Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Cb/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118347682
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:6118347682.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredasudcomJUDr.PetromDumanomvprávnejvecižalobcu:FINES,a.s.,IČO:

36 405 965, Dolné Rudiny 1, Žilina, pr. zast.: Mgr. Milan Valla, advokát v Bratislave, proti žalovanému:
SANTÉ DS s.r.o., IČO: 45 883 769, 564 Vrakúň, pr. zast.: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát v Dunajskej
Strede, o 30.156,82 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 29.947,08 € s 8 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 21.07.2017 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 209,74 € s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania:

- zo sumy 201,60 € od 12.07.2017 do zaplatenia a
- zo sumy 8,14 € od 16.08.2017 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 98,6 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou Okresnému súdu Banská Bystrica 05.10.2018, postúpenou tunajšiemu
súdu dňa 27.12.2018, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. Svoj nárok
odôvodnil tým, že na základe objednávok zo strany žalovaného dodal žalobca žalovanému rošty s
matracmi, hranoly, skrutky, matky a podložky ku kovaniu, ktorých cenu vyúčtoval žalovanému šiestimi

faktúrami, no žalovaný uhradil len tri z nich.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní žiadal žalobu
zamietnuť, pretože žalovaný si tovar neobjednal, nebol potrený pre jeho podnikanie a tento tovar nebol
ani dodaný do jeho spoločnosti. Žalobcove faktúry neeviduje a neuviedol ich ani v kontrolnom výkaze
DPH. Celý obchodný prípad je zinscenovaný spoločnosťou PREWAS, s.r.o., ktorá sa tvárila, že koná v
mene a na účet žalovaného, tovar prevzala, použila, no faktúru nechala vystaviť na žalovaného.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na 18.04.2019 pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového
poriadku; ďalej len „CSP“), ktoré sa konalo za prítomnosti právnych zástupcov strán a žalobcu, a na
ktorom vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: cenová ponuka (č. l. 14), objednávka (č. l. 15), faktúra
č. XXXXXXXXXX (č. l. 16) s dodacím listom (č. l. 17), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 18 a 19) s
dodacím listom (č. l. 20 a 21), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 22) s dodacím listom (č. l. 23), faktúra
č. XXXXXXXXXX (č. l. 24) s dodacím listom (č. l. 25), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 26) s dodacímlistom (č. l. 27), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 28) s dodacím listom (č. l. 29), prehľad faktúr (č. l. 30),
upomienky (č. l. 31 a 32), pokus o zmier (č. l. 33), trestné oznámenie (č. l. 63 až 66), a na základe
nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa

považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav:

5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá najmä výrobou a predajom nábytku a
súvisiacich produktov (nesporná skutočnosť).

6. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá o. i. maloobchodnou a veľkoobchodnou
činnosťou aj montážou a demontážou nábytku a kompletných stolárskych výrobkov (údaje známe súdu
z obchodného registra, trestné oznámenie, č. l. 63).

7. Medzi žalovaným a spoločnosťou PREWAS, s.r.o., IČO: 45 613 991 (ďalej len „PREWAS“)
vznikla v roku 2015 obchodná spolupráca, predmetom ktorej bola realizácia projektov nábytkárskeho

charakteru. Úlohy boli rozdelené tak, že základný materiál na výrobu nábytku zakúpil žalovaný a výrobu
zabezpečovala PREWAS. Dodávatelia základného materiálu následne vyúčtovali žalovanému náklady
na tento materiál a PREWAS náklady za prácu vyúčtovala žalovanému. Konečnému odberateľovi
vystavoval faktúry vždy žalovaný, a to tak za základný materiál, ako aj za výrobné náklady, t. j. za prácu.
Písomná zmluva nebola uzavretá. Takáto forma spolupráce trvala až do septembra 2017. Žalovaný

spolupracoval so spoločnosťou PREWAS, s.r.o., aj na projekte „STRABAG“, identifikovanom číslom
cenovej ponuky 170152, ktorý sa týkal zariadenia výcvikového centra Lešť. Jedným z dodávateľov
tovaru na účely tohto projektu bol práve žalobca (trestné oznámenie, č. l. 63). To, že takáto spolupráca
medzi žalovaným a spoločnosťou PREWAS, s.r.o., prebiehala aj v súvislosti výcvikovým centrom H.Š.,
žalovaný poprel až v rámci záverečného prednesu. Keďže tejto otázke sa venoval už vo svojom trestnom

