Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217204410
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217204410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368,
proti žalovanému: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 791,54 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6Csp/88/2017-78 zo
dňa 29.01.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
649,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 649,28 Eur od 26.06.2014 do
zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. čl. 8; §§ 149; 150 ods. 1, 2; 151 ods. 1, 2; 290; 219 ods. 3;
297 písm. b) Civilného sporového poriadku, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 5; 54 ods. 1, 2; 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, §§ 261 ods. 6 písm. d); 497; 502 ods. 1; 503 ods. 2 Obchodného zákonníka,
§§ 1 ods. 2; 9 ods. 2; 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

5. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar aslužby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podmienka v zmluve, a teda aj jej obligatórne náležitosti musia byť formulované jasne a zrozumiteľne,
to znamená, že podmienka pre spotrebiteľa musí byť zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale
že zo zmluvy musí jasne vyplývať aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka
týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami,

aby bol spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z toho pre neho vyplývajú. (viď rozhodnutie SD EÚ C-26/14)

7. Už vo viacerých súdnych rozhodnutiach bol vyslovený názor, že v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z. z. nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len suma predstavujúca
súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné zdôrazniť, že zákon spotrebiteľských

úveroch vyžaduje, aby zmluva spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž
ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Neobstojí úvaha žalobcu, že v danom prípade postačuje odkaz na obchodné podmienky, keďže úmysel
zákonodarca zreteľne vyjadril v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k), kde vyjadril, že za imanentnú súčasť
zmluvynutnemusíbyťpovažovanáajtátonáležitosť.Vyjadrenietohtoúdajavobchodnýchpodmienkach

jednostranne vydaných žalobcom, naviac bez jeho reálneho číselného uvedenia.

8. V predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010
Z. z., nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, teda musí okrem iného preukázať, že zmluva

má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Nepostačuje, ak je v
zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je potrebné uviesť aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať
za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím
úverumusíveriteľovizaplatiť.Vdôsledkuchýbajúcichvyššiecitovanýchobligatórnychnáležitostízmluvy

o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Z hľadiska naplnenia princípu transparentnosti, ktorý je pri posudzovaní zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách zásadným (viď tiež rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-96/14 a C-26/13),
nemožno ani uvedenie údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j)

citovaného zákona považovať za dostatočné, resp. nezodpovedá transparentnému vyjadreniu celkovej
čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keďže v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov v sume
895,89 Eur a úplne drobným písmom pod náležitosťami zmluvy je spomenuté, že celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Tento údaj je nepostačujúci,
nakoľko podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. medzi základné náležitosti zmluvy patrí

aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a teda tento údaj musí byť vyčíslený a nie
je možné používať iba odkaz na súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Koniec
koncov je tento údaj vyjadrený dokonca v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska transparentnosti
ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, pretože len púhy súčin počtu splátok (72) a výšky anuitnej splátky (26,62 Eur) je vo vyššej

výške (1.916,64 Eur) ako suma výšky úveru 800 Eur a celkových nákladov vo výške 895,89 Eur ako
je reálne uvedená v zmluve. Ani prípadná argumentácia žalobcu, že do celkových nákladov úveru
sa nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie úveru (koniec koncov, ktorého uzavretie žalobca
písomnou zmluvou v zmysle ustanovenia § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka ani nepreukázal)
neobstojí, nakoľko opäť ani matematický súčin počtu splátok vyjmúc zo splátky žalobcom poukazované

poplatky za nepovinné poistenie úveru nezodpovedá transparentnému vyjadreniu celkovej čiastky
požadovanej zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. a sume uvádzanej
v zmluve.

10. Nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytnuté prehľadné

informácie o úvere bez použitia kalkulačky, využitia matematických operácií a nezrozumiteľných údajov,
z ktorých nie je zrejmá výška splátok, resp. jednotlivé položky, z ktorých pozostáva splátka a v
neposlednom rade nie je zrejmé, aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo je pri
spotrebiteľovi jeden z najpodstatnejších údajov (údaj o tom, koľko si požičal a koľko celkovo zaplatí), atď.11. Aj z rozpisu predloženého aktuálneho stavu úveru nevyplýva, že by žalobca preukázal relevantnosť
údajov uvedených v zmluve, teda transparentnosť údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, celkovej výške nákladov spotrebiteľa v korelácii s výškou a počtom splátok, v ktorých by bol,
resp. nebol zahrnutý poplatok za poistenie a v konečnom dôsledku aj výškou uvedenej RPMN, ktorej
predpoklady vychádzajúc z doslovného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.
neboli naplnené. Pokiaľ poistenie nemalo byť súčasťou celkových nákladov ako to argumentuje žalobca
odkazom na ustanovenie, potom nie je zrejmé, z čoho mala pozostávať mesačná splátka, a teda

táto skutočnosť len potvrdzuje opodstatnenosť zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľskýchúverochsnutnosťouuvedeniarozpisu,zčohopozostávajednotlivásplátka,čovdanom
prípade naplnené nebolo.

12. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj
ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Údaj

o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť
úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.) je v porovnaní s
obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu

pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zák. č. 129/2010 Z.z. uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere
údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle tohto ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný
kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia,

tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá
dňa 09.05.2013, pričom údaje o priemernej RPMN za 4. štvrťrok r. 2012 boli zverejnené MF SR dňa
31.01.2013. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému bol poskytnutý úver
800 Eur so splatnosťou 72 mesiacov (t.j. 6 rokov).

13. Súčasťou zmluvy je v časti 2 bode 4 ustanovenie, podľa ktorého klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára
s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ
je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými
mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky, najviac však vo výške

prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky Banky.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § ust. 551 Občianskeho zákonníka
(5. oddiel 1. hlavy 8. časti OZ - zabezpečenie záväzkov) a aj zo samotnej formulácie uvedeného
ustanovenia je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených údajov o

priemernej RPMN za 4. štvrťrok 2012 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so
zabezpečením alebo lízing vo výške do 1.500 Eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov
26,91 %. Kým nesprávne uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve
uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne „preplatí“ viac, ako deklaruje
dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v

zmluveuvedenávyššia,akovskutočnostije(tzn.akdodávateľvzmluvedeklaruje,žepriemernáhodnota
RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). Ak ale zmluva obsahuje aj údaj o RPMN
a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená
vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku
tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v

priemere s vyššou RPMN a teda že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je. To
môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru. Žalobca v
zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 26,96 %, čo je zjavne údaj nesprávny a uvedený
v neprospech spotrebiteľa. V zmluve bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech

spotrebiteľa, čo je ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez
poplatku (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.). Aj keď ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b)
zákona č. 129/2010 Z.z. výslovne spomína nesprávne uvedenú RPMN a nie priemernú RPMN, podľa
názoru súdu aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov je ročnou percentuálnou mierou nákladov.Navyše ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje neuvedenie
RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, keďže nesprávne uvedenie priemernej RPMN môže
z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie

akoneuvedenieRPMN.ZmyslomuvádzaniapriemernejRPMNvzmluváchospotrebiteľskýchúverochje
to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej
RPMNobdobnýchúverovnatrhuvyhodnotiť,čipredmetnýúverjealeboniejepreňhovýhodný.Pokiaľby
zmluva obsahovala len údaj o RPMN (a nie údaj o priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť
len to, aké sú jeho celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z

celkovej výšky spotrebiteľského úveru, avšak nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom
na trhu s úvermi.

15. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem
iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri

poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý
je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v
textoch všeobecných podmienok, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor
spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

16. Keďže neuvedenie, resp. netransparentné uvedenie obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere môže
spochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku,súdprvejinštanciepovažovalvzmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu

649,28 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur a
zaplatil sumu 150,72 Eur, teda rozdiel predstavuje 649,28 Eur. Uvedenú sumu súd prvej inštancie priznal
žalobcovi spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške, odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru,
teda od zosplatnenia úveru 26.06.2014. Súd prvej inštancie teda zaviazal žalovaného len k zaplateniu
tejto istiny a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

18. Výrok o trovách konania odôvodnil sú prvej inštancie právne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

19. Konštatoval, že žalovaný bol v spore procesne úspešnejší. Žalobca požadoval priznanie sumy

791,54 Eur, úroky vo výške 235,04 Eur, úroky vo výške 750,57 Eur, úroky vo výške 29,50 % ročne z
791,54 Eur od 16.5.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 791,54 Eur
od 16.5.2017 do zaplatenia a súd mu priznal sumu 649,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
od 26.06.2014 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nakoľko v spore úspešnejší žalovaný
nepožadoval priznať náhradu trov konania, ani mu zo spisu tieto nevyplývajú, súd prvej inštancie mu

náhradu trov konania nepriznal.

20. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca.

21. V odvolaní poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15, na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 11Co/39/2016 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
3Cdo/146/2017 a uviedol, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z dôvodovej správy k zákonu č.

