Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 16C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209184
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217209184.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobkyne: E. C., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. U. XXX, B., práv. zast.: Mgr. Helena Farkašová, advokátka so sídlom Ul. Žerotínova
bašta č. 1, Nové Zámky, proti žalovanej: E.. P. E., T. S. X, P., o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2017 a doplnenou podaniami doručenými súdu dňa
06.06.2017, 12.06.2017, 21.07.2017 a 20.03.2018 domáhala voči žalovanej ochrany osobnosti tak, že
žalovaná je povinná listom zaslaným žalobkyni ospravedlniť sa za výroky o jej psychickom stave, ktoré

sú obsiahnuté v znaleckých posudkoch č. X/XXXX I. Č.. X/XXXX vypracovaných žalovanou pre účely
trestného konania, pretože boli založené na nepravdivých a neoverených skutočnostiach.

2. Žalobu odôvodnila tým, že znalecké posudky vypracované žalovanou na osobu žalobkyne sú
nepravdivé a spôsobili jej ujmu na osobnostných právach. Hodnotenia v znaleckých posudkoch mali
za následok, že manžel žalobkyne bol Okresným súdom v Komárne v konaní 11T/66/2014 odsúdený
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby na nepodmienečný trest odňatia slobody. Protiprávneho

konania sa mal dopustiť voči žalobkyni, a preto žalobkyňa v tomto konaní vystupovala v postavení
poškodenej. Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní žalovaná ako znalec z odboru psychológie,
odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia dospelých vypracovala na osobu žalobkyne
znalecký posudok č. X/XXXX a následne na základe uznesenia súdu z hlavného pojednávania znalecký
posudok č. X/XXXX, ktorý je doplnením pôvodného znaleckého posudku. V obidvoch posudkoch je
žalobkyňa hodnotená ako E. C. Z. J. W. J., W. S.Ľ., L., J. J. W. K. I. S., I. Z., P. T. R. W. H. W., R. J.
E., P. K. F. R. L. M.. Podľa žalovanej, žalobkyňa svojho manžela idealizuje, resp. je k nemu nekritická

a dlhodobo a opakovane odmieta možnosť jeho antisociálneho správania. So závermi znaleckých
posudkov žalovanej č. X/XXXX I. Č.. X/XXXX žalobkyňa nemôže súhlasiť. Hodnotenie jej osoby v
predmetných znaleckých posudkoch nie je pravdivé a na základe týchto nepravdivých tvrdení a záverov
bol manžel žalobkyne odsúdený za týranie žalobkyne. Závery znaleckých posudkov č. X/XXXX I. Č.. X/
XXXX, ktoré vypracovala žalovaná pre účely trestného stíhania manžela žalobkyne, hlboko zasiahli do
jej cti a ľudskej dôstojnosti, pretože žalovaná ju v nich vyhodnotila ako osobu E. C., H., J. W. Z. R. W.,
J. W.E. J., J. W. S., L., J. W. E. L., R. L. H. E. W. Q. I. I., t.j. F. I. Ú., R. H. R. D. W. Q. O. H.. Uvedené

závery znaleckých posudkov negatívne zasiahli najmä do súkromného života žalobkyne, do jej intímnej
a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala
súd, aby žalovanú zaviazal písomným listom ospravedlniť sa žalobkyni za výroky o jej psychickom stave,ktoré sú obsiahnuté v znaleckých posudkoch č. X/XXXX I. Č.. X/XXXX. Žalobkyňa k svojim podaniam
žiadne listinné dôkazy nepripojila.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 11.04.2018, v ktorom uviedla,
že uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Hodnotenia osoby žalobkyne sú súčasťou
znaleckých posudkov č. X/XXXX I. Č.. X/XXXX, ktoré žalovaná vypracovala ako znalec zapísaný
do zoznamu znalcov MS SR č. 914465, znalecký posudok č. X/XXXX - na základe uznesenia OR
PZ v Komárne, odbor kriminálnej polície Č.-XXX/X-R.-P.-XXXX Z. zo dňa 21.02.2014 a znalecký

