Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416205322
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416205322.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom, v právnej veci žalobkyne: N.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z., Y. 4, zastúpená O. U., bytom J. B., J. XX, t.č. bytom W., V. 5,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o 4 562,63 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4562,63 eura a úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo
sumy 4562,63 eura od dňa 26.3.2016 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania a to v lehote 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré
súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania a to v lehote 3 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho
konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2016 domáhala zaplatenia sumy 4 562,63 eur s
8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4562,63 eur od 26.03.2016 do zaplatenia. Žalobkyňa
žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o úvere č. 4191918, ktorú strany uzavreli dňa 25.02.2006
jej boli poskytnuté finančné prostriedky zo strany žalovaného v sume 16 000 Sk,- (531,10 eur) pričom
odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 15 440 Sk (512,51 eur) označená ako „príslušný poplatok“
pričom ročný úrok tak predstavoval viac ako 96,49 %. Ďalej uviedla, že podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch pre absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov mal žalovaný nárok len na
vrátenie istiny pôžičky v sume 531,10 eur a teda nemal nárok na žiadne úroky a poplatky označené ako
odplata a to s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 g) zákona č. 258/2001 Z.z. Uviedla, že žalobkyňa
uhradila na účet žalovaného 5 093,73 eur, t.j. o 4 562,63 eur viac ako mal žalovaný nárok a teda v
rozsahu 4 562,63 eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Zároveň poukázal na
ustanovenia § 451 a 456 Občianskeho zákonníka. Napokon žalobkyňa uviedla, že žalovaný i napriek
výzvy žalobkyne žalovanú sumu nevrátil. Uviedla, že úroky z omeškania požaduje podľa § 3 Nariadenia

vlády č. 87/95 Z.z. K žalobe žalobkyňa pripojila výzvu na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu
zo dňa 23.03.2016, zmluvu o úvere uzavretú stranami 25.02.2006.2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 15.07.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že medzi stranami
došlo k uvedenej zmluve o úvere na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 531,10 eur,
ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok v sume 512,51 eur. Poukázal na to, že

podľa vrchného súdu v Prahe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku
odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami, keďže v týchto prípadoch je menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie ako je to u konzervatívnejších bánk a preto je
logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými
veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Poukázal na to, že v danej veci bolo už rozhodnuté

rozsudkom č. SR3332/07 Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,
Bratislava, Karloveské rameno 8, ktorý nadobudol právoplatnosť za vykonateľnosť. Ďalej tiež poukázal
na ustanovenie § 35 č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podľa ktorého doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Poukázal na viaceré uznesenia súdov a to Najvyššieho súdu
SR, Krajských súdov v Prešove, Košiciach a uviedol, že z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že

rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere uzavretú stranami ako platný odplatný právny úkon na
základe ktorého priznal žalovanému voči žalobkyni plnenie. Žiadal aby súd prekážku rozhodnutej veci
konanie zastavil. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka a uviedol,
že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a poukázal na to, že nárok žalobkyne sa stal premlčaný v
subjektívnej aj v objektívnej lehote pričom v objektívnej premlčacej lehote bola pohľadávka žalobkyne

premlčanávovýške1043,04euratodňa04.12.2015avsubjektívnejlehotebolapremlčanápohľadávka
žalobkyne vo výške 3 414,43 eur dňa 30.08.2015. Poukázal na to, že posledné 2 splátky vo výške
3 519,99 eur sa uskutočnili v rámci exekučného konania na základe právoplatného vykonateľného
exekučného titulu a teda nie je možné aby došlo k tomu, že by išlo o bezdôvodné obohatenie. Uviedol,
že exekučné konanie nepripúšťa navrátenie do pôvodného stavu. Uviedol, že nárok žalobkyne sa

stal premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote dňa 06.02.2011 pričom žalobkyňa nárok
uplatnila na súde až 04.04.2016. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že v danom prípade ide od 10
ročnú premlčaciu lehotu. Žiadal, aby súd žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol. K
uvedenému podaniu pripojil splátky, ktoré zaplatila žalobkyňa celkom v sume 5 093,73 eur, rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava.

3. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu keďže uhradila
žalovanému 5 093,73 eur, t.j. o 4 562,63 eur viacej ako mal žalovaný nárok. Na otázku súdu, či má
vedomosť o tom, že o povinnosti zaplatiť žalovanému dlžnú sumu na základe uvedeného úveru bolo
rozhodnuté rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Stála rozhodcovská a.s. Bratislava

uviedla,žemáotomvedomosť,žalobupodalaztohodôvodu,žesadopočulaodObčianskehozdruženia
HOS v Prešove, že sú zmluvy, v ktorých chýbajú povinné náležitosti. Uviedla, že sumu 5 093,73 eur
splatila v auguste 2013 pričom postupne zaplatila sumu, ktorá je predmetom žaloby plus suma 531,10
eur a uviedla, že z prehľadu na č. l. 6 vyplýva, že aké splátky dlhu a kedy žalobkyňa uhradila. Prvé tri
splátky boli zaplatené mimo exekúcie, ďalšie, t.j. 4 - 10 boli zaplatené na základe exekúcie, ktorá bola

voči nej vedená. Uviedla, že exekúcia bola vedená na Okresnom súde Nové Zámky. Na otázku súdu
uviedla, že žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodala pričom tiež uviedla, že námietky v
rámci exekúcie nepodala, keďže zo strany žalovaného bol nátlak, aby zaplatila to čo bolo v predmetnom
rozhodcovskom rozsudku.

4.Právnyzástupcažalobkynenauvedenompojednávaníuviedol,žeuvedenúzmluvuoposkytnutíúveru
je podľa vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za platnú avšak ju považuje za
zmluvu bez poplatkov a úrokov, keďže v nej absentuje uvedenie RPMN - ročná percentuálna miera
nákladov a teda žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému len úver, ktorý prevzala od žalovaného v sume
16 000,- Sk. Uviedol, že splátky, ktoré zaplatila žalobkyňa sú také ako sa uvádza v prílohe žaloby a

potvrdil to aj žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe pričom mal za to, že zo strany žalovaného došlo
k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu žalovanej sumy. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, kedy bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie, išlo približne o november 2007. Uviedol, že je presvedčený,
že vydaný rozhodcovský rozsudok je potrebné považovať za akt ničotný, nulitný, nakoľko oprávnenie
v predmetnom rozhodcovskom konaní rozhodovať pred stálym rozhodcovským súdom bola daná na

základe neprijateľných zmluvných podmienok, keďže rozhodcovská doložka bola dojednaná, resp.
predtlačená len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a to drobným písmom bez náležitého
poučenia pre spotrebiteľa. Poukázal na konštantnú judikatúru jednak Ústavného súdu SR, sp. zn.
I.Us25/2014, pričom tak isto rozhodol Najvyšší súd SR v uznesení 4MCdo/6/2012, 6MCdo/9/2012. Vpredmetnom konaní, v ktorom sa domáha žalobkyňa vydania bezdôvodného obohatenia, nemožno
hovoriť o prekážke veci rozsúdenej aj z toho dôvodu, že v predmetnom konaní nejde o totožnosť
predmetu konania, nakoľko v predmetnom konaní sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia avšak

nárok žalovaného pred rozhodcovským súdom bol priznaný žalovanému (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) na
základe Zmluvy o pôžičke. Založil do spisu uznesenie KS v Banskej Bystrici 13CO/496/2015 ktorý zaujal
obdobný názor. Uviedol, že nevie, či žalobkyňa zaplatila žalovanému nad rámec toho čo bolo rozhodnuté
v rozsudku stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť ani o tom, pod akým
číslom bola na tunajšom súde vedená exekúcia proti žalobkyni na základe uvedeného rozhodcovského

rozsudku.

5. Právny zástupca žalobkyne tiež uviedol, že trvá na svojich doterajších písomných ako i ústnych
prednesoch. Ohľadne námietky premlčania vznesenej žalovaným, má za to, že nárok žalobkyne nie je
premlčaný keďže bezdôvodné obohatenie je potrebné posudzovať ako celok a keďže posledná splátka,
ktorou sa žalovaný bezdôvodne obohatil, bola uhradená na jeho účet 18.11.2014 až k tomuto dátumu

došlo ku skončeniu bezdôvodného obohacovania sa na strane žalovaného. Tým pádom, objektívna
premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 19.11.2014. Vzhľadom na to, že žaloba na súd bola podaná
v apríli 2016, nedošlo tak k uplynutiu objektívnej premlčacej doby a to už vôbec nie ani subjektívnej,
nakoľko ako uviedla žalobkyňa o skutočnostiach že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa dozvedela až
začiatkom roku 2016 pričom pri plynutí subjektívnej premlčacej doby je potrebná skutočná a preukázaná

vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadny relevantný dôvod prečo by malo dôjsť k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby a v tejto súvislosti,
že je potrebná skutočná a teda preukázaná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a tento názor
zaujal Najvyšší súd SR v uznesení 5Cdo/121/2009 a taktiež Ústavný súd SR v uznesení III.US413/2013.
Na strane žalovaného dochádza už dlhodobo k úmyselnému získavaniu bezdôvodného obohatenia na

