Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213113
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4216213113.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION

a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova
13, Bratislava proti žalovanému: W. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W., W. XXX/X, o zaplatenie
5.901,78 eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti vyčísleného úroku a vyčísleného úroku z omeškania, ktoré súhrnne prevyšujú
sumu 2.819,17 eur z a s t a v u j e .

Súd zmenu žaloby v časti úrokov vo výške 2.819,17 eur n e p r i p ú š ť a .

Súd žalobu v časti istiny prevyšujúcej sumu 5.504,56 eur, v časti vyčísleného úroku a vyčísleného úroku
z omeškania súhrnne prevyšujúcich sumu 1.526,08 eur, v časti 19 % úroku ročne od 1.5.2016 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania od 1.5.2016 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný jepovinný zaplatiťžalobcovi48%náhradutrovkonaniado3dníodprávoplatnostirozhodnutia

o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2016 si Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca uplatnila
voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 5.901,78 eur s úrokom vo výške 1.159,26
eur, s úrokom z omeškania vo výške 2.709,53 eur, s 19% úrokom ročne zo sumy 5.901,78 eur od
1.5.2016 do zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.901,78 eur od 1.5.2016 do
zaplatenia, poplatku vo výške 40,38 eur a náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým,
že 10.1.2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 5915255212, súčasťou ktorej sú Všeobecné

obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému zo strany
pôvodného žalobcu poskytnutý úver vo výške podľa zmluvy, pričom sa žalovaný zaviazal vrátiť
poskytnuté prostriedky v splátkach, s lehotou splatnosti tej - ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V
dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok
len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav
úveru“,vyhotovenejkudňu30.4.2016. Vdôsledkuomeškaniažalovanéhovzniklopôvodnémužalobcovi
v zmysle Obchodných podmienok pre úver právo požadovať predčasné splatenie úveru vrátane

príslušenstva. Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca si toto právo uplatnila na základe výzvy na
úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva
predčasne splatným. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za
poskytnutý úver pôvodnému žalobcovi úrok, pričom v zmluve je dojednaná sadzba vo výške 19% ročne.Dátum začatia úročenia od 1.5.2016 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru
zo dňa 30.4.2016, v ktorej je špecifikovaná pohľadávka vrátane vyčíslených úrokov. Poplatky vo výške
40,38 eur predstavujú náklady, ktoré vyplývajú zo Sadzobníka poplatkov.

Žalobca za dôkaz označil zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné
podmienky, listinu Aktuálny stav úveru, výzvu na úhradu dlžnej sumy, Sadzobník poplatkov.

2. Na základe výzvy súdu Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca doručila súdu 20.2.2017 podanie,

ktorým doplnila niektoré z absentujúcich skutkových tvrdení a uviedla, že žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 6.000 eur. Úver bol zosplatnený k 9.6.2014. Suma 1.159,26 eur predstavuje sumu
vyčísleného úroku a úroku z omeškania od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
a suma 2.709,53 eur predstavuje sumu vyčísleného úroku a úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do 30.4.2016. Taktiež uviedla, že žalovaný sa zaviazal úver
splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 141 eur vždy k 10 dňu v mesiaci, počnúc 10.2.2013 a

žalovanýbolvzmysleSadzobníkapovinnýuhrádzaťajpoplatokzamesačnúsplátkuvhotovostivovýške
0,76 eur, a tak mal hradiť spolu sumu vo výške 141,76 eur. Žalovaný sa do omeškania dostal s úhradou
už prvej splátky a za omeškanie s úhradou aj ďalších splátok predstavuje úrok z omeškania sumu 52,65
eur. Nesplatený zmluvný úrok splatný do vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavuje sumu 1.106,61
eur a od vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavujú sumu vo výške 2.122,86 eur a úrok z omeškania

sumu vo výške 586,58 eur. Úhrnom po zosplatnení oba úroky predstavujú sumu vo výške 2.709,44 eur.
V ďalšom Poštová banka, a.s. odkázala na listinu Aktuálny stav úveru, v ktorej má byť uvedené koľko
žalovaný uhradil ako aj celková výška poplatkov, úrokov a spôsob ich výpočtu. Banka prezentovala aj
dôvody, prečo má byť veriteľovi žalovaného priznaný úrok aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.6.2017, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako postupníkom, postupca postúpil
okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému. Súd na návrh postupcu
uznesením z 13.9.2017 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného
žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. ako nový žalobca.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu 14.11.2017 oznámil, že žalovaný po podaní žaloby uhradil sumu
200 eur, ktorá bola započítaná vo výške 159,62 eur na vyčíslené úroky (3.868,79 eur) a vo výške 40,38
eur na poplatky. S poukazom na uvedené žalobca v časti poplatkov vo výške 40,38 eur ako aj v časti
úrokov vyčíslených do 30.4.2016 úhrnne sumou 3.868,79 eur v časti prevyšujúcej sumu 3.709,17 eur

zobral žalobu späť.