oznámení, žalovaný vôbec neozrejmil, prečo dané tvrdenie nepredniesol skôr. Keby konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol tak urobiť už v odpore, ale najneskôr v reakcii na
predvolanie, ktoré mu bolo doručené s viac ako jednomesačným predstihom a v ktorom bol poučený o §
153CSP.Pretosúdnatototvrdenievzáujmezachovaniazásadyhospodárnostikonaniapriposudzovaní
veci podľa § 153 ods. 3 CSP neprihliadol. Odhliadnuc od toho však súd poznamenáva, že aj keby na

neho prihliadol, neviedlo by to k iným skutkovým záverom. Žalovaný si totiž týmto tvrdením protirečil,
pretože existenciu spolupráce s PREWAS na projekte STRABAG tvrdil už vo svojom vlastnom trestnom
oznámení. Preto by súd nemal dôvod pochybovať o tom, že to tak bolo.

8. Dňa 27.04.2017 vypracoval žalobca pre žalovaného „Cenovú ponuku: rošt postele + matrac s

dopravou do výcvikového strediska H.“, na základe ktorej mal dodať 686 ks roštov a matracov v celkovej
cene41.605,90€bezDPH(nespornáskutočnosť;cenováponuka,č.l.14).Vrovnakýdeňdostalžalobca
objednávku č. XX/XXXXXX-X potvrdzujúcou prijatie cenovej ponuky (nesporná skutočnosť; objednávka,
č. l. 15). Vzhľadom na to, že išlo o veľké množstvo tovaru, ktorý sa nezmestil do kamiónu, dodanie sa
malo uskutočniť po viacerých častiach: rošty skôr a matrace neskôr (nesporná skutočnosť; vyjadrenie

podpredsedu predstavenstva žalovaného, zápisnica z pojednávania, č. l. 102 rub). Z cenovej ponuky (č.
l. 14) a objednávky č. XX-XXXXXX-1 (č. l. 15) teda plynie, že dodanie roštov a matracov tvorilo jednu
zákazku. Okrem už spomenutého vyjadrenia podpredsedu predstavenstva žalobcu (zápisnica, č. l. 102
rub) to dokazuje aj rukou dopísaný text na objednávke, podľa ktorého sa najprv mali dodať rošty a až
potom matrace.

9. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX (splatnú 25.05.2017), ktorou žalovanému
vyúčtoval kúpnu cenu 201,60 € za SM hranoly dodané podľa dodacieho listu v ten istý deň. V časti
špecifikácie tovaru obsahovala faktúra a dodací list poznámku „XX/XXXXXX-X“. Vyúčtovanú cenu
žalovaný uhradil 12.06.2017. Na faktúre sa tiež nachádzala rukou dopísaná poznámka „uhradená:

12.6.2017… 201,60 €“ (nesporné skutočnosti; faktúra č. XXXXXXXXXX, č. l. 16; dodací list, č. l. 17).

10. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX (splatnú 11.07.2017), ktorou
žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu 20.730 € za 686 ks roštov dodaných podľa dodacieho listu
23.06.2017. V časti špecifikácie tovaru obsahovala faktúra poznámku „XX/XXXXXX-X“ a na záver aj

text „doprava 23.6.2017 (1/2)“. V dodacom liste sa v časti dodacej adresy nachádzal aj text: „H. N. V.“.
Vyúčtovanú cenu žalovaný uhradil 11.08.2017. Na faktúre sa tiež nachádzala rukou dopísaná poznámka
„uhradená: 11.8.2017 = 20.730,- €“ (nesporné skutočnosti; faktúra č. XXXXXXXXXX, č. l. 18; dodací
list, č. l. 19).11. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX (splatnú 11.07.2017), ktorou
žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu 201,60 € za SM hranoly dodané podľa dodacieho listu 03.07.2017.

Faktúra, ani dodací list neobsahovali žiadne poznámky, resp. odkaz na objednávku alebo spôsob
dopravy. Žalovaný vyúčtovanú sumu nezaplatil (nesporné skutočnosti; faktúra č. XXXXXXXXXX, č. l.
22; dodací list, č. l. 23).

12. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX (splatnú 20.07.2017), ktorou

žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu 29.947,08 € za 686 ks matracov „FINES 07 ARMY“ dodaných podľa
dodacieho listu v ten istý deň. V časti špecifikácie tovaru obsahovala faktúra a dodací list poznámku „XX/
XXXXXX-X“. Dodací list obsahoval v časti „Prevzal:“ podpis rovnakej osoby, ako dodací list k faktúre č.
XXXXXXXXXX. Žalovaný vyúčtovanú sumu nezaplatil (nesporné skutočnosti; faktúra č. XXXXXXXXXX,
č. l. 24; dodací list, č. l. 25).

13. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 02.08.2017, ktorou žalovanému
vyúčtoval kúpnu cenu 442,13 € za kovania s pružinou dodané podľa dodacieho listu v ten istý deň.
Faktúra, ani dodací list neobsahovali žiadne poznámky, resp. odkaz na objednávku. Vyúčtovanú cenu
žalovaný uhradil 10.08.2017 (nesporné skutočnosti; faktúra č. XXXXXXXXXX, č. l. 26; dodací list, č. l.
27).

14. Žalobca vystavil dňa XX.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 08.08.2017, ktorou žalovanému
vyúčtoval kúpnu cenu 8,14 € za súpravu šróbov [správne skrutiek - pozn.], matiek a podložiek ku kovaniu
dodanú podľa dodacieho listu 27.07.2017. Faktúra, ani dodací list neobsahovali žiadne poznámky,
resp. odkaz na objednávku. Žalovaný vyúčtovanú sumu nezaplatil (nesporné skutočnosti; faktúra č.

XXXXXXXXXX, č. l. 28; dodací list, č. l. 29).

15. Upomienkou z 22.09.2017 vyzval žalobca žalovaného, aby uhradil sumu 30.1256,82 € vyplývajúcu
z nezaplatených faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX (upomienka, č. l. 31). Výzvu
zopakoval upomienkou z 13.11.2017 (upomienka, č. l. 32) a v pokuse o zmier z 24.11.2017 (pokus o

zmier, č. l. 33). Nebolo zistené, že by žalovaný pred podaním žaloby akýmkoľvek spôsobom reagoval
na tieto upomienky.

16. V prípade nárokov, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX, z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si žalovaný tovar označený v týchto

faktúrach naozaj objednal. Žalovaný výslovne poprel žalobcovo tvrdenie o dodatočnej objednávke a
žalobca nepredložil žiadne dôkazy (napr. objednávky), ktoré by jeho tvrdenia preukazovali. Keďže v
tomto rozsahu sa neuplatní vyvrátiteľná domnienka z uznania záväzku, ako v prípade ostatných faktúr),
bolo na žalobcovi, aby splnil svoju dôkaznú povinnosť. Na dokazovaní okolností súvisiacich s týmito
faktúrami netrval, teda svoje dôkazné bremeno neuniesol. Preto súd vychádzal z toho, že žalovaný si

tovar označený vo faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX neobjednal.

17. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti PREWAS, s.r.o., Q. V., ktorý žalovaný
navrhoval v súvislosti s údajnou trestnou činnosťou a potrebou prihliadať na geografickú blízkosť medzi
sídlom žalobcom a žalovaným, čo by podľa neho naznačovalo nekalé úmysly, ktoré by odôvodňovali

použitie § 265 Obchodného zákonníka. Už v odpore pritom žalovaný tvrdil, že v mene žalovaného
konali neoprávnene osoby spojené so spoločnosťou PREWAS, s.r.o., a tieto osoby aj konkrétne označil
menami a priezviskami. Medzi nimi sa však Q. V. nenachádza, takže nie je vôbec zrejmé, čo sa malo
výsluchom práve tejto osoby dokázať. Okrem toho žalovaný neobjasnil ani to, prečo s takýmto návrhom
na vykonanie dokazovania otáľal až do samotného pojednávania a prečo niektoré tvrdenia prednášal

až záverečnej reči, keď sa podľa jeho vlastného vyjadrenia o rozhodujúcich skutočnostiach dozvedel
(už) zo žaloby. Ďalšie dokazovanie, ktoré žalovaný navrhol až na pojednávaní, resp. v záverečnej
reči, by si vyžadovalo odročenie pojednávania a iné úkony súdu. Zo všetkých okolností je zrejmé, že
žalovaný mohol predložiť takýto návrh už oveľa skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania, teda tento návrh nebol uplatnený včas (§ 153 ods. 1 CSP). Keďže návrh

na doplnenie dokazovania nebol prednesený čas (§ 153 ods. 2 a 3 CSP), ale ani z neho neplynie,
prečo by mali byť výsledky takto doplneného dokazovania použiteľné, keď sa trestné oznámenie
žalovaného vyslovene týkalo iných osôb, súd dokazovanie výsluchom konateľa spoločnosti PREWAS,
s.r.o., nevykonal.B. Právne posúdenie

