Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/427/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715210601
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715210601.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
45 869 464, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov proti povinnému Y. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. T. XXX/XX, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou,
Exekútorský úrad so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, pod sp. zn. EX 4341/15 o vymoženie
pohľadávky v sume 537,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č. k. 15Er/367/2015-16 zo dňa 18. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/367/2015-16 zo dňa 18. mája 2016 opravuje v záhlaví
a vo výroku tak, že titul, meno a priezvisko súdnej exekútorky je Mgr. Jana Virličová.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/367/2015-16 zo dňa 18. mája 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 08.04.2015.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. PC-A/0513/0230 zo dňa 28.03.2014.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská 2/B, 821 09
Bratislava a povinným dňa 22.05.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre

úver a Všeobecné obchodné podmienky. V bode 11.2 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli
rozhodcovskú doložku.

3. Okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného
spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený
uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných
strán, predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného a v konečnom dôsledku
aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.4. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.
j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

5. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku súd konštatoval, že ide o neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nebola osobitne vyjednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený vo Obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy

o úvere. Spotrebiteľ nemohol obsah rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol zmluvu o úvere prijať
spolu s rozhodcovskou doložkou alebo ju odmietnuť a podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Podpisom zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú
ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou.

6. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na
neplatnom právnom úkone, a to na neprijateľne dojednanej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po
preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o exekučný titul materiálne nevykonateľný, a
preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s

§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4 O.s.p..

8. V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.

zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným
postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p.. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať
skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd , a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby vec bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného v súlade so ZoRK
uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods.

2 Ústavy SR. Súd svojim konaním išiel nad rámec zákona, nakoľko nerešpektujúc ust. § 35 ZoRK
rozhodoval o správnosti rozhodcovského rozsudku.

9. Oprávnený ďalej tvrdil, že v zmysle ustanovenia II. Časti bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok Poštová banka postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť

ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že je v predmetnom bode klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak
opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom

stanovenej povinnosti súd podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením
zákonnej povinnosti odôvodňuje zamietnutie poverenia.

10. Exekučný súd podľa oprávneného nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil
ust. § 153 ods. 1 O.s.p.. Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením

čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu,
že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia, v čom
má údajná nerovnováha spočívať.11. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo

vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

12. K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS

č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora
vzťahujúcu sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, pretože nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne
záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je
možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa článku 288 konsolidovaného

znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie zverejnené pod č. 2012/C326/01,
(pôvodnýčlánok249),rozhodnutiejezáväznévcelomrozsahu,rozhodnutie,ktoréoznačujetých,ktorým
je určené, je záväzné len pre nich.

13. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013, v

ktorom ústavný súd konštatoval, že „v exekučnom konaní dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti
z právneho vzťahu, ktorého obsah už je právoplatne a vykonateľne judikovaný. Právoplatnosťou a
vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento
právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v základnom
konaní uložená hmotno-právna povinnosť nerozlučne spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe

právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia v spojení s právnou skutočnosťou spočívajúcou
v dobrovoľnom nesplnení uloženej povinnosti a s právnou skutočnosťou podania návrhu na začatie
exekučného konania stáva povinným. Žiadna z uvedených determinujúcich právnych skutočností však
už nie je motivovaná spotrebiteľsky, nie je bytostne spätá s pozíciou fyzickej osoby ako spotrebiteľa.
Fyzická osoba sa v konaní o nútenom výkone rozhodnutia týkajúceho sa spotrebiteľského právneho

vzťahu nestáva povinným preto, lebo napĺňa legálno-definičné znaky spotrebiteľa, ale preto, že
dobrovoľne nesplnila povinnosť právoplatne potvrdenú kompetentným orgánom verejnej moci. Navyše
dôvody zistenia zjavnej neprimeranosti plnenia vyplývajúcej z rozhodcovského rozsudku, ale ani
okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd riadne nezdôvodnil.

14. Oprávnený bol toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.
Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným

titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

15. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

17. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) súd kedykoľvek aj
bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd

vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

18. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa ust. 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.20. Pred samotným preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že v písomnom
vyhotovení rozhodnutia Okresného súdu Brezno č. k. 15Er/367/2015-16 zo dňa 18. mája 2016 došlo
v jeho záhlaví a výroku k zrejmej nesprávnosti pri písaní priezviska a titulu súdnej exekútorky, o

ktorej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodoval, keď okresný súd namiesto
Mgr. Jana Virličová uviedol JUDr. Jana Vrličová. Vzhľadom na zistenú zrejmú nesprávnosť vo výroku
napadnutého uznesenia, ku ktorej došlo len pisárskou chybou, odvolací súd postupom podľa ust. §
378 ods. 1 CSP a § 224 CSP túto chybu opravil tak, že namiesto nesprávne uvedeného titulu, mena a
priezviska súdnej exekútorky JUDr. Jana Vrličová uviedol správne Mgr. Jana Virličová.

21. Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 31.03.2015 bol súdnemu doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne bola okresnému súdu dňa 24.07.2015 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn.
PC-A/0513/0230 zo dňa 28.03.2014, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 537,12 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe zmluvy o úvere, ktorú právnym predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. ako veriteľ a
povinný ako dlžník uzavreli dňa 22.05.2007.

23. V čl. 3 bod 6 zmluvných ustanovení si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským
súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné
strany konečné a záväzné.

24. V článku 11 bode 2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere si zmluvné
strany dohodli riešenie sporov a rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy
o úvere a Obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal
návrh Poštovej banky na riešenie vzájomných sporov na základe alebo v súvislosti so zmluvou o

úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo
obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a.s., IČO: 35 962 882 podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre
nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovského konania si strany určili Bratislavu.

25. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

26. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

28. Oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto
odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2
CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti

zachované.

29. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

30. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

31. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a §

4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

32. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 22.05.2007 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a ceny.

33. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

34. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

35. Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného

zákona.

36. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov.

37. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale ajpovinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti

na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

38. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru
ako okresný súd o tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 22.05.2007 medzi právnym predchodcom
oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej
zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny

predchodcaoprávnenéhoprijejuzatváraníkonalvrámcisvojejobchodnejčinnosti.Zuvedenéhodôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom(právnympredchodcomoprávneného)atoajspoukazomna§23azákonač.634/1992Zb.
o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej
republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či

nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

39. K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona o
bankách odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú

doložku vo formulárovej zmluve resp. vo formulárovej zmluve resp. v obchodných podmienkach, ktorých
obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj
ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú
doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou je
rozhodcovská doložka, ako aj obchodné podmienky tiež upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje

súhlastaksosamotnouzmluvou,akoajsObchodnýmipodmienkami,atýmajsrozhodcovskoudoložkou
v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky
bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

40. Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom

mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu, ako to uviedol aj okresný súd. Rozhodcovská doložka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským

súdom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná
podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je
neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.

41. Pokiaľ okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný
titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné

vykonať.

42. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací
súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa30.09.2014, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný
postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného,
neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo
pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený
možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným
z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní.

Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí
odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade
efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako
aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho
štátu, ktorým je princíp racionality.

43. Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES je
irelevantný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí Smernicu neaplikoval.

44. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní sa

odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto
súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto

konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

45. Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených

formulárovej zmluvy resp. obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v
rozpore s právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný
súd dospel k správnemu záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci
rozhodcovského súdu vydať rozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku.

46.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúduznesenieokresnéhosúdu,ktoréjevovýrokuozamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).