Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010782
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118010782.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovanej Q. O. a spol., za zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
18. apríla 2019, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 3T/58/2018 zo dňa 08.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T/58/2018 zo dňa 08.01.2019 bola
obžalovaná Q. O. uznaná za vinnú zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zák. a obžalovaný U. I. bol uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3
písm. a) Tr. zák. formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že U. I.

v bližšie nezistenom období, niekedy koncom septembra 2007 naviedol obv. Q. O., aby dňa 23.10.2007
v W. W. na ul. N. cesta č. XXX, v prevádzke spol. Y. Y., F. cesta č. XX, W., IČO: 47 918 101 uzatvorila
v postavení dlžníka Zmluvu o spotrebnom úvere č. J./XX/XXXXX so spol. C. D., a.s., so sídlom F. cesta
č.XX, W., G.: XX XXX XXX ako veriteľom, kde predmetom financovania bolo ojazdené motorové vozidlo
zn. E. Q. I., Q.: K striebornej svetlej metalízy v hodnote 10.920,80 EUR (329.000,-SK), ktoré on v tej
dobe nevyhnutne potreboval na prevádzkovanie svojho podnikania a následne aj toto používal, pretože

sa mu jeho vozidlo pokazilo, kde pri uzatvorení zmluvy uhradila akontáciu vo výške 2.184,16 EUR a
na zvyšnú časť kúpnej ceny vozidla jej bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 8.736,64 EUR, pričom
pri uzatváraní tejto zmluvy uviedla, že je zamestnaná od januára 2007 na trvalý pracovný pomer ako
ekonómka u zamestnávateľa U. I., Bavlnárska XXX/XX,Trenčín, G.: XX XXX
XXX, s čistým mesačným príjmom 19.000,- Sk, a na preukázanie tejto skutočnosti predložila pracovnú
zmluvu zo dňa 25.09.2007, ktorú jej za týmto účelom podpísal a opečiatkoval U. I., čo sa však

nezakladalo na pravde a tiež jej v období mesiacov september 2007 a október 2007 nechal zasielať pre
zvýšenie jej bonity na účet väčšie sumy peňazí, pričom poskytnutý úver riadne a včas nesplácala, čím
spol. ČSOB Leasing a.s., so sídlom Panónska cesta č.11, Bratislava, IČO: 35 704 713 spôsobili škodu
vo výške 9.386,96 EUR.

Obžalovaná Q. O. bola za to odsúdená podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. j) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený a podľa §
50 ods. 1 Tr. zákona jej bola určená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovaný U. I. bol za to odsúdený podľa § 222 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
§ 36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený a podľa §
50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste v neprospech
obžalovaných prokurátor okresnej prokuratúry. V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor
poukazoval, že súd pochybil pri ukladaní trestu, keď pri obidvoch obžalovaných výšku trestu mimoriadne
znížil za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Má za to, že na mimoriadne zníženie trestu neboli

splnené podmienky v zmysle tohto ustanovenia. Odstup času od spáchania skutku, ako aj okolnosti
jeho spáchania odôvodňujú ukladanie trestu pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
nie však mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Na prevýchovu
páchateľa a ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti je potrebné uložiť podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov za súčasného uloženia
probačného dohľadu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil

a následne rozhodol o veci sám a uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby.

K odvolaniu prokurátora zaslali svoje písomné vyjadrenie obžalovaný U. I. prostredníctvom svojho
obhajcu a aj obžalovaná Q. O..

Z písomného vyjadrenia obžalovaného U. I. v podstate vyplynulo, že napadnutý rozsudok do výmery
uloženého trestu považuje za správny, v plnom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi pre mimoriadne
zníženie trestu v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Za významnú považuje najmä tú skutočnosť,
že samotný priebeh trestného konania a hrozba trestu bola pre neho po obdobie viac ako 11 rokov

nesmierne stresujúca. V podstate nemohol prežiť ani jeden pokojný deň, každý deň premýšľal nad
dôsledkami plynúcimi z prebiehajúceho vyšetrovania. Zásahy do jeho ústavou zaručených práv v
dôsledku príkoria spôsobeného mu s poukazom na dĺžku trvania trestného konania je nutné zohľadniť
pri ukladaní výmery trestu, na ktorú skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd SR v ním uvedených
rozhodnutiach. Uloženie vyššej trestnej sadzby by v konečnom dôsledku nespĺňalo ani požiadavku

