Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113233495
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3113233495.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcov: 1/ S. F., narodenej X.X.XXXX, trvalý
pobyt P. Ľ. C. XXXX/XX, N., 2/ P. C., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt A. 3, S., 3/ U. X., narodeného
XX.X.XXXX, trvalý pobyt S. P. XXX, 4/ U. X., narodeného XX.X.XXXX, trvalý pobyt S. P. XXX, 5/ B. H.,
narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt P. X/X, X. S., 6/ W. M., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/

XX, S., 7/ U. A., narodenej X.X.XXXX, trvalý pobyt R. - P. XXXX, F., C. republika, 8/ C. Q., narodeného
XX.X.XXXX, trvalý pobyt U F. XX, M., C. republika, všetci právne zastúpení U.. S. C., advokátkou,
so sídlom kancelárie S. 1, N., proti žalovanej N. Q., narodenej X.XX.XXXX, trvalý pobyt X. XXXX/XX,
S., právne zastúpenej Y. kancelária U.. Ladislav Pavlovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova 5, Bratislava,
IČO 47 238 626, o zaplatenie 11 658,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu S. č.k. 11C/158/2014-161 zo dňa 4. júla 2018 v spojení s opravným uznesením č.k.

11C/158/2014-219 zo dňa 7. novembra 2018 čo do výroku III. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým rozhodol, že žalovaná má voči
žalobcom 1/ - 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa proti žalobcom 1/ - 8/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o žalobe žalobkýň 2/, 5/, 6/
zastavil, výrokom II. žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žalovaná má voči žalobcom 1/ - 8/ nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Konanie o žalobe žalobkyne 2/ P. C.,

žalobkyne 5/ B. H. a žalobkyne 6/ W. M. proti žalovanej zastavil podľa § 145 CSP z dôvodu späťvzatia
pred začatím pojednávania o veci. Žalobu žalobcov 1/, 3/, 4/, 7/ a 8/ proti žalovanej zamietol z dôvodu
uplynutia premlčacej doby na jej uplatnenie pred súdom podľa § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka na námietku premlčania, ktorú v konaní vzniesla žalovaná. O nároku žalovanej
na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a vo vzťahu k žalobcom
2/, 5/ a 6/ podľa § 256 ods. 1CSP, keď títo žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania. Úspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ - 8/,
ktorým napadli výrok III. tohto rozsudku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania je nesprávne, nezákonné a pri rozhodovaní o tomto nároku mal

súd prvej inštancie postupovať podľa § 257 CSP. S poukazom na odôvodnenie rozsudku sa súd prvej
inštancie vôbec nezaoberal prítomnosťou dôvodov a skutkových okolností na aplikáciu uvedenéhozákonného ustanovenia na strane všetkých žalobcov. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania
je § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva súdu. Tam, kde zákon nemôže byť

natoľko kauzistický na postihnutie celej rozmanitosti života, sa právo dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecných podmienok uvedených v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 8.12.2011, sp.zn. II. ÚS 563/2011, žalobcovia uviedli, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých

prichádza do úvahy aplikácia citovaného zákonného ustanovenia, sú prípady so sociálnym aspektom,
keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V týchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní, príp. na iné okolnosti. Uvedené
ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné
zásady pri rozhodovaní o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.1.2010, sp.zn. 2M Cdo 17/2009). V prejednávanej veci by povinnosť náhrady trov konania vo výške
100 % žalovanej by bola bez použitia § 257 CSP neprimerane tvrdou povinnosťou a nezohľadňovala
by okolnosti predmetného sporu. V súdenej veci sú subjektami strán osoby v príbuzenskom vzťahu,
žalovaná sa osobne zúčastnila dedičského konania po poručiteľke Ing. S. P. (Okresný súd Bratislava
IV sp.zn. 65D/670/2009), uzavrela dedičskú dohodu a sama sa výslovne vzdala svojho

zákonného dedičského podielu z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu smrti
poručiteľky 12 144,10 eur s príslušenstvom v prospech svojho brata U. X., pričom nikoho zo zákonných
dedičov vedome neoboznámila s tým, že tento vklad 5 dní po smrti poručiteľky už vybrala. Nechala
zákonných dedičov zaplatiť príslušné notárske poplatky z hodnoty dedičstva, pričom sama vedela, že
uvedené finančné prostriedky sú už v jej dispozícii. Tieto skutočnosti považujú žalobcovia za dôvod

