Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Bianka Gelačíková
Legislation area – Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/240/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315223541
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1315223541.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Pezinok, Krátka 1, 903 01 Senec, dieťa
rodičov: matka - L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX., zastúpená JUDr. Antonom Trusinom,
advokátom so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava, a otec - P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX
XX B., o návrhu otca na zníženie výživného a zmenu úpravy styku, na odvolanie otca proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 51P/423/2015-200 zo dňa 06.03.2018, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k.
51P/423/2015-223 zo dňa 13.04.2018 sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25P/9/2016-163 zo dňa 13.02.2017, zamietol návrh otca, ktorým
žiadal o zníženie výživného na maloletú E. L., nar. XX.XX.XXXX na sumu 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa spätne od 01.02.2016. Zároveň zamietol aj návrh otca, ktorým sa
domáhal zmeny úpravy styku s maloletou. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 28 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 62 ods. 1
až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou bez
prítomnosti matky. Mal preukázané, že otec napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu o úprave
styku s maloletou v prítomnosti matky, sa od 23.09.2016 s maloletou nestretáva. Konštatoval, že
maloletá, ktorá je vo veku takmer piatich rokov, otca nevidela po dobu jeden a pol roka. Vyslovil názor,
že s poukazom na relatívne nízky vek maloletej a dobu, po ktorú maloletá nebola s otcom v kontakte,
nie je v záujme maloletej, aby sa styk začal realizovať bez prítomnosti matky. Návrhu otca na určenie
miesta odovzdávania maloletej v mieste jeho bydliska, nevyhovel z dôvodu, že nemožno od matky
žiadať, resp. matke, ktorá je zamestnaná a osobne sa stará sama o maloletú, aby fakticky a finančne
zabezpečovala odovzdanie maloletej v mieste bydliska otca. Prihliadol na skutočnosť, že otec poberá
invalidný dôchodok vo výške XXX eur a podľa lekárskej správy je síce onkologickým pacientom, avšak
bez systémovej aplikácie z onkologického hľadiska a je sebestačný bez potreby asistencie. Neprihliadol
na argument otca, že preberanie a odovzdávanie maloletej nemôže realizovať v mieste bydliska matky
z finančných dôvodov. Nevyhovel ani návrhu otca na zníženie výživného na sumu 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené dieťa spätne od 01.02.2016. Poukázal na to, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopnésamo sa živiť. Vychádzal zo skúmania odôvodnených potrieb maloletej, prihliadol na jej vek, zdravotný
stav, spôsob školskej prípravy, nadanie či záujmy, reálne možnosti a schopnosti rodičov plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť, a podiel osobnej starostlivosti o maloletú matkou. Zdôraznil, že výživným sú
náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom tak po stránke fyzickej, ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní prihliadol na odôvodnené
potreby maloletej, na vývoj životných nákladov a zohľadnil matkou vyčíslené priemerné mesačné
náklady maloletej vo výške cca XXX . eur s tým, že maloletá má bežné výdavky na bývanie, stravu,
oblečenie, obuv, hygienu, drogériu, výdavky na cestovné, materskú školu a rôzne aktivity, navštevuje
krúžky (tanečný, gymnastika a kurz angličtiny). Mal preukázané zvýšené výdavky aj v súvislosti so
zhoršenýmzdravotnýmstavomdieťaťa,ktorémádiagnostikovanúalergiu,zúčastňujesakúpeľnejliečby,
