Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010185
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010185.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr.
Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka v trestnej veci proti obžalovanému H. O., pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného H. O. a o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu
Topoľčany z 27.12.2018, sp. zn. 2T/46/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 25.04.2019,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora a odvolanie obžalovaného H.
O. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný H. O. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:

dňa 04.11.2017 približne o 14,33hod. v obci A. W. okres S. ako hráč domáceho mužstva OFK A. W.
počas futbalového zápasu na hracej ploche ihriska fyzicky napadol protihráča - poškodeného S. W.
tak, že počas prerušenej hry pribehol k poškodenému z ľavej strany a počas toho ako bežal ho úderom
hlavou tzv. hlavičkou udrel značnou silou do ľavého líca, v dôsledku čoho poškodený S. W. utrpel
podľa znaleckého posúdenia zranenie zlomeninu jarmovej kosti vľavo so zlomeninou čeľuste vľavo
zakrvácaním do čeľustnej dutiny s poškodením piateho hlavového nervu, ktoré si vyžiadalo liečenie

a práceneschopnosť v trvaní od 04.11.2017 do 23.03.2018, v dôsledku zranení musel
prestať športovať, zmeniť zamestnanie, nakoľko jeho tvár je citlivá na chlad, pre ktorý pociťuje bolesti a
počas doby od 04.11.2017 do 05.01.2018 bol poškodený závažným spôsobom obmedzený v obvyklom
spôsobe života tým, že mal silné bolesti, strnulosť ďasien, na ľavej strane pri jedení tekutej stravy alebo
pití mu vytekala potrava, bol obmedzený pri žuvaní, necítil si peru, mal stŕpnutú časť tváre od oka až k
pere t.j. celú ľavú časť tváre, nemal citlivosť štyroch - piatich zubov vľavo hore.

Za to mu bol podľa uložený podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosť podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona a
nezistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/
Trestného zákona trest odňatia slobody 2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a/
Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 roky.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15 dňovej lehote odo dňa jeho oznámenia, podal odvolanie
obžalovaný čo do výroku o vine a uloženom treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým,
že namietol, že by úmyselne poškodenému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a teda namietal naplnenie
subjektívnejstránkytrestnéhočinu.Skutkusadopustilvemócii,skrate.Nepredpokladal,žedanýmmôže
poškodenému spôsobiť tak vážne poranenie, ako napokon poškodený utrpel a ani nemal takýto úmysel.

Po čine sa poškodenému viackrát ospravedlnil a rovnako uhradil škodu, ktorú spôsobil svojím konaním
a to či už poškodenému, ako i zdravotnej a sociálnej poisťovni. Namieta právnu kvalifikáciu konania apoukazuje na všeobecnú rozhodovaciu prax súdov, keď podstatne závažnejšie konania, vzhľadom na
početnosť útokov na dôležitý orgán, použitý prostriedok a spôsob vykonania, súdy právne kvalifikujú
podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona. Vzhľadom na absenciu úmyslu ublížiť

poškodenému navrhol kvalifikovať jeho konanie ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného
zákona, prípadne podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodovaciu činnosť a to na rozhodnutia R5/1995, R4/1997 a JR6/2002. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku s tým, aby bolo jeho konanie
kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 Trestného zákona, resp. podľa § 156 odsek 1,

odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona a bol mu uložený primeraný výchovný trest.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie prokurátor, čo do výroku o vine a výroku o treste v
neprospechobžalovaného,ktoréodôvodniltým,žeužzosamotnéhozneniaskutkovejvetynapadnutého
rozsudku je podľa jeho názoru zrejmé, a napokon to isté konštatuje aj súd, že konaním obžalovaného
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno

a/ Trestného zákona. K fyzickému napadnutiu poškodeného zo strany obžalovaného došlo počas
konania futbalového zápasu, priamo na hracej ploche ihriska, teda nepochybne na mieste verejnosti
prístupnom a je možné konštatovať, že došlo aj k naplneniu znaku „verejne“ v zmysle § 122 odsek
2 písmeno b/ Trestného zákona, pretože obžalovaný skutok spáchal pred viac ako dvoma súčasne
prítomnými osobami. Pokiaľ ide o závažnosť skutku vo vzťahu k vyššie uvedenému prečinu uviedol,