osobitnéhozreteľaspočívajúcivpodieležalovanejnavznikusporuovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.
Sama žalovaná iniciovala predkladanie písomných prehlásení o uzavretí mimosúdnej dohody sporových
strán o predmete sporu, ktorými docielila, že žalobcovia 2/ a 5/ zobrali žalobu späť. Žalobkyňa 6/ je v
dôsledku svojho zdravotného stavu umiestnená v zariadení so sústavnou starostlivosťou. Napriek tomu,
že žalovaná predložila súdu písomné späťvzatie žaloby žalobkyňou 6/, tento právny úkon nemohol byť

urobený určite a vážne vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Žalobkyňa 6/ je starobnou dôchodkyňou,
mesačná výška jej dôchodku nepokryje ani nevyhnutné mesačné náklady s jej umiestnením v zariadení
s poskytovaním potrebnej zdravotnej starostlivosti, žalobkyňa 6/ má podlžnosti voči tomuto zariadeniu vo
výške cca 3 000 eur. Vo vzťahu k nej nemožno rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania považovať
za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané. Žalobkyňa 1/

je starobná dôchodkyňa, vdova, žijúca v domácnosti sama, poberá starobný a vdovský dôchodok vo
výške 648,40 eur, má vážne zdravotné ťažkosti, lieči sa na vysoký krvný tlak, cukrovku, osteoporózu
chrbtice, Parkinsonovu chorobu a iné. Mesačne dopláca na lieky minimálne 50 eur, výdavky na bývanie
má najmenej 170 eur, finančne podporuje brata, žalobcu 3/, ktorý je osamelý a má starobný dôchodok
vo výške 324 eur. Žalobca 3/ má vážne zdravotné problémy s pohybovým aparátom, ako lesník prekonal

niekoľko pracovných úrazov s trvalými následkami a jeho dôchodok nepokrýva jeho základné životné
potreby. Žalobca 4/ je poberateľom starobného dôchodku vo výške 407,50 eur, pravidelne navštevuje
lekára, má zvýšené výdavky súvisiace s chorobou srdca. Vo veci sú u žalobcov dané dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v predmete a charaktere sporu, v zavinení žalovanej na vzniku sporu
a jej podielu na priebehu sporu a v sociálnej situácii subjektov na strane žalobcov, čím sú naplnené

podmienky pre aplikáciu § 257 CSP na odstránenie neprimerane tvrdeného dopadu aplikovaných
všeobecných ustanovení pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 17.10.2018. Uviedla, že
tvrdenia žalobcov sú nesprávne a na vec nie je možné aplikovať § 257 CSP. Zdôraznila, že žalobcovia

na základe vlastného rozhodnutia iniciovali spor pred súdom, pričom hneď po prvom vyjadrení žalovanej
muselo byť žalobcom zrejmé, že žaloba je podaná bez právne relevantných dôvodov. Náklady so
žalobou spojené si žalobcovia zavinili vlastným rozhodnutím pokračovať v konaní. Žalovaná nevidí
dôvod, prečo by žalobcovia nemali niesť zodpovednosť za následky svojho konania, resp. prečo by
tieto následky mala znášať žalovaná. Žalobcovia boli pri podaní žaloby a v konaní právne zastúpený

advokátom, ktorý im mohol a mal ozrejmiť nezmyselnosť žaloby. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.1.2012, sp.zn. 6 M Cdo 5/2011. Na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2008, sp.zn. IV. ÚS 147/08 poukázala žalovaná v
súvislosti so sociálnou a finančnou situáciou žalobcov. Uviedla, že žalobcovia pred súdom nepreukázaližiadne konkrétne skutočnosti a nedoložili žiadne konkrétne doklady preukazujúce ich zlú finančnú
situáciu. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že sú dôchodcovia, opomínajú, že dôchodkyňou je aj žalovaná.
Civilnýsporovýporiadokvyžadujeprerealizáciusudcovskéhomoderačnéhopráva,abyišloovýnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria
na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne
reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť

ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Ustanovenie
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2010,
sp.zn. 2 M Cdo 17/2009). Na strane žalobcov nie sú dané dôvody hodné osobitne zreteľa pre možnosť
aplikácie § 257 CSP.

