Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615205302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2615205302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Ing. Juraj Lopatník , Borský Svätý
Jur, č. 149, IČO: 40 763 030, zastúpený: Hagyari & PARTNERS, s.r.o. Vlčkova 8/A, Bratislava, proti
žalovanému: Obec Čáry, M. Kollára 53, Čáry, IČO: 00 309 486, zastúpený: JUDr. Agatou Džačovskou,
advokátkou, Hviezdoslavova 315, Senica, o zaplatenie 77.695,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 6Cb/22/2015 - 181 zo dňa 28. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu
77.695,42 eur s 9,05% úrokom z omeškania od 02.06.2015 do zaplatenia zamietol.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, v ktorom žalobca poukazoval na to,
že ako výherca verejného obstarávania uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo na dodávku a montáž
prác pre stavbu „Rekonštrukcia verejného osvetlenia - Čáry“ v znení Dodatku č. 1 zo dňa 11.02.2013.

Podaním zo dňa 03.06.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že od Zmluvy o dielo ustupuje z dôvodu
neodsúhlasenia verejného obstarávania Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou (SIEA), ktorá
mu doporučila vyhlásiť nové verejné obstarávanie. Žalobca mal za to, že zo strany žalovaného došlo k
nedôvodnému a tak neplatnému odstúpeniu od Zmluvy, čím žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého
zisku, ktorú si uplatňuje voči žalovanému vo výške žalovanej istiny s prísl. vaný porušil svoju povinnosť
zo záväzkového vzťahu, nakoniec ani s iným dodávateľom Zmluvu neuzatvoril.

3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Od zmluvy odstúpil dňa 03.06.2013, čo bolo
v čase, keď už mali práce byť vykonávané. Žalobca s odstúpením od zmluvy súhlasil, preto sa
aj následne prihlásil ako predseda do výberovej komisie verejného obstarávania na modernizáciu
verejného osvetlenia žalovaného. Verejné obstarávanie bolo vyhlásené na ten istý predmet diela, na aký
bola pôvodne uzatvorená i zmluva so žalobcom. Po tom, ako žalobca zistil, že najvýhodnejšia ponuka
nie je od jeho firmy, vzdal sa funkcie predsedu výberovej komisie. Žalobu považoval za neopodstatnenú
s tým, že nárok, ktorý si žalobca ako ušlý zisk v konaní uplatňuje je v rozpore so zák. č. 18/1996 Z.z. o

cenách, je neprimeraný a nie je podložený ani žiadnymi dôkazmi.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi , konkrétne so Zmluva o dielo, jej Dodatkom č. 1, Oznámením, Vyjadrením Úradu preverejné obstarávanie , Dodatkom č. 2 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,
Oznámením záverov administratívnej kontroly a záznamom z administratívnej kontroly, výpisom z
uznesenia obecného zastupiteľstva konaného dňa 05.02.2010, Uznesením č. 1 zo zasadnutia obecného

zastupiteľstva , Všeobecne záväzné nariadenie obce Čáry č. 3/2009, Výzvou na predkladanie ponúk,
ZápisnicouzriadnehozasadnutiaobecnéhozastupiteľstvaobceČáryzodňa05.02.2010,vypočulstrany
sporu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

5. Dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom preukázalo, že žalobca ako zhotoviteľ a

žalovaný zastúpený starostom ako objednávateľ podpísali dňa 11.2.2013 na základe jej podpísaniu
predchádzajúcemu verejnému obstarávaniu Zmluvu o dielo na dodávku a montáž prác pre stavbu
„Rekonštrukcia verejného osvetlenia - Čáry“, cena diela bola dohodnutá vo výške 165.347,32 €.
Dodatkom č. 1 ku Zmluve o dielo sa upravil čas plnenia tak, že termín začatia realizácie prác bol
dohodnutý dňom 1.3.2013 a termín dodania svietidiel dňom 31.3.2013

