veriteľov; nepodarilo sa jej vyplatiť veriteľa J. X.,
ktorý ostal jediným veriteľom (z tohto dôvodu konkurz nebol ukončený). Pánovi J., ktorému nehnuteľnosti

predávala,oprebiehajúcomkonkurzeničnepovedala-myslelasiževyplatenímveriteľovsajejproblémy
skončia; je si vedomá že spravila chybu.
Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedkyňa uviedla, že správcovi konkurznej podstaty o
zamýšľanom predaji nepovedala, zamlčala mu to - povedala mu to až v roku 2011. Uviedla ďalej že
je pravdou že v súvislosti s predajom predmetných nehnuteľností si otvorila nový účet v Slovenskej

sporiteľni, na ktorý jej pán J. previedol kúpnu cenu - správcu konkurznej podstaty o otvorení účtu
neinformovala (veriteľov uspokojovala tým spôsobom, že zo spomínaného účtu v hotovosti vybrala
peniaze, vložila ich na účet svojho rodinného príslušníka, a následne až z tohto účtu bol veriteľ
vyplatený),ouhrádzanídlhovveriteľomneinformovalasprávcukonkurznejpodstaty.Niektorýchveriteľov
vyplatila aj pred predajom predmetných nehnuteľností tým spôsobom, že jej rodina požičala peniaze -

následne keď získala finančné prostriedky z predaja nehnuteľností pôžičky vrátila. Pred uzatvorením
kúpnej zmluvy hľadala kupca svedkyňa, predaj sa realizoval z jej iniciatívy. Na ďalšiu otázku uviedla
že rešpektovala predkupné právo žalovaných v 2.v, 3. a v 4. rade, ktorým napísala list, 14 dní počkala,
a až keď nereagovali nehnuteľnosti predala (žalovaný v 2. rade ju kontaktoval s tým, že sa vyjadrí k
predkupnému právu po návrate žalovanej v 4. rade zo zahraničia, avšak toto vyjadrenie jej prišlo po

lehote na uplatnenie predkupného práva; ďalší traja spoluvlastníci sa neozvali).

20. Žalovaní sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 13.9.2017 v ktorom uviedli že neúčinným právnym úkonom môže byť len platný právny
úkon, pretože neplatný právny úkon nemá žiadne právne účinky, a hľadí sa naň akoby neexistoval

(predpokladom neúčinnosti právneho úkonu je jeho platnosť). Skutočnosť že zákon konkurze a
vyrovnaní ustanovuje v § 14, ods. 1, písm. a) že právny úkon úpadcu, ktorým úpadca po vyhlásení
konkurzu nakladá so svojim majetkom, je právne neúčinný neznamená a nevylučuje, že takýto právny
úkon úpadcu nemôže byť neplatný - prioritne je potrebné skúmať či právny úkon spĺňa všetky náležitostivyžadované zákonom, či nie je v rozpore so zákonom, či ho neobchádza, resp. či nie je v rozpore s
dobrými mravmi, teda či je platný resp. neplatný. Podľa žalovaných kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008
a zo dňa 27.4.2009 sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi - pokiaľ úpadca vedome vykoná na

ujmu konkurznej podstaty právny úkon po vyhlásení konkurzu, ku ktorému už nie je oprávnený v
dôsledku straty svojich dispozičných oprávnení s majetkom podstaty, je potrebné na takýto úkon
hľadieť nie ako na neúčinný, ale ako na absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka (svojim obsahom a účelom tento úkon úpadkyne odporuje resp. obchádza zákon o konkurze
a vyrovnaní). Právni predchodcovia žalobcov sa tak nemohli na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa

18.12.2008 stať vlastníkmi predmetných nehnuteľností, a nemohli ani následne ako nevlastníci previesť
vlastnícke právo na žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009. Poukázali na skutočnosť,
že z výsluchu úpadkyne M. X. vyplýva, že konala pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008
vedome, zámerne a cielene, pretože nielen že vedela že je na ňu vyhlásený konkurz, ale zámerne,
uvedomujúc si dôsledky, predala nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty na ujmu konkurznej
podstaty bez vedomia a súhlasu správcu. Skutočnosť že kúpna cena za ktorú predala nehnuteľnosti

úpadkyňa je vyššia ako za ktoré predal nehnuteľnosti správca je irelevantná, pretože kúpna cena
vo výške 82.829,53 € (ktorú právni predchodcovia žalobcov uhradili úpadkyni na jej novootvorený
bankový účet) sa nikdy nestala súčasťou konkurznej podstaty; správca konkurznej podstaty nemohol
nikdy disponovať s týmito peňažnými prostriedkami, preto kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 uzavretá
úpadkyňou bola vykonaná na ujmu konkurznej podstaty. Poukázali ďalej na skutočnosť, že úpadkyňa

nepoužila peňažné prostriedky vo výške 82.829,53 € (získané z kúpnej ceny) na vyrovnanie svojich
veriteľov - z dôkazov založených v konkurznom spise vyplýva, že úpadkyňa obdržala kúpnu cenu od
právnych predchodcov žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 v decembri 2008 a
v januári 2009, ale konkurzní veritelia, ktorí vzali svoje konkurzné prihlášky späť v roku 2005 resp.
v roku 2007 boli uspokojení pred predajom spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach

(18.12.2008), teda pohľadávky konkurzných veriteľov zanikli a boli uspokojené v roku 2005, resp.
2007 - úpadkyňa preto nemohla vyrovnať svojich veriteľov z kúpnej ceny, ktorú obdržala od právnych
predchodcov žalobcov, pretože títo veritelia už boli uspokojení pred podpisom uvedenej kúpnej zmluvy.
Rovnako tak neobstojí tvrdenie úpadkyne M. X., že časť svojich veriteľov uspokojila z peňažných
prostriedkov ktoré si požičala od svojich rodinných príslušníkov, ktorí údajne za ňu uspokojili týchto

veriteľov s tým, že im tieto prostriedky vráti. Z listinných dôkazov založených v konkurznom spise
vyplýva, že iba jeden konkurzný veriteľ vzal svoju konkurznú prihlášku späť z dôvodu uhradenia dlhu až
v auguste roku 2011 - banka ako konkurzný veriteľ bola uspokojená N. X. (dcérou úpadkyne) na základe
Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 29.7.2011. Z uvedeného vyplýva, že konkurzní veritelia neboli
uspokojení z peňažných prostriedkov ktoré získala úpadkyňa z titulu predaja sporných nehnuteľností

právnym predchodcom žalobcov z kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008. Naviac úpadca nemôže svojvoľne
v rámci konkurzu uspokojovať svojich veriteľov podľa svojej ľubovôle a uváženia - úpadkyňa by sa
tým dopustila trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Aj ak by bolo tvrdenie žalobcov, že úpadkyňa
z kúpnej ceny 82.829,53 € vyrovnala časť svojich veriteľov pravdivé, nemá táto skutočnosť žiaden
vplyv na protiprávnosť konania úpadkyne, ktorá previedla v rozpore s § 14, ods. 1, písm. a) zákona

o konkurze a vyrovnaní bez vedomia a súhlasu správcu, na ujmu konkurznej podstaty a konkurzných
veriteľov, časť svojho majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Ďalej poukázali na skutočnosť, že v
čase uzavretia kúpnej zmluvy (dňa 18.12.2008, ako aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009)
bol vedený obchodný vestník aj v elektronickej verzii, fungoval na internete, a bolo možné sa oboznámiť
s rozhodnutiami a právnymi skutočnosťami zverejňovanými v ňom - z toho dôvodu považujú žalovaní

za účelové tvrdenie žalobcov, že nebolo možné od nich, resp. ich právnych predchodcov spravodlivo v
rámci odbornej resp. inej obozretnej starostlivosti vyžadovať oboznámenie sa s obsahom obchodných
vestníkov. Dobromyseľnosť a nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrej viere právnymi predchodcami
žalobcov a žalobcami neprichádza preto do úvahy, nakoľko v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa
18.12.2008 bola uverejnená skutočnosť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne v obchodnom

vestníku (uverejnené dňa 4.3.2005 v Obchodnom vestníku SR č. 44/2005) - právni predchodcovia
žalobcov nemohli byť dobromyseľní a konať v dobrej viere, pretože vo verejne prístupnom registri
(Obchodnom vestníku SR) bola zverejnená skutočnosť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne, t.j.
že úpadkyňa nie je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťami. Tvrdenie žalobcov o tom, že vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadkyne nebolo zapísané na LV vo forme poznámky v katastri nehnuteľností,

nemá na otázku dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov žiadny vplyv (uvedenú skutočnosť
potvrdil aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.zn. 14S/67/2012 zo dňa 10.4.2014, keď uviedol, že
zápisom poznámky do katastra nehnuteľností nevznikajú, nemenia sa a nezrušujú sa oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb). Aj ak by dotknuté právne úkony (kúpna zmluva zo dňa18.12.2008 a kúpna zmluva zo dňa 27.4.2009) neboli neplatnými právnymi úkonmi, a boli by iba
neúčinnými právnymi úkonmi, tak žalovaný v 1. rade bol oprávnený predať nehnuteľnosti patriace
do konkurznej podstaty v rámci prebiehajúceho konkurzu, ako to spravil kúpnou zmluvou zo dňa

14.5.2012 (žalovaným v 2., 3. a 4. rade tak, ako keby právny úkon zo dňa 18.12.2008 a 27.4.2009 zo
strany úpadkyne a právnych predchodcov žalobcov nebol vykonaný), nakoľko dôsledkom neúčinnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 je odpadnutie účinkov zániku vlastníckeho práva na strane úpadcu a
odpadnutie účinkov nadobudnutia vlastníctva na strane právnych predchodcov žalobcov.

21. Na pojednávaní konanom dňa 20.9.2017 žalovaný v 1. rade na otázky právneho zástupcu žalobcov
uviedol že je správcom konkurznej podstaty úpadkyne M. X., konkurz ešte nie je ukončený z dôvodu,
že aj keď všetok majetok úpadkyne je už speňažený, kvôli prebiehajúcemu sporu a prihláškam na
strane žalobcov aj žalovaných nie je možné ukončiť konkurzné konanie. Uviedol že on nemá pasívnu
legitimáciu byť účastníkom na strane žalovaného, ako správcovi konkurznej podstaty mu to z ničoho
nevyplýva. V roku 2012 (v čase prevodu sporných nehnuteľností), aj do dnešného dňa existujú veritelia,

