Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206443
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6317206443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudkýň JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom AK Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: T. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E. XXX/XX, T., v konaní o zaplatenie 1.054,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 6Csp/130/2017 - 123 zo dňa 10. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 6Csp/130/2017 - 123 zo dňa 10. 04. 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 1.054,62 Eur na istine, sumu 1.184,67 Eur
na úrokoch, úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 1.054,62 Eur, vo výške 25,5 % ročne
od 27. 07. 2017 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej dlžnej sumy
od 27. 07. 2017 do zaplatenia a poplatky vo výške 21,19 Eur. Okresný súd po vykonanom dokazovaní
uviedol, že nárok žalobcu vyplýva zo Zmluvy o úvere konsolidácia, úverový vzťah sporových strán sa
riadi ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), keďže úver je tzv. absolútnym

obchodom. V ostatných otázkach však bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal na
zistenie, že pre nesplácanie stanovených splátok riadne a včas bol žalovaný listom veriteľa zo dňa 24.
06. 2014 vyzvaný na doplatenie dlžných súm, s ktorými bol v omeškaní vo výške 416,- Eur, spolu s
poplatkami vo výške 37,06 Eur a poistným vo výške 18,81 Eur. Na zaplatenie dlžných súm bol vyzvaný v
lehote15kalendárnychdníoddoručeniavýzvy.Listomzodňa11.07.2014bankaoznámilažalovanému,
že pre podstatné porušenie ustanovení zmlúv o úvere sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou

v celom rozsahu ku dňu 11. 07. 2014, a to v celkovej výške istiny 1.054,62 Eur, úrokoch 202,11 Eur,
poplatkoch za upomienky 40,38 Eur a poistnom 18,81 Eur. Celková dlžná suma bola 1.315,92 Eur, ktorú
banka vyzvala žalovaného uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Pohľadávka banky (T. F., a. s.) bola postúpená na žalobcu zmluvou zo dňa 13. 06. 2017. Vzhľadom na
aplikáciuObčianskehozákonníkasúdkonštatovalbeh3-ročnejpremlčacejdoby,ktorázačalaplynúťodo
dňa,keďsapredmetnéprávomohlovykonaťpoprvýraz,čovtomtoprípadeplatilopreomeškanésplátky
predmetného úveru do zosplatnenia, resp. odo dňa zročnosti tej splátky, pre omeškania ktorej sa stal

zročnýmcelýdlh,vzmysle§103OZ-toplatíprezostatokpohľadávky,ktorásastalapredčasnesplatnou
v dôsledku uplatnenia tohto práva veriteľom. 3-ročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa splátky
splatnej dňa 20. 06. 2014 (keďže pre omeškanie predchádzajúcich splátok mohol právo na zosplatnenie
veriteľvyužiťlendosplatnostiďalšejsplátkyvzmysle§565OZ)auplynuladňa20.06.2017.Žalobabolapodaná dňa 27. 07. 2017, teda oneskorene, a preto súd uplatnený nárok žalobcovi nepriznal vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania a žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok napadol odvolaním žalobca v zákonom určenej lehote. Poukázal na všetky odvolacie
dôvody vymenované v ust. § 365 ods. 1 CSP, vyjmúc odvolací dôvod podľa písm. c/ tohto zákonného
ustanovenia.

3. Po odcitovaní bodu 6 napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že zosplatnenie úveru vo svojej podstate

znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok, nejde
teda o odstúpenie od zmluvy, táto ostáva i naďalej v platnosti, avšak došlo k zmene termínu splatnosti
splátok o úvere. To vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik,
resp. zrušenie samotnej zmluvy. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový
vzťah naraz, to znamená v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru. Podľa odvolateľa teda premlčacia doba nezačala plynúť dňa 20. 06. 2014, ako si nesprávne ustálil

súd, ale dňa 27. 07. 2014. Predčasná splatnosť podľa žalobcu nastala dňa 11. 07. 2014, žalovaný si
predmetnú výzvu na splatenie dlžnej sumy prevzal až dňa 16. 07. 2017, bola mu daná paričná lehota
10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Táto žalobcovi zo strany žalovaného uplynula dňa 26.
07. 2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 27. 07.
2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplatnenia lehoty na dobrovoľné plnenie. K premlčaniu by

teda došlo až dňa 28. 07. 2017, to znamená po troch rokoch odo dňa, keď si žalobca mohol prvýkrát
uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