že k napadnutiu poškodeného došlo počas prerušenej hry, obžalovaný mal poškodeného
zasiahnuť v plnej rýchlosti, pričom poškodený mal po útoku na ľavej strane lícnej kosti jamu a krvácal.
TaktiežsvedokD.,rozhodcafutbalovéhostretnutia,uviedol,žepočulprasknutiea obžalovanýsasprával
ako „Zoru pomstiteľ“. Napriek tomu, že samotný obžalovaný sa v priebehu celého trestného konania
pokúšal zľahčovať svoj skratové konanie, konštatuje, že z jeho strany išlo o mimoriadne agresívny

útok, pre poškodeného nečakaný, pretože obžalovaný využil to, že poškodený sústredil všetku svoju
pozornosť na iného protihráča, s ktorým mal predtým konflikt. V žiadnom prípade nie je možné vysloviť
záver, že obžalovaný bol k útoku vyprovokovaný. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že nemal úmysel
poškodenému ublížiť, poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Alana Sucháneka, z ktorého
vyplýva, že k zraneniu poškodeného došlo priamym mechanizmom, teda priamym pôsobením tupej

sily na oblasť ľavej tváre - ľavého líca poškodeného, pričom sa jednalo o pôsobenie značnej sily na
danú oblasť. Charakteru útoku zodpovedá aj spôsobené zranenia, majúce charakter ťažkej ujmy na
zdraví podľa § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona. Hoci obžalovaný spôsobenú škodu v celom
rozsahu uhradil, poukázal na jeho postoj k spáchanému skutku v priebehu celého trestného konania.
Napriek deklarovanej ľútosti, skutok v celom rozsahu nedoznal, naopak neustále uvádzal skutočnosti,

na základe ktorých sa pokúsil zmierniť mieru svojho zavinenia. Dal do pozornosti výpoveď svedka
D., v ktorej uviedol, že práve po útoku obžalovaného na poškodeného, ktorý je predmetom obžaloby,
došlo k narušeniu verejného poriadku na ihrisku. Namietol výrok o treste napadnutého rozsudku, pretože
na aplikáciu § 39 Trestného zákona nie sú splnené zákonné predpoklady. V tejto súvislosti poukázal
na okolnosti prípadu, pomery páchateľa a domnieva sa, že v prípade prejednávaného skutku v rámci

vykonaného dokazovania neboli produkované žiadne také okolnosti prípadu, resp. pomery na strane
obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu. Je pravdou, že obžalovaný doteraz
súdne trestaný nebol, je kladne hodnotený z miesta bydliska, v evidencii priestupkov má záznamy iba na
úseku cestnej dopravy, je pravdou, že si svoje konanie uvedomil, poškodenému sa ospravedlnil, uhradil
spôsobenú škodu, avšak toto bolo zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť. Všetky ostatné okolnosti, a

teda aj doterajšia trestnoprávna bezúhonnosť obžalovaného, jeho kladné hodnotenie z miesta bydliska,
nie sú v žiadnom prípade zákonným podkladom na postup podľa § 39 Trestného zákona. Práve naopak,
s poukazom na charakter útoku obžalovaného, jeho intenzitu a spôsobený následok, ktorý si vyžadoval
niekoľkomesačné liečenie a práceneschopnosť poškodeného, sa uložený trest javí ako neprimerane
mierny. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného

poriadku a vec vrátiť súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom
uviedol, že nie každé fyzické napadnutie iného, aj keď sa ho páchateľ dopustí na mieste verejnosti
prístupnom, musí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva a to aj z pohľadu § 10 odsek

2 Trestného zákona a v tejto súvislosti poukázal na okolnosti prípadu, keď pred tým, ako inzultoval
hlavičkou poškodeného, sám poškodený inzultoval jeho spoluhráča, svoje konanie ľutuje, po právnej
stránke nezakladá znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného
zákona, pretože nemal úmysel spôsobiť poškodenému ujmu na zdraví a už vonkoncom nie ťažkú ujmuna zdraví. Taktiež sa nestotožňuje s odvolacími námietkami prokurátora, pretože v jeho prípade bude
účel trestu splnený trestom podmienečným a nie represívnym. Poukázal na okolnosti prípadu, kedy k
útokudošlovskrate,tiežnasprávaniepoškodenéhosapredtým,akomuspôsobilzranenieananáhradu

spôsobenej škody. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietnuť.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
prokurátora a nad rámec týchto dôvodov uviedol, že existuje množstvo súdnych rozhodnutí, z ktorých