6. Súd prvej inštancie pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku aplikoval právnu
úpravu uvedenú v § 1 ods. 2, § 261 ods. 1,2,3 Obchod. zák., podľa ktorých vzťah medzi stranami sporu
posudzoval ako vzťah obchodný a následne s poukazom na § 536 ods. 1 Obchod. zák. vzťah, z ktorého
si žalobca uplatňoval náhradu škody vo forme ušlého zisku kvalifikoval ako plnenie zo Zmluvy o dielo.
Zároveň vzal do úvahy i právnu úpravu vyplývajúcu zo zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 9

ods. 2 písm. e/ zák. č 138/1991 Zb. o majetku obcí a ust. § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák., ktorú aplikoval
na posúdenie platnosti samotného právneho úkonu.

7. Základom pre rozhodnutie vo veci teda bolo prejudiciálne určenie platnosti či neplatnosti Zmluvy
o dielo v znení Dodatku, ktorú stany sporu medzi sebou uzatvorili dňa 11.02.2013. Zmluva o dielo je

úkon vykonaný Obcou Čáry - žalovaným, ktorý pre svoju platnosť vyžaduje splnenie podmienok daných
zákonom, a iba pri ich dodržaní môže vzniknúť platne konkrétny zmluvný vzťah. Súd vychádzal z ust.
§ 11 ods.4 písm.a/ zák. č. 369/1990 Zb. a § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. , ktoré v rozhodnutí citoval
a podľa ktorých postupoval. Skutkový stav zistený súdom vo veci preukázal, že obecné zastupiteľstvo
obce Čáry dňa 11.12.2009 schválilo Všeobecné záväzné nariadenie č. 3/2009, ktorým určili zásady

hospodárenia a nakladania s majetkom obce Čáry. Podľa čl. II./II a, bod. 6 tohto nariadenia schváleniu
obecným zastupiteľstvom podlieha aj nadobúdanie hnuteľných vecí, jednotlivej veci, resp. súboru vecí
tvoriacich jeden funkčný celok v hodnote nad 1.700,- €. V ostatných prípadoch rozhoduje starosta obce.
Súd nemal preukázané, že by Zmluva o dielo a jej dodatok boli schválené obecným zastupiteľstvom,
čo vyhodnotil ako skutočnosť preukazujúcu, že medzi stranami sporu nedošlo k prejavu vôle, ktorý by

bol spôsobilý založiť platný právny vzťah a teda zo strany žalovaného nedošlo k uzatvoreniu Zmluvy
o dielo, z ktorej si žalobca nárok na náhradu ušlého zisku uplatňuje, úkon bez schválenia obecného
zastupiteľstva v danom prípade obec nezaväzuje. Na doplnenie tohto konštatovania prvoinštančný súd
ešte odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 389/08 zo dňa 01.04.2009, ktoré sa týka
ochrany majetkovej základne obce s prioritou plnenia verejných úloh a zdôraznil, že zák. č. 25/2006 Z.z.

o verejnom obstarávaní neumožňuje voči obce vyvodiť konzekvencie, zmluva o dielo nie je uzatvorená
podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale podľa Obchodného prípadne Občianského zákonníka, jej
uzatvorenie nemožno viazať na úkony vykonané pred jej uzatvorením, pod ktoré sa radí samotný
priebeh verejného obstarávania, informácia , úkony obecného zastupiteľstva vykonané následne po
jej uzatvorení, akými sú napr. schválenie rozpočtu obce. Podmienkou platného uzatvorenia zmluvy jej

schválenie obecným zastupiteľstvom, k čomu nedošlo, preto súd nepovažoval za potrebné sa už ďalej
zaoberať otázkou neplatného odstúpenia od zmluvy, ktorú posúdil a vyhodnotil ako neplatný právny
úkon. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok
na ich náhradu v celom rozsahu.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie (č.l.186) a žiadal,
aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V odvolacích dôvodoch, ktoré založil na právnej úprave uvedenej v § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ C.s.p. uviedol, že Obec Čáry ako verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zák. č.
25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, účinného v čase vyhlásenia verejného obstarávania, vyhlásila