18. Žalobca na pojednávaní ústne predniesol, že pokiaľ by nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXXXXXX
znejúcej na sumu 201,60 € a faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 8,14 € vyžadoval ďalšie
dokazovanie alebo odročenie pojednávania, na žalobe v tejto časti netrvá. Z tohto ústneho prednesu by
bolo možné vyvodiť, že snáď by mohlo ísť o čiastočné späťvzatie žaloby, no súd na takéto podanie podľa

niektorých názorov nemôže prihliadať, pretože nespĺňa formálne požiadavky CSP. Späťvzatie žaloby je
podľa § 123 ods. 2 CSP podaním vo veci samej, ktoré ale možno podľa § 125 ods. 1 CSP urobiť len
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Tým sa súčasná právna úprava civilného
sporového konania odlišuje od tej predchádzajúcej, ktorá umožňovala urobiť podanie aj inou formou
(pozri § 42 OSP). Je síce pravda, že teória považuje zmenu žaloby za procesný úkon, pretože sa ním
uskutočňuje prejav vôle, ktorý učinila strana voči súdu a ktorým sleduje právne následky v procesnom

vzťahu (pozri ŠTEVČEK, M., et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.
438), no nie každý procesný úkon je podaním (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 20Cdo/2068/98). Naopak, každé podanie je vždy procesným úkonom. Procesný úkon voči
súdu možno uskutočniť písomne vo forme podania, alebo na pojednávaní vo forme ústneho prednesu,
ktorý bude zachytený buď v zápisnici o procesných úkonoch alebo záznamom z procesných úkonov

(§ 98 a 99 CSP). Naproti tomu § 125 ods. 1 CSP výslovne stanovuje, že podanie možno uskutočniť
len v zákonom predpokladanej forme. Preto nie je podľa aktuálnej právnej úpravy možné podať žalobu
ústne do zápisnice alebo napríklad telefaxom. Z toho logicky plynie, že ak takúto formu úkonu zákon
neumožňuje v prípade žaloby, nebude možná ani v prípade zmeny žaloby. Podľa názoru súdu sa preto
na podanie vo veci samej, akou je podľa § 123 ods. 2 CSP okrem žaloby aj jej (čiastočné) späťvzatie,

uskutočnené vo forme, ktorú § 125 ods. 1 CSP nepredpokladá, neprihliada. Rovnaký názor prezentuje
koniec koncov aj právna veda (pozri ŠTEVČEK, M., et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck, 2016, s. 448) a potvrdzuje ho aj ustanovenie § 125 ods. 2 CSP. Podľa neho totiž sa pre
podania vo veci samej vyžaduje sprísnený režim, ktorý sa prejavuje v tom, že podanie vo veci samej
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa tak
nestane, zákon ukladá súdu na takéto podanie neprihliadnuť, a to bez ohľadu na to, že je zachytené
elektronicky (na trvanlivom médiu). Súd dokonca na doplnenie takéhoto podania ani nevyzýva (pozri §
125 ods. 2 CSP in fine). Pokiaľ zákon kladie na podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe
takéto nároky, je odôvodnený záver, že zákonodarca mal v úmysle vylúčiť, aby sa podania vo veci samej

robili v inej, než v zákonom predpísanej forme (vrátane ústnej formy) a pokiaľ sa tak stane, súd na takéto
podania neprihliada. To, že civilné sporové konanie nepočíta s podaním vo veci samej v ústnej forme,
plynie aj z § 127 ods. 1 písm. e), ktorý vyžaduje, aby bolo podanie podpísané, čím treba rozumieť podpis
v listinnej alebo elektronickej podobe. Hoci je zmysluplnosť takejto úpravy otázna, súd vychádzajúc z
týchto záverov na ústny prednes obsahovo zodpovedajúci čiastočnému späťvzatiu žaloby neprihliadol.

19. Nárok žalobcu sa opiera o tri faktúry, ktorými od žalovaného požaduje zaplatenie kúpnej ceny
prác za tovar dodaný v mesiacoch máj až júl 2017. Žalobcom uplatňované nároky možno na účely ich
posúdeniarozdeliťnadvečasti:a)nárokyvyplývajúcezobjednávkyč.XX/XXXXXX-Xtýkajúcejsaroštov
a matracov a b) ostatné nároky.