5. Súd dňa 14.11.2017 otvoril pojednávanie vo veci a rozsudkom z toho istého dňa konanie v časti
vyčísleného úroku a úroku z omeškania prevyšujúcich sumu 3.709,17 eur a v časti poplatku vo výške
40,38 eur zastavil. Ďalším výrokom rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku za žalobu vo výške 5,30

eur žalobcovi. Tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.504,56
eur s vyčísleným úrokom vo výške 865,72 eur a s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 660,36 eur,
ako aj s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 544,28 eur od 1.5.2016 do 31.10.2017, s 5,25
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 344,28 eur od 1.11.2017 do zaplatenia a s 5,15 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 5.160,28 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Ďalším výrokom súd žalobu v prevyšujúcej časti istiny, v prevyšujúcej časti vyčísleného
úroku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, ako aj v časti 19 % úroku ročne od 1.5.2016 do
zaplatenia zamietol a ostatným výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 48 %
náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd
rozhodne samostatným uznesením.

6. Súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, §
2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, § 52 a nasl. OZ
(Občianskeho zákonníka) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

7. Z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu
mal súd za preukázané, že medzi postupcom (Poštová banka, a.s. ) ako veriteľom a žalovaným bola
dňa 10.1.2013 uzavretá zmluva o úvere dostupná pôžička č. 5915255212, na základe ktorej postupcaposkytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 6.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 72
mesačnými splátkami po 141 eur, splatnými v 10. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1.
splátky bol 10.2.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená na 10.1.2019, pri úrokovej sadzbe vo výške

19%, pri RPMN 21,01% a priemernej RPMN vo výške 19,37%, pri celkovej výške nákladov 4.104,20 eur.

Vpodaniachz15.1.2014,resp.21.5.2014postupcaupozorňovalžalovaného,žekudňu15.1.2014,resp.
21.5.2014 pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti predstavuje sumu 1.154,96 eur,
resp. 1.720,06 eur a pozostáva z omeškanej splátky vo výške 1.119 eur, resp. 1.683 eur a poplatkov vo

výške 35,96 eur, resp. 37,06 eur. Súčasne upozorňoval žalovaného, že v prípade, že nedôjde k úhrade,
je postupca oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Podľa fotokópie obálok si žalovaný zásielky
postupcu neprevzal v odbernej lehote.

Postupca podaním z 9.6.2014 vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 5915255212 za predčasne
splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 5.901,78 eur, úrok vo výške

1.159,26 eur, poplatky za upomienky vo výške 40,38 eur, úhrnom vo výške 7.101,42 eur. Súčasne vyzval
žalovaného k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy. Podľa fotokópie obálky si
žalovaný zásielku postupcu neprevzal v odbernej lehote.

Podľa aktuálneho stavu úveru a špecifikácie na čl. 55, žalovaný uhradil prvé štyri splátky, splatné

od 10.2.2013 do 10.5.2013 a čiastočne, sumou vo výške 9 eur, uhradil aj splátku splatnú 10.6.2013.
Žalovaný ďalšie úhrady nerealizoval. Do 9.6.2014, kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, mal
žalovaný realizovať 16 splátok po 141 eur, v úhrnnej výške 2.256 eur, pričom žalovaný uhradil (len)
sumu 583,72 eur. Podľa aktuálneho stavu úveru a špecifikácie, veriteľ žalovaného započítal z platieb
žalovaného v úhrnnej výške 583,72 eur sumu vo výške 98,22 eur na úhradu istiny, sumu 474,78 eur na