vyplýva, že reálny súbeh zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona je nielen možný, ale z pohľadu Trestného
zákonacelkomprirodzený.AkopríkladuviedoluznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.7To/8/2008
z 21.02.2008 alebo uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2To/61/2015 z 30.09.2015. Obe tieto
rozhodnutia boli na Najvyššom súde SR neúspešne napadnuté dovolaním. Navrhol, aby odvolací súd
podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom

rozsahu a aby v súlade s ustanovením § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám tak, že
obžalovaného uzná za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona
a aj z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a aby obžalovanému
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, konštatujúc poľahčujúcu okolnosť ustanovenú v § 36 písmeno
k/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h/ Trestného zákona a postupom

podľa§38odsek2Trestnéhozákonaa§41odsek1Trestnéhozákona,bezpoužitiatzv.zmierňovacieho
ustanovenia v § 39 odsek 1 Trestného zákona, uloží úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici
zákonu ustanovenej trestnej sadzby, pre výkon ktorého ho zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné podľa § 319
Trestného poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného
a uviedol, že obžalovaný nebol uzrozumený s následkom, nemal na základe čoho predpokladať vznik
takéhoto následku, vzhľadom na to, že z jeho strany išlo o jeden úder hlavou v emócii, na základe
predchádzajúceho napadnutia jeho spoluhráča a pokiaľ ide o kvalifikovanie konania obžalovaného ako

prečinu výtržníctva poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov o faktickej konzumpcii takéhoto
konania tak, ako to uviedol v písomnom vyjadrení. Zdôraznil postoj obžalovaného k spáchanému
skutku, jeho oľutovanie a náhradu spôsobenej škody. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321
odsek 1 písmeno b/, písmeno d/ Trestného poriadku s tým, aby krajský súd sám kvalifikoval konanie
obžalovaného podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, resp. § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/

Trestného zákona a uložil mu primeraný trest. Odvolanie prokurátora navrhol podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že ľutuje svoje konanie, poškodenému sa ospravedlnil a to
hneď po zápase, keď ešte nevedel, o aké zranenie ide.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a
akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny, pri ukladaní trestu
a ochranného opatrenia.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní
zavinenia obžalovaného, poukazujúc pri tom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení

napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal
zavinenie obžalovaného za preukázané, pričom vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom I. stupňa
nebolo ani zo strany odvolateľov vytýkané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach
svedkov popísaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, na vyhodnotení vykonaných listinných
dôkazov a to predovšetkým lekárskych správ o zraneniach poškodeného a na vyhodnotení záverov
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva MUDr. Alana Sucháneka. Tieto všetky dôkazy a okolnosti

odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností
preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

K zavineniu obžalovaného na spôsobenom následku krajský súd k úvahám súdu I. stupňa dopĺňa,
že ťažkej ujme na zdraví v prípade zranenia poškodeného zodpovedá charakter zranenia a to, že
zdravie poškodeného bolo poškodené do takej miery, že si vyžadovalo lekárske ošetrenie a liečenie
a počas tohto nebol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom mu
bola spôsobená vážna porucha zdravia trvajúca dlhší čas, čo zodpovedá charakteru ťažkej ujmy na

zdraví vyjadrenej v ustanovení § 123 odsek 3 písmeno i/ Trestného zákona, pričom správne súd I.
stupňa pri hodnotení charakteru ujmy na zdraví vychádzal zo záverov vyššie uvedeného znaleckého
posudku. Pokiaľ ide o namietaný úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému svojím konaním ťažkú
ujmu na zdraví, je potrebné tiež poukázať na závery tohto znaleckého posudku. Podľa § 15 písmeno
b/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže

také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa §
16 písmeno a/ Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vedomá nedbanlivosť
sa zhoduje s eventuálnym úmyslom v intelektuálnej zložke, ale oproti eventuálnemu úmyslu chýba

vôľová zložka vyjadrená uzrozumením. Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie, že môže spôsobiť
následok trestného činu, avšak nechcel spôsobiť a ani s ním nie je uzrozumený. Naopak spoliehal sa, že
ho nespôsobí. Pri posudzovaní rozhrania vedomej nedbanlivosti a od eventuálneho úmyslu je potrebné
posudzovať dôvody, pre ktoré sa páchateľ spoliehal, že následok nespôsobí a či tieto majú charakter
dostatočných dôvodov, resp. či sú považované za také dôvody, ktoré by v posudzovanom prípade boli

