Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/240/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915205273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5915205273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. B. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX O., 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX O., 3/ A. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, XXX XX O., 4/ Doc. MUDr. S. W., CSc., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
X., XXX XX Q., 5/ Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. U. XXX, XXX XX R. B., Česká republika,
6/ MUDr. W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX O. O., žalobcovia v rade 2/ až 6/ zastúpení
splnomocneným zástupcom Ing. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X., XXX XX O., proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, IČO: 30 845

572, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v rade 1/ až 6/ proti rozsudku
Okresného súdu Ružomberok č.k. 2C/198/2015-287 zo dňa 10. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/198/2015-287 zo dňa 10. mája 2017
p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcom v 1/ až 6/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcov v 1/ až 6/ rade,

doručenú konajúcemu súdu dňa 18.09.2015 elektronicky (doplnenú v listinnej podobe dňa 21.09.2015
a podaním zo dňa 22.10.2015), ktorou sa domáhali, aby súd určil, že žalobcovia v 1/ až 6/ rade každý
v podiele 1/6-iny sú výlučnými vlastníkmi parciel registra „E“ zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX,
vedenom pre Obec Y., katastrálne územie Y. ako pozemok parc. č. 6780/33 - trvalý trávny porast o
výmere 1222 m2 a parc. č. 6780/311 - trvalý trávny porast o výmere 15 m2 na žalovaného v podiele 1/1
(veta prvá výroku). Súčasne rozhodol o trovách konania a žalovanému priznal nárok na ich náhradu v
rozsahu 100 % (veta druhá výroku).

2. Okresný súd v priebehu konania uznesením č.k. 2C/198/2015-150 zo dňa 15.03.2016 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/209/2016-192 zo dňa 29.07.2016 zastavil konanie o časti
žaloby (doručenej súdu 18.09.2015), ktorou sa žalobcovia v rade 1/ a 4/ domáhali určenia, že každý v
1/2-ici sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX vedenom pre Obec Y., katastrálne
územie Y. ako pozemok KNC parcela č. 15681 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1905 m2 na
žalovaného v 1/1. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 13.10.2016.

Uznesenie o zastavení konania okresný súd odôvodnil v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. prekážkou
právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko výlučné vlastníctvo žalovaného k označenému pozemku bolo
určené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 6C/24/2011-261 zo dňa 06.03.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/634/2014-343 zo dňa 29.06.2015.3. Určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré zostali predmetom konania (bod 1. tohto
odôvodnenia), žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že žalovaný je v katastri nehnuteľností na LV č.

XXXXX vedený ako vlastník pozemkov registra „E“ parcela č. 6780/33 - trvalý trávny porast o výmere
1222 m2 a parcela č. 6780/311 - trvalý trávny porast o výmere 15 m2. Uvedené pozemky nadobudol
žalovaný v dobe neslobody takými postupmi, ktoré boli nezlučiteľné nielen s ústavnými princípmi
ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom platným v rozhodnom
období. Táto skutočnosť je podľa názoru žalobcov formálno-právnym titulom na vydanie veci a obnovy

vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom formou určovacej žaloby. Z obsahu výroku vyvlastňovacieho
rozhodnutiač.Výst./1362-1956zodňa03.12.1956vydanéhoOdboromvýstavbyradyONVRužomberok
je preukázané, že k strate vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právneho predchodcu nepochybne
došlo bez právneho dôvodu. Vo výroku sa okrem iného ako dôvod uvádza, že investor - Československý
štát zastúpený Vojenskou stavebnou správou v Žiline už vopred okupoval predmetné pozemky. Forma
faktickej okupácie zo strany investora - Československého štátu zastúpeného Vojenskou stavebnou

správou v Žiline sa tak stala základom vyvlastnenia uvedených pozemkov a následne vyvlastňovacím
rozhodnutím došlo k ich neúčinnému vyvlastneniu a zápisu vlastníckych práv. Žalobcovia v 1/ až 6/ rade
sa domáhali, aby súd určovacím výrokom obnovil ich vlastnícke právo k uvedeným pozemkom, a tým
nastala zhoda medzi skutočným stavom a stavom v katastri nehnuteľností, pričom dôvodili, že vlastnícke
právo odvodzujú od svojho právneho predchodcu - B. W., zomr. v roku XXXX, v celosti (pkn vložka