20. Pre všetky uplatňované nároky ale platí, že keďže strany sú obchodnými spoločnosťami založenými
na účel podnikania podľa § 56 ods. 1 OBZ, zapísanými v obchodnom registri, ide v zmysle § 2 ods. 2
písm. a) OBZ o podnikateľov, ktorí konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa podľa § 261
ods. 1 OBZ vzťahy medzi nimi spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka, ktorá vo svojej druhej

hlave upravuje práva a povinnosti vyplývajúce z kúpnych zmlúv uzatváraných takýmito subjektmi.

21. Základným ustanovením kúpnej zmluvy ako osobitného typu zmluvy je kogentné (§ 263 ods. 1
OBZ) ustanovenie § 409 OBZ, ktoré vymedzuje záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú
vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto

veci a tomu zodpovedajúcu povinnosť kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Zákon nekladie žiadne formálne
požiadavky na tento typ zmluvy, čo znamená, že kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. OBZ možno uzavrieť
v akejkoľvek forme.22. Kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý
je stelesnením prejavom vôle určeným jednej alebo viacerým určitým osobám podľa § 43a ods. 1
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Takýto prejav vôle môže byť zachytený aj elektronickými

prostriedkami, napríklad v podobe emailu. Podľa § 45 ods. 1 OZ pôsobí prejav vôle (teda aj návrh na
uzavretie zmluvy) voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zmluva je potom podľa § 44 ods.
1 OZ uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Návrh možno
prijať v zmysle § 43c ods. 1 OZ buď včasným vyhlásením urobeným osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas.

23. Pokiaľ ide o nároky vyplývajúce z objednávky č. XX/XXXXXX-X, medzi stranami neboli sporné
okolnosti týkajúce sa návrhu na uzavretie zmluvy a jej prijatia, takže súd aj s odkazom na zistený
skutkový stav (cenová ponuka a objednávka) mal dostatočne ustálené, že v prejednávanej veci vznikla
kúpna zmluva, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu dodať tovar určený v objednávke a na druhej strane
záväzok kupujúceho zaplatiť cenu, ktorú žalobca vyúčtoval svojimi faktúrami. Žalovaný nenamietal

neexistenciu cenovej ponuky ani objednávky, ale to, že si cenovú ponuku nevyžiadal a tovar si
neobjednal on, takže spochybňoval ich záväznosť pre žalovaného. Pre posúdenie, či žalovaný bol
viazaný kúpnou zmluvou, a teda či bol osobou, ktorej vznikla povinnosť zaplatiť príslušnú kúpnu cenu,
bolo podstatné, či osoba, ktorá tovar objednávala, mala oprávnenie tak urobiť.

24. Zo zisteného skutkového stavu je v prvom rade zrejmé, že žalobca mal na základe cenovej ponuky
(bez ohľadu na to, kto o ňu požiadal) a objednávky (bez ohľadu na to, kto ju odoslal) dodať tovar
pozostávajúci zo 686 ks roštov a matracov za cenu 41.605,90 € bez DPH. Tovar bol dodaný na adresu
„U. R. X, Ž.“. Žalobca cenu za túto objednávku vyúčtoval dvoma faktúrami:
24.1 faktúrou č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnou 11.05.2017, ktorou žalovanému vyúčtoval

kúpnu cenu 20.730 € za rošty dodané podľa dodacieho listu 23.06.2017 (ďalej len „faktúra za rošty“) a
24.2 faktúrou č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnou 20.07.2017, ktorou žalovanému vyúčtoval
kúpnu cenu 29.947,08 € za matrace FINES 07 ARMY dodané podľa dodacieho listu 13.07.2017 (ďalej
len „faktúra za matrace“).
V časti špecifikácie tovaru obsahovali obe faktúry poznámku „XX/XXXXXX-X“. Toto číslo sa zhodovalo

s číslom objednávky, na základe ktorej žalobca tovar dodal. Prvú z týchto faktúr, t. j. faktúru za rošty
žalovaný uhradil 11.08.2017. Žalovaný zaplatil aj faktúru č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Pokiaľ teda
ide o žalobcovo tvrdenie, že žalovaný vykonaním platieb uznal existenciu svojho dlhu vyúčtovaného
faktúrou za matrace aj vo zvyšnej časti, súd vychádzal z toho, že platbu žalovaného možno považovať
za uznávací prejav v zmysle § 323 ods. 1 a 2 v spojení s § 407 ods. 2 OBZ.