výchovného účinku trestu, ktorý by sa práve spôsobenými prieťahmi v trestnom konaní minul účinku,
pričom uloženie prísnejšieho trestu by neovplyvnilo ani možnosť jeho nápravy s poukazom na jeho
doterajší spôsob života. Žije riadnym spôsobom života, pričom pri posudzovaní výmery trestu prevažoval
aj pomer poľahčujúcich okolnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného
prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Podľa vyjadrenia obžalovanej Q. O. okresný súd nepochybil pri ukladaní jej trestu. Žiadosť prokurátora o
navýšenie jej podmienečného trestu považuje za drsný a zbytočný voči jej osobe. Celý život žila čestne,
nikdy nemala žiadny problém so zákonom, len čo sama doplatila na zločinca a stala sa len jeho obeťou.
Po tom ako zistila, aký je obžalovaný U. I. podvodník, okamžite s ním vzťah ukončila. Tento ju naviedol

na autoleasing, aj na to, že mesačné splátky bude splácať on. Ona v dobrej viere voči nemu založila aj
svoj vlastný štvorizbový byt s garážou a pozemkom v hodnote 680.000 Sk, o ktorý ju okradol, pretože aj
napriek prísľubu nevyplatil do mesiaca úver. Prišla o byt, auto si vzal, splátky zaň nezaplatil. Úmyselne
ju využil, zneužil a namočil do problémov, pošpinil jej dobrú povesť a česť. Preto veľmi ťažko nesie
rozhodnutie o svojej vine a treste. Žiada o zachovanie napadnutého trestu voči jej osobe, aj ten jej dosť

spôsobuje ujmu na zdravotnom stave.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zisteného skutkového stavu,

pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní a nepochybil ani pri ukladaní
trestu.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.Ako zistil krajský súd okresný prokurátor podal dňa 17.09.2018 obžalobu na Q. O. pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a na U. I. pre zločin úverového podvodu podľa §
222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zák.

Okresný súd vo veci vytýčil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný U. I. urobil vyhlásenie v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd
vyhlásenie obžalovaného U. I. podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal a zároveň súd vyhlásil, že dokazovanie
u obžalovaného U. I. vykonaná len čo do výroku o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Obžalovaná Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná
Q. O. nevyužila svoje právo vo veci nevypovedať, pričom vo svojej výpovedi sa v podstate doznala k
spáchaniu skutku s tým, že ju naň naviedol obžalovaný U. I.. S takýmto postupom súhlasila. Obžalovaný
U. I. ju využil, aby zobrala auto pre neho, keď tento si nemohol vziať úver zo žiadnej banky pre
nesolventnosť. Obžalovaný U. I. ju klamal, pripravil ju aj o byt, aby si mohla zobrať akontáciou na úver

za vozidlo.

Keďže obžalovaný U. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať, bola na návrh
prokurátora prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. Za súhlasu procesných strán
boli ďalej na hlavnom pojednávaní prečítané aj zápisnica o výpovedi svedka - poškodeného U.. P.

D., zamestnanca poškodenej spoločnosti ČSOB Leasing a.s. Bratislava a tiež aj zápisnice o výpovedi
svedkýň P. Q., bývalej zamestnankyne spoločnosti AUTOCENTRUM AAA Auto, a.s. Bratislava a X. X.,
bývalej zamestnankyne spoločnosti ČSOB Leasing a.s. Bratislava. Títo potvrdili skutočnosti uvádzané
v obžalobe o účasti obžalovanej Q. O. na žalovanej trestnej činnosti.

Okrem usvedčujúcich výpovedí obžalovaného U. I., svedka - poškodeného U.. P. D. a svedkýň P. Q.
a X. X. bola obžalovaná Q. O. usvedčená aj na základe listinných dôkazov, najmä Kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, Žiadosti o financovanie osobného ojazdeného motorového vozidla M1 - súkromná
osoba, Zmluvy o spotrebnom úvere J./XX/XXXXX uzavretej dňa XX.XX.XXXX so spol. C. D., a.s.,
so sídlom F. cesta č.XX, W., G.: XX XXX XXX ako veriteľom a obžalovanou Q. O., s predmetom

financovania - ojazdené motorové vozidlo zn. Opel Vectra Caravan, Q.: K ako aj Pracovnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX medzi zamestnávateľom - obžalovaným U. I. a zamestnancom - obžalovanou Q. O..