XXXX kat. úz. Y.). Spoločný právny predchodca B. W. ako starý otec žalobcov v rade 1/, 3/, 5/ a 6/ a
svokor žalobcov 2/ a 4/ bol do nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného
národného výboru v Ružomberku zo dňa 03.12.1956, právoplatného 10.01.1957, zn. Výst.1362/1956,
geometrického plánu zo dňa 24.04.1956, č.j. mar. 56016 a návrhu Krajskej vojenskej ubytovacej a
stavebnej správy v Žiline a uznesenia Ľudového súdu v Ružomberku č. Čd 106/57 zo dňa 15.04.1957,

ktorým sa povoľuje zápis v pozemkovej knihe kat. územia Y., vlastníkom sporných nehnuteľností, ktoré
prešli na Československý štát.
4. Na základe vykonaného dokazovania vo veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcov
je v celom rozsahu nedôvodná. Pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. § 34, § 132 ods. 1, ods. 2, § 460
a § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“).

5. Okresný súd mal preukázané, že právnym predchodcom žalobcov v 1/ až 6/ rade bol B. W.,
ktorý zomrel v roku XXXX a tento bol do nadobudnutia právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia
Okresného národného výboru v Ružomberku zo dňa 03.12.1956 vlastníkom pozemku zapísaného
v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX, a to parc. č. 6780, katastrálne číslo XXXXX o celkovej
výmere 5942 m2. Na základe vyvlastňovacieho súpisu č. 091909 a uznesenia Ľudového súdu v

Ružomberku Čd 106/1957 zo dňa 15.04.1957 súd povolil v pozemkovej knihe katastrálneho územia
Y. podľa právomocného vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného národného výboru v Ružomberku
zo dňa 03.12.1956, zn. Výst./1362/1956, geometrického plánu zo dňa 24.04.1956, vykonať zápisy, a
to pri zápise č. 6540 sa rozdeľuje parcela m.č. 6780/28 na parcelu m.č. 6780/28 o výmere 4826 m2
a na parcelu č. 6780/33 o výmere 1116 m2. Parcela č. 6780/28 bola zapísaná do vložky č. 6540 a

parcela č. 6780/33 do novej vložky č. 6844. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst./1362/1956
zo dňa 03.12.1956 Československý štát zastúpený Vojenskou stavebnou správou v Žiline vyvlastnil na
účely obrany štátu časť pozemku vo vložke č. XXXX, č. 6780/13511 - lúka o celkovej výmere 5942
m2, vlastníka B. W. v 1/1, s tým, že vyvlastnil časť pozemku o výmere 1116 m2. Žalobcovia v 1/ -
6/ rade tvrdili, že ich právny predchodca bol vlastníkom sporných nehnuteľností. V zmysle zák. ust.

§ 132 ods. 1, 2 OZ neuviedli a neosvedčili, akým spôsobom mali uvedené vlastnícke právo k
označenýmnehnuteľnostiamnadobudnúť.Akžalobcoviauviedli,žeichprávnypredchodca,ktorýzomrel
v roku XXXX, bol vlastníkom sporných nehnuteľností a oni tieto nenadobudli dedením, pretože v čase
smrti nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, mali sa podanou žalobou domáhať, že vyššie označené
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebohom B. W.. Okresný súd v tejto

súvislosti konštatoval, že žalobcovia v rade 1/ až 6/ nemohli podaním žaloby o určenie vlastníckeho
práva obchádzať dedičské konanie, a teda súd nemôže svojim rozhodnutím (s výnimkou osobitných
prípadov) nahrádzať vôľu zmluvných strán. Ak teda nepreukázali, že by ich právny predchodca previedol
na nich vlastnícke právo a nepreukázali po ňom ani nadobudnutie vlastníckeho práva dedením, súd
vzhľadom na tieto skutočnosti žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol bez toho, aby pristúpil

