Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 24, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/260/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203853
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214203853.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 XXX proti žalovanému: Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. N. XXX, v konaní zastúpený spoločnosťou: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o. so sídlom Zámocká 36,
Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 7481,67 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd nepripúšťa zmenu žaloby.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1391,27 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

20,93 eur od 21.8.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od
21.9.2011 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.10.2011 do
11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.11.2011 do 11.8.2013, s 8,5 %
úrokomzomeškaniaročnezosumy76,13 eurod21.12.2011do11.8.2013,s8,5%úrokomzomeškania
ročne zo sumy 76,13 eur od 21.1.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13
eur od 21.2.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.3.2012 do
11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.4.2012 do 11.8.2013, s 8,5 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.5.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 76,13 eur od 21.6.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13
eur od 21.7.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.8.2012
do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.9.2012 do 11.8.2013, s
8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.10.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.11.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 76,13 eur od 21.12.2012 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13
eur od 21.1.2013 do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,13 eur od 21.2.2013

do 11.8.2013, s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1391,27 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 1391,27 eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania
zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 62,8 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.2.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
sumy 7481,67 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 148,30 eur a 8,5% úrokomz omeškania ročne zo sumy 7481,67 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 27.6.2013
medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. (ďalej len SLSP, a.s.) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,

postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 8100,46 eur. Postupca a žalovaný
uzavreli dňa 10.11.2009 Zmluvu č. 213015310, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení dodatkov (VOP). Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo
výške 4300,- eur, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami po 76,13 eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
Predmetom konania je 99 nezaplatených splátok v úhrnnej výške 7481,67 eur, splatných od 20.8.2011

do 20.10.2019, keď splátky splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 sa stali splatnými 11.8.2013, kedy
žalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru. ŽalobcazadôkazoznačilZmluvuopostúpenípohľadávok
s prílohou, Zmluvu, VOP a výstup z bankového systému.

2. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV dňa 28.10.2014 doručilo
súdu oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa.

3. Žalobca na výzvu súdu podaním z 24.10.2014 špecifikoval žalovanú sumu tak, že táto pozostáva z
istiny vo výške 5809,97 eur, keď z úhrad žalovaného vo výške 189,23 eur bola na istinu úveru započítaná
suma 76,74 eur, na poplatky bola započítaná suma 89,59 eur a na úrok z omeškania bola započítaná
suma vo výške 22,90 eur. Ďalej pozostáva z úroku vo výške 1671,70 eur, vyčíslený za obdobie od

1.12.2009do 16.5.2013. Žalobca opäť uviedol, že splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019
sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy on - žalobca - vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému zasielané 19.7.2013, pričom žalovaný mal
uhradiť predmetnú pohľadávku do 3.8.2013 a mimoriadna splatnosť s poukazom na § 53 ods. 9 OZ
nastala11.8.2013.Žalobcasuvedenýmdoplnenímpredložilvýpistransakcií,výzvukúhradez19.7.2013

ako aj podací hárok z neuvedeného dňa, výzvu pôvodného veriteľa z 9.11.2009 na úhradu,.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 26.11.2015 vzniesol námietku premlčania celého práva žalobcu s
poukazom na § 101 OZ a § 103 OZ ako aj vzhľadom na súdnu prax, pričom poukázal na rozhodnutie
R 28/1984. Namietol aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 92 ods. 8 zákona

č. 483/2001 Z.z. a za dôkazy označil vo vyjadrení špecifikované rozsudky prvoinštančných súdov. Z
uvedených dôvodov navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Nitre uznesením z 29.1.2016 potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie, ktorým
prvoinštančný súd pripustil vstup občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov do

konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka. Účinnosťou zákona č. 160/2015 Z.z. od
1.7.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného stratil postavenie strany sporu.

6. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na pojednávaní vo veci, ktoré súd otvoril dňa
9.8.2016, zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na svoje písomné vyjadrenie z 24.10.2014, v

ktorom je žalovaná pohľadávka podrobne špecifikovaná.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že predpokladom platného postúpenia
pohľadávky je splnenie predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany banky a následného nepretržitého
omeškania klienta trvajúceho dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Iba tak možno platne postúpiť pohľadávku

banky, s poukazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom možno postúpiť iba splatný dlh,
teda nesplácaný dlh a žalobca nie je osobou oprávnenou vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, keďže
nepodlieha bankovému dohľadu. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 6Co 203/2015, ale aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9.6.2016 sp. zn. 16Co
760/2015.

