Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202317
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217202317.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. Y. L., nar. X.XX.XXXX, 2. Y. L.Á.,
nar. X.X.XXXX, obaja bytom W., o zaplatenie 1.588,03 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovanýv1.radeažalovanýv2.radesúpovinníspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovisumu 119,05
eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 119,05 eur od 24.10.2015 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3,04 %
náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2017 sa žalobca domáhal spoločného a nerozdielneho zaviazania
oboch žalovaných na zaplatenie sumy 1.588,03 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.000 eur od 24.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým,
že Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávok z
23.10.2015 postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovaným, keď postupca na základe

Zmluvy o splátkovom úvere č. 5036544176 zo 17.12.2012 poskytol žalovaným peňažné prostriedky.
Ku dňu postúpenia pohľadávka voči žalovaným predstavovala sumu vo výške 1.588,03 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 1.000 eur, z riadneho úroku vo výške 449,45 eur, úroku z omeškania
vo výške 60,14 eur a z poplatkov vo výške 78,44 eur a keďže uvedená pohľadávka nebola uhradená,
žalobca si ju uplatňuje v celom rozsahu. Za dôkaz žalobca označil zmluvu o úvere, všeobecné obchodné
podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámenie o postúpení pohľadávky a pokus
o zmier.

2.Žalobcapodanímz25.5.2017ažnavýzvusúdudoplnilskutkovétvrdeniaauviedol,žežalovaníčerpali
úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť mesačnými splátkami vo výške po 28,49
eur od 15.2.2013, splatnými k 15. dňu v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 16,50% ročne, pričom konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.7.2018. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 39 eur. Taktiež sa zaviazali platiť poplatok za vedenie účtu a za poistenie vo výške 0,96
eur mesačne. Žalovaní podľa žalobcu uhradili (len) sumu vo výške 113,96 eur, avšak úhrady žalovaných

špecifikoval platbami realizovanými od 22.7.2013 do 22.3.2014 vo výške 493,32 eur s tým, že z úhrad
žalovaných bola suma vo výške 55,21 eur započítaná na úrok a suma 58,75 eur bola započítaná na
poplatky. Taktiež uviedol, že žalovaným boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 137,19 eur, a to za
poskytnutie úveru vo výške 39 eur, 5 x poplatok za poistenie vo výške 0,96 eur = 4,80 eur, 4 x poplatokza poistenie vo výške 0,86 eur = 3,44 eur, 5 x poplatok za vedenie účtu vo výške 2,99 eur = 14,95 eur a 3
x poplatok za upomienku vo výške 25 eur = 75 eur. Na poplatkoch zostala neuhradená suma 78,44 eur.
Uplatnený úrok z omeškania vo výške 60,14 eur zahrnutý v žalovanej sume pozostáva zo zmluvného

úroku z omeškania vo výške 44,42 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 15,72 eur.

Žalobca podaním z 21.11.2017 na výzvu súdu spresnil svoje skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaní
uhradili sumu vo výške 113,96 eur a z úhrad žalovaných bola suma vo výške 55,21 eur započítaná na
úrok a suma 58,75 eur bola započítaná na poplatky.

3. Súd v poradí prvým rozsudkom z 5.12.2017 uložil obom žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 699,05 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 658,12 eur od
24.10.2015 do zaplatenia. Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 699,05 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

4. Uvedený rozsudok súd odôvodnil tým, že z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.
z 30.10.2015 adresovanom každému žalovanému vyplýva, že uvedená spoločnosť ako postupca
každému žalovanému oznámila postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. 5036544176 zo dňa
17.12.2012 v neuvedenej výške v prospech žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok
č. 1237/2015/CE - uzavretou dňa 23.10.2015.

Z dokazovania vykonaného podľa § 295 CSP vyplýva, že medzi postupcom a žalovanými bola dňa
17.12.2012 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 5036544176, na základe ktorej postupca poskytol
obom žalovaným ako dlžníkom úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť 66 mesačnými
splátkami vo výške 28,49 eur od 15.2.2013, splatnými k 15. dňu v mesiaci, pri fixnej úrokovej sadzbe

16,50% ročne, s RPMN vo výške 25,96% a priemernou RPMN 28,04%, pričom konečná splatnosť úveru
bola dohodnutá na 15.7.2018. Podľa čl. II zmluvy dlžník bol povinný zaplatiť banke spracovateľský
poplatok jednorázovo vo výške 39 eur. V periodicite mesačne a v termíne splátok úveru boli žalovaní
povinní platiť aj poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur a poplatok za poistenie vo výške 0,96
eur. Celková „čiastka“ spojená s úverom mala predstavovať sumu 1.812,97 eur, pričom bankou sa

nevyžadovalo poistenie ( čl. I. zmluvy), avšak žalovaných zaťažovala povinnosť platiť poplatok za
poistenie úveru (čl. II. zmluvy).