k samotnému meritórnemu preskúmaniu podanej žaloby.
6. Podaním zo dňa 24.03.2017 žalobcovia v rade 1/ až 6/ uplatnili voči zákonnému sudcovi
námietku zaujatosti. Na uplatnenú námietku konajúci sudca neprihliadol s poukazom na skutočnosť, že
v nej žalobcovia v rade 1/ až 6/ rade neuviedli všetky skutočnosti podrobne upravené v ust. § 52 ods. 2CSP, teda ich podanie nespĺňalo náležitosti citovaného zákonného ustanovenia a nebola dodržaná ani
zákonná lehota uvedená v ust. § 53 ods. 1 CSP (ods. 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

7. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v
spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ až 6/ rade
z dôvodov, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a tieto nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. c/, d/, f/, h/ CSP). Navrhli rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v rámci ktorého rozhodne aj o náhrade trov
konania. Odvolatelia namietali, že okresný súd neskúmal vec v celom rozsahu a v zmysle rozhodnutí
Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu SR I.ÚS 407/2010 a II.ÚS 7/2014, uznesenie Ústavného
súdu I.ÚS 50/2010, nález Ústavného súdu SR II.ÚS 7/2014) v napadnutom rozhodnutí absentuje hlbšia

úvaha o postupoch orgánov štátu v čase neslobody vo veci zániku vlastníckeho práva, čo svedčí o
formalistickom prístupe súdu prvej inštancie k veci, protirečí materiálnemu chápaniu právneho štátu a
je v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci. Uviedli, že vlastnícke právo
ich právneho predchodcu nemohlo zaniknúť zápisom nezákonného a neprávoplatného rozhodnutia o
vyvlastnení č. Výst./1362/1956 zo dňa 03.12.1956. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal námietkami

žalobcov, neskúmal predbežne otázku právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, ani tú skutočnosť,
či vôbec takéto rozhodnutie (aj pokiaľ malo vyznačenú právoplatnosť) bolo možné zapísať v katastri
nehnuteľností. Poukázali na absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Súčasne namietali, že okresný
súd skutočnosť, že neprihliadol na námietku zaujatosti vznesenú voči zákonnému sudcovi, odôvodnil
všeobecne, nakoľko sa nedá zistiť, v čom považoval podanie o námietke zaujatosti za neúplné,

nespĺňajúce náležitosti podľa prvej vety § 52 ods. 2 CSP ani to, o aké skutkové okolnosti oprel svoje
tvrdenie, že nebola dodržaná zákonná lehota uvedená v § 53 ods. 1 CSP. Uviedli, že v zmysle platnej
judikatúry trovy konania nemôžu vzniknúť štátnemu orgánu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť,

keďže obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a súd sa riadne vysporiadal so všetkými
dôvodmi uplatnenými v žalobnom návrhu žalobcov. Podrobne poukázal na tvrdenia žalobcov uvedené
v žalobnom návrhu a zopakoval svoje vyjadrenia k veci uvedené pred súdom prvej inštancie a ktoré
sú obsahom bodu 6. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uviedol, že žalobcovia síce spochybnili
pravdivosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností, avšak nie relevantným spôsobom. Svoje

tvrdenia nepodložili relevantnými argumentmi a nepreukázali ich. Samotné tvrdenie, že predmetné
nehnuteľnosti boli žalovaným nadobudnuté ,,v dobe neslobody takými postupmi, ktoré boli nezlučiteľné
nielen s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli aj v rozpore s právom
platným v rozhodnom období“, ako naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP nemôže
postačovať. Poukázal, že okresný súd konanie v časti žaloby, v ktorej sa žalobcovia 1/ a 4/ domáhali