ktorí nie sú uspokojení (ich počet a identifikáciu vzhľadom na to, že nedostal súhlas so zverejnením
týchto údajov, oznámiť odmieta); počet veriteľov stále stúpa, nakoľko úpadkyňa M. Kubovičová stále
robí právne úkony ktorými sa zaväzuje, následne tieto neplní, a dlžníci sa prihlasujú ako veritelia do
konkurzného konania. V čase uzavretia zmluvy v roku XXXX bol neuspokojený jeden veriteľ, v tom
čase však bolo prihlásených viacero veriteľov ktorí ale neboli zapísaní do zoznamu veriteľov - podľa

správcu nie je podstatné či bol jeden alebo viacero veriteľov, podstatné je to že konkurz v tom čase nebol
ukončený. Uviedol že je pravdou, že získal zdroje vo výške 20.000,00 € ako výplatu zo zaniknutého
BSM úpadkyne (pozemky v Brodskom) a 20.000,00 € ako ďalšiu časť výplaty zo zaniknutého BSM -
tieto sumy boli správcovi konkurznej podstaty zaplatené až po tom, ako bola realizovaná kúpna zmluva
medzi správcom a žalovanými.

Na otázky právneho zástupcu žalobkyne v 2. rade žalovaný v 1. rade uviedol že plán speňažovania bol
schválený ako speňažovanie majetku samostatne, avšak v prednosť mal ten zo záujemcov, ktorý pri
približnej zhodnosti ponúk ponúkne odkúpenie majetku vcelku; v prípade predaja sporných pozemkov si
k týmto uplatnili predkupné právo žalovaní, a po konzultácii s konkurzným sudcom bolo toto predkupné
právo realizované (spoluvlastníci majú prednostné právo na predaj pozemkov aj v konkurznom konaní).

Na pojednávaní konanom dňa 20.9.2017 svedok T. J. (otec žalobcu v 1. rade) na otázky právneho
zástupcu žalobcov uviedol že o možnosti kúpiť pozemky v Y. nad R. sa dozvedel tak, že za ním prišiel
jeho sused aj s pani X., ktorá mu dala ponuku na predaj. V čase rokovaní, ani pri podpise zmluvy
nevedeli, že M. X. nie je oprávnená s majetkom disponovať; pred podpisom zmluvy skontrolovali výpis
z katastra nehnuteľností a zistili, že žiadny záznam ohľadom nemožnosti disponovať s pozemkami tam

nebol zapísaný - o tejto skutočnosti sa dozvedel až dva a pol roka po podpise kúpnej zmluvy.
Na otázky právneho zástupcu žalovaných svedok uviedol že v čase podpisu zmluvy nekontrolovali
obchodný vestník, predpokladali že kataster ako správny orgán takúto povinnosť má.
Na otázky žalovaného v 1. rade uviedol že po tom ako sa dozvedeli, že M. X. ich podviedla, všetky
záležitosti riešil ich právny zástupca (dali mu aj pokyn aby požiadal o vrátenie zaplatenej kúpnej ceny

od M. X., o ďalší vývoj sa nezaujímal, nevie povedať ako celá záležitosť dopadla, avšak doposiaľ im
nebola vrátená ani časť kúpnej ceny).

22. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči obsiahlo poukazuje na postup správcu konkurznej
podstaty v konkurznom konaní úpadkyne M. X., hodnotí jeho rozhodnutia, dĺžku konkurzného konania

a pod. - uvedené skutočnosti však so súdenou vecou priamo nesúvisia, pre rozhodnutie súdu sú úplne
irelevantné. Podľa žalobcov by súd mal určiť, ak zamietne návrh, že kúpna zmluva zo dňa 14.5.2012
uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovanými v 2., 3., a 4. rade ako kupujúcimi,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu M. X. na predmetných
nehnuteľnostiach, a darovacia zmluva zo dňa 28.5.2012 uzavretá medzi žalovaným v 3. rade ako

darcom a žalovaným v 6. rade ako obdarovaným, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach, a darovacia zmluva zo dňa 25.5.2012
uzavretá medzi žalovaným v 4. rade ako darcom a žalovaným v 5. rade ako obdarovaným, predmetom
ktorej je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach,
sú neplatné - takéto požadované určenie však nebolo petitom návrhu (súd toto doplnenie petitu už

právoplatne nepripustil), žalobcovia ho opätovne vyprodukovali až v rámci záverečnej reči (pozn.
sudcu). Podľa žalobcov je nesprávne právne posúdenie právneho úkonu, ktorým úpadkyňa počas
konkurzu disponovala s majetkom zapísaným do súpisu podstaty ako neplatného, takýto názor podľa
žalobcov nemá oporu v zákone (v tejto súvislosti odcitovali rozsudok súdu cudzieho štátu). Podľanich sa daným úkonom úpadkyne podstata rozmnožila - je preto evidentné, že ani pri akceptácii
právneho názoru o neplatnosti úkonu úpadkyne s majetkom by tento nebol aplikovaný na súdený
prípad, keďže chýba negatívny dôsledok, a to ujma podstaty, preto považujú úkon úpadkyne ktorým

kúpnou zmluvou uzavretou po vyhlásení konkurzu previedla svoj spoluvlastnícky podiel na T. J. a X.
J., bol platný a účinný (na uvedený záver nemá vplyv skutočnosť, že úpadkyňa následne disponovala
týmto novým majetkom -peňažnými prostriedkami- prípadne aj na ujmu podstaty; ak sa tak stalo,
boli neúčinnými voči konkurzným veriteľom tieto následné úkony úpadkyne, nie samotný pôvodný
úkon, ktorým spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach predala). Uviedli ďalej že ani T. J. s X.