4. Súdne konanie žalobcov 1/ - 8/ proti žalovanej o zaplatenie 11 658,32 eur s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 4.12.2013 podľa § 82 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdne poriadok v znení neskorších predpisov.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods.
1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §

363 CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a
jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. týkajúci sa nároku

na náhradu trov konania, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Odvolací
súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

8. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470
ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky,
úkony súdu a strán sporu do 30.6.2016 podľa Občianskeho súdneho poriadku ako procesného predpisu
platného a účinného v tom čase. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho

konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola žalovanej doručená dňa 9.4.2014
spolu s vydaným platobným rozkazom č.k. 15Ro/700/2013-43 zo dňa 1.4.2014 a písomným poučením
strany sporu. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením. V

priebehu konania žalovaná písomným podaním zo dňa 27.10.2016, ktoré došlo súdu prvej inštancie
dňa 11.11.2016, vzniesla námietku premlčania odôvodnenú skutkovými okolnosťami veci. Právnej
zástupkyni žalobcov bolo písomné podanie obsahujúce námietku premlčania doručené dňa 18.11.2016.
Žalobkyne 2/ a 5/ zobrali žalobu proti žalovanej späť bez udania dôvodu a ich späťvzatie bolo súdu prvej
inštancie doručené dňa 29.3.2017. Dňa 8.6.2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne

6/ obsahujúce späťvzatie žaloby bez udania dôvodu.

10. V súvislosti so zastavením konania (výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie), ktoré je vždy
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je súd obligatórne povinný rozhodnúť aj bez návrhu o nároku
na náhradu trov konania. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby postupuje súd pri

rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP o zodpovednosti za
procesné zavinenie tohto zastavenia. Daný spor medzi žalobcami a žalovanou má sporový charakter.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie

bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a
stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcov aj na
strane žalovanej. Dôvodnosť podania žaloby sa v tomto prípade posudzuje procesne a bez ohľadu na
to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

11. V danom spore došlo k späťvzatiu žaloby žalobkyňami 2/, 5/ a 6/ pred prvým pojednávaním a pred
meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Súd prvej inštancie v spore správne ustálil, že žalovaná má
proti žalobkyniam 2/, 5/ a 6/ procesný úspech a preto má podľa § 256 ods. 1 CSP proti ním nárok na
náhradu trov konania.

12. Vo veci samej súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie o zaplatenie 11 658,32 eur s príslušenstvom

titulom bezdôvodného obohatenia v sporovom konaní zamietol v celom rozsahu (výrok II. rozsudku
súdu prvej inštancie). Rovnako ako v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žaloby (odsek 10. tohto
odôvodnenia), sporové konanie sa končí a súd obligatórne aj bez návrhu rozhoduje o nároku na náhradu
trov konania. Náhrada trov konania je spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy. Úspech
vo veci, ktorá je predmetom sporu, je určujúcou okolnosťou pre nárok na náhradu trov konania. Zásada

úspechu vo veci upravená v § 255 CSP sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť
úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli a ktoré zodpovedajú podmienkam vymedzeným v § 251
CSP. Úspech vo veci súd skúma čo do právneho základu a čo do výšky priznaného nároku (zásada
zodpovednosti za výsledok - zásada úspechu). Plný alebo čiastočný úspech vo veci, ktorá je predmetom
konania, môže mať žalobca aj žalovaný. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania je

pomer tohto úspechu k neúspechu. Na povinnosť strany nahradiť trovy konania nemá vplyv ani prípadné
oslobodenie strany od platenia súdnych poplatkov podľa § 254 ods. 1 CSP a od tejto povinnosti nie je
možné stranu oslobodiť. Určitou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP. Súd prvej
inštancie v spore správne ustálil, že žalovaná ako úspešná strana v spore má proti žalobcom 1/, 3/, 4/,
7/, 8/ podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania rešpektujúc zásadu zodpovednosti za

výsledok a plný úspech žalovanej.