spôsobilé zabrániť relevantnému následku z hľadiska trestného práva. Obžalovaný sa bránil tým, že
nemal úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, pretože konal v emócii a skrate. Takúto
obranuobžalovanéhovšakniejemožnéposúdiťakodostatočnýdôvod,zktoréhobysamoholpáchateľv
rozumnej miere spoliehať na to, že svojím konaním nespôsobí a zabráni vzniknutému následku. Ako už
krajský súd poukázal na správne úvahy súdu I. stupňa, keď vychádzal zo záverov znaleckého posudku

z odboru zdravotníctva a konštatoval, že uzrozumenie so spôsobeným následkom možno vyvodiť zo
spôsobu a charakteru útoku - obžalovaný sa proti poškodenému rozbehol, udrel ho v rýchlosti do oblasti
hlavy, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány a z intenzity tohto útoku, keď znalec uviedol, že išlo
o silu značnú. Z týchto podstatných dôvodov sa preto krajský súd stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa,
že obžalovaný konal v nepriamom úmysle, t.j. že vedel, že svojím konaním môže spôsobiť následok

na zdraví poškodeného vo forme ťažkej ujmy a pre prípad, že takýto následok spôsobí, bol s týmto
uzrozumený.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, krajský súd poukazuje na právne úvahy

súdu I. stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a
k týmto dopĺňa nasledovné: pokiaľ ide o konanie obžalovaného právne posúdené ako prečin výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona krajský súd k zavineniu obžalovaného zo spáchania
prečinu a k hodnoteniu miery závažnosti jeho konania, ktorá je určovaná spôsobom vykonania činu, jehonásledkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa udáva,
že výtržnosť z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty prečinu výtržníctva je konanie, ktoré narušuje
pokojné spolužitie občanov, verejný poriadok a pokoj, pri konaniach výtržníckej povahy je potrebné

zamerať sa najmä na to, aká bola intenzita útoku, jeho typické črty a priebeh, ktorými je výraznou
mierou charakterizovaný predovšetkým spôsobom jeho spáchania. V danom je potrebné hodnotiť,
či išlo len o slovné prejavy, či tiež alebo výlučne o iné prejavy nebezpečnejšie prípadne, či a aké
sprievodné javy tu pristupovali. V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť ako reagoval páchateľ, či
svoje konanie stupňoval a za akých okolností bol čin spáchaný, napríklad či bol spáchaný na pracovisku,

na ulici alebo na inom verejnom priestranstve, pohostinstve, zhromaždení občanov alebo na verejnej
schôdzi, vo dne alebo v noci, či bol spáchaný jednotlivcom, či viacerými osobami, aký bol vek a fyzická
zdatnosť napadnutých občanov, či a do akej miery bol páchateľ ovplyvnený požitím alkoholického
nápoja. Je potrebné zisťovať, z akých pohnútok bol čin vykonaný, čím bol motivovaný, či išlo, napríklad
o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným občanom alebo jednotlivcom, alebo či bol
vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie, či konanie nebolo len nevhodným a nesprávny

prejavom, či došlo k následkom a k akým, keď následok nie je formálnym znakom trestného činu.
Taktiež je potrebné hodnotiť osobu páchateľ, to znamená jeho celkový profil, doterajší spôsob života,
jeho povahové vlastnosti a to vo vzťahu k ostatným zisteným okolnostiam uvedeným v § 10 odsek 2
Trestného zákona. Každé fyzické napadnutie občana, i keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu prečinu výtržníctva. Pre tento

trestný čin je typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia a preto je dôležité zhodnotenie materiálnej podmienky trestného činu, v danom prípade
miery závažnosti jeho konania. K danému krajský súd udáva, že v danom prípade treba zhodnotiť
predovšetkým okolnosti spáchania činu a to predovšetkým skutočnosť, že nebola vyvrátená obhajoba
obžalovaného, ba naopak, bola potvrdená výpoveďami niekoľkých svedkov, že už pred spáchaním

skutku obžalovaným, situácia na ihrisku nebola pokojná, aj keď svedok D. uviedol, že tzv. trma-vrma sa
na ihrisku strhla po útoku obžalovaného, avšak niekoľkí svedkovi potvrdili, že celý zápas bol nervózny,
boli napäté emócie, ktoré sa vyhrotili práve v 63 minúte zápasu a to z dôvodu konfliktu samotného
poškodeného s protihráčom č. 6, t.j. konkrétne so svedkom Q. L., pričom z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že už títo dvaja hráči, t.j. poškodený a citovaný svedok mali na ihrisku fyzický konflikt, na