úkor spotrebiteľov keďže ako subjekt poskytujúci úvery pôsobí na trhu od roku 2001 pričom sústavne
ignoruje a nedodržiava zákonné povinnosti uvádzať v zmluvách o spotrebiteľskom úvere vyžadované
náležitosti a sústavne požaduje od spotrebiteľov neprimerane vysoké odplaty, ktoré sa priečia dobrým
mravom. Založil do spisu 4 zmluvy o úvere, ktoré uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktoré
dokladujú, že sa dlhodobo ignorujú povinnosti vyplývajúce zo zákona. Mal za to, že v danom prípade

ide o 10 ročnú premlčaciu dobu, keďže v danom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Tento
názor zaujal aj KS Žilina vo veci 9CO/648/2013 a tiež vo veci 6CO/140/2015. Vzhľadom na vyššie
uvedené žiadal, aby konajúci súd žalobe vyhovel s tým, že žalobkyňa si uplatňuje trovy konania. Uviedol,
že k veci nemá ďalej čo uviesť a nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.

6. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konajúci súd rozhodol vo veci rozsudkom č.
6C/130/2016-47 zo dňa 27.09.2016, ktorým žalobu zamietol a zároveň žalovanému priznal náhradu trov
konania.

7.Protiuvedenémurozsudkupodalaodvolaniežalobkyňaaodvolacísúd-KrajskýsúdvNitreuznesením

č. 25Co/681/2016-171 zo dňa 23.8.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa žalobu zamietol, keďže
žalobkyňa plnila na základe právneho dôvodu, t.j. na základe exekučného titulu a preto neprihliadal na
obranu žalovaného ohľadne požadovanej sumy ani nezohľadnil námietku, že v danej veci ide o prekážku
veci rozhodnutej, pričom zároveň zdôvodnil, že žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku ani námietky proti exekúcii ani návrh na zastavenie exekúcie. Odvolací súd uviedol, že s
týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil, keďže doterajšia rozsiahla súdna prax vo
veciach žalovaného ustálila, že v každom štádiu konania je potrebné skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky v prípade, keď rozsudok vydal rozhodcovský súd, pričom žalobkyňa poukazovala na neplatnosť
rozhodcovskej doložky a následnú neplatnosť celého rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého

platila žalovanému. Zároveň uviedol, že pre účely uvedenej veci je potrebné poukázať na ust. § 35
Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Zároveň uviedol, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci
povinnosť niečo plniť podľa zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske

súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy, resp. určenia neplatnosti
zmluvy ako prejudicionálnej otázky pričom tento záver je opodstatnený iba vtedy, ak bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nakoľko iba platná rozhodcovská doložka alebo zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súduprejednať a rozhodnúť spor medzi stranami sporu. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
č. 3Cdo27/2011 zo dňa 29.1.2015, v ktorom je uvedené, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu a preto rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto

neplatnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu a takýto
rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatnej rozhodnutej pre občianske konanie
o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva, že podrobil prieskumnej činnosti platnosť rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej
zmluvy, na základe ktorej bolo následne rozhodnuté rozhodcovským súdom a nevenoval pozornosť

uzavretej zmluve o úvere, neposúdil jej zmluvné podmienky a nevyhodnotil platnosť tejto zmluvy z
hľadiska spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v
prípade zistenia, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti, ktorých absencia by zakladala
absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, je potrebné mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť nastáva
bez ďalšieho priamo zo zákona, pôsobí ex tunc, čiže spätne, v dôsledku čoho sa na takúto (zmluvu)
hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho

úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal rozhodcovskou doložkou, resp. rozhodcovskou zmluvou a neposúdil, či táto bola platne
uzavretá, nezaoberal sa zmluvnými podmienkami uvedenými v zmluve o úvere č. 4191918 zo dňa 25.
02. 2006 a nemohol teda bez výsledkov tejto prieskumnej činnosti dospieť k jednoznačnému záveru,
že žalobkyňa plnila žalovanému na základe platného exekučného titulu. V prípade, ak rozhodcovská

doložka, resp. rozhodcovská zmluva bola neplatne uzavretá, nemohlo dôjsť k platnému vydaniu
rozhodcovského rozsudku, ktorý následne nemohol byť platným exekučným titulom (ide o nulitné,
neexistujúce rozhodnutie). Napokon uviedol, že súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedený
záver odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, v ďalšom konaní bude postupovať podľa
ustanovení § 290 a nasl. CSP pričom súd prvej inštancie je v každom konaní, resp. v každom štádiu

konania, oprávnený skúmať platnosť právnych úkonov, nakoľko na absolútnu neplatnosť prihliada zo
zákona (v tomto prípade tak platnosť úverovej zmluvy, ako aj rozhodcovskej doložky). Uviedol, že
súd prvej inštancie si v prvom rade si zabezpečí rozhodcovský spis, exekučný spis, opätovne podrobí
dôkladnému preskúmaniu tak zmluvu o úvere, ako aj rozhodcovskú doložku z hľadiska jej platnosti a
následne tieto výsledky prieskumnej činnosti vyhodnotí. Zároveň predmetnú úverovú zmluvu posúdi i

z hľadiska spotrebiteľských zákonov o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere, z hľadiska prijateľnosti dohodnutých podmienok a vo veci opätovne rozhodne s tým, že bude
zisťovať kedy a koľko žalobkyňa na predmetnom úvere žalovanej zaplatila a vyporiada sa i so všetkými
námietkami žalobkyne uplatnenými v odvolaní a tiež rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov
odvolacieho konania.

8. Na pojednávaní dňa 15.12.2017, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, splnomocnená
zástupkyňa žalobkyne uviedla, že rozhodcovská doložka sa nachádza na všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru ktorá sa nachádza na druhej strane zmluvy o úvere a predložila konajúcemu súdu
originál zmluvy o úvere, ktorý je totožný s fotokópiou na čl. 6 spisu, pričom na druhej strane originálu

uvedenej zmluvy sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru celkom 22 bodov s tým, že
v bode 17 sa nachádza rozhodcovská doložka. Súd fotokópiu uvedených všeobecných podmienok
poskytnutia úveru založil do spisu.

9. Zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 18.12.2017 oznámila konajúcemu súdu, že exekučné konanie

na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku bolo vedené na Okresnom súde Nové zámky pod č.
10Er/930/2007pričomkonajúcisúdsitentospispripojildospisu.NažiadosťkonajúcehosúduSlovenská
arbitrážna a.s. Bratislava podaním zo dňa 2.2.2018 oznámila konajúcemu súdu, že rozhodcovský spis
U v ktorom sa nachádza predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže konajúcemu súdu zaslať keďže sa
nenachádza v archíve Stáleho rozhodcovského súdu z dôvodu jeho vyradenia, keďže uplynula lehota

uloženia týchto písomností. Na základe žiadosti súdu súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. zaslal
konajúcemu súdu podaním zo dňa 22.3.2018 spis č. Q ktorého obsahom je exekúcia vedená proti
žalobkyni na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku č. SR3332/07.

10. Na pojednávaní dňa 17.4.2018 zástupkyňa žalobkyne uviedla, že prvá platba zo strany žalobkyne

pre žalobcu bola zaplatená v sume 183,90 eur dňa 11.09.2006 čo uznáva aj žalovaný. Druhá platba bola
zaplatená 11.11.2006 v sume 183,90 eur, ďalšia úhrada bola dňa 20.11.2006 v sume 19,92 eur, ďalšia
úhrada bola vykonaná dňa 31.03.2010 vo výške 10,- eur, ďalšia 23.01.2012 vo výške 9,96 eur, ďalšia
03.10.2012 v sume 388,82 eur, ďalšia dňa 05.11.2012 vo výške 388,82 eur, ďalšia dňa 04.12.2012 vovýške 388,82 eur. Zároveň uviedla, že žalovaný tvrdí, že následná úhrada bola vykonaná dňa 30.8.2013
v sume 3.414,43 eur a desiata úhrada podľa žalovaného bola vykonaná dňa 18.11.2014 v sume 105,16
eur, pričom žalobkyňa má za to, že deviata úhrada bola vykonaná dňa 17.7.2013 vo výške 4.694,72 eur

a žalobkyňa o desiatej platbe, ktorú uvádza žalovaný, nemá vedomosť. Žalobkyňa teda podľa údajov,
ktoré má k dispozícii, zaplatila žalovanému 6.268,86 eur a z uvedenej sumy bola uhradená žalovanému
suma 4.457,58 eur a rozdiel bol vyplatený ako odmena súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému. Zároveň
založila do spisu rozpis uvedených úhrad. Žiadala aby súd žalobe vyhovel.