úrok a na poplatky započítal sumu vo výške 10,72 eur. Žaloba bola doručená súdu dňa 5.8.2016, a tak
s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd prihliadol na premlčanie časti žalobcom uplatneného
nároku podľa § 101 OZ, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného, keď do podania
žalobnéhonávrhu uplynulatrojročnápremlčaciadobapreúspešnéuplatnenienárokunaúhradudlžných
splátok vo výške po 141 eur mesačne, splatných do 5.8.2013 aj s ich príslušenstvom. Po 5.8.2013 bolo

do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 9.6.2014 splatných 10 splátok po 141 eur mesačne, a
to úhrnom vo výške 1.410 eur, z ktorej sumy podľa aktuálneho stavu úveru pripadá na istinu suma vo
výške 544,28 eur a na úrok pripadá suma vo výške 865,72 eur. Podľa aktuálneho stavu úveru suma
istiny zahrnutej v predčasne zosplatnených splátkach splatných po 9.6.2014 predstavuje sumu 5.160,28
eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti postupcom dňa 9.6.2014 žalovaný realizoval úhradu sumy vo

výške 200 eur.

Súd dospel k záveru, že pokiaľ v zmluve uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 10.1.2013 nie
sú uvedené žiadne poplatky, žalobca s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy žalovaného (10.1.2013), nemohol od žalovaného ako

spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá
ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani Všeobecné obchodné podmienky postupcu, ani
obchodnépodmienkyčisadzobníkpoplatkov,pričomtietoniesúaniopatrenépodpismizmluvnýchstrán,
a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu ). Z

uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu v časti uplatneného poplatku vo výške 40,38 eur, pred čiastočným
späťvzatím žaloby, ani nepovažoval za dôvodný.

8. Súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny za dôvodný do výšky 5.504,56 eur (dlžná
istina zahrnutá v 10 dlžných a nepremlčaných splátkach vo výške 544,28 eur mínus úhrady žalovaného

vo výške 200 eur po podaní žaloby, ktoré súd s poukazom na § 566 ods. 2 OZ započítal na istinu + dlžná
istina z predčasne zosplatnených splátok 5.160,28 eur), na zaplatenie dlžného úroku do výšky 865,72
eur zahrnutého v 10 dlžných a nepremlčaných splátkach splatných do zosplatnenia, na zaplatenie úroku
z omeškania vyčísleného vo výške 660,38 eur, a to úroku z omeškania z dlžných 10 nepremlčaných
splátok za obdobie od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti každej z 10 nepremlčaných splátok po

141 eur (od 11.8.2013, resp. od 11.9.2013, resp. od 11.10.2013, resp. od 11.11.2013 vo výške 5,5%
ročne a od 11.12.2013, resp. od 11.1.2014, resp. od 11.2.2014, resp. od 11.3.2014, resp. od 11.4.2014,
resp. od 11.5.2014 vo výške 5,25% ročne) do 8.6.2014 vo výške 34,39 eur, na úrok z omeškania (5,25%)
vo výške 140,36 eur vyčíslený zo sumy dlžných nepremlčaných splátok vo výške 1.410 eur od 9.6.2014do 30.4.2016 a na úrok z omeškania (5,15%) vo výške 485,63 eur vyčíslený zo zosplatnenej istiny vo
výške 5.160,28 eur od 9.6.2014 do 30.4.2016 (žalobcom vymedzené obdobie konca vyčíslenia úroku z
omeškania). Súd v častiach prevyšujúcich uvedené sumy žalobu zamietol.

9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu v

zmluve dohodli úrokovú sadzbu 19% ročne, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na
19% úrok ročne zo sumy tvrdenej dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení
úveru, teda po 9.6.2014 až do jej zaplatenia. Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na
úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti 19% úroku z úveru po 9.6.2014, ale aj osobitne
žalovaného úroku od 1.5.2016 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a v tejto časti ju zamietol, keď
uvedeným úrokom sa úročí istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade

do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 9.6.2014, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných
do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaný dostal do omeškania, bol
žalobcovi prisúdený vo výške 865,72 eur, pozostávajúcej z dlžného a nepremlčaného zmluvného úroku
splatného do predčasného zosplatnenia úveru. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a
splátok úroku z úveru splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty

splatnosti predčasne zosplatnenej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania,
keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje.

10. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy tvrdenej dlžnej
istiny vo výške 5.901,78 eur od 1.5.2016 do zaplatenia. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania

podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty splatnosti na zaplatenie predčasne zosplatnenej istiny úveru vo výške 5.160,28 eur
(do 10. dní od doručenia výzvy, teda od 4.7.2014, keď úrok z omeškania do 30.4.2016 bol priznaný v
prísudku sumy vo výške 660,36 eur) a vznikol mu aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej istiny vo výške
544,28 eur zahrnutej v 10 nepremlčaných splátkach, ktorá v dôsledku úhrady žalovaného z 31.10.2017

klesla o 200,- eur na sumu 344,28 eur. Súd preto žalobcovi priznal 5,25% úrok z omeškania ročne zo
sumy 544,28 eur od 1.5.2016 do 31.10.2017 a 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 344,28 eur
od 1.11.2017 do zaplatenia ako aj 5,15% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.160,28 eur od 1.5.2016
do zaplatenia, keď žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Súd aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania

žalobu zamietol.

11. Uvedený rozsudok zo 14.11.2017 napadli odvolaním obe strany sporu. Žalobca podal odvolanie voči
zamietajúcemu výroku a žalovaný podal odvolanie voči lehote splatnosti prísudku

12. Aj keď žalobca Krajskému súdu v Nitre podaním z 13.2.2019 (č.l. 145 - 146 súdneho spisu)
oznámil, že žalovaný v období od 31.10.2017 do 31.1.2019 uhradil úhrnom sumu vo výške 1.070 eur,
a preto žalobu v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených k 30.4.2016 berie späť v
časti prevyšujúcej sumu 2.839,17 eur (3.868,79 - 1.029,62), odvolací súd na toto čiastočné späťvzatie
žaloby neprihliadol a rozsudkom č.k. 9Co/147/2018-148 zo 14.2.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vo výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd svoje rozhodnutie v zrušujúcej časti odôvodnil tým, že Ústavný súd SR dňa 07. 02. 2018

pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, publikovanom pod č. 271/2018 Z. z. rozhodol, že ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď konštatoval,
že na ochranu zraniteľného jednotlivca existujú miernejšie prostriedky, zvlášť formou právnej pomoci,
a preto právna úprava nie je nevyhnutne potrebná na naplnenie tohto cieľa, pričom odvolací súd je

týmto rozhodnutím viazaný, odvolací súd dospel k záveru, že ak súd prihliadol v konaní na námietku
premlčania v zmysle ustanovenia § 5b uvedeného zákona, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že je
protiústavné, je potrebné jeho rozhodnutie v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiťsúdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie s tým, aby súd prvej inštancie vec opätovne
právne posúdil bez aplikácie ex offo námietky premlčania.

Okrem nesprávnosti posúdenia otázky premlčania časti nároku žalobcu, žalobca nesúhlasil ani s
posúdením otázky nároku na priznanie úroku za úver po splatnosti súdom. K tomuto odvolaciemu
dôvodu žalobcu odvolací súd poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov
za úver po splatnosti, a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už
zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj
úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené
rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru
súdov, že: „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru),

potomnastupujerežimplateniaúrokovzomeškania,anieúrokovzúveru“ústavnýsúdnezistilexistenciu
takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo
možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne
odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel,
resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí

sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

Pokiaľ žalobca vyhlásil splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom k 09. 06. 2014, týmto svojím
jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah ..... . V prípade,
ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu

veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo
aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, to znamená, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľa na úroky za

požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho
úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a teda užívať a splácať
ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným
úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má
veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť

zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania.
V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol
vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy.
Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.

Podľa 19. bodu odôvodnenia rozsudku č.k. 9Co/147/2018-148 zo 14.2.2019 odvolacieho súdu, Keďže
v napadnutom zamietajúcom výroku došlo k zamietnutiu nároku jednak v časti istiny, ako aj v úroku
a tiež v úroku z omeškania, pričom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol, v akej
časti (uvedenej konkrétnou sumou) a z akého titulu žalobu žalobcu zamietol (uviedol v prevyšujúcej

časti istiny, v prevyšujúcej časti vyčísleného úroku a prevyšujúcej časti úroku z omeškania), odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku z tohto dôvodu podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§
391 ods. 2 CSP). Odvolací súd ešte dodáva, že tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

necitoval ustanovenia zákonov, ktorými svoje rozhodnutie odôvodnil (pričom znenia týchto ustanovení
sa v jednotlivých časových úsekoch menia), je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj neprehľadne a
nedostatočne právne odôvodnené.
12. Súd (prvoinštančný) vytýčil vo veci pojednávanie, pričom žalobca v podaní doručenom dňa 7.3.2019
súdu oznámil, že žalovaný v období od 31.10.2017 do 27.2.2019 uhradil úhrnom sumu vo výške

