Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/883/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715206801
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2715206801.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: C. T., N..

XX.X.XXXX, A. B.T. XXXX/XX, S., zast. advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co. s. r. o., Zámocká
30, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: W.. B. X.R., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXXX/XX, A., Č.
T., zast. advokátom JUDr. Baltazárom Mucskovičom, AK so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o návrhu
na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.10.2015 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese B., obci M., k. ú. M., zapísané na LV č. XXX Okresným úradom
Skalica, katastrálny odbor, a to stavba so súp. č. XXX B.tojaci na parcele reg. „C“ č. XXX/X , pozemok
parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“, „hala“).

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný nadobudol od neho na základe kúpnej zmluvy vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam (ako sú špecifikované už v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku), pričom kúpnu
zmluvu považuje za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 OZ, odkazujúc i na rozhodnutie
NS SR z 30.7.2012, sp. zn. 5Cdo 208/2010. K okolnostiam uzavretia zmluvy uviedol, že spoznal s
žalovaným v auguste 2014 cez V. C. , keďže mal záujem s V.. C. kúpiť nákladné vozidlo a žalovaný
sa im ponúkol s poskytnutím pôžičky. Žalovaný požičal žalobcovi 20.000 eur uvedúc do zmluvy 25000
eur, z čoho 5000 eur bol úrok. Žalobca predmetnú sumu 25.000 eur žalovanému aj vrátil, ale medzi
tým použil sumu 20.000 eur na čiastočné financovanie kúpy nehnuteľnosti. K ďalším skutkovým

okolnostiam v žalobe uviedol žalobca, že žalovaný ho v decembri 2014 oslovil s ponukou zabezpečenia
im obchod, ak bude mať halu. Žalovaný prejavil ochotu ísť s nimi do obchodu, ak dá k dispozícii
nehnuteľnosť a žalovaný mal prispieť strojovým vybavením na výrobu nábytku vo výške cca 250.000
eur, zabezpečiť odbyt nábytku. Žalobca v žalobe priznáva že B. V.. C. s ponukou súhlasil s vidinou
skorého zbohatnutia. Žalovaný žiadal ako formu zábezpeky jeho vkladu do spoločného podnikania
založenie jeho nehnuteľnosti. Žalovaný mu odôvodňoval požiadavku na zábezpeku obavou, že v čase
pripravenosti nákupu strojov hrozí riziko odstúpenia od spoločného podnikania žalobcom a V.. C..

Žalobca súhlasil so zábezpekou tiež s vidinou zbohatnutia. Z týchto dôvodov uzavrel 14.1.2015 s
žalovaným zmluvu na „dočasný“ prevod nehnuteľnosti na žalovaného, pričom znenie zmluvy pripravil
žalovaný. Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný si vymienil „akože“ zaplatí časť kúpnej ceny v
hotovosti (14.400 eur) a zvyšok (34.600 eur) prevodom na účet z kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu druhúčasť žalovaný na účet poslal, ale predtým predmetnú sumu odovzdal V.. C. žalovanému. Žalobca tvrdí,
že žalovaný nezaplatil nič ale bolo to v poriadku, lebo nešlo o skutočný prevod vlastníctva. Po zapísaní
žalovaného za vlastníka tento prestal s ním komunikovať, nezadovážil žiadne strojné zariadenie a v

marci 2015 si žalobca našiel na nehnuteľnosti oznam, že nehnuteľnosť je pod ochranou žalovaného, boli
vymenené zámky. Žalobca poukázal na to, že žalovaný je autorom knihy Psychologie přesvědčování
a on je vyučený automechanik. Žalobca považuje kúpnu zmluvu len za simulovaný právny úkon na
zabezpečenie budúcich investícií. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vidí v potrebe odstrániť
právnu neistotu, keďže bola uzavretá neplatná kúpna zmluva.