J., ktorí predmetný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach kupovali od M. X., ani žalobcovia, o
prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok M. X. a o tom, že predmetný spoluvlastnícky podiel patrí
do podstaty, nevedeli - konali pri svojich úkonoch v dobrej viere, ktorá má požívať pre zachovanie istoty
v právnych vzťahoch náležitú ochranu.
Právny zástupca žalobkyne v 2. rade v záverečnej reči poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané
tvrdenie žalovaných že právny úkon úpadkyne je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, ktorý by obchádzal zákon o konkurze a vyrovnaní; samotný správca v správach
predkladaných konkurznému súdu od doby, kedy sa o tomto úkone dozvedel uvádza že tento právny
úkon považuje voči konkurzným veriteľom za neúčinný, nie za absolútne neplatný (tvrdenia o absolútnej
neplatnosti sa v žiadnej zo správ správcu nevyskytuje, bolo použité len v tomto súdnom spore, a len
účelovo).

Právny zástupca žalovaných v záverečnej reči uviedol že žaloba nemôže smerovať voči žalovanému v
1., 3., a 4. rade, pretože títo žalovaní nie sú, a ani neboli v čase podania žaloby zapísaní ako vlastníci v
katastrinehnuteľností(namietajúpasívnuvecnúlegitimáciuvspore).Podľažalovanýchsúkúpnazmluva
zo dňa 18.12.2008, a kúpna zmluva zo dňa 27.4.2009 absolútne neplatnými právnymi úkonmi - pokiaľ
úpadca vedome vykoná na ujmu konkurznej podstaty právny úkon po vyhlásení konkurzu, ku ktorému

už nie je oprávnený v dôsledku straty svojich dispozičných oprávnení s majetkom podstaty, je potrebné
na takýto úkon hľadieť nie ako na neúčinný právny úkon, ale ako na absolútne neplatný právny úkon
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úpadkyňa konala pri
uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 úmyselne, vedome, zámerne a cielene, pretože vedela že
je na ňu vyhlásený konkurz, ale napriek tomu predala nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty,

na ujmu konkurznej podstaty, bez vedomia a súhlasu správcu; úpadca si nemôže sám bez vedomia
a súhlasu správcu v rámci konkurzu svojvoľne predávať a speňažovať svoj majetok a uspokojovať
svojich veriteľov, súpis majetku dlžníka tvoriaceho konkurznú podstatu a jeho speňaženie je v zmysle
zákona o konkurze a vyrovnaní úlohou výlučne správcu, ktorý vykonáva speňaženie pod dohľadom súdu
spôsobom, ktorý je v súlade so schváleným plánom speňaženia, a uspokojenie veriteľov sa vykonáva

na základe rozvrhu výťažku správcom, a to až po speňažení celého majetku konkurznej podstaty. Kúpna
zmluva zo dňa 18.12.2008 je preto absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (nie iba
právne neúčinná), pretože svojim obsahom i účelom odporuje zákonu o konkurze a vyrovnaní (§ 1, §
2, § 14, § 18 a § 27), resp. ho obchádza; kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 by bola právne neúčinná
v prípade, že by úpadkyňa vykonala uvedený úkon ihneď po vyhlásení konkurzu neuvedomujúc si

dôsledky a účinky vyhláseného konkurzu, čo nie je tento prípad - v tomto prípade úpadkyňa protiprávne
konala úmyselne a vedome, pretože vedela že je na ňu vyhlásený konkurz, napriek tomu predala
nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty. Právny predchodcovia žalobcov sa nemohli na základe
absolútne neplatného právneho úkonu (kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008), stať vlastníkmi predmetných
nehnuteľností, a nemohli následne ako nevlastníci previesť vlastnícke právo na žalobcov na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 27.4.2009. V konaní neprichádza do úvahy nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka, nakoľko žalobcovia ani ich právni predchodcovia nekonali v dobrej viere, a nie sú
dobromyseľní, pretože v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 už bola uverejnená
skutočnosť o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne v Obchodnom vestníku SR (uverejnené bolo
dňa 4.3.2005), teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 bola známa skutočnosť o

vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne, a že úpadkyňa nie je oprávnená nakladať s nehnuteľnosťami.
Uviedli ďalej že tvrdenia úpadkyne M. X. že obdržanú kúpnu cenu použila na vyplatenie svojich
veriteľov sú nepravdivé, úpadkyňa nemohla použiť kúpnu cenu 82.829,53 € na ich vyplatenie, pretože
to nebolo reálne ani technicky možné; pokiaľ by aj bolo tvrdenie že úpadkyňa vyrovnala časť svojich
veriteľov pravdivé, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na protiprávnosť jej konania. Uviedli tiež že ak

by aj dotknuté právne úkony -kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 a kúpna zmluva zo dňa 27.4.2009-
neboli neplatnými právnymi úkonmi, a boli by iba neúčinnými právnymi úkonmi, tak žalovaný v 1. rade
bol oprávnený predať sporné nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty v súlade so zákonom o
konkurze a vyrovnaní v rámci prebiehajúceho konkurzu žalovaným v 2., 3., a 4. rade tak, ako kebyprávny úkon zo dňa 18.12.2008 a právny úkon zo dňa 27.4.2009 zo strany úpadkyne a právnych
predchodcov žalobcov a žalobcov neboli vykonané - dôsledkom neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa
18.12.2008, ktorá vyplýva z ustanovenia § 14, ods. 1, písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní je