1.080 eur, a preto žalobu v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených k 30.4.2016
berie späť v časti prevyšujúcej sumu 4.155,35 eur, keď z úhrad žalovaného započítal sumu vo výške
40,38 eur na poplatky a sumu vo výške 1.039,62 eur započítal na úroky. Preto suma úrokov a úrokov
z omeškania vyčíslených ku dňu 30.4.2016, ku dňu poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po podanížaloby (poznámka súdu - 27.2.2019 vo výške 10 eur) predstavuje sumu 2.829,17 eur (3.868,17 -
1.039,62). Žalobca navrhol vo veci vydať rozsudok, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť istinu vo výške 5.901,78 eur, úroky vo výške 2.829,17 eur, 19% úroky zo sumy 5.901,78 eur

od 1.5.2016 do zaplatenia a 5,25% úrok z omeškania zo sumy 5.901,78 eur od 1.5.2016 do zaplatenia.
Žalobca súčasne súhlasil s postupným splácaním dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 121,62
eur, pod hrozbou straty výhody splátok.

13. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.3.2019 vzniesol námietku premlčania a navrhol vo

veci rozhodnúť tak, ako súd rozhodol prvý krát, po zohľadnení jeho úhrad. Žalovaný vyslovil súhlas s
čiastočnýmspäťvzatímžaloby.Ďalejžalovanýuviedol,žesapôvodnesožalobcomdohodolnasplátkach
po 105 eur, keď tvrdili, že jeho dlh je okolo 12.000 eur. Keď sa telefonicky dotazoval o koľko jeho dlh
klesol v dôsledku jeho úhrad, bolo mu oznámené, že tento neklesol, ale narástol na sumu prevyšujúcu
13.000 eur s tým, že jeho úhrady započítavajú na úroky. Preto sa informoval kedy bude v skutočnosti
splácať svoj dlh, keď všetky jeho úhrady idú len na úroky. Preto platby splátok znížil na 10 eur mesačne.

Poslednúúhradusumy10eurrealizovalvofebruári2019.Žalovanýtaktiežuviedol,že jepoonkologickej
operácii z roku 2007, má zakázaný výkon ťažkej fyzickej práce a odporúčaný maximálny výkon 20 hodín
týždenne.

14. Z dôvodu nezrozumiteľnosti čiastočného späťvzatia žaloby, ktoré žalobca doručil súdu 7.3.2019, súd

pojednávanie vo veci odročil a žalobcu vyzval na špecifikovanie sumy 4.155,35 eur. Žalobca v podaní
doručenom súdu 3.4.2019 uviedol, že suma čiastkových úhrad žalovaného vo výške 1.080 eur bola
započítaná na poplatky, úroky a úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 30.4.2016 vo výške 3.868,79 eur,
ktorá ku dňu poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po podaní žaloby (poznámka súdu - 27.2.2019
vo výške 10 eur) predstavuje sumu 2.829,17 eur (3.868,17 - 1.039,62), nad ktorú berie žalobu späť.

V podaní doručenom súdu 9.4.2019 žalobca oznámil, že žalovaný realizoval úhradu sumy vo výške
10 eur aj 1.4.2019, a preto berie žalobu v časti poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených k
30.4.2016 v časti prevyšujúcej sumu 2.819,17 eur späť.

15. Po nadobudnutí právoplatnosti zastavujúceho a vyhovujúceho výroku rozsudku zo 14.11.2017,

predmetom konania zostala z istiny uplatnenej vo výške 5.901,78 eur, suma vo výške 397,22 eur
(5.901,78-prísudokvovýške5.504,56),z úrokuvyčíslenéhosumou1.159,26eurazúrokuzomeškania
vyčísleného sumou 2.709,53 eur, ktoré úhrnom boli vyčíslené vo výške 3.868,79 eur, suma vo výške
2.183,09 eur (3.868,79 - čiast. späť suma vo výške 159,62 - 865,72 prísudok - 660,36 prísudok), 19%
úrok ročne zo sumy 5.901,78 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy

197,22 eur od 1.5.2016 do 31.10.2017, 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 397,22 eur od 1.11.2017
do zaplatenia, 0,10% úrok z omeškania ročne zo sumy 5.160,28 eur od 1.5.2016 do zaplatenia.