3. Žalobca na žalobe trval. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ( V. C., rodičia V. C., C.
M. - všetci vypočúvaní na dožiadanom súde), kúpnou zmluvou z s dátumom overenia podpisov
14.1.2015, kúpnou zmluvou z 4.8.2014, LV č. XXX, písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojeným

vyšetrovacieho spisu OKP KR PZ v Trnave -ČVS: KRP-75/2-VYS-TT-2016 (k úkonom robeným do
6.6.2016), notárskou zápisnicou z 9.1.2015 (N 9/2015, NZ 384/2015), notárskou zápisnicou z 9.1.2015
(N 10/2015, NZ 386/2015), rozhodnutiami o povolení vkladu vlastníckeho práva na strany sporu, ako i
ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalobca kúpil kúpnou zmluvou z 4.8.2014 od predávajúcej V. Y. nehnuteľnosti za kúpnu cenu 49.000
eur, vklad bol povolený dňa 13.1.2015.

6. Žalobca ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu s žalovaným ako kupujúcim, pričom podpisy na
zmluve boli overené dňa 14.1.2015 a vklad bol povolený dňa 14.1.2015. Predmetom predaja boli tie isté

nehnuteľnosti, za kúpnu cenu 49.000 eur. V čl. V si zmluvné strany dohodli dve splátky kúpnej ceny,
14.400 eur pri podpise zmluve a 36.600 eur na účet predávajúceho. V čl. 5, bod 5.2 je uvedený text,
že „predávajúci potvrdzuje svojim podpisom na zmluve“.

7. Žalobca považuje kúpnu zmluvu za predstieraný právny úkon, trpiacim nedostatkom vôle. Žalobca

i na pojednávaní zotrval na to, že žalovaného spoznal v auguste 2014 cez kamaráta V.. C.P., ktorý
ich zoznámil. V..C. sa s žalovaným zoznámil podľa žalobcu cez C. M., ktorého priateľka pracovala
v tej istej firme ako žalovaný. On kúpil halu v obci M. určiac ju na stolársku výrobu. Na pojednávaní
14.2.2016 žalobca uviedol, že sa nerozumie výrobe nábytku, strojom na jeho výrobu. V.. C. podľa
žalobcu oslovil žalovaný, že by mal možnosť M. A. predávať výrobky, ktoré by sa v hale vyrábali. Žalobca

zotrvajúc na obsahu svojej žaloby doplnil, že keďže hala nemala hodnotu prostriedkov plánovaných na
investovanie žalovaným, tak na žiadosť žalovaného mu podpísal aj notárske zápisnice na 285.000 eur.
Časom začal od neho žalovaný predmetné sumy vymáhať. Podľa tvrdenia žalobcu druhá časť kúpnej
ceny bola platená tak, Ž. V.. C. si požičal 34.000 eur týždeň pred podpisom zmluvy od svojich rodičov
a sumu odovzdal žalovanému a ten sumu následne poslal na účet. Žalobca popiera, že by mu žalovaný

v hotovosti odovzdal prvú časť kúpnej ceny.

8. Žalobca je vyučený automechanik. V roku 2011 končil školu (SOU, odbor automechanik) a koncom
roka sa v septembri zamestnal. Žalovaný v roku 2011 vyučoval na vysokej škole, robil konzultanta
niekoľkým podnikom, v roku 2014 bol konateľom v viacerých firmách, nebol zamestnaný v riadnom

pracovnom pomere. V rámci konania žalobca potvrdil, že advokát Q.. Y. je jeho bratanec.

9. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, popis žalobcových skutočností v žalobe považuje za
zmätočný, nepravdivý a z obšírneho teoretického rozoberania absolútnej neplatnosti právneho úkonu
mu nevyplýva neplatnosť kúpnej zmluvy. Kúpnu zmluvu považuje za platnú, lebo prešla orgánmi štátnej

správy. Kúpnu cenu vyplatil odvolávajúc sa na to, že v kúpnej zmluve je v rámci textu uvedené, že
žalobca potvrdil prevzatie pri podpise zmluvy. Dodal, že čisto teoreticky ale nezaplatenie kúpnej ceny
nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Kúpu nehnuteľnosti od žalobcu bral ako investičné rozhodnutie, ale
predmetom kúpy nebol hnuteľný majetok nachádzajúci sa vo vnútri haly. Podľa žalovaného sa najprv
zoznámil s žalobcom, potom s M. a až nakoniec s V.. C.. A práve žalobca mu ponúkol nehnuteľnosť za