určenia, že sú každý v podiele 1/2 výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č. XX vedenom pre Obec Y., katastrálne územie Y., ako pozemok KNC parc. č. 15681 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1905 m2 na žalovaného v 1/1, zastavil. Vo vzťahu k pozemkom registra „E“
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom pre Obec Y., katastrálne územie Y. ako pozemok
parc. č. 6780/33 - trvalý trávny porast o výmere 1222 m2 a parc. č. 6780/311- trvalý trávny porast o

výmere 15 m2 uviedol, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by ich žalovaný nadobudol od
ich právnych predchodcov v rozpore s právnymi predpismi, resp. spôsobom, ktorý by zakladal možnosť
žiadať ich späť žalobou o určenie vlastníckeho práva, teda neuniesli nielen dôkazné bremeno, ale
ani bremeno tvrdenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že podľa existujúcej judikatúry štátnemu orgánu
nemôžu vzniknúť trovy konania, poukázal na tendenčnosť takéhoto ničím nepodloženého tvrdenia.

10. Vyjadrenie žalovaného bolo v zmysle § 374 ods. 1 CSP doručené splnomocnenému zástupcovi
žalobcov (žalobcovi v rade 1/) náhradným spôsobom (doručenka na č.l. 324 súdneho spisu). V priebehu
odvolacieho konania neboli súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu zaslané iné vyjadrenia strán
sporu k veci.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenejlehote(§362ods.1CSP)legitimovanoustranousporu(§359CSP),preskúmalvecvrozsahu
danom ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3, CSP v spojení s§ 378 CSP a 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej
časti (výrok I.), ako i v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného

súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Za nevyhnutné považuje krajský súd zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne vymedzený
odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku a prípadne ďalšia argumentácia

vo vyjadreniach nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná (§ 365 ods. 3 CSP).

14. Prioritne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, že okresný súd skutočnosť, že neprihliadol
na námietku zaujatosti vznesenú žalobcami v konaní voči zákonnému sudcovi (doručenú súdu
24.03.2017) nedostatočne odôvodnil.

15. V zmysle ust. § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem

tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád
podania sa nepoužijú (ods. 2). V zmysle § 53 ods. 1 CSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť
najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na
neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá. Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada, ak už
o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 2).
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá (ods. 3).

16. Námietka zaujatosti ako procesný úkon uplatnený stranou sporu v konaní musí spĺňať zákonom
predpísané náležitosti, okrem všeobecných (§ 127 CSP) musí obsahovať aj osobitné náležitosti (§
52 ods. 1 veta prvá CSP) na to, aby sa súd námietkou zaujatosti zaoberal. Ak neobsahuje zákonom
predpísané náležitosti, zákon priamo stanovuje, že na takúto námietku súd neprihliada; v takomto

prípade sa vec nepredkladá nadriadenému sudu. Ak okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že podanie o námietke zaujatosti nespĺňalo náležitosti v ust. § 52 ods. 2 prvej vety CSP a súčasne
nebola dodržaná ani zákonná lehota na jej podanie uvedená v ust. § 53 ods. 1 CSP, pre ktoré dôvody na
vznesenú námietku zaujatosti neprihliadol, postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením.

17. Na zdôraznenie správnosti postupu okresného súdu o vznesenej námietke zaujatosti odvolací súd
dodáva, že v podanej námietke zaujatosti absentoval akýkoľvek časový údaj, kedy sa strana sporu
tvrdené skutočnosti o zaujatosti zákonného sudcu JUDr. Branislava Klukoša vo veci konať a rozhodnúť
- (že je bývalý prokurátor a dlhoročný spolužiak ružomberskej prokurátorky, ktorá je spoluvlastníčkou
nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vzdialenosti iba 800 metrov od odpredaného majetku štátu „pod

cenu“ a jej pozemky sú časťou pôvodných parciel, ktoré boli vo vlastníctve B. W., ktorému šikanóznym
vyvlastňovacím konaním v roku 1956 bol tento majetok protiprávne odňatý - pri zdôraznení, že zákonný
sudca doteraz nevyužil zákonný postup podľa ust. § 50 a nasl. CSP), dozvedela. Krajský súd dáva
do pozornosti, že ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa v tomto prípade nepoužijú (§ 52 ods.
2 posledná veta CSP). Pokiaľ námietka zaujatosti smerovala proti procesnému postupu zákonného