posudok č. X/XXXX na základe uznesenia Okresného súdu Komárno č.k. 11T/66/2014-2222 zo
dňa 19.01.2016. V týchto posudkoch žalovaná odpovedala na jej položené otázky, a teda si plnila
povinnosť, ktorá jej z týchto uznesení vyplývala. Toto svoje konanie považuje žalovaná za plnenie
si zákonných povinností znalca pribratého do konania a ktoré teda nie je neoprávneným zásahom
do osobnosti žalobkyne, pretože toto konanie žalovanej bolo dovolené, resp. jeho uskutočnenie bolo
predpokladanézákonom.Predmetnéznalecképosudkybolivypracovanéprepotrebytrestnéhokonania,

boli teda prístupné iba osobám oprávneným konať v predmetnom trestnom konaní, nezasahovali
teda neoprávnene do osobnosti žalobkyne, ani nimi nebola znížená jej dôstojnosť resp. vážnosť v
spoločnosti. Obidva znalecké posudky žalovaná vypracovala a podala v rámci výkonu jej povinnosti
ako znalca v trestnom konaní, v ktorom žalobkyňa vystupovala v postavení svedka - poškodenej a
psychologickému vyšetreniu pre potreby vypracovania znaleckého posudku sa podrobila dobrovoľne, pri

vyšetrení spolupracovala. Závery a žalobkyňou uvádzané hodnotenia jej osoby sú výsledkom klinicko -
psychologického znaleckého vyšetrenia, ktoré žalovaná uskutočnila štandardným spôsobom. V závere
znaleckého posudku č. X/XXXX okrem iného žalovaná uvádza, že syndróm týranej osoby nie je
u poškodenej prítomný. Žalobkyňa neuviedla ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy o možnom
nesprávnom postupe resp. nesprávnosti záverov žalovanej. Hodnotiť znalecký posudok, či už z hľadiska

jeho vierohodnosti, úplnosti, zákonnosti a významu pre konanie, môže len súd v konaní, v ktorom bol
znalecký posudok ako dôkazný prostriedok predložený, a to v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov. Len v tomto konaní majú potom účastníci možnosť sa k znaleckému posudku vyjadriť, prípadne
namietať jeho nedostatky, žiadať o doplnenie znaleckého posudku prípadne o odstránenie nejasností
výsluchom znalca. Z toho je zrejmé, že aj znalecký posudok č. X/XXXX I. Č.. X/XXXX vypracovaný

žalovanou ako znalkyňou, je možné z hľadiska jeho zákonnosti a úplnosti hodnotiť len súdom v konaní,
pre účely ktorého bol tento znalecký posudok vypracovaný. Nie je preto v právomoci súdu v inom konaní
preskúmavať vecnú správnosť znaleckého posudku vypracovaného pre účely iného súdneho konania.
Je na úvahe súdu v konaní, akým spôsobom a v akom rozsahu vykoná znalecké dokazovanie a akým
spôsobom predložený znalecký posudok vyhodnotí. Je tiež celkom nelogické, aby súd, ktorý ustanovuje

znalca za účelom posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje,
potom v inom konaní preskúmaval správnosť odborných záverov znalca. Pribratie znalca do konania na
základe uznesení orgánov činných v trestnom konaní sú podľa názoru žalovanej okolnosťou vylučujúcou
neoprávnenosť zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Žalovaná preto navrhla, aby súd žalobu v plnom
rozsahu zamietol. K svojmu vyjadreniu žalovaná pripojila uznesenie OR PZ, odbor kriminálnej polície

Č.-XXX/X-R.-P.-XXXX Z. a uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 11T/66/2014-2222.

4. Súd na prejednanie veci nariadil na 26.11.2018 pojednávanie, na ktoré sa dostavili sporové strany, ako
aj právna zástupkyňa žalobkyne, ktorá sa v plnom rozsahu pridržiavala podanej žaloby, keďže má za to,
žeznaleckýmiposudkamič.X/XXXXI.Č..X/XXXX,ktorévypracovalažalovaná,došlokneoprávnenému

zásahudoosobnostnýchprávžalobkyne.Žalobkyňanapojednávaníuviedla,žeznaleckýposudok,ktorý
vypracovala žalovaná nie je pravdivý. Keď bola u žalovanej druhýkrát, povedala jej pravdu, že manžel
ju netýra, že všetko je to kvôli manželovmu strýkovi W. C., ktorý žalobkyni povedal, čo má hovoriť.
Urobil tak preto, aby získal majetok rodiny. Z tohto dôvodu bol manžel žalobkyne odsúdený. Žalovaná
svojim nepravdivým znaleckým posudkom zničila rodinu žalobkyne, jej malý syn bude vyrastať bez otca.