Prípisom z 30.9.2015 SLSP, a.s. každému zo žalovaných oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
pohľadávky zo zmluvy č. 5036544176 ku dňu 29.9.2015, pričom súčasne vyzvala každého žalovaného

na úhradu pohľadávky vo výške 1.572,31 eur do 15 dní. Podania SLSP, a.s. z dôvodu, že žalovaní ako
adresáti boli neznámi, neboli doručené žalovaným.

Súd danú vec posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z.z., § 52
a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z.z. je aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 2 písm. g) a h) citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľskýmúveromsúvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby

súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.V danom prípade podľa písomného vyhotovenia úverovej zmluvy podpísanej zmluvnými stranami dňa
17.12.2012 suma celkovej čiastky spojenej s úverom vo výške 1.812,97 eur nezodpovedá súčinu počtu
splátok (66) s výškou splátky (28,49 €), ktorému zodpovedá suma vo výške 1.880,34 eur, ale v tejto

sume celkovej čiastky nie sú započítané ani poplatky za správu úveru (2,99 € mesačne), či poistenie
úveru (0,96 € mesačne), ktoré spotrebiteľ musel platiť, keď podľa tlačiva zmluvy sa aj uzavretie poistenia
predpokladalo(časťII.bod3.Zmluvy).Pokiaľžalovanýmčerpanýúver bolsplatný66splátkamipo28,49
eura povinnosťoužalovanéhoboloajplatiťpoplatkyvúhrnnejvýške3,95eurmesačne, celkovénáklady
spotrebiteľa boli vo výške 1.141,04 eur. Preto je vylúčené, aby celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť (2.141,04 eur) bola len suma vo výške 1.812,97 eur, ako je to uvedené v tlačive zmluvy. Údaju
1.812,97 eur nezodpovedá ani súčin počtu splátok (66) s výškou splátky bez poplatkov (28,49 €), ktorý
je 1.880,34 eur, a tak v zmluve absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy žalovaných, Je zrejmé, že
pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. použité celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/ citovaného zákona, ale len nižšie

náklady, aj to bez poistenia a poplatku za správu úveru. Teda veriteľ žalovaných v úverovej zmluve
uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľov, ktorých tým uviedol do omylu, keď je
známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného
zákona je úver čerpaný na základe zmluvy uzavretej zmluvnými stranami dňa 17.12.2012 bezúročný
a bez poplatkov.

Žaloba vo veci bola doručená súdu dňa 15.2.2017, a tak súd, s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., prihliadol na premlčanie časti žalobcom uplatneného nároku podľa § 100 a § 101 OZ, vzhľadom
na spotrebiteľský charakter záväzku dlžníkov, keď do podania žaloby uplynula trojročná premlčacia
doba pre úspešné uplatnenie nároku na úhradu splátok vo výške 28,49 eur splatných od 15.2.2013 do

15.1.2014 vrátane, a to v úhrnnej výške 341,88 eur. Nepremlčaný dlh žalovaných na bezúročnom a
bezpoplatkovom úvere potom predstavuje sumu vo výške 658,12 eur.

Pokiaľ v žalovanej sume je zahrnutý aj vyčíslený úrok z omeškania vo výške 60,14 eur, je nepochybné,
že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. z každej z nepremlčaných splátok, od splátky splatnej 15.2.2014 po splátku splatnú
15.9.2015 vrátane, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti každej z uvedených splátok
aždo23.10.2015,akožalobcaohraničilkoniecúročeniadlžnýchsplátok.Úrokzomeškaniazuvedených
splátok a období predstavuje úhrnom sumu vo výške 40,93 eur.

S poukazom na uvedené súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 699,05 eur
(658,12 + 40,93) a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Keďže žalovaní ani po 23.10.2015 nerealizovali žiadnu úhradu v prospech veriteľa, naďalej sú v
omeškaní s úhradou sumy 658,12 eur od 24.10.2015 až do jej zaplatenia. Za omeškanie žalovaných

po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vznikol veriteľovi žalovaných v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 24.10.2015 bola 0,05 %. Súd o úroku
z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z
omeškania žalobu zamietol.

5. Na základe odvolania žalobcu voči zamietajúcemu výroku do výšky 119,05 eur s príslušenstvom
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 7Co/137/2018 - 130 zo dňa31.12.2018 rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Odvolací súd preskúmaním dôvodnosti
podaného odvolania žalobcu, ktorým namietal vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcej časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil v otázke
premlčania keď aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a z úradnej povinnosti

(bez vznesenej námietky premlčania stranou sporu) skúmal premlčanie uplatneného nároku žalobcu.