16. Súd, z dôvodu neprehľadnosti viacnásobných a aj duplicitných čiastočných späťvzatí žaloby, v
ktorých žalobca vôbec nezohľadnil odvolaniami strán sporu nenapadnutý zastavujúci a vyhovujúci výrok

rozsudku zo 14.11.2017, s poukazom na § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil v rozsahu čiastočného
späťvzatia žaloby v časti vyčísleného úroku a vyčísleného úroku z omeškania, ktoré by súhrnne
mali prevyšovať sumu 2.819,17 eur, aj keď súhrnná suma z uplatneného vyčísleného úroku a z
uplatneného vyčísleného úroku z omeškania, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zo 14.11.2017
v jeho zastavujúcom a vyhovujúcom výroku, už nepresahuje sumu vo výške 2.183,09 eur. Konanie

v časti pôvodne uplatneného poplatku vo výške 40,38 eur bolo právoplatne zastavené rozsudkom zo
14.11.2017.

Pokiaľ si žalobca v pôvodnej žalobe uplatnil nárok na zaplatenie úroku vo výške 1.159,26 eur a
v ostatnom čiastočnom späťvzatí navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy úroku vo výške

2.819,17 eur, súd s poukazom na § 294 CSP v danom konaní voči žalovanému spotrebiteľovi nepripustil
zmenu žaloby v časti úroku vo výške 2.819,17 eur. S poukazom na § 143 ods. 3 CSP pokračoval v
konaní o pôvodnej žalobe, po zohľadnení odvolaniami strán sporu nenapadnutého zastavujúceho a
vyhovujúceho výroku rozsudku zo 14.11.2017.

17. Do 9.6.2014, kedy bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru, mal žalovaný realizovať 16 splátok
po 141 eur, v úhrnnej výške 2.256 eur, pričom žalovaný uhradil (len) sumu 583,72 eur. Ako vyplýva z
aktuálneho stavu úveru a špecifikácie, veriteľ žalovaného započítal z platieb žalovaného v úhrnnej výške
583,72 eur sumu vo výške 98,22 eur na úhradu istiny, sumu vo výške 474,78 eur na úrok a na poplatkyzapočítal sumu vo výške 10,72 eur, aj keď s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom k 10.1.2013 veriteľovi žalovaného nevznikol žiadny nárok na v zmluve neuvedené poplatky.

Žaloba bola doručená súdu dňa 5.8.2016, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania. a tak súd
(opäť) prihliadol na premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku podľa § 100 a § 101 OZ, vzhľadom
na spotrebiteľský charakter záväzku žalovaného, keď do podania žalobného návrhu uplynula trojročná
premlčacia doba pre úspešné uplatnenie nároku na úhradu dlžných splátok splatných 10.6.2013 vo
výške 132 eur a dňa 10.7.2016 vo výške 141 eur, teda splatných do 5.8.2013, aj s ich príslušenstvom.

Po 5.8.2013 bolo do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 9.6.2014 splatných 10 (nepremlčaných)
splátok po 141 eur mesačne, a to úhrnom vo výške 1.410 eur splatných od 10.8.2013 do 10.5.2014
vrátane, z ktorej sumy podľa aktuálneho stavu úveru pripadla na istinu úveru suma vo výške 544,28 eur
a na úrok pripadla suma vo výške 865,72 eur. Podľa aktuálneho stavu úveru suma istiny zahrnutej v
predčasne zosplatnených splátkach splatných po 9.6.2014 predstavuje sumu 5.160,28 eur. Po vyhlásení
predčasnej splatnosti postupcom dňa 9.6.2014 žalovaný dňa 31.10.2017 realizoval úhradu sumy vo

výške 200 eur.