Právny zástupca žalobcu k tvrdenému premlčaniu uplatneného nároku poukázal na posledný odsek
čl. 2 žaloby (zmluva o úvere je absolútny obchod, resp. právny názor Najvyššieho súdu SR zaujatý
v rozhodnutí z 27.3.2013 sp. zn. 6MCdo 4/2012) a v súvislosti s potrebou vyzvania dlžníka k úhrade
pred postúpením pohľadávky poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12C/63/2014

z 30.3.2015, v ktorom súd konštatuje, že je nepravdepodobné, že by banková inštitúcia bola dlhšiu dobu
nečinná a nevyzývala svojho dlžníka k úhrade. Taktiež súdu predložil k nahliadnutiu výzvu SLSP a.s.
z 18.5.2010 adresovanú žalovanému na úhradu omeškanej dlžnej pohľadávky, pričom uviedol, že tieto
výzvy boli dlžníkom doručené len obyčajnou poštou. K názoru, že takáto výzva má nasledovať pred 90dňovým nepretržitým omeškaním dlžníka, právny zástupca žalobcu uviedol, že tento názor je nesprávny.
K poukazovaniu žalovaného, že žalobcovi neprináležalo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru predložil
súdu k nahliadnutiu aj oznámenie SLSP, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súvislosti so

zmluvou o úvere 213015310 zo dňa 9.11.2009, a to ku dňu 17.5.2013 spolu s obálkou adresovanou
žalovanému. V uvedenom oznámení bola úverová pohľadávka vyčíslená sumou 7925,39 eur a dlžník
bol vyzvaný na úhradu v lehote 10 dní od prevzatia oznámenia. Uvedená zásielka podľa poznámky
poštového doručovateľa nebola prevzatá v odbernej lehote.

7. Súd na pojednávaní vo veci dňa 6.12.2016 v súlade s § 181 ods. 2 CSP uviedol, že medzi stranami
sporu nie je sporné uzavretie úverovej zmluvy žalovaného so spoločnosťou SLSP, sporná je aktívna
legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovaného nároku a v rámci predbežného posúdenia veci sa súdu
javí, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom súdneho spisu, pričom prítomní právni zástupcovia strán sporu nemali návrhy na doplnenie
dokazovania.

8. Rozsudkom zo 6.12.2016 súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 100% náhradu
trov konania.

9. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/267/2017-191 z 28.2.2018

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom
uznesení uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia
pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, avšak predmetom
postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite v omeškaní po dobu
dlhšiuako90kalendárnychdní,pričomsatiežvyžadujeexistenciapísomnejvýzvynaúhradupeňažného

záväzku adresovaná klientovi. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zákonom stanovené podmienky
postúpenia, akými sú postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva, aspoň 90-dňová lehota
trvania omeškania, umožňujúce postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané subjekty, nepodporujú
záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana bankového tajomstva.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a neumožňujú odklon od
pravidiel cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa Bolo by v rozpore s účelom zákona
o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali nesplatený úver na
akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá podľa zákona o bankách pod dohľad Národnej banky

Slovenska. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých
právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach
dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje
banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného
ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom

tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak
tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť tretej osobe, pretože tomu
bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitú pohľadávku nie je možné
postúpiť(tedajejpostúpeniejeobjektívneneprípustné,zakázané),potomjejnáslednépostúpenieinému
subjektu je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči
dlžníkovi. Pokiaľ v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii
pohľadávky), sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi
je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v
prípadochuvedenýchv§525Občianskehozákonníka,aniprípadnéoznámeniepostupcuvzmysle§526

Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Odvolací súd ďalej uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov potom vyplýva, že na rozpor postúpenia
pohľadávky banky voči spotrebiteľovi, s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za

následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ďalej z
týchto skutočností vyplýva, že ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité podmienky, (uvedené
v § 92 ods. 8 zákona o bankách), bol postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávkuuplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie,
teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.

Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Odvolací súd konštatoval, že v danom prípade súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že
si nesplnil dôkaznú povinnosť a nepreukázal dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
teda že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ pohľadávky, písomne vyzval žalovaného na úhradu
dlhu po tom, čo bol v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, a tiež, že na neho
boli zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené splatné splátky úveru, keď zo strany pôvodného
veriteľa nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp., že toto vyhlásenie nebolo doručené

žalovanému.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu a žalobcom predložených listinných dôkazov, dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu v tom smere, že súd prvej inštancie nesprávne neakceptoval jednak
výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18. 05. 2010, adresovanú žalovanému v prvom rade a tiež

aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20. 05. 2013, je dôvodné. Súd prvej inštancie sa
s touto výzvou oboznámil, avšak v napadnutom rozsudku ju vyhodnotil ako neexistujúcu z dôvodu
nepreukázania jej doručenia žalovanému. Predmetnou výzvou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava dňa
18. 05. 2010 oznámila žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy
číslo 213015310 ku dňu 30. 04. 2010 vo výške 303,89 eura s príslušenstvom s tým, aby dlžnú sumu

uhradil najneskôr do 10 dní. Výzva obsahuje i upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy,
pristúpi Slovenská sporiteľňa, a.s. k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy
tretej osobe. Za situácie, že žalovaný mal mesačne splácať na predmetnom úvere sumu 76,13 eura,
a ak k 30. 04. 2010 dlžná suma na úvere bola 303,89 eura, je nesporné, že bol v omeškaní viac
ako 90 kalendárnych dní. Na druhej strane je však potrebné poznamenať, že zo spisového materiálu

nevyplýva, že by predmetná výzva bola žalovanému v prvom rade skutočne aj doručená. Následne súd
prvej inštancie neakceptoval žalobcom predložené oznámenie žalovanému o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru pôvodným veriteľom, keď na pojednávaní dňa 09. 08. 2016 mal toto oznámenie súdu
prvej inštancie predložiť aj s dôkazom o doručovaní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že toto oznámenie
predložil žalobca iba k nahliadnutiu. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 20. 05. 2013,

ktoré žalobca predložil súdu k odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie, vyplýva, že pôvodný veriteľ
ku dňu 17. 05. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a žiadal uhradenie celej výšky
pohľadávky 7 925,39 eura uhradiť do 10 dní od prevzatia. K tomuto oznámeniu pripojil i doručenku, z
ktorej vyplýva, že predmetné oznámenie bolo žalovanému doručované a dňa 27. 05. 2013 bolo uložené
na pošte. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

nebolo žalovanému doručované, je nesprávne.

Podľa odvolacieho súdu k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu došlo
Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 27. 06. 2013, t.j. po tom, ako pôvodný
veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť a po uplynutí lehoty, v ktorej mal žalobca dlžnú sumu zaplatiť.

Tento postup odôvodňuje záver, že predmetom postúpenia pohľadávky bola pohľadávka veriteľa voči
žalovanému, ktorá bola už v celom rozsahu splatná. Za situácie, že žalobca v konaní pred súdom prvej
inštancie predložil súdu výzvu pôvodného veriteľa adresovanú žalovanému, z ktorej vyplývalo, že je v
omeškaní viac ako 90 dní so splátkou úveru a ktorá obsahovala výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, taktiež
predložil súdu dôkaz o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého žalovanému pôvodným

veriteľom a to ešte pred postúpením pohľadávky a súd prvej inštancie napriek tomu vyhlásil, že neboli
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre neexistenciu výzvy
a splatnosť pohľadávky, odvolací súd vyhodnotil napadnutý rozsudok ako predčasne vydaný. Keďže
súd prvej inštancie, po prijatí záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, sa zmluvnými
podmienkami a opodstatnenosťou nároku žalobcu, nezaoberal, odvolací súd nemal dostatok podmienok

na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého rozsudku. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil
žalobcovi realizovať svoje procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvejinštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a následne vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie.

Odvolací súd v závere poznamenal, že sa stotožnil s názorom odvolateľa v tom smere, že nesprávne
označený dátum uzavretia úverovej zmluvy nemôže mať za následok neplatnosť úkonu, nakoľko
úverovázmluvajedostatočnýmspôsobomšpecifikovanájejčíslom,samotnýmpredloženímtejtozmluvy.
Vzhľadom na prílišnú formálnosť vyhodnotenia tohto pochybenia žalobcu, spočívajúceho v chybe v
písaní, súdom prvej inštancie, sa odvolací súd s týmto vyhodnotením nestotožnil.

10. Súd po zrušení v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom pojednával opäť dňa 24.5.2018.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE z 28.6.2013 (dátum overenia podpisov štatutárov
zmluvných strán) spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila v prospech žalobcu ako
postupníka aj pohľadávku z úverovej zmluvy č. 213015310 uzavretej 10.11.2009 vo výške 8100,46 eur,

z ktorej suma 5809,97 eur predstavuje istinu, čo vyplýva z prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení.