verejné obstarávanie na zákazku „Rekonštrukcia verejného osvetlenia - Čáry“. Obecné zastupiteľstvo
schválilo súťažné podklady vrátane návrhu zmluvy o dielo a následne bol vykonaný proces verejného
obstarávania. Komisia zriadená za účelom vyhodnotenia informácií, ktoré sa týkali ponúk ostatných
uchádzačov prijala ponuku žalobcu, o čom bola spísaná i zápisnica, voči čomu členovia komisienámietky nevzniesli, ani nerozhodli o zrušení verejného obstarávania a tak starosta obce zmluvu so
žalobcom ako úspešným uchádzačom bez ďalšieho schvaľovania obecným zastupiteľstvom podpísal.
Ak obecné zastupiteľstvo schválilo podklady súťaže, predpokladanú hodnotu zákazky ako i návrh

zmluvy, už nemá kompetencie meniť podmienky zmluvy prípadne ju neschváliť a obec, ako verejný
obstarávateľ je povinná závery komisie akceptovať. Úvahy verejného obstarávateľa o tom, čo má
byť predmetom zákazky, za akých podmienok musia prebehnúť ešte pred zadaním zákazky, čo je
v prípravnej fáze verejného obstarávania a nie až po identifikácii ponuky pred uzatvorením zmluvy
s úspešným uchádzačom, odvolávajúci sa považuje za nelogické. Ak obecné zastupiteľstvo schváli

súťažné poklady k zadaniu zákazky, súčasťou ktorých je aj návrh samotnej zmluvy o dielo, ktorý žiaden
z uchádzačov nemôže meniť, nie je potrebné po vyhodnotení ponúk a identifikácii úspešnej ponuky opäť
schvaľovať ten istý návrh zmluvy, ktorý už raz schválilo, ako i cenu ponuky úspešného uchádzača, ktorá
vychádza práve z podkladov nastavených obecným zastupiteľstvom. Okrem toho komisia, ktorá bola za
týmto účelom zriadená je poradným orgánom verejného obstarávateľa, samotné vyhodnocovanie ponúk
nie je správnym konaním a zákon o verejnom obstarávaní ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť

uzavrieť zmluvu s úspešným uchádzačom, neumožňuje meniť návrh Zmluvy predložený v rámci
súťažných podkladov a už vôbec nie zrušiť verejné obstarávanie s výnimkou, ak by boli dané dôvody
na jeho zrušenie, ako predpokladá zákon o verejnom obstarávaní. Zároveň poukázal na to, že podľa §
6 ods. 1 písm. b/ zákona o verejnom obstarávaní je verejným obstarávateľom obec, nie zastupiteľstvo,
či štatutárny orgán, preto otázka vnútorného fungovania verejného obstarávateľa resp. vymedzenie

kompetencií medzi jednotlivými orgánmi mestskej samosprávy je vo vzťahu k verejnému obstarávaniu
internou záležitosťou, na ktorú nemôže byť prihliadané. Odvolávajúci sa žalobca ešte zdôraznil, že
starosta obce sám uviedol, že zmluvu o dielo, ktorá je predmetom tohto sporu sa nepredkladá na
schválenieobecnémuzastupiteľstvu,takátopovinnosťnevyplývazozákona,nejednásaomajetokobce,
preto nevidí dôvod ju predkladať na schválenie. Ak by mal byť akceptovaný záver prvoinštančného súdu,

tak podľa názoru žalobcu by sa na všetky zmluvy podpísané uchádzačmi verejných obstarávaní malo
nazerať ako na nulitné úkony.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.11.2017 (č.l. 195), ktorý žiadal
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca sám potvrdil svoju osobnú účasť na

novom verejnom obstarávaní, akceptoval zánik zmluvy o dielo , ktorá je predmetom sporu a podaním
žaloby sa snaží získať iba finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok.

10. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané s výzvou na podanie odvolacej repliky žalobcovi
prostredníctvomjehoprávnehozástupcu,ktorývýzvudňa11.04.2018(č.l.196)prevzal,odvolaciurepliku

v súdom stanovenej lehote nepodal.

11. Po vykonaní príslušných procesných úkonov bol spis dňa 22.05.2018 doručený odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní.

12. Počas odvolacieho konania bolo dňa 18.06.2018 prvoinštančnému súdu doručené oznámenie
o zmene právneho zastúpenia žalobcu (č.l. 202), ktoré podanie bolo doručené odvolaciemu súdu
dňa 22.06.2018. Dňa 27.06.2018 bolo odvolaciemu súdu prostredníctvom prvoinštančného súdu
doručené oznámenie žalobcu o tom, že dňom 21.05.2014 (zrejme malo byť správne 2018ň odvoláva
plnomocenstvo udelené pôvodného právnemu zástupcovi.

13. Dňa 08.01.2019 bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie o zmene právneho zastupcu i u
žalovaného.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §
384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.),
odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§
380 ods.2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a
ktoré Oodvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. f/,h/ C.s.p. ale bez ich bližšieho vymedzenia.

17. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,

v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak
nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i

dôležitosti. Odvolací súd existenciu tohto odvolacieho dôvodu nemal z rozhodnutia za preukázanú, preto
na tento odvolací dôvod neprihliadal. .

18. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods.1 písm h/ C.s.p., podľa ktorého
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd

uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Odvolací súd vzhľadom na tento odvolací argument vyzval žalovaného, aby odvolaciemu súdu
poskytol dôkaz o tom, že zmluva o dielo, ktorej neplatné odstúpenie žalobca namieta a uplatňuje si
z tohto titulu nárok na zaplatenie ušlého zisku, bola podľa zák.č. 211/200 Z.z. o verejnom obstarávaní

zverejnená. Žalovaný odvolaciemu súdu oznámil, že dôkaz, ktorým by súdom požadovanú skutočnosť
preukázal nemá ani ním nedisponuje (č.l. 218).

20.Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil s konečným záverom prvoinštančného súdu
založenom na nedôvodnosti samotnej žaloby, ale v rámci svojej prieskumnej činnosti dospel k názoru, že

navecsavzťahujeustanovenieprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanínebolopoužitéaje
pre rozhodnutie veci podstatné, teda vychádzal z iných právnych záverov, ktorými sa prvoinštančný súd
vrozhodnutínezaoberal, vyzvalvkonanípredsúdomprvejinštancieneúspešnéhožalobcuižalovaného
podľa § 382 C.s.p vyjadriť sa k ust. § 47a Obč. zák. v spojení so zák. č. 211/2000 Z.z,, keďže zmluva
o dielo, ktorú dňa 11.02.2013 obe strany tohto sporu uzatvorili, nebola povinne zverejnená (č.l. 225).

Uvedenou výzvou odvolací súd sledoval rešpektovanie princípu predvídateľnosti rozhodnutia v spojení
s tým, aby jeho vydaním nedošlo k prekvapivému rozhodnutiu a nepoškodil žalobcu na jeho procesných
právach.

21.Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuvpodanídoručenomodvolaciemusúdudňa24.04.2019

uviedol, že povinnosť vyplývajúca z § 47a Obč. zák. prislúcha žalovanému nie žalobcovi, preto
nesplnenie tejto povinnosti by malo ísť na ťarchu žalovaného ako povinného. Ak zmluva o dielo, z ktorej
svoj nárok na žalované plnenie odvodzuje nebola zverejnená, má za to, že tento nedostatok nezbavuje
žalovaného zodpovednosti za škodu, ktorá mu z protiprávneho konania žalovaného vznikla. Tvrdenie
žalovaného o nezverejnení zmluvy žalobca nepoprel a argumentačne ničím nespochybnil.