a ďalšie náklady spojené so zubným ošetrením vo výške XXX eur. Vzal v úvahu, že od právoplatnosti
poslednéhosúdnehorozhodnutiaovýživnomuplynuladobatakmerštyrochrokova výdavkynamaloletú
sanepochybnezvýšili.Malpreukázané,žematkanastúpiladopráceodapríla2016,dosahujepriemerný
čistý mesačný príjem vo výške XXX eur, poberá prídavok na dieťa a uplatňuje si daňový bonus, iný
príjem nemá, býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou XXX eur mesačne. Rovnako
mal preukázané, že otec maloletej obýva byt, ktorého vlastníčkou je jeho matka, ktorá však v tomto
byte nebýva a jeho príjem sa znížil na sumu XXX eur mesačne. Dospel k záveru, že z tohto príjmu je
otec schopný platiť výživné vo výške XXX eur mesačne. Neprihliadol na vedenú exekúciu voči otcovi
z dôvodu zameškaného výživného, ktoré otec neplatil riadne a včas. Prihliadol na skutočnosť, že
otec žiada znížiť vyživovaciu povinnosť od februára 2016, hoci v septembri 2015 mu bolo vyplatené
odstupné a odchodné spolu vo výške XX.XXX,XX eur, ktorá skutočnosť ani s prihliadnutím na to, že
otec je onkologickým pacientom, neumožňuje zníženie výživného. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť
otca k maloletej má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami, preto dospel k záveru, že neobstojí
argumentácia otca, že sumu XX.XXX,XX eur minul v súvislosti s úhradou svojich dlhov, pôžičiek a na
rekonštrukciu a zariadenie bytu. Poukázal na to, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Prihliadol na to, že otec aj v čase rozhodovania súdu o výške výživného v októbri 2014
uvádzal, že si vzal úvery, ktoré použil na vybavenie domácnosti, bytu svojej matky, v ktorom býva. Dal
do pozornosti, že maloleté dieťa nie je schopné samo si zabezpečovať výživu a osobnú starostlivosť o
maloletúzabezpečuje matka,pričomotecsasmaloletouodseptembra2016nestretávaanezakupujejej
žiadne veci. S prihliadnutím na schopnosti, možnosti a príjem otca, jeho výdavky, pomery, odôvodnené
potrebymaloletejavývojživotnýchnákladov, zamietolnávrhotcanazníženievýživnéhoakonedôvodný,
ktoré zníženie vyživovacej povinnosti by nebolo v záujme maloletej. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP. Uznesením zo dňa 13.04.2018 súd prvej inštancie opravil záhlavie napadnutého rozsudku
v označení kolízneho opatrovníka.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Poukázal na jeho zvýšené náklady z dôvodu onkologického
ochorenia, na zníženie jeho príjmu takmer o polovicu, zvýšenie príjmu matky po nástupe na materskú
dovolenku a predaj bytu matkou, ktorý predtým prenajímala, a prepis automobilu na jej otca. Uviedol,
že keďže nemal potrebné finančné prostriedky musel znížiť príjem nutnej adekvátnej výživy, v dôsledku
čoho sa mu zhoršil zdravotný stav a jeho pokles schopnosti pracovať bol dňa 07.12.2017 uznaný
Sociálnou poisťovňou na 90%. Ďalší operačný zákrok neabsolvoval, keďže nemal ukončenú túto
záležitosťatentozákrokjelenzacenuvýraznejdevastáciesotáznouonkologickouradikalitou.Poukázal
na lekárske správy MUDr. F. F. a rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Namietal, že matka vyčíslené
náklady na maloletú nezdokladovala, považoval ich za nadhodnotené. Nesúhlasil s tvrdením kolízneho
opatrovníka, že mal dosť času si s dcérou vytvoriť vzťah. Poukázal na ním podané žiadosti ÚPSVaR
Senec (august 2016) o pomoc a potvrdenie o termíne stretnutí u Komisára pre deti, na ktoré sa vôbec
nedostavili. Spochybnil správu vyhotovenú MUDr. K. I. K., ktorej obsah vychádza len z informácií od
matky. Dal do pozornosti, že mu nebol umožnený styk s maloletou z dôvodu, že dieťa malo kľud na lôžku
a odporúčanie vyhýbať sa kolektívu (správa MUDr. V.), napriek tomu ju matka dala do škôlky. Správanie