ktorý obžalovaný reagoval zjavne neprimeraným a nedovoleným spôsobom. Je teda preukázané, že k
výtržnosti došlo, boli naplnené formálne znaky žalovaného prečinu, avšak z hľadiska závažnosti konania
obžalovaného je práve potrebné vyhodnotiť konkrétnu situáciu na ihrisku, ako na mieste verejnosti
prístupnom, na skutočnosť, že už pred atakom obžalovaného došlo na tomto mieste k výtržnosti a jej
potrebné z hľadiska hodnotenia miery závažnosti konania obžalovaného vyhodnotiť osobu samotného

obžalovaného, ktorý je osobou bezúhonnou, a preto je krajský súd názoru, že konanie obžalovaného
bolo vybočením z rámca normálnej reakcie a bolo nevhodným a nesprávny prejavom, za ktorý bol v
konečnom dôsledku disciplinárne potrestaný. Práve miera závažnosti spáchaného prečinu je určovaná
kritériami vyjadrenými v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona a v prejednávanom prípade bolo
preto potrebné dôsledne zvažovať všetky okolnosti spáchaného skutku a osobu obžalovaného. Krajský

súd je práve toho názoru, že materiálny korektív, ktorý je v danom prípade daný mierou závažnosti
dotknutého činu, v danom prípade nie je naplnený v intenzite charakteristickej pre prečin, a to z dôvodov
vyššie uvedených.

Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému súdom I. stupňa a o odvolanie prokurátora vo vzťahu k

trestu uloženému obžalovanému, tak krajský súd udáva, že sa taktiež v celom rozsahu stotožňuje s
úvahami súdu I. stupňa týkajúcimi sa tohto výroku napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa správne u
obžalovanéhozistilpoľahčujúcuokolnosťpodľaustanovenia§36písmenok/Trestnéhozákonaanezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Aj krajský súd sa stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa, že u obžalovaného
prichádza do úvahy pri ukladaní trestu, použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia a to z

dôvodov splnenia podmienok uvedených v § 39 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorého, ak súd
vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na okolnosti páchateľa, má za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pri ukladaní trestu obžalovanému krajský súd prihliadol

na pomery obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a žil riadnym životom, zdroj svojho
príjmu si zabezpečoval riadnou prácou a žiaden z dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli
neodôvodňuje konštatovanie, že by do času spáchania skutku akýmkoľvek spôsobom vybočil z medzí
vedenia riadneho spôsobu života. Na strane druhej a podľa názoru krajského súdu ešte významnejšie jetreba zvýrazniť práve kritérium zabezpečenia ochrany spoločnosti pred nebezpečnosťou obžalovaného
a nebezpečnosťou jeho konania, ktorá je druhým obligatórnym znakom na použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia. Trest odňatia slobody, ktorý by mal byť obžalovanému uložený v rámci

základnej trestnej sadzby, vymedzenou na spodnej hranici trestom odňatia slobody štyroch rokov, sa
vzhľadom na citované pomery páchateľa a spôsob spáchania skutku, ktorý bol ojedinelým excesom
v inak riadne vedenom živote obžalovaného, vymyká z obvyklého spôsobu spáchania iných trestných
činov osobitnej časti Trestného zákona, za ktoré je možné takto pomerne vysoký trest odňatia slobody
uložiť, v prípade ukladania ktorého nie je možné jeho výkon ani podmienečne odložiť. Trest, ktorý by mu

mal byť uložený a to v trvaní najmenej 4 roky, by bol vzhľadom na vyššie uvedené, trestom neprimerane
prísnym, neadekvátnym k miere závažnosti jeho konkrétneho konania a trestom nespravodlivým. Preto
jekrajskýsúdtohonázoru,žetaknanápravuobžalovanéhoaajnaochranuspoločnostibudepostačovať
trest kratšieho trvania a súčasne budú zachované zásady ukladania trestov uvedené v § 34 odsek 1
až 4 Trestného zákona.

Trest uložený súdom I. stupňa v trvaní dva roky, s pomerne dlhou skúšobnou dobou, je podľa názoru
krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a
zákonný, ktorého záver nemôžu spochybniť ani skutočnosti uvádzané obžalovaným a prokurátorom

v ich odvolaniach, nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste
odvolaním obžalovaného a prokurátora napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, odvolania obžalovaného
a prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.