odpadnutie účinkov zániku vlastníckeho práva na strane úpadcu a odpadnutie účinkov nadobudnutia
vlastníctva na strane právnych predchodcov žalobcov; nehnuteľnosti zahrnuté do konkurznej podstaty,
ktoré úpadkyňa neoprávnene v priebehu konkurzu previedla na právnych predchodcov žalobcov, mohli
byť predané žalovaným v 1. rade ako správcom konkurznej podstaty úpadcu tak, ako keby uvedené
úkony neboli vykonané (zmyslom zákona o konkurze a vyrovnaní je, aby konkurzní veritelia neboli

ukrátení v dôsledku neoprávneného úkonu úpadcu, ktorý by urobil úpadca po vyhlásení konkurzu bez
vedomia a súhlasu správcu). Na záver žalovaní uviedli že kúpna zmluva zo dňa 14.5.2012 uzavretá
medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2., 3., a 4. rade je platná, v súlade so zákonom, má všetky
zákonom ustanovené náležitosti, je určitá; žalovaný v 1. rade bol oprávnený disponovať a nakladať
s predmetnými nehnuteľnosťami (spoluvlastníckym podielom), čo preukazuje právoplatný Rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014, v spojení s Rozsudkom Najvyššieho

súdu SR č. 4Sžr/66/2014-159 zo dňa 1.4.2015.

23. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a ich právnych zástupcov, žalovaných a
ich právneho zástupcu, výsluchom svedkov M. X. a T. J., oboznámil sa s návrhom a s vyjadreniami
strán sporu, s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil

nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobcovia v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2009 nadobudli domnelé vlastnícke právo k
spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2-ca k celku na nehnuteľnostiach v k.ú. Y. nad R., zapísaným na
LV č. XXXX, a to pozemok registra „C” - parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc.č. XXXX,
ostatné plochy o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX, orná

pôda o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, vinice o výmere
XX.XXX m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX, vinice o výmere X.XXX m2,
parc.č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc.č. XXXX, ostatné plochy o výmere XXX m2, parc.č.
XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2, parc.č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX,
zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2, parc.č.

XXXX/X, orná pôda o výmere X.XXX m2, parc.č. XXXX, vinice o výmere XX.XXX m2, a to od T. a X. J..
Právni predchodcovia žalobcov podiel na nehnuteľnostiach „nadobudli“ od M. X. kúpnou zmluvou zo dňa
17.12.2008, ktorej uhradili na jej účet kúpnu cenu v sume 82.829,53 € (uvedená kúpna cena sa však
nikdy nestala súčasťou konkurznej podstaty úpadkyne).
Na majetok úpadkyne M. X. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2K/135/2004 zo dňa

25.2.2005 vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný v 1. rade;
opatrením č. 2K/135/04-51 zo dňa 12.5.2005 súd odsúhlasil predaj majetku konkurznej podstaty
úpadkyne v súlade s plánom speňažovania.
Správca konkurznej podstaty úpadkyne M. X. (žalovaný v 1. rade) kúpnou zmluvou zo dňa 14.5.2012
predal podiel na nehnuteľnostiach (ktorý predtým „nadobudli“ od úpadkyne právni predchodcovia

žalobcov, a ktorý je predmetom sporu) do vlastníctva žalovaných v 2. až 4. rade; následne žalovaní v
3. a 4. rade darovacími zmluvami zo dňa 13.6.2012 previedli vlastnícke právo k ich časti predmetného
podielu na nehnuteľnostiach na žalovaných v 5. a 6. rade.
Vlastnícke práva žalovaných boli zapísané do katastra nehnuteľností rozhodnutiami správneho orgánu
č. V 2081/12 zo dňa 17.5.2012, č. V 2385/12 zo dňa 13.6.2012 a č. V 2354/12 zo dňa 13.6.2013 -

podľa žalobcov boli vydané v rozpore so zákonom, preto žalobcovia podali správnu žalobu, ktorou sa
domáhali určenia neplatnosti uvedených rozhodnutí. Uznesením č. 14S/67/2012-86 zo dňa 22.1.2013
Krajský súd v Trnave odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí správneho orgánu do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudkom č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014 Krajský
súd v Trnave návrh žalobcov na zrušenie zhora uvedených rozhodnutí správneho orgánu zamietol.

Rozsudkom č. 4Sžr/67/66/2014-203 zo dňa 1.4.2015 Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v
Trnave o zamietnutí návrhu žalobcov na zrušenie rozhodnutí správneho orgánu potvrdil.

24. Žalobcovia navrhli vykonať ďalší dôkaz, a to oboznamovanie sa s dokladmi o úhradách záväzkov
úpadkyne M. X. voči jednotlivým veriteľom - tento dôkaz súd nevykonal, nakoľko vykonanie takéhoto

dokazovania by pre preukazovanie skutkového stavu nemalo pre súd žiadnu hodnotu, pre rozhodnutie
vo veci bolo dôležité právne posúdenie - či právny úkon ktorým úpadkyňa scudzila nehnuteľnosti po
vyhlásení konkurzu je platný alebo neplatný. Iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná(§ 185, ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy
označené stranami sporu či ich zástupcami.