13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje zákonom stanovenú odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Pre rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania procesný predpis vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok : 1/

dôvody hodné osobitného zreteľa a 2/ výnimočné okolnosti, pričom tieto podmienky bližšie nešpecifikuje.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k
určitej procesnej situácii, pričom aj v týchto prípadoch je však potrebné skúmať či sú alebo nie sú
dané individuálne dôvody na priznanie účinkov právnej normy. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa
z hľadiska § 257 CSP sa považujú v určitých prípadoch aj sociálne dôvody z hľadiska majetkových,

osobných, zárobkových a iných pomerov strán sporu nielen na strane žalobcu, ale aj na strane
žalovaného. V rámci tohto posudzovania je potrebné tiež skúmať okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k
uplatneniu nároku na súde a jej postoj v konaní. Predmetné ustanovenie procesného predpisu neslúži
na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Jeho zmyslom a
účelom je odstránenie neprimeranej tvrdosti na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide

o vedenie súdneho konania a o jeho výsledok.

14. Jediný odvolací dôvod žalobcov 1/ - 8/ proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré
predstavuje z procesného hľadiska rozhodnutie s charakterom uznesenia, predstavuje tvrdenie, že súd
prvej inštancie sa vôbec nezaoberal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prítomnosťou

dôvodov a skutkových okolností odôvodňujúcich aplikáciu § 257 CSP na strane všetkých žalobcov.

15. Za situácie, že ide o náhradu trov konania strán sporu navzájom, že ustanovenie § 257 CSP
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebolo súdom prvej inštancie aplikované a tým
ani posudzované podmienky možnosti jeho aplikácie a výkladu, ktorá skutočnosť vyplýva z výroku

III. rozsudku a jeho odôvodnenia v odsekoch 36. - 39. odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd v
odvolacom prieskume posúdil a hodnotil, či v danom sporovom konaní existujú výnimočné okolnosti
a na strane žalobcov a žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa vzhľadom na sociálne
aspekty, v ktorých sa strany sporu nachádzali v čase začatia súdneho konania ako aj v priebehu konania,resp. či v priebehu konania došlo k ich zohľadniteľnej zmene tak, že výsledok rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania predstavuje na strane žalobcov neprimeranú tvrdosť pri hodnotení spravodlivosti
voči stranám sporu navzájom.

16. Odvolací súd preskúmal obsah vyjadrení strán sporu, obsah listín nachádzajúcich sa v spise,
preskúmal postup súdu prvej inštancie a strán sporu v konaní, správanie žalobcov a žalovanej pred
začatím súdneho konania, dôvody začatia súdneho konania na základe žaloby podanej žalobcami 1/
- 8/ so zohľadnením, že proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nebolo podané

a v týchto výrokoch nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, prihliadol na správanie
žalobcovvkonanísmerujúcekmimosúdnemuriešeniuvecianapostojžalovanej,zisťoval,čiskutočnosti
vyplývajúce zo spisu v konaní pred súdom prvej inštancie dávajú podklad pre záver o možnosti aplikácie
§ 257 CSP a či skutočnosti uvádzané žalobcami v odvolaní, ktoré sa týkajú ich sociálnej situácie,
existovalivčasezačatiasúdnehokonaniaačitietomožnohodnotiťakozhoršenieazmenutejtosociálnej
situácie tak, aby prípadné nepriznanie nároku na náhradu trov konania nespôsobilo nespravodlivosť a

neprimeranú tvrdosť na strane žalovanej.