Žalobkyňa zároveň navrhla výsluch svedkyne O. D.. Právna zástupkyňa žalobkyne k návrhu na výsluch
svedkyne uviedla, že svedkyňa by sa počas výsluchu vedela vyjadriť k osobe žalobkyne, pretože je jej
matkou. Svojou výpoveďou by vedela preukázať, že hodnotenie žalobkyne v znaleckom posudku nie je
pravdivé, vedela by sa vyjadriť k psychike žalobkyne. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava
svojho písomného vyjadrenia, predmetné znalecké posudky vypracovala na základe uznesenia orgánu

činného v trestnom konaní a súdu. Plnila si tým uloženú povinnosť, preto išlo o vynútený zásah
od osobnosti žalobkyne. Žiaden iný kontakt žalovaná so žalobkyňou nemala. Odpovedala vždy len
na položené otázky. V konaní nebol vyhotovený kontrolný znalecký posudok a znalecké posudky
žalovanej neboli ani iným spôsobom spochybnené. Súd považoval jej znalecké posudky za dostatočneodborné. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v závere znaleckého posudku uviedla, že žalobkyňa netrpí
syndrómom týranej osoby, tento záver bol v prospech tvrdení žalobkyne. Žalovaná si plnila len svoju
povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona, odpovedala len na položené otázky, iným spôsobom sa k osobe

žalobkynenevyjadrovala.Žalobkyňanepredložilažiadendôkaz,ktorýbypreukazoval,žebybolznalecký
posudok nepravdivý. K návrhu na výsluch svedkyne O. D. sa žalovaná uviedla, že s jeho vykonaním
nesúhlasí, pretože nepovažuje navrhovanú svedkyňu za odborníčku v odbore psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so znaleckými posudkami žalovanej č. X/XXXX I.
Č.. X/XXXX, ktoré zaobstaral zo súdneho spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014 na návrh
žalobkyne a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného dňa 03.04.2014 žalovanou vyplýva, že
ho vypracovala ako znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a klinická

psychológia dospelých pre zadávateľa Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície
Komárno na základe uznesenia Č.:Z.-XXX/X-R.-P.-XXXXOc zo dňa 21.02.2014 na osobu žalobkyne
a jej matky O. D. ako poškodených v trestnom konaní, pričom žalovaná v ňom posudzovala intelekt
poškodených, ich charakteristické osobnostné a povahové črty, skutočnosť, či u nich došlo konaním
manžela žalobkyne k ich psychickému alebo fyzickému týraniu, resp. či im konanie manžela žalobkyne

spôsobovalo utrpenie a či tým došlo k vážnemu ohrozeniu ich duševného zdravia. Zo znaleckého
posudku č. X/XXXX vypracovaného dňa 19.04.2016 žalovanou vyplýva, že ide o doplnenie znaleckého
posudku č. X/XXXX pre zadávateľa Okresný súd Komárno v konaní sp. zn. 11T/66/2014.

7. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

8. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

9. Osobnostné práva možno zaradiť do skupiny osobných práv nemajetkovej povahy. Občiansky
zákonník ich upravuje ako súhrn subjektívnych práv, ktoré slúžia na ochranu jednotlivých zložiek
osobnosti človeka. V ustanovení § 11 Občiansky zákonník upravuje demonštratívny výpočet jednotlivých

chránených stránok osobnosti človeka, ktorý umožňuje popri práve na ochranu života, zdravia,
občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy zahrnúť aj iné práva, ktoré sa týkajú osobnosti
človeka, najmä právo na ochranu osobnej slobody, meno, slobodu prejavu, ľudskú dôstojnosť a vážnosť
osoby, rešpektovanie rodinného života, ochranu osobného súkromia, ochranu prejavov osobnej povahy,
ochrany svojej podoby, ochranu vnútornej a intímnej stránky osobnosti, zdravé životné prostredie,

ochranu tela zahrňujúcu oblasť medicíny a ochranu pred klamlivou reklamou.