11. Na uvedenom pojednávaní poverený zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nerozporuje
žalobcom vyčíslenú sumu ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka deviatej a desiatej
úhrady, tieto úhrady predstavujú zrážky, ktoré vymohol súdny exekútor v exekučnom konaní a pokiaľ
žalobkyňa požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia vyčíslila na podklade súm zrazených jej
v exekučnom konaní, poukázal na ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do
predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Totožný názor zastáva aj Krajský súd v Prešove ktorý

svojim uznesením sp. zn. 1Co/79/2011 konštatoval, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, dobrovoľné
plnenie žalobcu na čo bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným rozsudkom, nie je bezdôvodným
obohatením žalovaného, nakoľko nešlo o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
Zároveň uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe a poukázal na neodstrániteľnú prekážku
konania, ktorou je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 3332/07, ktorý je prekážkou

právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na to, že uvedený exekučný titul bol exekučným súdom uznaný
po stránke formálnej aj materiálnej uznaný za správny. a poukázal na judikát Ústavného súdu SR
č. ÚS 456/2011, ktorý v odôvodnení konštatoval, že okresný súd je nielen oprávnený ale aj povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a uviedol, že exekúcia na základe uvedeného

rozhodcovského rozsudku nebola nikdy zastavená ani vyhlásená za neprípustnú.

12. Na uvedenom pojednávaní zástupca žalovaného uviedol, že vydania bezdôvodného obohatenia sa
žalobca môže domáhať v subjektívnej lehote, najneskôr však do uplynutia objektívnej premlčacej lehoty,

pričom ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia
nezávisle od seba. Ich vzťah je upravený tak, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí
aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Požadovaný nárok žalobcu zo
zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 30.8.2015 okrem
poslednej splátky uhradenej dňa 18.11.2014 v sume 105,16 eur. Nakoľko posledná premlčaná splátka

bola uhradená 30.8.2013 a žalobkyňa svoju žalobu uplatnila na súde až dňa 4.4.2016 a poukázal na to,
že podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Skutočná
vedomosť žalobcu o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie a v akej výške predstavuje
vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Uviedol, že podľa § 2 Zákona o zbierke zákonov

platí nevyvrátiteľná právna domnienka - neznalosť práva neospravedlňuje. Vedomosť o tom, že zmluva
neobsahuje požadované údaje, je potrebné na strane žalobkyne viazať k okamihu podpisu zmluvy.
Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym úkonom a teda treba vychádzať z toho, že
žalobkyňasadozvedeladňomuzavretiazmluvy,ževzmluvechýbajúobligatórnenáležitostipožadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch a akékoľvek tvrdenia, že sa to dozvedela až podaním žaloby,

sú účelové. Uviedol, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň keď sa
oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a
zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.
K rovnakému názoru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. 5Cdo/121/2009, v ktorom konštatoval,
že pre začiatok behu 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň kedy sa oprávnený v

konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal. Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom kto ho
získal, je rozhodujúce vždy zistenie skutkového stavu a nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie. Tieto
tvrdenia vyplývajú z judikátu Najvyššieho súdu SR 3Cdo/169/2017, ktoré krátkou cestou založil do spisu.

13. Na uvedenom pojednávaní zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nesúhlasí s tvrdením zástupcu
žalovaného, keďže má za to, že je treba počítať s 10 ročnou premlčacou dobou, keďže žalovaný je
spoločnosťou, ktorá poskytuje predmetné úvery od roku 2001 pričom tieto zmluvy vytvárajú právnici apreto je zrejmé, že zo strany žalovaného ide o úmysel neuvádzať RPMN čo je povinnosťou podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. Uviedla, že absencia RPMN predstavuje absolútne neplatnosť právneho úkonu, na
ktorú súd musí prihliadať ex offo. Poukázala, že žalovaný úmyselne a opakovane neuvádzal zákonné

náležitosti v spotrebiteľských. Poukázala na to, že žalobkyni pri uzatváraní zmluvy nebolo poskytnuté
odborné poradenstvo zo strany žalovaného, zmluva bola pripravená na predtlačenom formulári, ktorý
žalobkyňa nemohla ovplyvniť, jej obsah bol dopredu pripravený bez možnosti jej úprav, mohla ho ako
celok podpísať alebo nie. Uviedla, že žaloba je dôvodná, keďže zmluva obsahuje nekalé podmienky
ako splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra ako i rozhodcovskú doložku v bode 17 všeobecných

podmienok, ktorá nebola individuálne dojednaná.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 25.2.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 25.2.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 25.2.2006, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených.