22. Žalovaný v podaní zo dňa 17.04.2019 doručenom odvolaciemu súdu dňa 18.04.2019 sa k
uvedenému použitiu ust. § 47a Obč. zák. nevyjadril iba uviedol, že žalobca je skúsený podnikateľ a malsi skontrolovať, či je zmluva zverejnená, pretože ak ju nezverejní obec, mohol ju zverejniť sám, a preto
nezverejnenie nemôže byť vykladané na ťarchu žalovaného.

23. Podľa § 47a Obč. zák.

(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej
zverejnenia.

(2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.

(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej
život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia
účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona
nesprístupňuje.

(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť
vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Podľa § 5a zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám

(1) Povinne zverejňovaná zmluva je písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje
informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej
správy 7aa) vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných

prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku
alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s
finančnými prostriedkami Európskej únie.

(10) Ak zmluva nie je zverejnená do siedmich dní odo dňa uzavretia alebo odo dňa doručenia súhlasu,

ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, môže účastník podať návrh na zverejnenie
v Obchodnom vestníku.

24. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v

konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

25. Pojem „povinne zverejňovaná zmluva“ je obsiahnutý v cit. ust. § 5a ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám. Povinnými osobami v zmysle ust. § 5a vyššie označeného

zákona sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, prípadne právnické a fyzické osoby, ktorým
zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
v oblasti verejnej správy. K základným znakom povinne zverejňovaných zmlúv patrí znak písomnej
formy zmluvy a vecný znak, ktorý je splnený vtedy, keď zmluva sa týka plnenia viažuceho sa na
verejné prostriedky alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu,

obce, vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom na základe
zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami EÚ. S prihliadnutím na postavenie žalovaného
je potrebné postupovať v súlade so zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý upravuje majetkové
postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Z uvedeného vyplýva, že je to obec, ktorá je oprávnená
určiť zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať

najdôležitejšie úkony, týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Zmluva o dielo,
z ktorej žalobca odvodzuje žalovaný nárok bola uzatvorená písomne, preto sa jej účinnosť viaže na
povinné zverejnenie, inak platí, že k jej uzatvoreniu nedošlo (§47a ods.4 Obč. zák. ). Ak zmluva nebola
zverejnená, nenadobudne účinnosť a ak nebude zverejnená do troch mesiacov od uzatvorenia, platí, žek uzatvoreniu zmluvy nedošlo. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy i vyššie cit. ust. § 5a ods.10
zák. o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého aj zmluvní partneri samosprávy môžu konať, ak
zverejnenie zmluvy povinnou osobou mešká. Ak nie je povinnou osobou zmluva zverejnená do siedmich

dní odo dňa uzatvorenia, môže podať aj druhá zmluvná strana, v tomto prípade priamo žalobca ako
zhotoviteľ diela pre obec, návrh na zverejnenie zmluvy v Obchodnom vestníku, čo sa nestalo.

26. Z právno-teoretického hľadiska v prípade nezverejnenej zmluvy ide o zmluvu, ktorá nie je platným
právnym úkonom, ale je absolútne neplatnou pre rozpor so zákonom pre nedostatok formy - non

negotium s poukazom na ust. § 40 ods.1 Obč. zák. a s takýmto úkonom nemožno spájať nijaké
relevantné právne účinky (následky). Zákonom požadovanú formu mohla zmluva ako právny úkon
nadobudnúť len splnením podmienky zverejnenia, čo sa nestalo. S dôrazom na vyššie uvedené môže
odvolací súd jedine skonštatovať, že zmluva o dielo, ktorú ako základ žaloby o priznanie nároku na
náhradu škody vo výške ušlého zisku označuje žalobca a z ktorej skutočnosti žiada priznať žalované
plnenie je absolútne neplaným právnym úkonom, žalobcom označená zmluva nevyvolala žiadne právne

následky, od takejto zmluvy nemožno ani odstúpiť, preto nemohol vzniknúť žalobcovi žiadny nárok z
neplatného odstúpenia. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Na základe
iných skutkových okolností žalobca priznať náhradu ušlého zisku nežiadal.

27. Odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú tak vzhľadom na vyššie uvedené

neopodstatnené, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).