maloletej pri styku s ním preukázal na médiu. Poukázal na to, že dohoda s matkou nie je možná, rovnako
nemal možnosť maloletej zaobstarať veci na Vianoce 2016, čo vyplýva z emailovej komunikácie. K
odvolaniu pripojil lekársku správu MUDr. P. F. zo dňa 07.11.2017 a F.. P. zo dňa 19.06.2017, oznámenie
Sociálnej poisťovne z 7.12.2017 (o uznaní neschopnosti vykonávať prácu v rozsahu viac ako 70%),
Zmluvu o nájme bytu, výpis z LV č. XXXX a uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa
10.11.2016 č 1Pv 666/1103-4.4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla napadnutý
rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle
dokazovanie. Namietala, že otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nenavrhol
žiadne nové dôkazy, ktorými by sa súd prvej inštancie nezaoberal. Zdôraznila, že maloletá otca nevidela
od 23.09.2016, vzhľadom na jej vek, je stretnutie s otcom bez jej prítomnosti nerealizovateľné. K návrhu
na zmenu miesta odovzdávania maloletej uviedla, že z časového hľadiska nie je možné, aby maloletú
odovzdávala na stretnutia v bydlisku otca. Poukázala na skutočnosť, že z priloženej prílohy vyplýva, že
pracovný pokles otca je 70% a nie 90%, ako tvrdí. Dala do pozornosti vyplatenie odchodného otcovi v
septembri 2015, čo považovala za podstatnú okolnosť, ktorá nezakladá dôvod pre zníženie výživného
od februára 2016.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k
záveru, že odvolaniu otca maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť.
7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a dôvodmi v ňom uvedenými podľa § 387 ods. 2 CSP.
8. Súd prvej inštancie vo veci zistil riadne skutočný stav, vyvodil z neho správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. So všetkými skutočnosťami, ktoré tvrdil otec sa súd prvej
inštancie riadne vyporiadal. Podmienkou pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov.
Zníženie výživného nie je nikdy na prospech maloletého dieťaťa, pretože potreby dieťaťa neustále
rastú. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť
zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania (pomerná časť nákladov), stravovania, zdravotnej
starostlivosti, poplatkov za návštevu predškolského zariadenia a krúžkových aktivít. Nie je povinnosťou
rodiča predkladať všetky pokladničné bločky o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádza z poznatkov o
všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu,
ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak
nárastpotriebdieťaťaavýdavkovnajehozabezpečeniejenesporný,keďže ovýživnom bolo naposledy
rozhodnuté v roku 2014, kedy maloletá bola vo veku jedného roka, plynutím času a jej prirodzeným
rastom sa zvýšili náklady na zabezpečenie jej denných potrieb. Odvolací súd konštatuje, že matka
riadne preukázala lekárskymi správami zdravotné problémy dieťaťa a s tým súvisiace výdavky. Rovnako
preukázala náklady na krúžkové aktivity maloletej a náklady na potreby maloletej riadne vyčíslila.
Súčasne je potrebné prihliadať na podiel matky na výžive maloletého dieťaťa, ktorý je treba vidieť v
zabezpečení starostlivosti o maloletú v priebehu celého roka bez výnimky. Odvolací súd súhlasí s
námietkou otca o nadhodnotených nákladoch na dieťa vyčíslených matkou spočívajúcich v zabezpečení
oblečenia vo výške XX eur mesačne, kníh, hračiek vo výške XX eur mesačne a platby za dovolenky, i keď
v danom prípade je nesporné, že otec s dcérou nerealizuje žiadne dovolenkové pobyty. Odvolací súd
poznamenáva, že výška výživného na maloletú vzhľadom na vek a náklady na zabezpečenie jej potrieb
nie je v žiadnom prípade nadhodnotená a zohľadňuje aj zmenu pomerov na strane maloletej a aj matky.
