Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 28, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214213486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214213486.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnovprávnejvecižalobcu:Z.A.,J..XX.XX.XXXX,Y.G.Z.XXXX/X,J.,Q.N.,vkonaní
zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, proti žalovanému :
VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., IČO: 31 341 438, so sídlom Vajnorská 98, Bratislava,
o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a .

SúdnávrhnaodkladvykonateľnostiplatobnéhorozkazuOkresnéhosúduKomárno 15Ro/418/2013-62
zo dňa 19.9.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.11.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/Návrhomdošlýmsúdudňa15.07.2014sažalobcadomáhalpovoleniaobnovykonaniavovecivedenej
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15Ro/418/2013, ktorý zdôvodnil tým, že platobným rozkazom
v uvedenej veci súd žalovanému priznal plnenie, ktoré je v rozpore so zákonnými ustanoveniami
týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa, so súdnymi rozhodnutiami v spotrebiteľských veciach, a to tak na

vnútroštátnej ako aj európskej úrovni. Je toho názoru, že platobný rozkaz bol vydaný bez preskúmania
jeho rozporu s hmotným právom, konkrétne s predpismi na ochranu spotrebiteľa
v zmysle Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, judikatúrou
slovenských súdov ako aj Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva jednoznačná požiadavka, aby
bol spotrebiteľ, ako slabšia zmluvná strana chránená ex offo. Svoje tvrdenia opieral o rozhodnutia
Okresného súdu Trnava sp. zn. 17C/176/2011, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/88/2013

zo dňa 5.11.2013, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.2.2011, Krajského súdu v
Bratislave 3NcC/32/2011 zo dňa 30.6.2011, Európskeho súdneho dvora sp. zn. 106/1977,, C 243/2008,
C 484/2008, C 484/2008, C 473/2000. Uviedol, že nakoľko nemá právne vzdelanie ani praktickú
znalosť v práve a taktiež neovláda prácu s internetom ani s internetovými databázami, nemal
ani reálnu možnosť dozvedieť sa o tom, že Okresný súd Trnava v rozhodnutí č. k. 17C/176/2011, v
ktorom mal žalovaný procesné postavenie žalobcu, konštatoval existenciu neprijateľných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku čoho mu nepriznal nárok vo vzťahu k rovnakým plneniam, ktoré

uplatňoval aj v konaní 15Ro/418/2013 pred Okresným súdom Komárno. Ide konkrétne o plnenie,
ktoré žalovaný právne odôvodňuje ustanoveniami článku VII. bod 5 a 24 ako aj článku XI. bod 13
Všeobecných zmluvných podmienok (právo prenajímateľa požadovať od nájomcu úhradu nesplatenej
časti istiny a finančného výnosu, všetkých nákladov prenajímateľa spojených s ukončením leasingu,
zmluvných pokút a sankcií a pod.). Žalovaný svoj nárok v pôvodnom konaní odvodzoval zo Zmluvy o
finančnom lízingu a jej Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorej sa síce má vzťah medzi

zmluvnými stranami spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale nakoľko ju žalovaný uzavrel
s ním ako fyzickou osobou, teda spotrebiteľom, a keďže ide formulárový typ zmluvy, obsah ktorej on
nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej právny režimpodlieha Občianskemu zákonníku. Poukázal aj na to, že pokiaľ v Zmluve o finančnom lízingu absentuje
dojednanie o úrokoch a poplatkoch v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva neobsahuje
výšku spracovateľského poplatku pri ukončení zmluvy, nemožno tieto chýbajúce náležitosti nahrádzať

ustanoveniami Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nestanovujú presné podmienky, ktoré by boli
spotrebiteľovi v čase uzatvárania zmluvy známe tak, aby vedel kvalifikovane pristúpiť k rozhodnutiu
o uzavretí zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
9C/88/2013 zo dňa 05.11.2013, v ktorom súd vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj povinnosť
platiť sprostredkovateľský poplatok v prípade lízingového vzťahu. Súčasne dodal, že aj táto zmluvná