25. Podľa § 80, pís. c) Občianskeho súdneho poriadku (predpis platný v čase podania návrhu na súd)
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 206, ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii konkurzy a vyrovnania vyhlásené

alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa
doterajších právnych predpisov.

Podľa § 1, ods. 1 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účelom tohto zákona je usporiadanie
majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

Podľa § 2, ods. 2 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní cieľom konkurzu alebo vyrovnania je
dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Podľa § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní vyhlásenie konkurzu má tieto
účinky: a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s

nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto
majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od
nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa § 27, ods. 1, a ods. 8, prvá veta zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní podstatu možno

speňažiť predajom na dražbe (§ 27a) alebo predajom mimo dražby.
Správca speňažuje podstatu na základe plánu speňaženia schváleného schôdzou konkurzných
veriteľov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa R 33/1975: Zmluva ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza,
alebosapriečizáujmomspoločnosti(§39OZ,terazdobrýmmravom),jeodpočiatkuabsolútneneplatná;
nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli.

27. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv alebo povinností; absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a
pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému, z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Neplatný je
právny úkon ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (je contra legem), alebo ho obchádza
(čoznamenážeprávnyúkonneodporujesícevýslovnémuzneniuzákonnéhoustanovenia,avšaksvojimi

dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol), keď zákonom sa myslí nielen Občiansky zákonník,
ale aj ďalšie právne predpisy ktoré majú právnu silu zákona, alebo sa prieči dobrým mravom (ide o
prípady keď účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi
morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi) - platnosť či neplatnosť právneho úkonu
sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.

28. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že návrhu
žalobcov nie je možné vyhovieť.
Súd totiž aj po doplnení dokazovania (po vrátení veci odvolacím súdom) opätovne dospel k názoru,
že žalobcovia nikdy platne nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ktoré sú predmetom

žaloby, preto ich návrh, ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva, nemohol byť úspešný (v
tejto súvislosti súd iba uvádza, že odvolací súd nevyslovil názor že napadnutý a posudzovaný právny
úkon by mal byť nie neplatný, ale neúčinný - ak by tomu tak bolo, odvolací súd by rozhodnutie súdu
prvého stupňa nemal dôvod zrušiť, ale by ho v tomto smere zmenil!). Súd pri svojom rozhodovaní(keď dospel k záveru o neplatnosti právneho úkonu uzavretého medzi úpadkyňou M. X. a právnymi
predchodcami žalobcov) vychádzal zo skutočnosti, že na majetok úpadkyne M. X. bol uznesením
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2K/135/2004 zo dňa 25.2.2005 vyhlásený konkurz (za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný v 1. rade), pričom opatrením č. 2K/135/04-51 zo dňa
12.5.2005súdodsúhlasilpredajmajetkukonkurznejpodstatyúpadkynevsúladesplánomspeňažovania
- v zmysle uvedeného úpadkyňa M. X. objektívne a bez akýchkoľvek pochybností stratila dispozičné
právo nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, vrátane práva k ich prevodu (ktoré jednoznačne
patrilo len a len správcovi konkurznej podstaty). Ak potom právni predchodcovia žalobcov uzavreli

kúpnu zmluvu na podiel na nehnuteľnostiach so M. X. (dňa XX.XX.XXXX), takáto zmluva bola nie iba
právne neúčinná v zmysle § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ale
bola absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom a aj účelom
odporovala zákonu, obchádza ho, dokonca sa aj priečila dobrým mravom. Úpadkyňa totiž jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností musela vedieť (čo potvrdila aj pri výsluch súdom) , že na jej majetok
bol vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho ona stratila oprávnenie nakladať s majetkom patriacim do

konkurznej podstaty, a toto prešlo na správcu - ak v takejto situácii uzavrela scudzovaciu zmluvu,
jej konanie obchádzalo a priečilo sa zákonu (nakoľko oprávnený nakladať s majetkom bol správca
konkurznej podstaty, a nie ona), ale bolo aj v rozpore s dobrými mravmi (M. X. prevzala od právnych
predchodcov žalobcov kúpnu cenu, ktorú nikdy neodovzdala do konkurznej podstaty, a to bez ohľadu
na skutočnosť že nehnuteľnosti „predala“ za vyššiu cenu ako následne správca konkurznej podstaty).

V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie žalobcov o dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva
ich právnymi predchodcami (T. a X. J.), nakoľko konkurz na majetok úpadkyne M. X. bol vyhlásený
dňa XX.X.XXXX, následne bol uverejnený v Obchodnom vestníku, teda v tlačovine ktorá má verejný
charakter, a v ktorej uverejnené údaje sa považujú za verejne známe - ak právni predchodcovia žalobcov
za takejto situácie uzavreli kúpnu zmluvu s osobou na majetok ktorej bol konkurz vyhlásený (ktorá teda

stratila oprávnenie s týmto majetkom právne relevantne nakladať) tri a pol roka po vyhlásení konkurzu,
nemôžu sa dovolávať svojej dobromyseľnosti, nakoľko pri náležitej starostlivosti a opatrnosti mohli a mali
sa o vyhlásenom konkurze na majetok M. X. dozvedieť. V tejto súvislosti súd uvádza, že pri posudzovaní
nadobudnutia vlastníckeho práva je potrebné prioritne vychádzať zo zásady, že nik nemôže na iného
previesť viac práv ako sám má - ak úpadkyňa M. X. uzavrela s právnymi predchodcami žalobcov kúpnu

zmluvu, nemohla previesť v dôsledku straty svojich vlastníckych práv nič!; tento princíp síce môže
by prelomený princípom dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníctva, avšak iba celkom ojedinele a v
dôsledku výnimočných okolností - o takýto prípad (keď zásada bona fide by mala prelomiť zásadu
nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet) však v súdenom prípade nejde, nakoľko
právni predchodcovia žalobcov pri opatrnosti a obozretnosti mohli a mali vedieť o tom, že M. X. ako