49.000 eur. Poukázal na to, že žalobca neodstúpil od kúpnej zmluvy a kúpna zmluva nie je simulovaným
právnym úkonom, lebo on nehnuteľnosť kúpiť chcel. Podľa tvrdenia žalovaného ( vyplýva z obsahu
zápisnice z OS Prievidza z13.2.2017, sp. zn. 16C/333/2015) ho žalobca oslovil s podnikateľským
zámerom : nákup a predaj automobilov, dovoz áut zo zahraničia.10. Súd sa oboznámil s obsahom notárskych zápisníc, na ktoré poukazoval žalobca v súvislosti s opisom
skutkového stavu. Z obsahu notárskej zápisnice z 9.1.2015 (N 9/2015, NZ 384/2015) súd zistil, že

žalobca ako dlžník urobil vyhlásenie o uznaní dlhu voči veriteľovi -žalovanému- na sumu 135.000 eur,
pričom ako dôvod bola uvedená zmluva o pôžičke z 1.2.2012. Z obsahu notárskej zápisnice z 9.1.2015
(N 10/2015, NZ 386/2015) súd zistil, že žalobca ako dlžník urobil vyhlásenie o uznaní dlhu voči veriteľovi
-žalovanému- na sumu 150.000 eur, pričom ako dôvod bola uvedená zmluva o pôžičke z 2.1.2012.
predmetné zmluvy o pôžičke boli súčasťou notársky zápisníc, pričom podpisy na zmluvách overené

neboli.

11. Súd mal objektívne preukázané, že žalobca sa na OS Prievidza (sp. zn. 16C/333/2015) domáha
žalobou (čl. 102 spisu) voči žalovanému neplatnosti vyššie uvádzaných zmlúv o pôžičke.

12. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu OKP KR PZ v Trnave (ČVS: KRP-75/2-VYS-TT-2016)

súd zistil, že dňa 1.7.2015 bolo podané trestné oznámenie treťou osobou (J.. R.), že bolo zrejme na
žalobcovi spáchaný podvod (skutkové okolnosti sa týkajú uzatvárania vyššie už spomínaných notársky
zápisníc, zmlúv o pôžičke). Pre toto súdne konanie boli pre súd podstatné výpovede osôb, ktorých
vypočutie žalobca žiadal vykonať i v rámci tohto konania. V rámci vyšetrovania: 1/ V.. C. uvádzal, že sa
s žalovaným zoznámil v roku 2012 a s žalobcom v roku 2014, ktorý mu hovoril o jeho zámere realizovať

nákladnú dopravu, stavebné práce a výrobu nábytku. V..C. chcel ísť s žalobcom do toho a pri úvahách
o zdroji kapitálu si spomenul na žalovaného. Potvrdil, že on zoznámil strany sporu. Žalovaný prisľúbil
financovať rozbeh ich firmy nakúpením za 250.000 eur strojov, materiál a za to vyžadoval žalovaný
zabezpečenie. Podľa V.. C. sa dohodli, že sa na žalovaného predá hala žalobcu do času, kým nepodpíše
s žalobcom zmenky. Žalobca všetky dokumenty pre žalovaného podpisoval v roku 2015. Potvrdil , že

žalovaný prvú časť kúpnej ceny nedal a druhú časť kúpnej ceny mu žalovaný poslal na účet, ale posielal
jeho vlastné peniaze. 2/ žalovaný 2.5.2016 uvádzal na polícii, že s žalobcom sa zoznámil v roku 2011,
požičiaval mu peniaze. S V.. C. ho zoznámil C.. M.. X/ C. M. dňa 9.5.2016 u polície uvádzal, že sa s
žalovaným spoznal pred dvomi rokmi, nemal s ním obchodné aktivity. Hovoril o dohode medzi stranami
sporu ohľadom toho, že hala mala byť prepísaná na žalovaného pokiaľ nebudú podpísané zmenky.

Žalobcu pozná cez V.. C..