sudcu v konaní (vytýkaný nesprávny procesný postup - konkrétne, že zákonný sudca nezapožičal súdny
spis vedený pod sp. zn. 2C/198/2015 Generálnej prokuratúre SR, čím porušil povinnosť ust. § 197 ods.
4 vyhlášky č, 543/2005 Z. z.), na okolnosti v procesnom postupe sudcu súd na námietku zaujatosti
neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP). V tejto súvislosti je právneirelevantné, kedy sa žalobcovia o procesnom pochybení sudcu dozvedeli (v tejto súvislosti žalobcovia
poukazovali na list doručený z Generálnej prokuratúry SR dňa 16.03.2017). Na základe uvedeného
odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno vysloviť nedostatok procesnej podmienky

konania na strane súdu (v jeho zákonom obsadení), resp. pripustiť odvolací dôvod, že vo veci rozhodol
nezákonný sudca (§ 365 ods. 1 písm. c/ CSP).

18. V preskúmavanej veci sa žalobcovia v rade 1/ - 6/ domáhali určenia vlastníckeho práva k vyššie
označeným nehnuteľnostiam. Východiskom pre rozhodnutie okresného súdu bola skutočnosť, že v

danom spore žalobcovia neuviedli a neosvedčili, akým spôsobom mali nadobudnúť svoje vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, toto odvodili od vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu
B. W.. Ak teda tvrdili, že ich právny predchodca, ktorý zomrel v roku XXXX, bol vlastníkom sporných
nehnuteľností (tieto boli na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst./1362/1956 zo dňa 03.12.1956
Československý štát, zastúpený Vojenskou stavebnou správou v Žiline, vyvlastnené na účely obrany
štátu v rozpore so zákonom) a oni ich nenadobudli dedením, prostriedkom ochrany ich práva mala byť

podaná žaloba na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi
B. W.. Je neprípustné, aby žalobcovia obchádzali takouto žalobou dedičské konanie. Iný dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcovia ani netvrdili. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s takto formulovanými závermi súdu prvej inštancie. Tieto závery boli dôvodom, pre ktorý okresný súd
ďalej meritórne vec neskúmal. Pokiaľ odvolacie námietky smerovali k meritu veci, na tieto odvolací súd

neprihliadal, pretože nijakým spôsobom nespochybňovali správne závery, na ktorých okresný súd založil
svoje rozhodnutie a naviac neboli ani predmetom hodnotenia zo strany okresného súdu.

19. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej uvádza, že dedičstvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). K jeho nadobudnutiu však nedochádza len na základe

smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní
dedičstva; predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané
a musí o ňom byť rozhodnuté.

20. Až po prechádzajúcom určení, že poručiteľ bol ku dňu úmrtia vlastníkom, resp. že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov, sa môže rozhodovať o vlastníctve
jeho dedičov. Tento postup sa síce môže javiť ako zdĺhavý, avšak požiadavku prejednávania každej
veci patriacej do pozostalosti v dedičskom konaní, je požiadavkou povinnou. Normy ukladajúce takéto
prejednanie sú normami kogentnými a vyporiadanie dedičstva nemožno riešiť v rámci posudzovania
prejudiciálnych otázok.

21.Odôvodneniesúdnehorozhodnutiaoopravnomkonanízároveňnemáodpovedaťnakaždúnámietku
alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,

že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a druhej inštancie tvoria jednotu,
a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne
závery súdu prvej inštancie, na ktoré týmto spôsobom v plnom rozsahu odkazuje. Takýto postup je
v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z

hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr. III. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08,
IV. ÚS 350/09).

22. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

23. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, pretože
zodpovedal procesnému úspechu strán v konaní a v ňom aplikovaným zákonným ustanoveniam.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, § 396

ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcom v 1/ až 6/ rade nárok na ich náhradu v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).