Podľa § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez plnenia právneho

úkonu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získalo.

Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

už nemožno preskúmať podľa § 37 má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov

vymenovaných v zákone pričom podľa ustanovenia § 40 ods. 2 uvedeného zákona ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný.Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

15. Súd na základe vyššie uvedených skutočností, dokladov založených v spise na základe vyjadrení
strán a ich zástupcov mal za to, že nárok uplatnený žalobkyňou žalobou je v plnom rozsahu dôvodný.
Z dokladov založených v spise je zrejmé , že medzi stranami bola dňa 25.2.2006 uzavretá úverová

zmluva na základe ktorej žalobca poskytol žalobkyni sumu 16.000,-Sk (531,10 eura), ktorú sa žalovaná
zaviazala splácať v dvojmesačných splátkach po 2620,-Sk (86,97 eura) počnúc dňom 25.3.2006, s
tým, že uvedená suma pôžičky je navýšená o 15440,-Sk a teda celková cena pôžičky predstavuje
sumu 31440,-Sk Uvedená úverová zmluva obsahuje splnomocnenie žalobcu., aby zastupoval žalovanú
vo všetkých právnych úkonov v Centrálnom depozitári cenných papierov, a.s. a zároveň obsahuje

splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného
titulu, aby uznal v mene žalobkyne jej záväzok zo zmluvy o úvere spolu s nákladmi s tým súvisiacimi,
pričom ho zároveň splnomocnila, aby v jej mene uzatvoril záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne a zároveň obsahuje aj plnomocenstvo pre
žalovaného, aby požiadal banku o prevod finančných prostriedkov z jej účtu na účet žalovaného.

Uvedená zmluva o úvere obsahuje aj vyhlásenie žalobkyne, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
pre poskytnutie úveru , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň na druhej strane uvedenej zmluvy o úvere (č.l. 216 spisu) sú
uvedené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú ustanovenia, ktoré súd považoval
za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 a podľa a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a teda neplatné. Ide

najmä o bod 6, v ktorom je uvedené, že v prípade splatnosti celého dlhu sa žalobkyňa zaväzuje zaplatiť
úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne, čo ročne predstavuje úrok 91,25 %. Uvedené
ustanovenie je v rozpore s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. . Uvedené všeobecné
podmienkyobsahovaliajvbode17rozhodcovskúdoložku,podľaktorejvšetkyspory,ktorévzniknúztejto
zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, túto doložku súd považoval za neplatnú a okrem iného súd považoval aj neplatné
ustanovenie bodu 19 uvedených podmienok, v ktorom sa uvádza, že obe zmluvné strany sa dohodli, že
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v zmysle uvedenej zmluvy o úvere žalobcovi neplnila a preto
sa žalovaný rozhodol domáhať úhrady záväzku z uvedenej úverovej zmluvy uvedenej rozhodcovskej
doložky na rozhodcovskom súde, ktorý rozhodol rozsudkom č. SR 3332/07 zo dňa 8.6.2017, ktorým
zaviazal žalobkyňu zaplatil žalobcovi 21.500 Sk (713,67 eura) s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo
sumy 20.360 Sk (675,83 eura) a tiež trovy konania v sume 6463 Sk (214,53 eura).

17.Zozhodnýchtvrdeníobochstránmalsúdzapreukázané,žežalobkyňanazákladevyššieuvedeného
rozhodcovského rozsudku zaplatila žalovanému celkom 5 093,73 eur pričom časť z uvedenej sumy
uhradila v exekučnom konaní, ktoré bolo voči nej vedené na Okresnom súde Nové Zámky na základe
uvedeného rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu. Žalobkyňa zaplatila žalovanému uvedenú

sumu tak ako je to uvedené na č.l. 6 spisu s tým, že dňa 11.09.2006 zaplatila 183,90 eur dňa 11.11.2006
zaplatila 183,90 eur, 20.11.2006 zaplatila 19,92 eur, 31.03.2010 zaplatila 10,- eur, 23.01.2012 zaplatila
9,96 eur, 03.10.2012 zaplatila 388,82 eur, 05.11.2012 zaplatila 388,82 eur, 04.12.2012 zaplatila 388,82
eur dňa 30.08.2013 zaplatila 3 414,43 eur a 18.11.2014 zaplatila 105,16 eur. Súd mal za preukázané,
že žalobkyňa nepodala žalobu o zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 Zákona č.