4. V ďalšom namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, konkrétne nedostatočnosť
odôvodnenia, síce s poukazom na viaceré rozhodnutia zaoberajúce sa problematikou riadneho

odôvodnenia súdnych rozhodnutí, avšak bez konkrétnej väzby na daný spor.

5. V bode V. odvolania poukazuje na limity ochrany spotrebiteľa, zdôrazňujúc zásadu rovnosti strán
a neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti spotrebiteľovi - tiež však bez konkrétneho dopadu na
predmetný spor. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

alternatívne zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu označil odvolanie za nedôvodné, majúc za
to, že premlčacia doba uplynula a rozhodnutia Ústavného súdu ČR či Najvyššieho súdu ČR, na ktoré
poukazuje žalobca, nie sú použiteľné pri zastupovaní klienta v SR.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

8. Zo žaloby je zjavné, že si žalobca uplatnil voči žalovanému zaplatenie nárokov, vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere, konkrétne zaplatenia dlžnej istiny, príslušných zmluvných úrokov, úrokov z omeškania,
poplatkov a trov súdneho konania. Žalobca poukázal na neplnenie podmienok zo strany žalovaného
dlžníka, na základe čoho ešte právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého poskytnutého

úveru. Súd prvej inštancie, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným na pojednávaní,
posúdil včasnosť uplatnenia nároku so záverom, že premlčacia doba žalobcovi uplynula skôr, ako bola
podaná žaloba tak, ako to vyplýva z odôvodnenia pod bodom 6 napadnutého rozsudku. Konkrétne
uviedol, že vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 posledná veta OZ aj premlčanie posudzoval podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, vychádzal teda z 3-ročnej premlčacej doby, aplikujúc ust. § 103 OZ, podľa

ktorého, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vychádzal z toho, že 3-ročná premlčacia doba
začala plynúť odo dňa splátky splatnej dňa 20. 06. 2014 a uplynula dňa 20. 06. 2017.

9. Práve začiatok plynutia 3-ročnej premlčacej doby je zásadnou odvolacou námietkou žalobcu. Žalobca

tvrdí, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 20. 06. 2014, ale až dňa 27. 07. 2014, kedy žalobca mohol
prvýkrát uplatniť svoje právo na súde - aj s prihliadnutím na lehotu 10 kalendárnych dní od doručenia
výzvy žalovanému na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom.10. Odvolací súd takýto právny názor žalobcu považuje za nesprávny s poukazom na nasledujúce
argumenty.

11.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12. Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13.Keďžestranysivpredmetnejzmluveoúveredohodlivprípadeneplneniapovinnostídlžníkamožnosť
zosplatnenia celého dlhu (bod 6.2 Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička, dostupná
pôžička-šikovnárezervavnadväznostinabod3.2predmetnejzmluvy),vtomtoprípadetrebavychádzať
z ust. § 103 druhej vety OZ, ktorá je špeciálnou úpravou a z ktorej vyplýva, že v prípade predčasnej

splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá vyvolala
zosplatnenie celého dlhu. Z ustanovenia § 101 OZ vo vzťahu k druhej vete § 103 OZ sa využije len dĺžka
premlčacej doby 3 roky, nakoľko ust. § 103 druhá veta OZ neobsahuje inú úpravu dĺžky premlčacej doby,
pokiaľ zo strany dodávateľa/veriteľa (žalobcu) došlo k využitiu práva na zosplatnenie. V súlade s § 53
ods. 9 OZ a v spojení s § 565 OZ premlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 OZ začne plynúť odo

dňa zročnosti tej splátky, od zročnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá, teda, pre ktorú
došlo k zosplatneniu. V súdenej veci súd prvej inštancie vyvodil, že 3-ročná premlčacia doba začala
plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 20. 06. 2014, ustálil aj moment premlčania, a to deň 20.
06. 2017. Ustanovenie § 103 OZ treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v § 565 OZ v
spojení s § 53 ods. 9 OZ. Lehota na plnenie (ktorá však v zmysle § 53 ods. 9 OZ nemôže byť kratšia ako