úpadkyňa nemôže uzatvárať platne právne úkony týkajúce sa majetku ktorý je súčasťou konkurznej
podstaty (zverejnenie oznámenia o vyhlásení konkurzu v úradnej, verejne prístupnej tlačovine).
S poukazom na uvedené, nakoľko právni predchodcovia žalobcov nikdy platne nenadobudli vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam, pretože zmluvu uzavreli s osobou ktorá nakladaním s týmto
vlastníckym právom v čase uzavretia zmluvy už nedisponovala, nemohli toto (neexistujúce) právo

odovzdať ďalej, t.j. na žalobcov (tak ako sa domnievajú že to spravili kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2009).
Ak potom správca konkurznej podstaty úpadkyne M. Kubovičovej (žalovaný v 1. rade) kúpnou zmluvou
zo dňa 14.5.2012 predal podiel na nehnuteľnostiach do vlastníctva žalovaných v 2. až 4. rade (a
následne žalovaní v 3. a 4. rade darovacími zmluvami previedli vlastnícke právo k ich časti predmetného
podielu na nehnuteľnostiach na žalovaných v 5. a 6. rade) boli tieto právne úkony platné, vlastnícke

právo na základe nich riadne zavkladované (rozhodnutiami správneho orgánu č. V 2081/12 zo dňa
17.5.2012, č. V 2385/12 zo dňa 13.6.2012 a č. V 2354/12 zo dňa 13.6.2013, ktoré na základe žaloby
žalobcov boli potvrdené Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014,
v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 4Sžr/67/66/2014-203 zo dňa 1.4.2015) do katastra
nehnuteľností, a nie je možné takto nadobudnuté vlastníctvo im odňať. Pre podporu odôvodnenia

rozhodnutia súdu je možné tiež poukázať odôvodnenie z Rozsudku Krajského súdu v Trnave č.
14S/67/2012-159 zo dňa 10.4.2014, v ktorom sa uvádza, že je tiež potrebné poukázať na právne
dôsledkyrealizovanýchprávnychúkonov-kúpnejzmluvyzodňa17.12.2008uzavretejmedziúpadkyňou
M. X. a právnymi predchodcami žalobcov (a následne kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2009 uzavretej medzi
právnymi predchodcami žalobcov a žalobcami), a to najmä z hľadiska zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze

a vyrovnaní. Pokiaľ ide o úkon úpadkyne - kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2008, tak predmetom prevodu
na právnych predchodcov žalobcov boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadkyne zahrnuté do konkurznej
podstaty,aktorémuselibyťpredanésprávcomvsúladesozák.č.328/1991Zb.avsúladesoschváleným
plánom speňaženia v rámci prebiehajúceho konkurzu; v danom prípade je preto potrebné právne úkony- kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.2008 a následne i kúpnu zmluvu zo dňa 7.4.2009 považovať za právne
neúčinné, ako aj absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojim obsahom i účelom
odporujú zák.č. 328/1991 Zb., konkrétne ustanoveniu § 14, ods. 1, písm. a). Kúpna zmluva zo dňa

17.12.2008 bola totiž uzatvorená tri roky po tom, čo bol na majetok úpadkyne vyhlásený konkurz, t.j.
úpadkyňa si musela byť vedomá vyhláseného konkurzu a jeho účinkov v zmysle uznesenia Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 2K/135/2004 zo dňa 25.2.2005, pričom vyhlásenie konkurzu na majetok
úpadkyne bolo dňa 4.3.2005 uverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX, a jeho uverejnením sa
táto skutočnosť stala v zmysle § 2 zák.č. XXX/XXXX Z.z. o obchodnom vestníku verejne prístupná, a

teda známa aj tretím osobám. V súvislosti s tvrdením žalobcov že napriek oznámeniu Krajského súdu
v Bratislave o vyhlásení konkurzu na majetok úpadkyne M. X. nebola záznamom v katastri zapísaná
táto skutočnosť, krajský súd skonštatoval, že vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného
práva záznamom do katastra nevznikajú, nemenia sa, ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb, pričom v zmysle §14, ods. 2, a § 3, ods. 2 zák.č. 265/1992 Zb. záznamy sú
úkony príslušného orgánu, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva. Tiež Najvyšší súd