244/2002 Z.z. ani nepodala námietky proti exekúcii pričom ani nepodala návrh na zastavenie exekúcie
v rozsahu žalovanej sumy, resp. jej časti. Exekúcia na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku
sa teda uskutočnila na základe ustanovenia § 35 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
na základe ustanovenia § 36 a § 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku.18. Konajúci súd vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu - Krajského súdu v Nitre
obsiahnutéhovuznesení25Co681/2016-171,malzato,žeuvedenározhodcovskádoložkaspoukazom

na ustanovenie § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka je neplatná pre jej neprijateľnosť.
Z uvedeného dôvodu teda takáto neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť oprávnenie a
právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi stranami a teda v danom prípade
súd považoval uvedený rozsudok Rozhodcovského súdu za nulitné, ktoré nemohlo byť platným
exekučným titulom, na základe ktorého sa mohol žalovaný domáhať uplatnenia svojich práv z uvedenej

spotrebiteľskej zmluvy voči žalobkyni.

19. Ak žalobkyňa plnila na základe neplatného resp. nulitného rozhodnutia rozhodcovského súdu,
plnila podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bez právneho dôvodu, pričom podľa § 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka preto žalovanému vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať, keďže

žalovaný tak nečinil, bola nútená domáhať sa svojho práva žalobou na súde. I keď žalovaná plnila
žalobcovi na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku sumu 5 093,73 eur, žalobkyňa sa žalobou
domáhala len úhrady sumy 4562,63 eura, pričom súd bol podľa § 216 ods. 1 Civilného sporového
poriadku viazaný žalobným návrhom. Preto konajúci súd vzhľadom na uvedený skutkový stav ako
i s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia prihliadajúc na ochranu práv spotrebiteľa s

poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1 a 4 a § 451 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel a rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Súd pri rozhodovaní neprihliadal na námietku premlčania
vznesenú žalovaným, keďže mal za to, že v danom prípade zo strany žalovaného išlo o úmyselné
obohatenie a teda v danom prípade podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie
plnenia bezdôvodného obohatenia premlčí za 10 rokov, keď k nemu došlo. Súd mal za to, že zo

strany žalobcu išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia
zmluvy o úvere, ktoré obsahovali splnomocňujúce ustanovenia v prospech Mgr. Tomáša Kušníra ako
i žalovaného a s poukazom aj na vyššie uvedené ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok
žalobcu, ktoré súd považoval za neprijateľné a ktorých obsah žalovaná nemohla žiadnym spôsobom
ovplyvniť, pričom žalobca ako podnikateľ znalý práva mal postupovať pri uzatváraní úverových zmlúv

s odbornou starostlivosťou a prihliadať na predpisy na ochranu spotrebiteľa, čo sa v danom prípade
nestalo.

20. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o

výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. účinného
od 1.2.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu,
pričomzákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankykudňu17.7.2013,kedyžalobkyňazaplatila
žalovanému 4694,72 eura vzniku záväzkových vzťahom predstavovala 0,5 % a teda úrok z omeškania

predstavuje 5,5 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3
Občianskeho zákonníka. Súd zároveň žalobu v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, t.j. úroku z
omeškania vo výške 2,55 % ročne zo sumy 4562,63 eura zamietol, keďže ma za to, že úrok z omeškania
je možné uplatňovať len vo výške podľa nariadenia vlády účinného od 1.2.2013, keďže žalobkyňa
4694,72 eura zaplatila dňa 17.7.2013 a od tohto dňa je teda potrebné počítať úroky z omeškania.

21. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, keďže súd žalobe čo sa týka
istiny v plnom rozsahu vyhovel, súd jej priznal náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov

konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.22. Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.3 CSP a tiež podľa § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo

strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná,
keďže súd žalobe čo sa týka istiny v plnom rozsahu vyhovel, súd jej priznal náhradu trov odvolacieho

konania, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania súd rozhodne samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Ak žalovaný nesplatní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.