13. Výpoveďou svedka V. C. súd zistil, že strany sporu sú jeho bývalí kamaráti. S žalobcom sa spoznal v
roku 2014, bol oslovený aby investoval do jeho podnikania a kontaktovať i iných investorov. On zoznámil
strany sporu. Svedok uviedol, že obaja ho podviedli. Potvrdil, že strany sporu zoznámil on na prelome

leto - jeseň 2014. Nespomína si, že by sa oni za jeho prítomnosti bavili o nehnuteľnosti vo M.. Má
vedomosť, že žalovaný mal nehnuteľnosť len vlastniť, ale žalobca ju mal naďalej využívať. Podľa svedka
on žalovanému žiadne peniaze neposkytol. Hala sa mala previesť na žalovaného z dôvodu, že ten mal
poskytnúť žalobcovi ďalšie financie. Žalobca mu mal tvrdiť, že poskytnuté financie od žalovaného mu
mali slúžiť na nákup podvozku nákladných áut a strojov Svedok na dožiadanom súde majúc vedomosť

o následkoch krivej výpovede poukázal na to, že vypovedal v trestnej veci v Trnave 2.10.2015 vedome
a opakovane inak, lebo bol ovplyvnený žalobcom, keďže v tej dobe bol na žalobcovi ekonomicky
závislý, považoval ešte za kamaráta a pred výsluchom sa bavili ako bude kto vypovedať. Podľa svedka
žalovanému neposkytol sumu 34.600 eur, ktorá svedkovi následne prišla na účet, pričom v trestnom
konaní v Trnave vypovedal inak z dôvodu súc ovplyvnený žalobcom. Podľa svedka mu žalobca tvrdil,

že halu potrebuje a s bratancom Y. (advokátom) rieši spôsob ako zachrániť halu a preto mal tvrdiť, že
odovzdal 34.600 eur žalovanému. Svedok uviedol, že ale prvú časť kúpnej ceny žalobcovi nezaplatil.
Potvrdil, že žalovaný na jeho účet poslal sumu 34.600 eur, ktorú použil na splácanie dlhov (pr. H. E.).
Svedok odôvodnil posielanie sumy 34.600 eur na jeho účet z dôvodu, že žalobca ho použil ako bieleho
koňa a peniaze sa mali použiť na vyplatenie dlhov. A v deň zaslanie peňazí žalovaným na jeho účet

bol dňom, v ktorý mal žalobca zaplatiť dlh veriteľovi E.. V čase prevodu nehnuteľnosti mal žalobca i
iných veriteľov.

14. Výpoveďou svedkov V.. R. C. a jej manžela J.. T. C. (rodičia V. C.) súd zistil, že žalovaného nepoznajú
a žalobcu videli niekoľko krát v spoločnosti ich syna. Synovi požičali za účelom jeho podnikania finančné

prostriedky 600.000 Kč, ale postupne na viac krát. Predmetnú sumu im doposiaľ nevrátil, čo je jedným
z dôvodov, prečo sa aj so synom nestretávajú.15. Výpoveďou svedka C. M. súd zistil, že sa s žalovaným zoznámil v roku 2013 cez svoju priateľku.
Nestretáva sa s ním od roku 2015, lebo ho podviedol. S žalobcom sa pozná od roku 2014. V.. C. pozná
od svojich 15 rokov. Poprel, že by on zoznámil žalovaného B. V.. C.. Podľa jeho slov sa strany sporu v

roku 2012 nepoznali. Podľa jeho svedectva sa strany sporu dohodli, že žalobca prepíše na žalovaného
nehnuteľnosť(halu) a potom budú zlikvidované zmenky, ale tie neboli. Ale nevedel, či prevod mal byť
trvalý alebo dočasný. Žalobca mu tvrdil, že nehnuteľnosť má hodnotu 120.000 eur, ale žalovaný hovoril
o hodnote 30.000 eur. Osobne nebol nikdy prítomný, keď sa balili strany sporu o nehnuteľnosti.

16. Z obsahu spisu súd zistil, že advokátovi žalobcu boli výpovede svedkov V. C. a jeho rodičov doručené
z OS Hodonín e mailom z 23.5.2017 a 4.7.2017. Advokát žalovaného potvrdil súdu prevzatie zápisníc
o výsluchu svedkov C. správou doručenou súdu 8.9.2017. Obaja advokáti boli osobne prítomní pri
výsluchu svedka M. C. dňa 30.6.2017 a dňa 19.5.2017 pri výsluchu rodičov V.. C.. Advokáti strán sporu
boli osobne prítomní pri výsluchu svedka C.. M., žiadali poslať im aj zápisnicu.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

20. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy
pre absenciu vážnosti vôle.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že žaloba

nie je podaná dôvodne. Súd sa v rámci dokazovania podrobne zaoberal listinami predkladanými do
spisu a osobitne vyjadreniami ako strán sporu tak aj výpoveďami svedkov, tieto vzájomne porovnával,
vyhodnocoval a to aj v súvislosti s ich vyjadreniami uvádzanými v rámci konania vedeného na OKP
KR PZ v Trnave, sp. zn. ČVS: KRP-75/2-VYS-TT-2016. Všetky dôkazy hodnotil súd nie len jednotlivo,
ale aj vo vzájomných súvislostiach majúc na pamäti naliehavý právny záujem žalobcu na podanej

žalobe, a to zabezpečiť mu právnu istou. Žalobca sa pozitívnou určovacou žalobou domáha určenia,
že má vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti z titulu neplatnosti kúpnej zmluvy pre absenciu vážnosti vôle
žalovaného.

24. Súd ako predbežnú otázku obligatórne riešil platnosť kúpnej zmluvy z 14.1.2015 (Ro NS ČR

z 2.4.2001, sp. zn. 22 Cdo 2147/99). Žalobca odôvodňuje absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy
(nullum negotium) tým, že on nemal vôľu svoju nehnuteľnosť predať, žalovaný nemal vôľu ju kúpiť, a
išlo len o simulovaný právny úkon, keďže v skutočnosti mal cez kúpnu zmluvu dočasne zabezpečiť
investície žalovaného. Žalobca odôvodňoval neplatnosť a aj simulovanosť právneho úkonu aj tým, že
žalovaný mu reálne nezaplatil kúpnu cenu. Tu súd uvádza, že nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje

neplatnosť zmluvy a preto sa súd ani v rámci dokazovania podrobnejšie touto okolnosťou nezaoberal.
Súd vychádzal z toho, že pochybnosť či uzavretie kúpnej zmluvy bolo mienené vážne vniesol do konania
žalobca, preto ju súd pripísal na jeho ťarchu (Ro NS ČR z 27.5.2004, sp. zn. 30 Cdo/1912/2003).

25. Súd mal objektívne preukázané, že žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2014

(zavkladovaná dňa 13.1.2015) za kúpnu cenu 49.000 eur nehnuteľnosť (špecifikovaná už v odseku
1 odôvodnenia tohto rozsudku). Strany sporu uzavreli dňa 14.1.2015 kúpnu zmluvu (vklad povolený
dňa 14.1.2015), predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam za 49.000 eur z žalobcu
na žalovaného ako kupujúceho. V zmluve si zmluvné strany dohodli splatenie kúpnej ceny v dvochsplátkach, prvá 14.400 eur podľa prehlásenia žalobcu v zmluve priamo po podpísaní zmluvy a časť
36.600 eur na účet uvádzaný v zmluve. Žalobca podpísal dňa 9.1.2015 dve notárske zápisnice (N
9/2015, N 10/2015), v rámci ktorých ako dlžník urobil vyhlásenie o uznaní dlhu voči žalovanému ako

veriteľovi celkovo vo výške 285.000 eur. Tieto boli spísané skôr než bola medzi nimi uzavretá kúpna
zmluva.

26. Vzhľadom na žalobcom uvádzané dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy súd vo všeobecnosti vychádzal
z toho, že právny úkon je platný, ak sú kumulatívne splnené všetky jeho vlastnosti: slobodný, vážny,

určitý, zrozumiteľný. Absencia čo i len jedného z týchto vlastností spôsobuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Z vykonaného dokazovania a vyjadrení strán sporu mal súd preukázané, že strany
sporu sa s určitosťou poznali od druhej polovice roku 2014. V zmysle ich dohody a zámeru žalobcu
rýchlo zbohatnúť súhlasil žalobca P. V. C., aby sa na ich podnikateľský aktivitách podieľal žalovaný.
Súd mal ďalej preukázané, že zo strany žalobcu bola vôľa s žalovaným konať, uzavrieť zmluvu. Keďže
si súd ustálil existenciu vôle žalobcu, zaoberal sa ďalej tým, čim bol právny úkon urobený slobodne,

vážne, určite a zrozumiteľne. Z obsahu kúpnej zmluvy jasne vyplýva, že úkon bol dostatočne určitý
a zrozumiteľný . Podmienky vôle slobodnej a vážnej sa týkajú žalobcu ako konajúcej osoby. Po
vykonanomdokazovaníavyjadreniachžalobcumalsúdzapreukázané,žežalobcakonalprikomunikácii
s žalovaným a pri uzatváraní zmluvy s žalovaným slobodne a ako sám žalobca uvádzal s vidinou
rýchleho zbohatnutia. Žalobca nekonal pod tlakom násilia ani pod tlakom bezprávnej vyhrážky. Právny

úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu, v tomto prípade k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Vôľa nie je vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré
by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali. Teda vo všeobecnosti platí, že vôľa nie je vážna okrem
iného ani pri simulácii, na ktorý inštitút sa v tomto konaní odvoláva žalobca. Avšak platí, že o neplatnosti
zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len ak nemá ani

jedna zmluvná strana vôľu uzavrieť zmluvu (tu: kúpnu zmluvu). V tomto konkrétnom prípade dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje žalobcu ako subjekt prezentujúci sa ako osoba konajúca
bez atribútu vážnosti .

27. V tejto súvislosti súd dokazovaním skúmal otázku vážnosti vôle u strán sporu. Súd sa najprv

vyporiadal so samotným pojmom „vážnosť“. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Aj keď
posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresát ( v tomto
prípade je to žalovaný ) nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok
vážnosti právneho úkonu žalobcu- chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval

dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom. Čiže pokiaľ žalobca v konaní nepreukáže,
že u žalovaného absentovala vážnosť vôle, tak bude vo vzťahu k nemu kúpna zmluva platná. Súd sa
podrobne zaoberal dôvodmi a okolnosťami, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe
ktorej žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k svojej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti si
pomáhal i porovnávaním vyjadrení strán sporu ako aj svedkov vo vzájomných súvislostiach a z nich

vyhodnocoval otázku vážnosti vôle. Podľa vyjadrenia žalovaného ho žalobca oslovil s podnikateľským
zámerom: nákup a predaj automobilov, dovoz áut zo zahraničia. Podľa svedka C. jeho žalobca oslovil
s podnikateľským zámerom: nákladná doprava, stavebné práce a výroba nábytku. Žalobca je vyučený
automechanik a sám uvádzal, že sa nerozumie výrobe nábytku, strojom na jeho výrobu, pritom tvrdil, že
žalovaný prisľúbil finančne sa podieľať na kúpe strojov na výrobu nábytku. Z toho si súd kládol otázku,

ako chcel žalobca reálne podnikať v výrobe nábytku, keď tomu nerozumel a dospel k záveru že jeho
podnikateľské aktivity, reálne nesmerovali na výrobu nábytku i keď o jeho záujme podnikať nie je pochýb.

28. Súd si porovnal výpoveď B. C. vykonanej na dožiadanom súde s jeho výpoveďou na polícii a fakt, že
samotný svedok uviedol majúc na vedomí následky trestného stíhania, že na polícii v Trnave vedome a

opakovane klamal z podnetu žalobcu. Podporne k tomu porovnal tvrdenia strán sporu. Porovnajúc obe
výpovede svedka V.. C. a podporne výpovede rodičov svedka V.. C. P. vyjadrenia žalovaného súd mal
preukázané, že žalovaný previedol reálne z svojho účtu na účet uvádzaný v kúpnej zmluve druhú časť
kúpnej ceny. Pritom nešlo o finančné prostriedky od B. C. či jeho rodičov. Z tohto vyplynula nepravdivosť
tvrdenia žalobcu o tom, že druhá časť kúpnej ceny boli peniaze od rodičov V.. C., K. V.. C. poskytol

žalovanému aby ich spätne poslal na jeho účet. Práve preukázateľne zaplatením, hoc aj len časťou,
kúpnej ceny si súd ustálil, že žalovaný mal reálny záujem o kúpu nehnuteľnosti od žalobcu a svoju vôľu
prejavil úhradou časti kúpnej ceny aj prevodom na účet. Vyplatenie prvej časti kúpnej ceny ostalo síce
sporné, ale na účely tohto konanie to podstatné nie je, lebo nezaplatenie celej kúpnej ceny nie je dôvodpre neplatnosť zmluvy. Súd ďalej tvrdením B. C. zistil, že peniaze poslané žalovaným na jeho účet
neboli vrátené žalovanému (ako by tomu bolo, ak by žalobca reálne predať nechcel) , ale boli použité
na podnet žalobcu na vyplatenie iných pohľadávok, jednej splatnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Z