SR vo svojom Rozsudku č. 4Sžr/67/66/2014-203 zo dňa 1.4.2015 uvádza že kúpna zmluva zo dňa
14.5.2012 mala všetky podstatné náležitosti, neodporovala ani neobchádzala zákon, ani sa nepriečila
dobrým mravom, nakoľko správca konkurznej podstaty bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami,
respektíve so spoluvlastníckym podielom na týchto nehnuteľnostiach patriacim do konkurznej podstaty.
Predmetné nehnuteľnosti patrili do konkurznej podstaty úpadkyne a boli zahrnuté do súpisu konkurznej

podstaty, ich predaj v rámci plánu speňaženia bol odsúhlasený a schválených súdom - skutočnosť že
správca konkurznej podstaty dňa 14.5.2012, keď uzatváral za úpadkyňu kúpnu zmluvu nebol v katastri
nehnuteľností zapísaný ako vlastník, je právne irelevantná; úpadkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu zo dňa
18.12.2008 až po vyhlásení konkurzu. Podľa § 14, ods. 1, písm. a) zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností s nakladaným

majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Keďže uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
2K135/04 zo dňa 25.2.2005 bol na majetok M. X. vyhlásený konkurz, a aj napriek tomu úpadkyňa
previedla bez súhlasu správcu spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, je takýto úkon
neúčinný i neplatný - z uvedeného vyplýva že majetok zapísaný na LV č. 1478 patril do konkurznej
podstaty, a teda nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadkyne zahrnuté do konkurznej podstaty mohli byť

predané len správcom v súlade so zákonom o konkurze a vyrovnaní, a v súlade so schváleným
plánom speňaženia v rámci prebiehajúceho konkurzu. Žalovaní v 2. až 4. rade riadne kúpili od
správcu konkurznej podstaty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.5.2012 spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach, pretože tento bol zahrnutý do konkurznej podstaty. Úpadkyňa zrejme zrealizovala
vedome právne úkony na ujmu konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu, ku ktorým už nebola

oprávnená v dôsledku straty svojich dispozičných oprávnení s majetkom konkurznej podstaty, keď kúpna
zmluva zo dňa 17.12.2008 bola uzatvorená tri roky potom, čo bol na majetok úpadkyne vyhlásený
konkurz, teda úpadkyňa si musela byť vedomá vyhláseného konkurzu a jeho účinkov, navyše vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadkyne bol dňa 4.3.2005 uverejnený v Obchodnom vestníku č. 44/2005, a
jeho uverejnením sa táto skutočnosť stala v zmysle § 2 zák.č. 200/2011 Z.z. o obchodnom vestníku

verejne prístupná a známa - z toho vyplýva že žalobcovia (ich právni predchodcovia) si mohli zistiť či
nehnuteľnosti ktoré chceli odkúpiť, nepatria do konkurznej podstaty ktorá sa má speňažovať.
Súd iba uvádza, že ak by aj dotknuté právne úkony (kúpna zmluva zo dňa 18.12.2008 a kúpna zmluva
zo dňa 27.4.2009) neboli neplatnými, a iba neúčinnými právnymi úkonmi, tak žalovaný v 1. rade bol
oprávnený predať nehnuteľnosti patriace do konkurznej podstaty v rámci prebiehajúceho konkurzu,

ako to spravil kúpnou zmluvou zo dňa 14.5.2012 žalovaným v 2., 3. a 4. rade tak, ako keby právny
úkon zo dňa 18.12.2008 a 27.4.2009 zo strany úpadkyne a právnych predchodcov žalobcov nebol
vykonaný, nakoľko dôsledkom neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2008 je odpadnutie účinkov
zániku vlastníckeho práva na strane úpadcu a odpadnutie účinkov nadobudnutia vlastníctva na strane
právnych predchodcov žalobcov.

Voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade súd návrh zamietol tiež z dôvodu, že v konaní neboli pasívne
legitimovaní, ako to naznačil vo svojom zrušujúcom rozhodnutí aj odvolací súd. Uvedení žalovaní nie
sú (a ani v čase podania návrhu na súd neboli) zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností, žalovaný
v 1. rade nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností; žaloba o určenie vlastníckeho práva by
mala smerovať len proti tým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Žalobcovia si boli

situácie, aj názoru odvolacieho súdu vedomí, ani na výzvu súdu však návrh voči žalovaným v 1., 3. a
4. rode nevzali späť.
Žalobcovia v konaní namietali tiež údajné vady kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a
žalovanými v 2. až 4. rade, pre ktoré mala byť táto zmluva neplatná - súd však žiadne takého vady,ktoré by mali spôsobiť neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy nezistil, kúpna zmluva zo dňa 14.5.2012
mala všetky podstatné náležitosti, neodporovala ani neobchádzala zákon, ani sa nepriečila dobrým
mravom; naviac žalobcovia by ani nemali právny záujem na určení neplatnosti z dôvodu prípadných vád

uvedených scudzovacích zmlúv. Námietkami žalobcov v tomto smere sa preto súd ani ďalej nezaoberal.
Zo všetkých uvedených dôvodov, teda keď súd dospel k záveru že zmluva uzavretá medzi úpadkyňou
M. X. a právnymi predchodcami žalobcov pre jej rozpor so zákonom, jeho obchádzanie, a koniec koncov
aj pre rozpor s konaním v súlade s dobrými mravmi, je neplatná (a teda logicky aj zmluva uzavretá medzi
právnymi predchodcami žalobcov a samotnými žalobcami nemôže byť platná), a vo vzťahu k žalobcom

v 1., 3. a 4. rade tiež z dôvodu nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, súd návrh ako nedôvodný
zamietol.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že ju v konaní plne úspešným žalovaným priznal v rozsahu 100%.
Súd tiež rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania (za úhradu nákladov hotových výdavkov vo
výške 24,00 €, priznané Uznesením č. 37C/92/2012-305 zo dňa 28.10.2013) tak, že štát má voči (v

konaní neúspešným) žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.