Súd prvej inštancie poukazujúc na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. dospel k záveru o premlčaní
časti uplatneného nároku žalobcu, v dôsledku čoho žalobu v tejto časti zamietol. Z ust. § 5b cit.zákona vyplývalo, že "orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával". Odvolací súd však v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018, ktorý vyslovil, že ustanovenie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe predmetného nálezu stratilo citované ustanovenie § 5b
účinnosť, a to dňom 27.09.2018, kedy bol nález publikovaný v Zbierke zákonov, pričom zákonodarca je
povinný toto ustanovenie uviesť do súladu s Ústavou Slovenskej republiky do 6 mesiacov odo dňa jeho
zverejnenia v zbierke zákonov, inak stráca aj platnosť.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nálezu, teda aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vychádzal

pri jeho rozhodovaní v predmetnej veci z platného a účinného práva, vychádzal tiež z predpokladu
ústavnosti sporného ustanovenia, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia napadnutého výroku rozsudku
súdu prvej inštancie. Nesúladnosť sporného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľabolaústavnýmsúdomkonštatovanáažneskôr,avšakspoukazomnato,ženálezústavného
súdu ex tunc, nemožno argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorou odôvodnil zamietnutie časti žaloby

žalobcu považovať za správnu. Súd prvej inštancie aj napriek tomu, že v čase jeho rozhodovacej činnosti
vychádzal z právne súladnej právnej normy, v dôsledku rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým vyslovil
nesúladnosť § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prišlo k takej podstatnej zmene
okolností, v dôsledku ktorých odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté
rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nad rámec uvedeného, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku
nevysporiadal s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia
v nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.

S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v ďalšom konaní najskôr posúdi aktívnu legitimáciu
žalobcu, teda s poukazom na vyššie uvedené sa bude zaoberať platnosťou postúpenia pohľadávky zo
strany právneho predchodcu žalobcu (Slovenskej sporiteľne, a.s.) na samotného žalobcu. V závislosti

od uvedeného vec opätovne právne posúdi aj s ohľadom na nové skutočnosti týkajúce sa nesúladu
ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

6. Po nadobudnutí právoplatnosti vyhovujúceho výroku rozsudku z 5.12.2017 ako aj zamietajúceho

výroku v časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žalobcu, predmetom konania zostala suma 119,05
eur s príslušenstvom v dôsledku zrušenia zamietajúceho výroku odvolacím súdom v rozsahu jeho
napadnutia odvolaním žalobcu.

7. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré opäť zopakoval na pojednávaní dňa

30.4.2019, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne
legitimovaní.

Postupca - Slovenská sporiteľňa, a.s. v oznámení z 30.10.2015 každému žalovanému oznámila
postúpenie svojej pohľadávky z úveru č. 5036544176 zo dňa 17.12.2012 v prospech žalobcu ako

postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE - uzavretou dňa 23.10.2015. Z prílohy
č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č.1237/2015/CE z 23.10.2015 je zrejmé, že žalovaní realizovali
ostatnú úhradu 15.5.2013 a ku dňu postúpenia boli v omeškaní 858 dní. Postupca úver žalovaných
mimoriadne zosplatnil k 29.9.2015, pričom žalovaných vyzval na zaplatenie sumy 1.572,31 eur, ako to
vyplýva z oznámenia spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. z 30.9.2015 na čl. 42 súdneho spisu.

8. Pokiaľ žalovaní čerpali sumu bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške 1.000 eur, na ktorý
uhradili úhrnom sumu vo výške 113,96 eur a rozsudkom súdu prvej inštancie z 5.12.2017 boli
právoplatne zaviazaní na zaplatenie sumy 699,05 eur, z ktorej na istinu čerpaného úveru pripadá sumavo výške 658,12 eur a na úrok z omeškania vyčíslený z dlžných splátok pripadá suma vo výške 40,93
eur, nepochybne žalobcovi vznikol aj nárok na dlžnú istinu bezúročného a bezpoplatkového úveru v
zostávajúcej výške 119,05 eur (1.000 - 113,96 - 658,12 - 119,05), na úhradu ktorej súd žalovaných

zaviazal.

9. Za omeškanie žalovaných s úhradou sumy vo výške 119,05 eur po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru vznikol veriteľovi žalovaných v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky, ktorá k 24.10.2015 bola 0,05 %. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (51,52%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, keď
zo žalovanej sumy 1.588,03 eur súd žalovaných zaviazal úhrnom na úhradu sumy vo výške 818,10 eur,
je úspechom žalovaných (48,48%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods.

1 CSP súd o náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s prihliadnutím na § 396
ods. 3 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 3,04% náhradu trov celého konania.

11. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.