podmienka bola žalovaným uplatňovaná a predmetným platobným rozkazom priznaná bez skúmania
jej súladu s hmotným právom. Tým, že bol vydaný platobný rozkaz má zato, že došlo k porušeniu
nielen európskeho práva na ochranu spotrebiteľov, ale z rovnakého dôvodu je postup pri vydávaní
platobného rozkazu v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 O.s.p. V súvislosti s porušením tohto
ustanovenia poukázal na dôvodovú správu k Zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorou bolo predmetné
ustanovenie inkorporované do procesného predpisu a v ktorej sa okrem iného uvádza, že v prípadoch,

ak by súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal spotrebiteľa na peňažné plnenie, vyplývajúce zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a spotrebiteľ nepodá odpor,
zvyšuje sa jeho ochrana v tom, že v prípade obnovy konania je možné pre spotrebiteľa dosiahnuť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ako ďalšiu neprijateľnú podmienku Zmluvy o finančnom lízingu s
poukazom na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de

Madrid, uviedol neprijateľnosť poplatkov, ktorých vynaloženie nie je nutné, či účelové vo vzťahu k plneniu
zmluvy, ako sú napríklad položky ,,podanie trestného oznámenia, cestovné, vypracovanie znaleckého
posudku “ a pod. Položku ,, podanie trestného oznámenia “, ktorú si odporca uplatnil v rámci nákladov
spojených s ukončením lízingu, o čom svedčí faktúra spoločnosti OVER - LEASE PLUS, s.r.o., považuje
za neoprávnenú, a to z dôvodu, že nakoľko trestné oznámenie podala fyzická osoba, nie právnická,

nemá právnická osoba dôvod ani oprávnenie fakturovať mu tento náklad. Vzhľadom na vyššie uvedené
je toho názoru, že je daných hneď viacero dôvodov na obnovu konania podľa ustanovenia § 228 ods.
1 O.s.p., a to v podľa písm. a) b) a e) .

2/ Uznesením zo dňa 1.12.2014 súd návrh na obnovu konania zamietol, nakoľko dospel k záveru, že

návrh nebol podaný v zákonom stanovenej lehote a nemal za preukázané, že existujú skutočnosti,
rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré žalobca nemohol použiť v pôvodnom konaní. Proti tomuto uzneseniu
podal včas odvolanie žalobca domáhajúc sa povolenia obnovy konania. Krajský súd v Nitre uznesením
vo veci 8Co/374/2015-62 zo dňa 29.2.2016 napadnuté uznesenie súd prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie s tým, že absentuje dostatok skutkových a právnych dôvodov odôvodnenia napadnutého

uznesenia, nakoľko súd sa v ňom dostatočne, jasne a zrozumiteľne nevysporiadal s jednotlivými
dôvodmi návrhu na obnovu konania uvedenými navrhovateľom, predovšetkým, či predmetný platobný
rozkaz je, alebo nie je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora s poukazom na ustanovenie § 228
ods.1 písm. e) O.s.p, ani s plynutím subjektívnej a objektívnej zákonnej lehoty na podanie takéhoto
návrhu, a to pokiaľ sa jedná o všetky v návrhu uvedené dôvody pre obnovu konania.

3/ Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.4/ Podľa § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;
to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

5/ Podľa § 399 CSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo
zrušenie možno dosiahnuť inak.

6/ Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané.

7/ Podľa § 403 ods.1, CSP (1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
moholuplatniť.(2)Žalobanaobnovukonaniasapodávanajneskôrvlehotetrochrokovodprávoplatnosti
rozhodnutia.

8/ Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

9/ Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

10/ Podľa § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

11/ Podľa § 411 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na dôvody konania je súd viazaný.

12/ Podľa § 412 ods.1 CSP súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

13/ Podľa § 413 ods.1 CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.