25. Podľa § 323 ods. 2 OBZ sa za uznanie nepremlčaného záväzku považuje aj právny úkon dlžníka
spočívajúci v čiastočnom plnení svoju záväzku, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva
aj zvyšok záväzku.

26. Uznať čiastočným plnením možno v prvom rade teda len nepremlčaný záväzok. Ak má záväzok
spočívať v povinnosti zaplatiť pohľadávku, uplatní sa § 392 OBZ, podľa ktorého pri práve na plnenie
záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením
(dobasplatnosti).Keďževšetkyprávnerelevantnéskutočnostisaodohralivroku2017apremlčaciadoba
je podľa § 397 OBZ štvorročná, žalobcom uplatňované nároky na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z

faktúr splatných v období od mája 2017 do augusta 2017 neboli v čase čiastočnej úhrady žalovaného,
ku ktorej došlo v tom istom roku, premlčané (neboli premlčané ani v čase vyhlásenia rozsudku).

27. Čo sa týka ďalšieho predpokladu uznania záväzku, súd vychádzal z toho, že z celkového správania
žalovaného možno usudzovať, že čiastočnou úhradou žalovaný uznal aj zvyšok záväzku.

28. Predovšetkým mal súd za ustálenú totožnosť záväzku, ktorého sa plnenie týkalo. Čiastočným
plnením totiž možno uznať len záväzok, na ktorý dlžník plní. To znamená, že dlžníkom poskytnuté
plnenie, v tomto prípade peňažné, sa nemôže týkať iného záväzku. Zo zisteného skutkového stavu je
zrejmé, že žalobca plnil dodávkami roštov a matracov tú istú objednávku, teda jednu a tú istú kúpnu

zmluvu. Tiež bolo ustálené, že tak faktúra za rošty, ako aj faktúra za matrace (ale aj dodací list),
obsahovali poznámku „XX/XXXXXX-X“. Rovnaké číslo mala objednávka na tento druh tovaru, ktorá bola
vyhotovená 27.04.2017 a ktorú žalobca prijal. Táto bola reakciou na „Cenovú ponuku: rošt postele +
matrac s dopravou do výcvikového strediska Lešť“. Okrem toho aj z trestného oznámenia žalovanéhoje jasné, že spolupracoval so spoločnosťou PREWAS, s.r.o., aj na projekte „STRABAG“, ktorý sa týkal
zariadenia výcvikového centra H.. Tiež v dodacom liste k faktúre za rošty sa nachádzala poznámka „H.
N. V.“. Aj z poznámky pripojenej na faktúre o výške peňažnej úhrady (20.730 €) plynie, že žalovaný

zaplatil presnú sumu faktúry. Tieto okolnosti dostatočným spôsobom identifikujú záväzok, ktorý žalovaný
čiastočne plnil. Žalovaný vôbec nespochybňoval, že by úhradou prvej faktúry plnil nejaký iný dlh, než
dlh plynúci z cenovej ponuky a objednávky č. XX/XXXXXX-X (ktorá výslovne odkazovala na výcvikové
zariadenie H.) a v konaní ani nevyšlo najavo, že by medzi stranami existoval akýkoľvek iný zameniteľný
záväzkový vzťah. Vo všetkých dokladoch počnúc cenovou ponukou, objednávkou, faktúrou za rošty a

dodacím listom k nej jasne uvedený žalobca a žalovaný a predmet dodávky. V prvej faktúre sa nachádza
aj odkaz na číslo objednávky a keďže medzi stranami neexistoval v tom čase iný zameniteľný záväzok,
ide o dostatočný dôkaz totožnosti záväzku, na ktorý žalovaný plnil (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 29Odo/1489/2006, 28.08.2008).

29.Čosatýkaokolnostíuznania,jepravda,želenzosamotnejskutočnosti,žedlžníkvýslovneneuviedol,

že záväzok svojím čiastočným plnením neuznáva, nemožno vyvodiť, že by záväzok uznal a potrebné
je preto posúdenie celkového správania žalovaného pred uskutočnením čiastočného plnenia, ako aj po
ňom (pozri v tomto zmysle uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.01.2016, sp. n. 23Cdo/2914/2015).