129/2010Z.z.vžiadnomprípadenevyplýva,žebyzámeromzákonodarcubolo,abyustanovenie§9ods.
2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici 2008/48/ES, teda to, aby zmluva o
úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky.
Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej
správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od

toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v rozsudku NS SR, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových
právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenietoho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo

vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

22. Žalobca tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017, sp.
zn.: 16Co/208/2017 a ďalej namietal, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške

(26,62 Eur), počte (72 mesačných splátok) a termíne (k 09. dňu v mesiaca, počnúc dňom 09.06.2013
do 09.05.2019) jednotlivých splátok. Preto zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez
poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom
na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak
sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa.

23. Rovnako tak žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd poukazuje už na judikatúrou
prekonané rozhodnutia súdov, pričom nijakým spôsobom nereflektuje na rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn.: 11Co/39/2016, ktorý je jeho odvolacím súdom, ako ani na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

24. Podľa názoru súdu však v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. j) citovaného zákona, nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN. Žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru, úrokov a poplatkov, teda musí
okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver nepovažoval za bezúročný a
bez poplatkov. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len hodnota RPMN, keď

zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť aj všetky predpoklady
použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre spotrebiteľa, nakoľko
zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi zaplatiť. V dôsledku
chýbajúcich vyššie citovaných obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je teda potrebné
poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Pokiaľ sa týka celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť žalobca uviedol, že celkovú čiastku
úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom,
pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 2. Údaj o výške
poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad

súdu je, podľa právneho názoru žalobcu, šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom.
Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy
jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bol

žalovaný na uvedenú skutočnosť upozornený priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami
úveru (článok 2, bod 2.1 zmluvy o úvere).

26. Nie je jasné, na základe akých skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobcom uvedená
priemerná hodnota RPMN vo výške 26,96% je zjavne nesprávny údaj. Súd prvej inštancie uviedol, že

priemernáhodnotaRPMNje26,91%,čojevšakúdajzjavnenesprávny.Súdtentoúdajudávanesprávne,
nakoľko uvádza, že vychádza z údajov pre úvery so zabezpečením alebo lízing. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že ani jeden z týchto súdom uvádzaných spotrebiteľských úverov nie je tým úverom,
ktorý uzatvoril žalobca a žalovaný. Súdu zrejme uniklo pozornosti, že sa v danom prípade jedná o
údaj „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 Eur vrátane", pri ktorom

je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 26,96%, ktorá korešponduje s údajom uvedeným v
zmluve. Samotná skutočnosť, že v zmluve o úvere je dohodnutý zákonný zabezpečovací inštitút, ktorým
je dohoda o zrážkach zo mzdy si v žiadnom prípade nemožno zamieňať so zabezpečeným úverom. V
súvislosti s názorom súdu o aplikácii priemernej RPMN pre zabezpečené úvery na prejednávaný prípad
má žalobca za to, že uvedený postup súdu nie je správny, a ide o nesprávne právne posúdenie veci

(Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z. o predkladaní údajov veriteľmi
poskytujúcimi spotrebiteľské úvery; príloha č. 1 bod. 7, opatrenie NBS č. 9/2016). Súd prvej inštancie
v rozpore s uvedenými ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010
Z. z. ako aj v zmysle Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 9/2016 uviedol, že na predmetný úver savzťahuje priemerná výška RPMN bánk použitá pri zabezpečených spotrebiteľských úveroch. Nakoľko
pri uvedenej zmluve nebola na zabezpečenie úveru uzavretá záložná zmluva k nehnuteľnosti, a ani
zmluva o zabezpečení prevodu práva na veriteľa, podľa právneho názoru žalobcu, súdom prezumované

skutočnosti týkajúce sa výšky priemernej hodnoty RPMN, nemôžu obstáť.

27. Podľa žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Súd prvej
inštancie nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil práva žalobcu vychádzajúce z
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je nevyhnutné uviesť, že ako vyplýva z judikatúry, napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu
spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti (NS ČR, sp. zn.:
23Cdo/1201/2009). Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu
poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto
prípadochzbavenýakejkoľvekzodpovednostipreduzatvorenímzmluvnejpovinnostidôkladnenavzájom
zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod

oslobodiťspotrebiteľaodpovinností,ktorémuukladázmluvasrovnocennýmpartnerom,aksaksplneniu
tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. V tomto prípade ide, pod zámienkou
narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom
zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD k narušeniu princípu rovnosti strán konania, a
legitimita takýchto legislatívnych „úsluh" slabším zmluvným stranám sa odvodzuje od predpokladu, že sú

na trhu znevýhodnení silnejším ekonomickým postavením ich spolu kontrahenta, t.j. dodávateľa. Súdy
sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, i ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v
žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca
uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.

28. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 01.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

31. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

32. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

33. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

34. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkovýchzáverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

35.Podľaustanovenia§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ)platného
a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

37. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

39. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

40. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

41. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

42. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného
a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o

prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

44. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.45. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť

obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

46. Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú

vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

47. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

48. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

49. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

50. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

51. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej

inštancie dňa 04.12.2017 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu, prípadne rozsudku na
zaplatenieistiny791,54Eur,úrokovvovýške235,04Eur,úrokovvovýške750,57Eur,úrokovzozostatku
nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 791,54 Eur vo výške 29,50 % ročne zo sumy 791,54 Eur od 16.05.2017 do
zaplatenia,úrokovzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy791,54Eurod16.05.2017dozaplatenia,
súdneho poplatku vo výške 47,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 144,70 Eur.

52. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová
banka a.s. a žalovaným bola dňa 09.05.2013 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou
ktorej sú všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Žalobca nadobudol
pohľadávku voči žalovanému titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 uzatvorenou

medzi Poštovou bankou a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION a.s. ako
postupníkom.

53. Na základe zmluvy bol žalovanému právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške 800,-
Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach podľa zmluvy, výška každej

splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. V prípade,
akideopoisteniedobrovoľnévoformedoplnkovejslužby,takétopoisteniesanezapočítavadocelkových
nákladov úveru (§ 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z.). V dobe uzatvorenia zmluvy žalovaný splatil svojzáväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené
splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“.

54. Pred zosplatnením bol zo strany žalobcu uplatnený postup podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a žalovanému bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. Žalovaný nevykonal
úhradu do 15 dní od doručenia upozornenia, preto banka pristúpila k zosplatneniu.

55. Žalobca si v žalobe uplatnil úroky a úroky z omeškania, a to úrok od 16.05.2017 (deň nasledujúci

po dni vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru 15.05.2017). Do času 15.05.2017 sú úroky (aj zmluvné aj
sankčné)vyčíslené,atotakto:zaobdobieoduzavretiazmluvydovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru
ako položka Aktuálneho stavu úveru - Pohľadávkový účet úroky a za obdobie od vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru do vyhotovenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 15.05.2017 ako položka Aktuálneho
stavu úveru - Úroky na účte ČR (čerpanej rezervy). Žalobca mal za to, že nárok na zmluvné úroky aj
úroky z omeškania mu vznikol už skôr, nie až od 15.05.2017. Tento dátum je výlučne dňom, od ktorého

si žalobca uplatňuje nárok na úroky percentom, a nie vyčíslením úrokov.

56. Žalobca k žalobe pripojil Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017,
listinu Aktuálny stav úveru ku dňu 15.05.2017, Podací hárok č. EPH002553511, doručenku zásielky
adresovanej žalovanému, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - dostupnápôžička - šikovná

rezerva účinné od 19.07.2012, Predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, sadzobník poplatkov
platnosť od 01.01.2013, Podací hárok č. EPH002553511 - 2x, Upozornenie - Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru zo dňa 09.06.2014, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 23.06.2012, Výzvu
na úhradu dlžnej sumy zo dňa 27.06.2014, zmluvu o úvere dostupnápôžička, Zmluvu o postúpení
pohľadávok uzatvorenú dňa13.06.2017 medzi poštovou bankou a.s. a BENCONT COLLECTION a.s.

57. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

58. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu listom zo dňa 27.07.2017, aby sa vyjadril k možnému právnemu
posúdeniu veci podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s všeobecnou trojročnou

premlčacou dobou.

59. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie vo veci na deň 29.01.2018, na ktorom vyhlásil napadnutý
rozsudok.

60. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

61. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 09.05.2013
uzatvorená uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Právny predchodca
žalobcu vystupoval ako dodávateľ pri poskytovaní úveru, keďže poskytovanie úverov tvorilo predmet

jeho podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný sa nachádzal v pozícii spotrebiteľa.

62. Tak ako to správne zistil súd prvej inštancie, zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, a to náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, ďalej v zmluve absentujú predpoklady pre výpočet RPMN, celková čiastka, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je tiež nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN.

63. Zo zmluvy tiež vyplýva, že súčasťou zmluvy (časť 2 bod 4) je Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa
ust. § 551 Občianskeho zákonníka.

64. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že z obsahu zmluvy nie je vôbec zrejmé,
z akých vstupných údajov sa pri výpočte RPMN vychádzalo (ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010

Z. z.). Tento nedostatok spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.
a to, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov, ak zo zmluvy vôbec nie je
zrejmé, aké vstupné údaje (predpoklady) použil veriteľ pri výpočte údaja o RPMN. Ide pritom o jeden z
najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie.65. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.

Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN
ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť
úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere

nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

66. Vo vzťahu k absencii údajov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., odvolací
súd konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15,
v rámci ktorého sa Súdny dvor EÚ vysporiadáva s otázkou obligátórnych náležitostí zmlúv o úvere
uzatváraných v súlade so Smernicou 2008/48, konkrétne s čl. 10 ods. 2 písm. h), a tiež s bezúročnosťou

a bezpoplatkovosťou úverov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z predmetného rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade
je však potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako

taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s uvedeným Súdny dvor
EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa
nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z.

67. Pokiaľ ide o absenciu údaja podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 z. z., odvolací

súd k odvolacím námietkam žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie považoval predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov tiež z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje v zmysle tohto ustanovenia
ani údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje drobným písmom
pod náležitosťami zmluvy, že „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov
spojených s úverom“, pričom ako celková výška nákladov je v zmluve uvedená suma 895,89 Eur.

Nezodpovedá princípu transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytované prehľadné
informácie o úvere, teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá predstavuje údaj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený udaj musí byť spotrebiteľovi zrejmý zo zmluvy a to
bez použitia kalkulačky, resp. matematických operácií. Zároveň súdu nie je zrejmý výpočet celkovej
výšky nákladov v sume 895,89 Eur, keďže vynásobením počtu splátok, t.j. 72 a výšky mesačnej splátky

26,62 Eur dostaneme sumu 1 916,64 Eur, čo nezodpovedná tvrdeniu v zmluve, že celkovú čiastku úveru
predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov, t.j. 800 Eur + 895,89 = 1 695,89 Eur.

68. K odvolacej námietke žalobcu, že v zmluve ním uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN vo výške
26,96% je správny, odvolací úd konštatuje, že zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN.

Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť
úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu
s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii
podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ tak musí v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y/

zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom
úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok,
resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 09.05.2013, pričom údaje

o priemernej RPMN za 4. štvrťrok r. 2012 boli zverejnené MF SR so stavom ku dňu 31.12.2012.
Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanému mal byť poskytnutý úver 800 Eur
so splatnosťou 72 mesiacov, teda 6 rokov.

69. Priamo súčasťou zmluvy je ustanovenie (bod 4), podľa ktorého podpisom tejto zmluvy uzatvárajú

zmluvnéstranydohoduozrážkachzomzdypodľa§551Občianskehozákonníka,ktorájezabezpečením
pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s príslušnými ustanoveniami
obchodných podmienok pre úver.70. Podľa Ministerstvom financií SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 4. štvrťrok 2012 bola
priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením vo výške do 1.500 Eur vrátane
so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov 26,91 %. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota

RPMN je 26,96 %, čo je zjavne údaj nesprávny, zodpovedajúci tzv. ostatným spotrebiteľským úverom.
Vzhľadom na obsah úverovej zmluvy a povahu úveru správne mal byť v zmluve uvedený údaj platný
pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške do 1 500 Eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od
5 do 10 rokov, čo znamená že ako priemerná hodnota RPMN mal byť v zmluve uvedený údaj 26,91 %.
Takýto nesprávny údaj je pre spotrebiteľa zavádzajúci, keďže prezentuje inú priemernú hodnotu RPMN

ako pre daný typ úveru v skutočnosti platila. Aj uvedenie takéhoto nesprávneho údaja v neprospech
spotrebiteľa spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

71. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že absencia čo i len jednej obligatórnej
náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo
nesprávne uvedenie RPMN má podľa ustanovenia § 11

ods. 1 písm. b), d) za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

72. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne považoval žalobu žalobcu za dôvodnú iba v
rozsahu zaplatenia nevrátenej časti istiny vo výške 649,28 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % ročne z tejto sumy od 26.06.2014 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do zaplatenia.

Čo do zvyšku súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

73. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá správne rozhodnutie vo výroku o trovách konania.
V spore bol úspešnejší žalovaný, tento však nežiadal priznať trovy konania a ani mu žiadne trovy
nevznikli.

74. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

75. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V
odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).