14/ Nahliadnutím do spisu Okresného súdu Komárno, sp. zn. 15Ro/418/2013 súd zistil, že platobným
rozkazom zo dňa 19.9.2013 v spojení s opravným uznesením z 19.11.2013 bol žalovaný (v tomto konaní

žalobca) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní v postavení žalovaného) sumu 6.777,07 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 30.7.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré
pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 406,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 588,36
Eur. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený 25.9.2013. Odpor, ani odvolanie proti trovám konania
nepodal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 11.10.2013. Exekučné konanie na vymoženie

tejto pohľadávky oprávneného sa začalo na návrh došlý tunajšiemu súdu dňa 4.3.2014, je vedený pod
sp. zn.7ER/276/2014. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 16.5.2014. Po vyše
7 mesiacoch po právoplatnosti platobného rozkazu a po začatí exekúcie sa obrátil o pomoc na právne
vzdelanú osobu namietajúc rozpor platobného rozkazu s platnou judikatúrou slovenských súdov a so
Zákonom na ochranu spotrebiteľa.

15/ Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý prelamuje zásadu právoplatne
rozhodnutej veci. Princíp právnej istoty pripúšťa, aby v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
bolipreskúmanéaeventuálneizrušenéužprávoplatnérozhodnutiasúdov.Obnovakonaniajetradičnýmdruhom mimoriadneho opravného prostriedku slúžiacim na prieskum meritórnych rozhodnutí súdov.
Mimoriadnosť inštitútu obnovy konania sa prejavuje aj v taxatívnom vymedzení tak rozhodnutí, ktoré
je možné napadnúť návrhom na obnovu konania ako aj dôvodov, z ktorých je obnova prípustná.

Návrh na obnovu konania možno uplatniť voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov
o vyslovení, že manželstvo sa rozvádza, je neplatné alebo neexistuje, a rozsudkov, ktorých zmenu
možno dosiahnuť inak. To znamená, že nie je podstatné či ide o rozsudok vyhlásený po štandardnom
pojednávaní alebo bez pojednávania, alebo o zjednodušený rozsudok, o rozsudok pre zmeškanie, o
rozsudok o súdom schváleného zmieru atď. Obnovou konania možno obdobne napadnúť právoplatný

platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Aktuálna
právna úprava definuje v ustanovení § 397 CSP šesť dôvodov prípustnosti návrhu na obnovu konania.
Nakoľkonavrhovateľnávrhnaobnovukonaniazdôvodnilustanovením§228ods.1písm.a),b),e)O.s.p.,
ktoré od 1.7.2016 sú obsiahnuté v ustanovení § 397 písm. a), b), e) CSP súd sa s ostatnými zákonnými
dôvodmi obnovy konania nezaoberal. Podľa písm. a) citovaného zákonného ustanovenia dôvodom
na obnovu konania sú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré už síce existovali v čase vydania

napadnutého rozhodnutia, avšak účastník bez vlastnej viny o nich nemal vedomosť a preto ich nemohol
označiť a predložiť súdu. Pre uplatnenie tohto dôvodu zároveň musí byť splnená aj druhá kumulatívna
podmienka, v zmysle ktorej je možné predpokladať, že dotknuté skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
sú spôsobilé privodiť pre účastníka - navrhovateľa obnovy konania priaznivejšie meritórne rozhodnutie.
Táto podmienka má skôr charakter pravdepodobnej prezumpcie ako dôsledného skúmania reálneho

dosahu nového zistenia na pôvodné rozhodnutie. Do tejto skupiny patria aj rozhodnutia, ktoré boli
vydané po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, a teda logicky ich nebolo možné použiť v pôvodnom
konaní. V ustanovení § 397 písm. b) ide o zdôraznenie špeciálneho dôvodu, ktorý vo všeobecnosti
spĺňa vymedzenie prípustnosti obnovy podľa písm. a). Pôjde o možnosť vykonať dôkaz o tom, o ktorom
účastník vedel, aj ho označil súdu v pôvodnom konaní, ale tento dôkaz nebolo možné vykonať. V

takomto prípade zákon pripúšťa, aby nevykonanie dôkazu v pôvodnom konaní mohlo byť do určitej
miery spôsobené zavinením účastníka (napr. svedok je dlhodobo na neznámom mieste). Podmienka
priaznivejšieho rozhodnutia je totožná ako pri dôvode pod písm. a). V prípade dôvodu podľa písm. e)
ide o vyjadrenie nadradenosti komunitárneho práva právu vnútroštátnemu (článok 7 ods. 2 Ústavy SR).
Rovnako je zrejmé, že rozhodnutie Súdneho dvora alebo iné orgánu Európskych spoločenstiev nemusí