týchto skutočností súdu jednoznačne vyšlo, že žalovaný kúpnu zmluvu uzavrieť chcel, uzavrel ju, mienil
nehnuteľnosť kúpiť ako investičný zámer a preto i jeho vôľa bola mienená vážne. Žalobca nepresvedčil
súd v tom, že kúpna zmluva bola uzavretá len ako simulovaný právny úkon, ako záloha do podpisu
notárskych zápisníc s vyhlásením uznania dlhu, lebo notárske zápisnice (s uznaním dlhu žalobcu spolu
na 285.000 eur) boli podpísané 9.1.2015 a kúpna zmluva ( s kúpnou cenou 49.000 eur) až 14.1.2015, t.j.

cca o 5 dní neskôr. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že ak by bolo tvrdenie žalobcu pravdivé,
tak by skorším dátumom bola datovaná kúpna zmluva. z toho potom vyplýva, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o absencii vážnosti vôle oboch zmluvných strán.

29. K otázke prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti sa vyjadrili aj svedkovia V.. C., C.. M.. Obaja zhodne
súdu potvrdili, že medzi stranami sporu existovala dohoda o prevode vlastníctva. Svedok M. nevedel, či

maloísťoprevodprechodnýčitrvalýasvedokC.tvrdil,žeprevodvlastníctvamalbyťdočasupodpísania
zmeniek. Tu súd opakovane poukazuje na zistenú skutočnosť, že žalobca podpisoval notárske zápisnice
z jeho uznaním dlhu spolu na sumu 285.000 eur pred uzavretím kúpnej zmluvy, čiže súdu absentuje
príčinná súvislosť medzi podpísaním kúpnej zmluvy a podpísaním uznania dlhov. Žalobca súdu nedal
logickú odpoveď na to, prečo by mal previesť na žalovaného nehnuteľnosť ( ako tvrdí cez simulovaný

právny úkon) , keď najprv uznal dlh u notára na sumu 285.000 eur so notárskych zápisníc, súc
exekučným titulom. Čiže ani z týchto tvrdení nie je preukázané, že by žalovaný nemal vôľu reálne kúpiť
nehnuteľnosť žalobcu a že by žalobca v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemal vážnu vôľu nehnuteľnosť
predať.

30. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že kúpna zmluva nie len zo strany žalovaného
ale aj samotného žalobcu bola uzatvorená vážne, kúpnu zmluvu ustálil ako platnú a žalobu vo veci samej
zamietol ako nedôvodnú.

31. Obsahom žalobcových tvrdení v rámci tohto konania bolo okrem iného to, že reálne si nepožičal

od žalovaného peniaze, otázky podpísania notárskych zmlúv a ich platnosti. Nakoľko predmetné
skutočnosti sa riešia na OS Prievidza, nie sú predmetom tohto konanie a pre vyriešenie sporu v tomto
konaní sú tieto tvrdenia žalobcu irelevantné, súd sa s nimi primárne ani nezaoberal.

32. Súd nepripustil návrh advokáta žalobcu ( ktorý je aktuálne vo výkone väzby) na odročenie

pojednávania za účelom jeho opätovného výsluchu pre potrebu vyjadrenia sa k tvrdeniam svedka C..
Dôvodom je tá skutočnosť, že z obsahu spisu súd zistil, že advokátovi žalobcu boli výpovede svedkov
V. C. a jeho rodičov doručené z OS Hodoníne mailom z 23.5.2017 a 4.7.2017. Obaja advokáti boli
osobne prítomní pri výsluchu svedka V.. C. dňa 30.6.2017 a dňa 19.5.2017 pri výsluchu rodičov V.. C..
Advokáti strán sporu boli osobne prítomní pri výsluchu svedka C.. M., žiadali poslať im aj zápisnicu. Súd

je toho názoru, že advokát žalobcu mal minimálne 6 mesiacov na to aby výsluch svedka C. s mandantom
prekonzultoval a k veci zaujal žalobca stanovisko. Odročenie pojednávania by bolo nehospodárne,
neúčelné, zbytočne predlžujúce konanie.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

36. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a

úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

37. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške
náhrady trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).