Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010472
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117010472.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2019
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

D. H.,

nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom H. XX, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T/42/2017 zo dňa 15. januára 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný D. H. podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín, č. 2Pv 478/16/3309 zo dňa 27.3.2017, v ktorej
mu kládla za vinu, že sa mal dopustiť prečinu výtržníctva podľa §§ 20, 364 ods. 1 písm. a), ods. 2
písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 04.06.2016
v čase asi o 01:30 hod. v pohostinstve v obci Štvrtok nad Váhom, obvinený D. H. v miestnosti pri

bare z bližšie nezistených príčin dal facku G. N., v dôsledku čoho tento spadol na zem, následne sa
zodvihol a vyšiel von pred pohostinstvo, kam za ním prišiel obvinený N. T., ktorý do G. N. pred vchodom
sácal a slovne s snažil vyvolať konflikt, načo G. N. nereagoval a so slovami, že sa biť nechce, odišiel
z pohostinstva smerom k domu č. XXX, pričom ako vychádzal z bočnej uličky na hlavnú cestu, bol
napadnutý obvinenými N. T., G. G. a D. H. a ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami, obvinení N. T.,
G. G. a D. H. udreli poškodeného G. N., bytom U. G. nad H., F. XXXX/XX, sklenou fľašou po hlave, na

čo poškodený G. N. stratil rovnováhu, spadol na kolená a následne na zem, kde ho potom všetci traja
udierali päsťami do hlavy a celého tela, pričom poškodenému G. N. svojím konaním spôsobili viacero
zranení, bez obmedzenia na obvyklom spôsobe života, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená VšZP, a. s., odkázaná s nárokom na náhradu škody na

civilný proces.

Predmetná obžaloba bola pre vyššie uvedený prečin podaná aj na spoluobvinených N. T. a G. G.,
pričom vo vzťahu k týmto obvineným bolo právoplatným uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
3T/42/2017 zo dňa 9. augusta 2018 rozhodnuté podľa §§ 241 ods. 1 písm. c), 215 ods. 1 písm. g), 220
ods. 1, 223 ods. 1 Tr. por. o schválení zmieru s poškodeným G. N. a zastavením trestného stíhania.Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré zahlásila do
zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku s tým, že v neprospech obžalovaného
odvolaniesmerujeprotivýrokuovineatreste.Následneprokurátorkaodvolaniepísomneodôvodnilatak,

že nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa v tom, že vykonané dôkazy nepostačujú k tomu, aby mohol
byť urobený záver o vine obžalovaného D. H.. K tomu uviedla, že poškodený G. N. aj svedkovia G. G. a
G. H. jednoznačne označili obžalovaného ako jedného z páchateľov, ktorý fyzicky napadol poškodeného
G. N. aj mimo pohostinstva. Prokurátorka tiež uviedla, že bezprostredné výpovede týchto svedkov (v
krátkom časovom odstupe od spáchania skutku) zvyšujú predpoklad zapamätania skutočností incidentu,

vrátane osôb, ktoré sa ho zúčastnili. Výpovede pôvodne spoluobžalovaných N. T. a G. G. na hlavnom
pojednávaní považovala prokurátorka za účelové v snahe pomôcť dlhoročnému kamarátovi. Navrhla
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný D. H. sa k odvolaniu prokurátorky písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu.

Obhajca uviedol, že v prípravnom konaní došlo k viacerým procesným pochybeniam, pričom pochybenia
v dokazovaní v prípravnom konaní nemôžu byť na ťarchu obžalovaného. Obhajca navrhol odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí prítomné procesné strany zotrvali na svojich písomných návrhoch.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Aj keď prokurátorka v odôvodnení odvolania nevytýkala procesný postup súdu prvého stupňa, pokiaľ
tento na hlavnom pojednávaní nevykonal usvedčujúce dôkazy, v podobe prečítania zápisníc o vykonaní
rekognície osôb poškodeným G. N. a svedkami G. H. a G. G., senát odvolacieho súdu k takémuto
procesnému postupu zaujíma nasledovné stanovisko. Účelom obsahu ustanovenia § 126 Tr. por. o
rekognícii je, aby tento dôkazný prostriedok bol vykonaný takým spôsobom, aby výsledky takéhoto

dokazovania mohli slúžiť najmä súdu pre správne rozhodnutie v prípadoch, ak totožnosť nejakej osoby
nie je známa. Rekogníciou ustálená totožnosť osoby, v prejednávanej veci páchateľa trestného činu
preto nesmie vzbudzovať pochybnosti o „výsledku“ takéhoto dokazovania. Je pritom nepochybné, že
„objektivitu“ výsledku rekognície je možné preskúmať najmä porovnaním ústneho opisu takejto osoby
opoznávajúcou osobu a v tomto prípade fotografiou, ktorú opoznávajúca osoba označila (opakovane).

Ak takéto porovnanie nie je možné, výsledok takéhoto dôkazného prostriedku nie je postačujúci pre
usvedčenie páchateľa. Tento záver platí o to viac, ak samotný poškodený na začiatku prípravného
konania uviedol, že žiadneho z útočníkov proti svojej osobe nepozná.

Procesný postup súdu prvého stupňa pokiaľ oproti návrhu v obžalobe vypustil z dôkazných prostriedkov

predmetné rekognície (č. l. 122-143), je preto správny. K tomu pre úplnosť senát odvolacieho súdu
uvádza, že z rekognície, kde opoznávajúca osoba bol poškodený G. N., vyplynulo, že opoznal osobu
K. T. (č. l. 121), pričom ale poškodený takto opoznanú osobu komentoval slovami: „... to bol možno ten
blonďák s tou ofinou...“, je ten, čo mu dal v pohostinstve facku, o ktorom neskoršie zistil, že sa volá D. H..

Z vyššie uvedeného potom vyplývajú dôvodné pochybnosti o vierohodnosti výpovedí samotného
poškodeného.

Je síce možné prisvedčiť názoru prokurátorky v tom, že z hľadiska všeobecného poznania by
skoršie výpovede mali byť „objektívnejšie“, ako výpovede urobené neskoršie v tomto prípade na

hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
uviedol svoje skutkové úvahy vyplývajúce z hodnotenia výsluchov svedkov tak, že nemal jednoznačne
preukázané, že aj obžalovaný D. H. sa dopustil protiprávneho konania voči poškodenému aj mimo
predmetného pohostinstva. V prípade, keď sa výpovede osôb z prípravného konania podstatne líšia
od ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, súd spravidla aj za „pomoci“ ďalších dôkazov potom hodnotí

vierohodnosť tej ktorej výpovede. Nemožnosťou vykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní aj
vykonanými rekogníciami vznikla potom dôkazná núdza (usvedčujúce dôkazy), ktorá takéto hodnotenie
vierohodnosti „sťažila“. Prokurátorkou uvádzaná bezprostrednosť výpovedí osôb v prípravnom konaní
ani možná „účelovosť“ výpovedí „bývalých“ spoluobžalovaných (N. T., G. G.) na hlavnom pojednávanínie sú tak významné okolnosti týkajúce sa hodnotenia týchto dôkazov, aby boli len na základe toho
vyhodnotené, že svedčia v neprospech obžalovaného.

Právo naopak, tu sa súd musel riadiť základnou zásadou trestného konania v tom, že ak mal súd
pochybnosti o tom, či sa aj obžalovaný D. H. zúčastnil napadnutia poškodeného G. N. vonku mimo
pohostinstva, bolo jeho povinnosťou rozhodnúť v prospech obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.