byť vydané v bezprostrednej súvislosti s pôvodným konaním. Nadväzne je teda možné vyvodiť záver, že
súdrozhodujúcionávrhunaobnovukonaniaprejudiciálneposúdisúladpôvodnéhomeritórnehokonania
s judikatúrou Súdneho dvora alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Z hľadiska posúdenia
prípustnosti návrhu na obnovu konania je dôležité, aby navrhovateľ dostatočne presne vymedzil dôvod
obnovy, teda je potrebné, aby konkrétne označil skutočnosti, ktoré, podľa jeho názoru odôvodňujú

povolenie obnovy konania. Na podanie takéhoto návrhu zákon stanovuje subjektívnu a objektívnu
prekluzívnu lehotu, v ktorých treba podať návrh na súd. Subjektívna trojmesačná lehota sa počíta odo
dňa, keď sa ten, kto navrhuje obnovu, dozvedel o dôvode obnovy, alebo od dňa, keď ju mohol uplatniť.
Objektívna trojročná lehota sa počíta od právoplatnosti rozhodnutia. Z objektívnej lehoty pripúšťa zákon
výnimky a návrh možno podať aj po uplynutí troch rokov, a to ak sa návrh opiera o dôvod obnovy v

zmysle v ustanovenia § 397 písm. c) a e), t.j. ak bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu z dôsledku
trestného činu sudcu, ak trestný rozsudok, ktorý bol podkladom na rozhodnutie v občianskoprávnom
konaní, bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený a ak právoplatný rozsudok je v rozpore s
rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany
záväzné. Rozsudky ESĽP sa nezriedka vynášajú v čase, ktorý presahuje objektívnu trojročnú lehotu

na podanie žaloby na obnovu konania. Preto zákon umožňuje použiť dôvod na obnovu spočívajúci
v rozsudku ESĽP aj po tejto objektívnej lehote, avšak pri dodržaní subjektívnej trojmesačnej lehoty
počítanej od okamihu, keď sa navrhovateľ obnovy dozvedel alebo mohol dozvedieť o tomto rozsudku.

16/ Povinnosť dodržať právo Európskej únie vyplýva predovšetkým z článku 144 ods. 1 Ústavy

SR, na základe ktorého sú súdy a to s poukazom na článok 7 ods.2 Ústavy SR pri rozhodovaní
viazané medzinárodnou zmluvou, ktorou je Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej
únii ale aj ostatnými prameňmi práva Európskej únie, t.j. aj rozhodnutiami súdov EÚ. Podľa článku
297 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozhodnutia Súdneho dvora stávajú voči fyzickým osobám účinnými
dvadsiatym prvým dňom po ich zverejnení v úradnom vestníku EÚ. Okrem toho sú zverejnené aj na

internetovej stránke Súdneho dvora, čím sa stávajú dostupné aj pre tie osoby, ktoré účastníkmi sporu,
v ktorom boli vydané, neboli. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva záver, že súdy členského štátu sú
povinné preskúmať svoje právoplatné rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr vydané prejudiciálne
rozhodnutia Súdneho dvora, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to ak vnútroštátneprávo umožňuje preskúmanie konečného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo s ohľadom
na neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora z nesprávneho výkladu práva únie alebo bolo vyhlásené
bez toho, aby bola Súdnemu dvoru položená prejudicionálna otázka, ak dotknutá osoba podá návrh

na preskúmanie rozhodnutia ihneď po tom, ako sa dozvedela o rozhodnutí Súdneho dvora a ak
novým rozhodnutím nie sú dotknuté záujmy tretích strán (rozhodnutie SD C-2/2006 vo veci Kempter z
12.2.2008). Vychádzajúc zo zásady res iudicata, ako zásady právnej istoty je preto možné zasahovať
do právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a tieto preskúmavať, prípadne zrušiť, ak sú nezlučiteľné
s právnom únie len vtedy, ak sa vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky, alebo ak uplynuli lehoty,

ktoré sú pre ich podanie stanovené (C-224/01 z 30.9.2003 vo veci Köbler). Vzhľadom na uvedené súd je
toho názoru, že ak bolo vydané rozhodnutie okresného súdu v čase, kedy boli rozhodnutia Európskeho
súdneho dvora, na ktoré odkazuje navrhovateľ zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, ako aj v zbierke
súdnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a aj na internete, pričom tieto sa stali pre Slovenskú republiku
právne záväzné už od 1.5.2004, kedy sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, mal
podať proti platobnému rozkazu odpor a namietať túto skutočnosť už v odpore. Z uvedeného vyplýva,