12. Súd mal dokazovaním vykonaným podľa § 295 CSP preukázané, že medzi postupcom a žalovaným
bola dňa 10.11.2009 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0213015310, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 4300,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť, a to

od prvého čerpania úveru do 30.11.2009 vo výške 43,63 eur mesačne a 119 mesačnými splátkami od
20.12.2009po76,13€mesačnevždyk20.dňuvmesiaci,prifixnejúrokovejsadzbedosplatnosti16,60%
ročne, so spracovateľským poplatkom 89,59 eur uhradenom pri uzatvorení zmluvy z prostriedkov úveru,
s RPMN vo výške 19,75%, pri priemernej hodnote RPMN 17,46%, pričom konečná splatnosť úveru
bola 20.10.2019. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 € mesačne, celkové náklady

spojené s úverom mali predstavovať sumu 4890,52 eur.

13. Súd na daný zmluvný vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ, zákon č. 258/2001 Z.z. a § 497
a nasl. Obchodného zákonníka.

14. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava vo výzve z 18.5.2010 oznamovala žalovanému, že je v
omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy číslo 213015310 zo dňa 9.11.2009 ku dňu
30.4.2010 vo výške 303,89 eur s príslušenstvom s tým, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní.
Výzva obsahuje i upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, pristúpi Slovenská sporiteľňa,
a.s. k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

Prípisom z 9.7.2013 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila postúpenie
pohľadávky zo zmluvy uzavretej 10.11.2009 vo výške 8100,46 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.

Žalobca v podaní z 13.2.2014 označenom ako pokus o zmier oznamoval žalovanému, že dňa

0292/140/13 bola pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť
poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mu (údajne) bola oznámená. Žalobca súčasne vyzval žalovaného
na úhradu pohľadávky vo výške 8573,48 eur do 20.2.2014.

15. V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil on dňa 11.8.2013, a

tak sa splátky splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 stali splatnými 11.8.2013, pričom Zmluva o postúpení
pohľadávok medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. (SLSP) a žalobcom ako postupníkom bola
uzavretáešte27.6.2013,tedapredvžalobetvrdenýmvyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúveru.Žalobca
na pojednávaní vo veci dňa 9.8.2016, teda už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (CSP) súdu len
predložil k nahliadnutiu oznámenie SLSP z 20.5.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa

9.11.2009, pričom v súvislosti s touto listinou súdu neponúkol žiadne svojej tvrdenie, aj keď s poukazom
na § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy.

Povinnosťou žalobcu je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti majú oporu
v označených a predložených dôkazoch. Nie je ale povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti
rozhodujúcepretenktorýuplatnenýnárokdomýšľaťahľadaťktorýmzpredloženýchdôkazovbyasitakto
nezdôvodnený nárok mohol byť preukázaný, aby mohol nárok priznať. V kontradiktórnom sporovomkonaní, kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu
sporu, nie je ani povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie
nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe.

Žalobca v odvolaní zdôraznil, že v konaní nielen tvrdil (avšak neuviedol kedy a ako), ale zároveň
aj preukázal, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň preukázal, že žalovaný bol postupcom
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou z 18.5.2010 a výzvou označenou

ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.5.2013. Až v odvolaní žalobca tvrdil, že v
súdenom prípade došlo pred postúpením pohľadávky k jej zosplatneniu zo strany postupcu, čo bolo
v konaní preukázané predloženým oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež v
odvolaní uviedol, že (až) po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od postupcu vyplynulo,
že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už postupcom. Podľa žalobcu táto skutočnosť po právnej
stránke ničím neovplyvňovala oprávnenosť nároku žalobcu. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 92 ods. 8

zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá
je už splatná.

16. Podľa § 139 CSP Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 140 ods. 2 CSP Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

Podľa § 294 CSP Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.