17. Preskúmaním v rozsahu uvedenom v odseku 16. tohto odôvodnenia odvolací súd uzavrel, že v
danom prípade pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej neboli splnené podmienky podľa §
257 CSP, pretože konkrétny prípad nemá také osobitné okolnosti, ktoré by zakladali jeho výnimočný

charakter. Predovšetkým výnimočný charakter veci nie je založený tým, že žalovaná bola účastníkom
dedičského konania po poručiteľke Ing. S. P., rod. X., zomrelej dňa 3.9.2009, vedeného Okresným
súdom Bratislava IV pod sp.zn. 65D/670/2009, v rámci ktorého bol predmetom dedičstva (ku dňu smrti
poručiteľky) aj zostatok na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 12 144,10 eur vedenej v
Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava. Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX, D not XX/XXXX-

XX zo dňa 10.3.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.3.2010, vyplynulo, že na základe uzavretej
dohody o vyporiadaní dedičstva nadobudli zostatok predmetného vkladu dedičia poručiteľky zo zákona,
okreminýchajžalobcovia1/-8/,dovýškyzákonnýchpodielov,pričomžalovanásasvojhopodieluvzdala
v prospech U. X., narodeného XX.X.XXXX (žalobca 4/). Po tom, čo žalobcovia zistili (marec 2013), že
zostatoknavkladnejknižkevybralazúčtužalovaná5dníposmrtiporučiteľky,podanímzodňa25.4.2013

vyzvali žalovanú na vyplatenie sumy 12 144,10 eur v lehote do 5 dní oprávneným dedičom s tým,
aby žalovaná považovala výzvu za návrh na mimosúdne vyriešenie predmetnej záležitosti. Žalovaná
reagovala na výzvu podaním zo dňa 7.5.2013, v ktorom poprela, že by išlo z jej strany o bezdôvodné
úmyselné obohatenie ako ho kvalifikovali žalobcovia, držby a dispozície s vkladnou knižkou sa ujala
oprávnene a táto kvalifikácia je pri posudzovaní veci z hľadiska plynutia lehôt viac ako priehľadná.

Žalovaná s poukazom na to, že premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je dvojročná
a právna skutočnosť, právoplatnosť dedičského osvedčenia nastala dňa 26.3.2010, t.j. viac ako 3 roky
pred výzvou žalobcov, vzniesla v odpovedi na výzvu námietku premlčania. Odpoveď žalovanej zo
dňa 7.5.2013 predložili žalobcovia ako prílohu žaloby. Vznesenie námietky premlčania žalovanou na
vyplateniezákonnýchdedičskýchpodielovžalobcom1/-8/,ktoréžalovanápreukázateľnevykonalapred

doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 4.12.2013, pričom už pri podaní výzvy a v súdnom konaní od
počiatku boli žalobcovia právne zastúpení, nemožno z objektívneho hľadiska vyhodnotiť ako výnimočné
okolnosti. Žalovaná vzniesla námietku premlčania aj v súdnom konaní. Uplynutie premlčacej doby na
uplatnenie nároku pred súdom bolo základným a podstatným právnym dôvodom zamietnutia žaloby.
Vyhodnotenie, že žalovaná mala výrazný podiel na vzniku a priebehu sporu preto neprichádza do úvahy.

18. Sociálne aspekty postavenia žalobcov 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, ktorými žalobcovia odôvodňovali a
preukazovali v odvolaní dôvody hodné osobitného zreteľa pri uvedení zárobkových, zdravotných a
sociálnych pomerov nemožno v danej veci hodnotiť izolovane voči týmto pomerom na strane žalovanej.
Nepochybne, tak žalobcovia ako aj žalovaná, sú strany sporu v dôchodkovom veku a v tomto ich veku

začalo súdne konanie. Pre záver, že sociálne aspekty strán sporu sa od začatia súdneho konania zmenili
tak, že v prípade existencie výnimočných okolností sporu je potrebné tieto zohľadniť aj pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania, nedáva skutkový stav a tvrdenia strán sporu žiadnu oporu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď odvolací súd uzavrel, že povaha a okolnosti sporu nemajú

charakter výnimočnosti a dôvody hodné osobitného existujúce na jednej strane sporu nemôžu
nerešpektovať pomery druhej strany sporu, pričom podmienky pre aplikáciu § 257 CSP musia byť
splnené súčasne, odvolací súd uvádza, že v danom spore aplikácia citovaného zákonného ustanovenianeprichádza do úvahy a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. je vecne správne aj z hľadiska
procesných noriem o zodpovednosti za zavinenia a o zodpovednosti za výsledok.

20. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcov za nedôvodné a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku III. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O výške tohto nároku rozhodne
podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie pri rešpektovaní zásad
podľa § 251 CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).