30. V danej veci žalovaný pred čiastočnou úhradou faktúry za rošty 11.08.2017, ale ani v období po

nej (až do podania žaloby) netvrdil, že by objednávkou nebol viazaný. Netvrdil ani, že by tovar nebol
dodaný, alebo že bol dodaný v nedostatočnom množstve či oneskorene, alebo žeby mal tovar akékoľvek
vady, a ani si voči žalobcovi neuplatňoval žiadne nároky z kúpnej (ale ani žiadnej inej) zmluvy, ktorej
znaky podľa § 409 ods. 1 OBZ vzájomné záväzky strán v tejto veci spĺňajú. Práve naopak, žalovaný
zaplatil aj dve iné faktúry žalobcu: č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Faktúra č. XXXXXXXXXX pritom

obsahovala poznámku v podobe odkazu na objednávku v rovnakom formáte (18/029483-1) a dodací
list k nej podpísala rovnaká osoba, ako dodací list k faktúre za matrace. Obe tieto faktúry obsahovali
rovnaký údaj aj o mieste dodania tovaru: „SANTÉ DS s.r.o., Hlavná 564, 930 25 Vrakúň“, čo je sídlo
žalovaného. Dôležité tiež je, že žalovaný zaplatil faktúru za rošty až 11.08.2017, pričom tovar označený
vo faktúrach za rošty a matrace bol dodaný koncom v priebehu júna a júla 2017, teda v úzkej časovej

nadväznosti na vykonanie platby. Toto správanie žalovaného nemožno vnímať inak, než tak, že súhlasil
so spôsobom objednávania tovaru a podmienkami jeho dodania. Zo zisteného skutkového stavu je
zrejmé, že žalovaný bežne spolupracoval so spoločnosťou PREWAS, s.r.o., a táto spolupráca sa týkala
aj výcvikového centra H. a trvala do septembra 2017, pričom všetky sporné objednávky a faktúry
pochádzajú z predchádzajúceho obdobia. V správaní žalovaného pred čiastočným plnením, ale ani

z jeho správania po ňom až do podania žaloby, nemožno vidieť ani náznak toho, že by si žalobcom
dodávaný tovar vyúčtovaný faktúrou za matrace neobjednal a že dodací list nepodpísala oprávnená
osoba, ako to tvrdil v odpore a na pojednávaní. Navyše, celkové správanie žalovaného vo vzťahu k
projektu „STRABAG“ možno v danom rozsahu vyhodnotiť ako dôkaz o zaužívanej obchodnej zvyklosti
medzi stranami (§ 264 OBZ). V konaní teda nevyšli najavo okolnosti spôsobilé účinne spochybniť

uznanie záväzku v dôsledku dovtedajšieho správania žalovaného, ktorými boli naplnené podmienky §
323 ods. 2 OBZ v spojení s § 407 ods. 3 OBZ.

31. Vzhľadom na tieto úvahy možno podľa názoru súdu usudzovať, že čiastočným plnením (20.730 €
s DPH) dohodnutej kúpnej ceny (49.927,08 € s DPH) žalovaný v danom čase uznal aj zvyšok záväzku

(29.197,08 € s DPH). Dôsledkom takéhoto prejavu je, že sa predpokladá, že v uznanom rozsahu tento
záväzok trvá v čase uznania. Ide teda o domnienku existencie záväzku, ktorá zjednodušuje dôkaznú
situáciu veriteľa, pretože sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, ktorý musí preukázať, že záväzok
nie je opodstatnený (pozri v tomto zmysle rozsudok NS ČR z 30.04.2002, sp. zn. 29Odo/341/2001).
Uznanie záväzku zakladá typickú vyvrátiteľnú právnu domnienku, v dôsledku ktorej nemusí žalobca

preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom, na ktorého tak prešlo
dôkazné bremeno, aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol.
Žalovaný v tomto smere tvrdil, že si žiaden tovar neobjednal, že do jeho spoločnosti nebol dodaný
žiaden tovar a že faktúry žalobcu ani neeviduje. Z judikatúry vyplýva, že kladné riešenie otázky, či
strana uniesla dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku, nemôže byť založené na samotnom

popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka (tu: uznanie záväzku), teda napríklad
v tvrdení žalovaného, že tovar mu nebol riadne odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie
tohoto tvrdenia. Prijatie takéhoto názoru by vo svojej podstate popieralo zmysel inštitútu vyvrátiteľnej
domnienky (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo 07.05.2003, sp. zn. 29Odo/180/2003 az 30.08.2006, sp. zn. 29Odo/1457/2005). Účinky platného uznania záväzku bránia záveru, že žalobca
neuniesol ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, dôkazné bremeno, a to
aj vtedy, ak žalovaný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami (rozsudok Najvyššieho

súdu ČR z 26.08.2004, sp. zn. 32Odo/1160/2003). Súd teda musí vychádzať z domnienky, že žalobcov
nárok stelesnený v ním vystavenej faktúre za matrace existoval v danom čase. Žalovaného tvrdenie o
neobjednaní tovaru a jeho nedodaní tak nemôže samo o sebe obstáť a nemôže túto domnienku vyvrátiť.