15 dní) je len podmienkou pre účinnosť výzvy na zaplatenie celej pohľadávky, nemá vplyv na splatnosť
celej pohľadávky. Táto lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie práva podľa § 565 OZ v zmysle § 53 ods. 9 OZ nemusí bez ďalšieho začať plynúť po tom,
ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace.

14. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25. 06. 2014 je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu (pôvodný veriteľ) upozornil žalovaného s poukazom na § 53 ods. 9 OZ, že ku dňu
24. 06. 2014 je jeho pohľadávka zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti, vyzval ho na
zaplatenie dlhu v lehote 15 dní a súčasne ho upozornil na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pokiaľ
nedôjde k úhrade. Z predloženého „aktuálneho stavu úveru“ je tiež zjavné, že žalovaný plnil určené

splátky do 20. 10. 2013, od 20. 11. 2013 prestal platiť celkom. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s
ust. § 565 OZ teda možno vyvodiť, že k zosplatneniu (vyhláseniu predčasnej splatnosti) úveru dňom 11.
07. 2014 došlo opodstatnene pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 20. 03. 2014 (pokiaľ spotrebiteľ
mešká s tromi po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca je prvá omeškaná splátka), od splatnosti tejto
splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala (stal sa zročným celý dlh), začína plynúť premlčacia doba celého

úveru (§ 565 OZ). Plynutie - a teda aj začiatok plynutia - premlčacej doby teda vyplýva z ust. § 565 OZ
(od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala), nie od termínu zosplatnenia. V zmysle
uvedenéhopotomodvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciesasnámietkoupremlčaniavysporiadal
správne, keď dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, avšak premlčacia 3-ročná doba začala
plynúť už odo dňa splátky splatnej dňa 20. 03. 2014 a uplynula dňa 20. 03. 2017.

15. Pokiaľ v odseku IV. žalobca tvrdí, že daná vec mala byť posudzovaná podľa Obchodného zákonníka,
pretože na ust. § 52 ods. 2 OZ sa vzťahuje zákaz retroaktivity a nie je možné ho aplikovať na vzťahy
vzniknuté pred 01. 04. 2015, odvolací súd poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3M Cdo 14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a sp. zn. 8Cdo 13/2014 zo dňa 28. 05. 2015, v ktorých

Najvyšší súd SR vyslovil, že ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne
vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva,
aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd SR v predmetných rozhodnutiach vyslovil, že
aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01. 04. 2015, právny predpis, ktorého je

súčasťou, nemá prechodné ustanovenia, týkajúce sa tejto novely, a preto sa ich účinnosť vzťahuje aj na
právne vzťahy založené predo dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. Povinnosť aplikovať ust.
§ 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 04. 2015 aj na právne vzťahy vzniknuté pred dňom 01. 04. 2015súdy Slovenskej republiky rešpektujú. V zmysle uvedeného bola potom námietka premlčania vznesená
dôvodne tak, ako ju posúdil aj súd prvej inštancie.

16. Ostatné námietky odvolací súd považuje za nedôvodné, nedostatočne (napriek rozsahu)
konkretizované, a preto nemohli mať vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia. Konkrétne ide o
tvrdenie nepreskúmateľnosti rozhodnutia, s čím odvolací súd nesúhlasí, v napadnutom rozsudku je
dostatočne jasne odôvodnené, prečo súd uplatnený nárok považuje za premlčaný, a to vysvetlením
zisteného skutkového stavu, tak aj zdôvodnením príslušnej aplikácie právnej úpravy.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože zo spisu je

zjavné, že mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).