E. Q. O. teda vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobila väčšiu škodu, čím po objektívnej subjektívnej

stránke naplnila skutkovú podstatu zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr.
zák. E. U. I. naviedol obžalovanú Q. O. na spáchanie trestného činu, ktorým vylákala od iného úver
tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na jeho splácanie a
tak mu spôsobil väčšiu škodu, čím po objektívnej subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm.

b) Tr. zák.

Z obsahu odvolania prokurátora je zrejmé, že toto smerovalo len proti výroku o treste v neprospech
obžalovaných.

Krajský súd v napadnutom rozsudku preto preskúmal tento výrok a konštatuje, že pri ukladaní trestu u
obžalovaných nepochybil prvostupňový súd, keď sa dôsledne sa riadil zásadami ukladania trestov tak,
ako ich má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák.

Trest u každého obžalovaného má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanej Q. O., okresný súd správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák. (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život), pričom súd nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť zmysle § 37 Tr. zák. V tomto smere pri hodnotení osoby obžalovanej správnekonštatoval, že sa jedná o osobu, ku ktorej v mieste bydliska neboli zistené žiadne výhrady. Doposiaľ
nebola súdne trestaná ani postihnutá v priestupkovom konaní.

Pri ukladaní trestu obžalovanému U. I., okresný súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Ani u tohto obžalovaného
súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť zmysle § 37 Tr. zák. Aj pri hodnotení osoby obžalovaného
správnekonštatoval,žesajednáoosobu,kuktorejvmiestebydliskanebolizistenéžiadnevýhrady.Pred
spáchanímtrestnéhočinunebolsúdnetrestaný,mallenjedenzáznamvregistritrestovopodmienečnom

zastavení trestného stíhania Okresnou prokuratúrou Žilina, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Pred
spáchaním trestného činu nebol postihnutý v priestupkovom konaní.

Za trestný čin, ktorého sa obžalovaní Q. O. a U. I. dopustili Trestný zákon ustanovuje trestnú sadzbu na
3 roky až 10 rokov trestu odňatia slobody. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa ustanovenia § 38
ods. 3 Tr. zák. bolo potom možné u obidvoch obžalovaných znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou na 7 rokov a
8 mesiacov.

V trestnej veci obžalovaných bolo právoplatne rozhodnuté po viac ako 11 rokoch od spáchania trestnej
činnosti. Toto nemožno považovať za konanie bez prieťahov.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR, každý má právo, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez
zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu.

Podľa § 2 ods. 7 Tr. por. každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Vzhľadom na dĺžku konania, ktorú obžalovaní neovplyvnili a nezavinili, sa použitie zákonnej trestnej
sadzby aj krajskému súdu javilo ako neprimerane prísne a prichádzalo v úvahu použitie zmierňovacieho
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Toto

ustanovenie, čo sa týka okolností prípadu, zohľadňuje najmä okolnosti, ktoré súvisia so skutkom ako
takým a jeho právnym posúdením. V zmysle zaužívanej súdnej praxe treba pod okolnosťami prípadu
rozumieťajokolnostivširšomzmysleslova,súvisiacevdanomprípadesospôsobomjehoprejednávania
a dĺžkou konania.

Správne preto postupoval okresný súd, keď vzhľadom na dĺžku konania v prejednávanej veci
s prihliadnutím na jej obtiažnosť a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní uložil
obžalovaným trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom za
použitia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. s obmedzením v zmysle ustanovenia § 39 ods.
3 písm. e) Tr. zák. Trest uložený prvostupňovým súdom obžalovanej Q. O., a to trest odňatia slobody vo

výmere 6 mesiacov, výkon ktorého jej podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov
a obžalovanému U. I. trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov, s prihliadnutím na mieru ich zavinenia, ako aj na skutočnosť,
že obžalovaný U. I. naviedol obžalovanú Q. O. na spáchanie trestného činu, predstavuje dostatočne
adekvátnu kompenzáciu za porušenie ich práva na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných

prieťahov. Takto uložené tresty krajský súd považoval za primerané a zákonné, spĺňajúce podmienky
individuálnej tak aj generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti a postačujúce na nápravu a
prevýchovu obžalovaných.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
preto odvolanie prokurátora v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.