Súd prvej inštancie správne posúdil pomery na strane dieťaťa, jeho vek a tomu zodpovedajúcu výšku
bežných denných nákladov na zabezpečenie jeho potrieb. Tiež správne posúdil a vyhodnotil zmenu
pomerov na strane oboch rodičov. Odvolací súd nespochybňuje, že pomery na strane matky sa zmenili
zvýšením jej príjmu nástupom do práce po ukončení materskej dovolenky a zníženie príjmu otca v
porovnaní s poslednou úpravou výživného. Odvolací súd sa stotožňuje s vyhodnotením pomerov na
strane otca a rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane otca, vzhľadom na jeho
aktuálny príjem, sú možnosti prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX eur mesačne. Na
odvolacie námietky otca vzťahujúce sa k prebiehajúcemu exekučnému konaniu nemožno prihliadať,
keďže výživné na maloleté dieťa je prvoradou pohľadávkou a má prednosť pred inými pohľadávkami.
Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil výdavky otca na čerpanie pôžičky titulom zariadenia
domácnosti, vyplatené odstupné v roku 2015 a spôsob nakladania s týmito finančnými prostriedkami.
Pokiaľ ide o argumenty otca vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu, aj odvolací súd prihliadal na obsahlekárskej správy vyhotovenej MUDr. F. F.. Tiež je potrebné prihliadať na skutočnosť, že otec bol
uznaný neschopnosťou vykonávať prácu v rozsahu 70%, nie tak ako tvrdil 90%. Odvolací súd zároveň
poukazuje aj na skutočnosť, že zdravotné problémy mal otec aj v čase predchádzajúceho rozhodovania
ovýživnom.Jehopríjemmudovoľujeprispievaťnavýživumaloletoupôvodneurčenousumouvýživného,
aj s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane dieťaťa a vzrast jeho nákladov. Súd prvej inštancie
vykonal vo veci riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré postačovali pre
rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa otec odvoláva na nemožnosť kontaktu s maloletou a odovzdania jej
darčekov alebo iných príspevkov, odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom potrebu vzájomnej
korektnej komunikácie vo vzťahu k veciam týkajúcim sa maloletej. Rodičia musia mať na zreteli prvoradý
záujem svojho maloletého dieťaťa, len rodičia môžu maloletej vytvoriť pozitívne a láskavé prostredie.
Ak má otec skutočne záujem poskytnúť maloletej aj iné naturálne plnenia, ide o jeho dobrú vôľu, ktorú
by mala matka rešpektovať. Pokiaľ otec poukazuje na neochotu matky dohodnúť sa a prijať plnenia
poskytované otcom aj inou formou ako výživným, odvolací súd nespochybňuje otcom predložený dôkaz
- emailovú komunikáciu, avšak v danom prípade je potrebné zdôrazniť, že bežné výživné je určené na
zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa, teda jeho denných potrieb v priebehu celého roka.
9. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletou.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a dôvodmi v ňom uvedenými a na ne
odkazuje. Je nesporné, že v dôsledku prerušenia kontaktu otca s maloletou došlo k odcudzeniu, keďže
maloletá od veku dva a pol roka sa s otcom nestretla. Nie je preto v záujme maloletej, aktuálne meniť
úpravu styku s otcom tak, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky. Odvolací súd však poukazuje
na práva dieťaťa byť vychovávané a v kontakte s oboma rodičmi, ktorí sú povinní správať sa tak, aby
dieťaťu tento priestor poskytli. V danom prípade vzhľadom na časové obdobie, odkedy maloletá nebola
s otcom a vek dieťaťa, je potrebné styk realizovať postupne a maloletej veľmi citlivo vysvetliť, že aj otec
ju má rád a má záujem o stretnutia s ňou. Pokiaľ otec žiadal určiť miestom odovzdávania dieťaťa jeho
bydlisko, odvolací súd poznamenáva, že styk rodiča s dieťaťom je jeho právom, teda je jeho právom,
či sa zrealizuje. Nemožno matku zaviazať k odovzdávaniu maloletej v mieste bydliska otca, keďže nie
je vopred zrejmé, či sa styk zrealizuje z dôvodov na strane otca. V ďalšom sa odvolací súd stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je správne, odvolací súd ho
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.