32. Na spochybnenie žalobcovho nároku nepostačuje ani žalovaného argumentácia trestným činom

podvodu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy a okolnosti potom vôbec nie je podstatné to, čo
tvrdí žalovaný v trestnom oznámení, teda či sa určitá osoba dopustila trestného činu tým, že konala
za žalovaného bez plnomocenstva alebo poverenia. Prípadný trestnoprávny postih takejto osoby nemá
vplyv na účinky uznania záväzku, ktorý vychádza zo správania žalovaného (tu: zaplatenie faktúr),
nie tretích osôb. Okrem toho bez akýchkoľvek ďalších dôkazov v tomto smere nebolo možné priznať
tvrdeniam žalovaného takú váhu, aby boli spôsobilé spochybniť domnienku existencie žalobcovho

nároku, napríklad na základe § 265 OBZ.

33. Napokon žalovaný netvrdil ani to, že by záväzok voči vo zvyšnej časti (po jeho čiastočnom uznaní)
zanikol iným spôsobom. Vzhľadom na to súd prijal ako správny záver, že žalobcov nárok v podobe ceny
vyúčtovanej faktúrou za matrace v sume 29.197,08 € s DPH je opodstatnený, pretože žalovanému sa

ho nepodarilo vyvrátiť.

34. Všeobecná námietka žalovaného, že faktúry mu neboli doručené, nemôže obstáť a nie je ani
významná. Z porovnania dátumov dodania tovaru a dátumov splatnosti (všetkých) faktúr je zrejmé, že
medzi stranami platila dohoda, že dlh vyúčtovaný faktúrou je splatný do 7 dní od dátumu vystavenia

faktúry a dodania tovaru (ktoré sa inak zhodovali). Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný
zaplatil prinajmenšom tri zo šiestich faktúr žalobcu, ktoré vychádzali práve z takéhoto pravidla. Preto
pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny v tomto smere bolo aj s odkazom na vyššie uvedené úvahy zjavné,
že doručenie faktúr nebolo rozhodujúce a žalovaný sa preto do omeškania dostal podľa § 365 ods. 1
OBZ prvým dňom po splatnosti faktúry, ktorá nastala v 7. deň po dodaní tovaru a vyhotovení faktúry,

teda v prípade faktúry za matrace 21.07.2017. Od tohto dátumu má tak žalovaný povinnosť podľa §
369 ods. 1 OBZ zaplatiť žalobcovi ako veriteľovi úrok z omeškania. Keďže tento nebol medzi stranami
dohodnutý, žalovaný je v zmysle § 369 ods. 2 OBZ povinný platiť úrok z omeškania podľa nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. v sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Žalobca si tento nárok uplatnil v súlade s

vymedzeným právnym rámcom, a preto je dôvodný.

35. Inak je to ale v prípade ostatných nárokov, ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z dokazovania predovšetkým nevyplynulo, že by žalovaný
čiastočným plnením, alebo inou formou uznal tieto záväzky. Na základe zisteného skutkového stavu

nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že by si žalovaný tovar označený vo faktúrach č.
XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX naozaj objednal. Žalobca nepredniesol ďalšie tvrdenia ani dôkazy,
ktoré by umožňovali prijať opačný názor. Preto v tomto rozsahu neboli splnené podmienky rozoberané
v bodoch 23 a 24 vyššie a žaloba je v tejto časti nedôvodná.

36. Na základe vyššie uvedených záverov tak súd žalobe vyhovel v rozsahu uznaného záväzku
29.947,08 € s príslušenstvom (výrok I) a vo zvyšnej časti 209,74 € s príslušenstvom žalobu zamietol
(výrok II).

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z úspechu strán v konaní

(zpohľadužalobcu29.947,08:209,74),ktorýpredstavuje99,3%:0,7%,apretožalobcoviakoprevažne
úspešnej strane priznal voči žalovanému podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 98,6 % (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca
domáhať jej splnenia v exekúcii.