že v prejednávanej veci sa nejedná o žiadnu novú skutočnosť, o ktorej sa mal navrhovateľ dozvedieť
po vydaní platobného rozkazu. Trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 403
CSP (§ 230 ods. 1 O.s.p) začína plynúť uplynutím dvadsiateho dňa od zverejnenia podľa úradného
vestníka EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie ESD publikované, a tým aj záväzné pre každú fyzickú aj
právnickú osobu.

17/ Súdny Dvor ES vo svojom rozhodnutí č. C/618/2010 dôvodil, že na to aby sa zabezpečila
stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli
napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Jedinou výnimkou, kedy Súdny dvor ES zakotvil
povinnosť prelomiť zásadu res iudicata, je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí

do jeho kompetencie, alebo orgánu Európskej únie. Obnova konania nemá byť nadriadená pre
rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora ES . Rozhodnutie Súdneho
dvora ES zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako
obnovou napadnutého rozhodnutia alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku majúcu na spôsob
právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu

prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal, alebo keby sa s ňou zaoberal, ale
s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor a európskou judikatúrou. Takýto nedostatok nemožno
odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože návrhom na obnovu konania nemožno sa
domáhať prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy.
Podľa § 2 ods.1 Zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie dňom uverejnenia

zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora ES sa jeho rozhodnutia stali známymi každému. Obdobne sú
uverejnené právoplatné rozhodnutia Slovenských súdov na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti
SR. Domnienka o znalosti uverejnených aktov je nevyvrátiteľná. Obnova konania je prostriedkom na
nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú
spôsobené nesprávnou činnosťou súdu alebo okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali

použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v
pôvodnom konaní. V pôvodnom konaní mal možnosť žalobca podať odpor proti platobnému rozkazu
v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje
nárok oprávneného a ktorých sa vraj dozvedel až z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, alebo z rozhodnutí
súdov SR. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C 234/2004 zo dňa 16.3.2006 vo všeobecnosti nie

je vnútroštátny súd povinný znova preskúmavať a zrušiť právoplatné súdne rozhodnutie, aj keby sa
ukázalo, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Týmto rozhodnutím Súdny dvor ES pripomenul
dôležitosť zásady res iudicata. Na to, aby sa zabezpečila tak stabilita práva a právnych vzťahov, ako
je riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli naplniť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali
konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre

tieto opravné prostriedky. Toto rozhodnutie vydal súdny dvor ES po tom, čo dňa 5.4.1993 nadobudla
účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca
nepreukázal, že návrh na obnovu konania podal v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa dozvedel
o dôvode obnovy, resp. od toho času, keď mohol tento dôvod uplatniť. Nepreukázanie zachovania
subjektívnej lehoty má za dôsledok zamietnutie návrhu na obnovu konania .

18/ Žalobca ako dôvod obnovy konania uvádza existenciu skutočností, resp. rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré podľa jeho názoru by mohli privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ako aj možnosť vykonať také dôkazy, ktoré nemohli byť v pôvodnomkonaní vykonané a ktoré môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa názoru súdu však
žalobca v návrhu na obnovu konania neuvádza také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by
v pôvodnom konaní v prípade využitia opravného prostriedku proti platobnému rozkazu nemohol

použiť. Nepreukázal ani to, že predmetný platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie uplatnenia tohto právneho nároku v zákonom stanovenej subjektívnej lehote.
Súd nevzhliadol dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP, preto
návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul.
č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný

titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).