10.Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka upravuje prostriedky ochrany osobnosti. Súkromnoprávny
delikt neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti je deliktom ohrozujúcim alebo porušujúcim
(ak došlo k dokonaniu skutku). Skutková podstata súkromnoprávneho deliktu neoprávneného zásahu

do práva na ochranu osobnosti spočíva v dvoch pojmových znakoch, ktoré musia byť splnené
súčasne. Je to predovšetkým neoprávnenosť zásahu a objektívna spôsobilosť zásahu ohroziť alebo
porušiť osobnostné právo. Zavinenie sa ani v jednom z uvedených prípadov nevyžaduje. Rovnako sa
nevyžaduje, aby bola spôsobená nemajetková alebo majetková ujma.

11. Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú:
a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení
alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka,
b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu,

c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou.
Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.12. Jedným z predpokladov je teda aj neoprávnenosť zásahu. Neoprávneným zásahom do práva na
ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka a ktoré je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym

poriadkom. V určitých prípadoch o neoprávnený zásah od osobnosti fyzickej osoby nejde, a to ani
vtedy, ak by sa zásah zdanlivo javil ako odporujúci objektívnemu právu. Hovoríme o okolnostiach
vylučujúcich neoprávnenosť, resp. o okolnostiach, ktoré porušenie, resp. ohrozenie osobnosti fyzickej
osoby ospravedlňujú. O neoprávnenosť zásahu nejde spravidla v prípade:
a) privolenia dotknutej osoby,

b) ak k zásahu došlo v rámci výkonu iného subjektívneho práva stanoveného zákonom,
c) ak ten, kto sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo,
d) tzv. zákonných licencií uvedených v ustanovení § 12 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha ochrany osobnosti, konkrétne uloženia povinnosti žalovanej
listom zaslaným žalobkyni ospravedlniť sa za výroky o jej psychickom stave, ktoré sú obsiahnuté v

znaleckých posudkoch č. X/XXXX I. Č.. X/XXXX vypracovaných žalovanou pre účely trestného konania,
pretože boli podľa názoru žalobkyne založené na nepravdivých a neoverených skutočnostiach a hlboko
zasiahli do cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne, negatívne zasiahli do jej súkromného života, intímnej a
rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. Žalovaná nesúhlasila so žalobou dôvodiac,
že znalecké posudky považuje za plnenie si zákonných povinností znalca pribratého do konania, ktoré

teda nie je neoprávneným zásahom do osobnosti žalobkyne, pretože toto konanie bolo dovolené, resp.
jeho uskutočnenie bolo predpokladané zákonom. Pribratie znalca do konania na základe uznesení
orgánov činných v trestnom konaní je okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť zásahu do osobnosti
fyzickej osoby

14. Súd sa po vykonanom dokazovaní v plnom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovanej.
Žalovaná vypracovala znalecké posudky, ktorými podľa žalobkyne malo dôjsť k zásahu do jej osobnosti,
na základe uznesení orgánu činného v trestnom konaní resp. súdu, ktorými bola pribratá do trestného
konania ako znalec a bola jej uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok na osobu žalobkyne.
Žalovaná teda nekonala neoprávnene, naopak plnila si svoju zákonnú povinnosť znalca pribratého do

konania, preto nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu ako jednej z podmienok vzniku zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu. Okolnosť, že žalovaná si vypracovaním znaleckých posudkov, ktorými podľa
žalobkyne malo dôjsť k zásahu do jej osobnostných práv, plnila svoju právnu povinnosť, je okolnosťou,
ktorá neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu do osobnostných práv vylučuje, nie je teda naplnený jeden
z predpokladov vzniku nároku na zodpovednosť za nemajetkovú ujmu. Nenaplnenie ktoréhokoľvek

z predpokladov vzniku nároku na zodpovednosť za nemajetkovú ujmu vylučuje možnosť vzniku
sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, preto súd ďalej neskúmal splnenie ostatných
predpokladov a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15. Súd nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne O. D. - matky žalobkyne, keďže

mal za to, že vykonanie tohto dôkazu nemôže zvrátiť záver súdu o tom, že žalovaná si znaleckými
posudkami plnila svoju zákonnú povinnosť, preto nimi nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv žalobkyne. Navyše je potrebné konštatovať, že v konaní nebolo preukázané, že by
navrhovaná svedkyňa mala požadované odborné znalosti, ktorými by bola schopná preukázať tvrdenú
nesprávnosť, resp. nepravdivosť znaleckých posudkov žalovanej.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.