17. S poukazom na zmenu skutkových tvrdení žalobcu uvedených v odvolaní žalobcu z 25.1.2017 o tom
kto a kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru čerpaného na základe zmluvy o úvere č. 213015310,
pričom podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností je s poukazom na § 140 ods.
2 CSP zmenou žaloby, súd v súlade s § 294 CSP rozhodol, že nepripúšťa zmenu žaloby v danom
spotrebiteľskom spore, v ktorom je žalovaným spotrebiteľ. Preto súd pri opätovnom posudzovaní

nároku žalobcu vychádzal len zo skutočností uvedených v žalobe, v znení jej doplnenia z 24.10.2014, v
ktorom žalobca zopakoval, že si v danom konaní uplatňuje splátky splatné od 20.8.2011 do 20.10.2019
v celkovej výške 7481,67 eur, keď splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.10.2019 sa stali
splatnýmidňa11.8.2013,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru(čl.51).Vpríloheuvedeného
doplnenia žalobca súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl. 56), ktoré

vyhotovil žalobca dňa 19.7.2013, a podľa ktorého mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 19.7.2013,
aj keď aj v žalobe a aj v jej doplnení tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru mal vyhlásiť 11.8.2013.

18. Aj keď žalobca už v pokuse o zmier z 13.2.2014 (čl. 33) oznamoval žalovanému, že dňa
0292/140/13 bola pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť

poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mu (údajne) bola oznámená, napriek tomu v žalobe z 24.2.2014,
doručenej súdu 28.2.2014, žalobca tvrdil, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil on dňa 11.8.2013. V
rozpore s obsahom pokusu o zmier z 13.2.2014 žalobca v odvolaní tvrdil, že až po podaní žaloby z
doplnenej spisovej dokumentácie od postupcu vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená
už postupcom. Navyše, na obálke adresovanej žalovanému Slovenskou sporiteľnou, a.s. na čl. 166

je uvedená nad menom adresáta značka 0292/78/13-233, ktorá je uvedená aj v Oznámení SLSP z
20.5.2013 o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pritom táto značka je odlišná od značky uvedenej
žalobcom v pokuse o zmier.

19. Vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby, vychádzajúc zo skutočností vymedzených v žalobe, súd

s poukazom na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a názor odvolacieho súdu, podľa
ktorého predmetom postúpenia môže byť peňažný záväzok klienta voči banke, s ktorým je nepretržite
v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, súd nárok žalobcu považoval za dôvodný len
titulom dlžných splátok splatných od 20.8.2011 do 20.2.2013 vrátane, v úhrnnej výške 1391,27 eur, keď
v čase uzavretia zmluvy o postúpení medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom dňa 27.6.2013,

vzhľadom na nepripustenie zmeny žaloby ohľadne novej skutočnosti tvrdenej žalobcom až v odvolaní z
25.1.2017 o tom, kto a kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, žalovaný nebol so splátkami splatnými
od 20.3.2013 a neskôr v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, a preto tieto splátky nemohli
byť predmetom účinného postúpenia v prospech žalobcu, vzhľadom na žalobcom tvrdené skutočnostido vyhlásenia v poradí prvého rozsudku. Žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že uvedené splátky
svojmu veriteľovi uhradil. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu vo výške 1391,27 eur zamietol ako
nedôvodnú.

20. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo súm neuhradených splátok splatných od 20.8.2011
do 20.7.2013 vrátane od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty ich splatnosti do 11.8.2013 vo
výške 8,5% ročne a zo sumy 7481,67 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Žalobcovi s poukazom na §
517 ods. 1, 2 OZ a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol nárok na úrok z omeškania o 8

percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky z jednotlivých
súm prisúdených dlžných splátok splatných od 20.8.2011 do 20.2.2013 vrátane, a to nielen od prvého
dňa nasledujúceho po lehote splatnosti jednotlivých prisúdených splátok až do 11.8.2013, ale aj z ich
úhrnnej výšky 1391,27 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Aj keď výška úrokovej sadzby ECB k 21.8.2011,
21.9.2011, 21.10.2011 bola 1,50%, k 21.11.2011 bola 1,25%, k 21.12.2011, 21.1.2012, 21.2.2012,
21.3.2012, 21.4.2012, 21.5.2012, 21.6.2012 bola 1%, k 21.7.2012 až k 21.2.2013 bola 0,75%, súd

o výške úroku z omeškania s poukazom na § 216 ods. 2 CSP rozhodol v jeho prísudku v súlade
so žalobným návrhom (8,5% ročne) a žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol ako
nedôvodnú.

21. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (18,60%), pričom jeho neúspech v časti istiny a v časti

úroku z omeškania je úspechom žalovaného (81,40%). Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s
poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 396 ods. 3 CSP tak, že procesne
úspešnejšiemu žalovanému priznal 62,80% náhradu trov konania.

22. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.