18. Súd právoplatne vyhovel žalobe v časti istiny vo výške 5.504,56 eur (dlžná istina zahrnutá v
10 dlžných a nepremlčaných splátkach vo výške 544,28 eur - úhrada žalovaného vo výške 200 eur
započítaná v súlade s § 566 ods. 2 OZ na istinu + dlžná istina z predčasne zosplatnených splátok

5.160,28 eur), v časti dlžného úroku vo výške 865,72 eur zahrnutého v 10 dlžných a nepremlčaných
splátkach splatných do predčasného zosplatnenia úveru dňa 9.4.2014, v časti vyčísleného úroku z
omeškaniavovýške660,38eurakoaj 5,25%úrokuzomeškaniaročnezosumy544,28 eur od1.5.2016
do 31.10.2017, 5,25 % úroku z omeškania ročne zo sumy 344,28 eur od 1.11.2017 do zaplatenia a
5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy 5.160,28 eur od 1.5.2016 do zaplatenia a konanie v časti

poplatku vo výške 40,38 eur právoplatne zastavil.

19. Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy žalovaného Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky,

ktoré sa ho týkajú.

Pokiaľ žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 9.6.2014, podľa názoru súdu s poukazom na § 503
ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka zostal popri priznanej sume úroku nepreukázaným
nárok žalobcu na ďalší vyčíslený úrok do sumy vo výške 1.159,26 eur a rovnako zostal nepreukázaným

aj nárok žalobcu na ďalší úrok vo výške 19% ročne z nesplatenej istiny od 1.5.2016 do zaplatenia.
Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dohodnutú
dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa
dochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných do
termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne

dohodnutú - do konečnej splatnosti, ale dlžnú sumu čerpania musí dlžník vrátiť veriteľovi predčasne,
bez nároku na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného až po predčasnom zosplatnení
úveru. Po uvedenom dni žalobcovi podľa názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru.

Názorkonajúcehosúduo(ne)dôvodnostinárokužalobcuna(ďalší)úrokzúverupovyhlásenípredčasnej

splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v
Nitre č.k. 25Co/355/2017 - 85 z 11.4.2018, č.k. 6Co/179/2017 - 71 z 13.12.2017, č.k. 25Co/307/2013-51
z 22.1.2014, č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co
30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14
z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti

úveru. Názor konajúceho súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre -
PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2015 str. 2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z

omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za
užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade
by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky,
jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo
požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti
pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa

ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky,
pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal
mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického
vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale
aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do

omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas
omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný
spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno

vykladať tak, že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných
úverových prostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne
upravuje moment splatnosti úrokov. Veriteľovi žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru
podľa § 565 OZ vzniká nárok na dovtedy neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej
splatnosti, vrátane dovtedy splatného a neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok

na predčasne zosplatnenú istinu úveru zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného
zosplatnenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť
čerpanépeňažnéprostriedkyaniesmomentomreálnehozaplateniačerpanýchpeňažnýchprostriedkov.
Zaviazanie žalovaného na zaplatenie odplaty v podobe priznania uplatneného úroku z dlžnej istiny aj
za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 9.6.2014 do nešpecifikovanej budúcnosti

by bolo v rozpore s § 53 ods. 6 OZ, keď by takáto odplata nepochybne prevýšila najvyššiu prípustnú
odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

20. Žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti istiny
prevyšujúcej sumu 5.504,56 eur, v časti vyčísleného úroku a vyčísleného úroku z omeškania súhrnne

prevyšujúcich sumu 1.526,08 eur (865,72 + 660,38), v časti 19 % úroku ročne od 1.5.2016 do zaplatenia
a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania od 1.5.2016 do zaplatenia, a tak súd žalobu v časti istiny
prevyšujúcej sumu 5.504,56 eur, v časti vyčísleného úroku a vyčísleného úroku z omeškania súhrnne
prevyšujúcich sumu 1.526,08 eur, v časti 19 % úroku ročne od 1.5.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania od 1.5.2016 do zaplatenia opäť zamietol. Úhrady žalovaného realizované

po 31.10.2017 má žalobca započítať na úhradu právoplatne priznaného prísudku rozsudkom zo
14.11.2017, a to s poukazom na § 566 ods. 2 OZ najprv na dlžnú istinu. Pokiaľ tak žalobca nerobí a
úhrady žalovaného započítava na úrok, žalobca koná v rozpore so zákonom.

21. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (74%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj

v časti samostatne uplatneného vyčísleného úroku, či samostatne uplatneného vyčísleného úroku z
omeškania je úspechom žalovaného (26%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na §
262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP súd o náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,
2 CSP a vzhľadom na čiastočnú úhradu žalovaného z 31.10.2017 aj podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že
procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 48% náhradu trov konania.

22. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,

na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.