Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808010286
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5808010286.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2018 prejednal
odvolanie podané obžalovaným D. C., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
4T/51/2008-488 zo dňa 24.4.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, č.k.

4T/51/2008-488 zo dňa 24.4.2018.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduNámestovo,č.k.4T/51/2008-488z24.4.2018,bolobžalovanýD.C.uznaný

za vinného, že:

„v čase od presne nezisteného dňa v roku 2005, jesene, do 31.12.2006, v okrese Tvrdošín a na iných
miestach, neustále pod hrozbou zabitia a ublíženia na zdraví opakovane požadoval rôzne finančné
prostriedky od E. U., v rámci toho:
- presne nezisteného dňa na jeseň roku 2005, z Tvrdošína, žiadal od poškodeného telefonicky 50.000,-

Sk s vyhrážkou „keď nedonesieš, tak budeš v piči“, načo mu E. U. ešte v ten istý deň odovzdal
požadované peniaze v Dolnom Kubíne na parkovisku za benzínovou pumpou Slovnaft,
- presne nezistený deň v roku 2005 z doposiaľ nezisteného miesta, po dvoch až troch dňoch po
predchádzajúcej udalosti telefonicky nakontaktoval E. U. s tým, že to bude trošku drahšia káva, že treba
ešte 150.000,- Sk, v ten istý deň prišiel na osobnom motorovom vozidle pre rodinný dom XXX v obci
R. nad Z., E. U. k nemu prisadol do vozidla, načo obvinený po slovách, že peniaze treba, vytiahol z

odkladacieho priestoru miesta spolujazdca nestotožnenú pištoľ striebornej farby, natiahol záver, namieril
ju na poškodeného a vyhrážal sa mu, že ak peniaze nedajú dokopy, najprv zabije priateľku poškodeného
E. G., potom jeho a jeho rodinu, ďalej požadoval sumu 150.000,- Sk, ktorú finančnú čiastku odovzdal E.
U. D. C. do troch dní na benzínovej pumpe v obci Sučany,
- presne nezistený deň začiatkom mája roku 2006 z doposiaľ nezisteného miesta telefonicky kontaktoval
E. U. so slovami, že treba 300.000,- Sk na zaplatenie ďalších požiadaviek, potom sa s ním stretol

na autobusovej stanici v Dolnom Kubíne, kde v osobnom motorovom vozidle E. U. požadoval od
poškodeného 300.000,- Sk s tým, že má nabité a zabije poškodeného aj jeho priateľku E. G., pričom v
tom čase na neho mieril nestotožnenou pištoľou,
- presne nezistený deň v roku 2006, na druhý deň po predchádzajúcej udalosti, na benzínovej pumpe
v obci Sučany, v osobnom motorovom vozidle E. U. mieril nestotožneným revolverom na E. U. a so
slovami „Musíš doniesť peniaze a mysli na E.“ opätovne od neho požadoval 300.000,- Sk, ktoré mu na

základe týchto hrozieb v presne nezistený deň E. U. odovzdal na železničnej stanici v obci Kraľovany,- dňa 06.12.2006 sa z nestotožneného miesta prostredníctvom doposiaľ nestotožnenej osoby s menom
D. a prezývkou W. telefonicky spojil s E. U., ktorý sa nachádzal v obci R. nad Z. v rodinnom dome XXX
a so slovami, že za nejaký problém, ktorý D. C. zobral na seba, tento požaduje za neho 200.000,- Sk,

- dňa 10.12.2006 sa telefonicky dohodol s E. U., že sa stretnú na parkovisku pred obcou Šútovo, po
tom ako sa tam stretli si k nemu prisadol do jeho motorového vozidla, spoza pásu vytiahol revolver a
priložil ho E. U. na krk so slovami „Spomeň si ako to bolo minule, tak stále je to tak“, pričom žiadal
predtým požadovaných 200.000,- Sk, po ktorej hrozbe odišli do miesta trvalého bydliska E. U. v J.,
kde mu odovzdal 27.000,- Sk a počas cesty naspäť mu niekoľkokrát povedal, že zbytok peňazí do

sumy 200.000,- Sk chce do konca roku 2006, pričom dňa 31.12.2006 v mieste bydliska D. C., mu E.
U. odovzdal 180.000,- Sk,
čím celkovo spôsobil E. U., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 707.000,- Sk (23.468,10 eur),

čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák. Za to bol odsúdený
podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm.

l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil
výrok o treste Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 12.5.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016, výrok o treste Okresného súdu Dolný

Kubín sp.zn. 4T/78/07 zo dňa 22.8.2007, výrok o treste Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/4/06 zo
dňa 26.3.2008, výrok o treste Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 4T/93/07 zo dňa 14.7.2007, výrok o
treste Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 9T/19/08 zo dňa 19.9.2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. U. škodu vo

výške 707.000,- Sk (23.468,10 eur).

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 24.4.2018 (č.l. 481-484 súdneho spisu) vyplýva, že po vyhlásení
rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol „zahlasujem
odvolanie čo do výšky trestu“. Obhajca obžalovaného uviedol „zahlasujem odvolanie“ a prokurátor

prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie.

Dňa3.8.2018súduprvéhostupňabolodoručenéodôvodnenieodvolaniaobžalovanéhoprostredníctvom
obhajcu, ktorý uviedol nasledovné podstatné odvolacie argumenty:
„I.

Na pojednávaní dňa 24.04.2018 súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal moje vyhlásenie
obžalovaného o tom, že som vinný zo spáchania skutku kladeného mi za vinu v obžalobe Okresného
prokurátora zo dňa 26.03.2008 č. Pv 526/2008-22, ktorý sa kvalifikuje ako pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona.
Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom
opatrení.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd sa venuje napriek môjmu vyhláseniu z 21.02.2017 resp.
24.04.2018 o vine preukazovaniu viny a nie odôvodneniu, prečo uložil trest, ako je uvedený vo výroku
a prečo zrušil len výrok o treste Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 12.05.2016 v

spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.05.2016 a nie aj ďalšie rozhodnutia, ktorých skutky sú v súbehu
so skutkami v tejto veci.
Výrok rozsudku Okresného súdu v Námestove č.k. 4T/51/2008-488 zo dňa 24.04.2018 o treste
považujem za nespravodlivý, neprimerane prísny a v rozpore so základnými zásadami trestného práva,

nakoľko som toho názoru, že okresný súd pri rozhodovaní o treste rozhodol nesprávne a nespravodlivo,
nakoľko jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu.
Napokon podľa môjho názoru súd nesprávne vyhodnotil existenciu viacčinného súbehu trestnej činnosti,
za ktorú som bol odsúdený predchádzajúcimi rozsudkami.
V rozsudku však absentuje odôvodnenie, na základe čoho súd dospel k záveru, že podľa § 42 ods. 2 TZ

zrušil len výrok o treste Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/182/2008 zo dňa 12.05.2016 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.05.2016.
Je zrejmé z výpisu z registra trestov, že som bol odsúdený aj Okresným súdom Žilina pod č.k. 28T
89/10, ktorý je dodnes chybne uvedený v registri trestov, čo spôsobuje chyby v rozhodovaní súdov vďalších trestných veciach a rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/123/2014 právoplatným dňa
03.11.2016 bolo upustené od uloženia súhrnného trestu.
Súd mal k dispozícii všetky moje spisy, no v odôvodnení rozsudku nie je zmienka o tom, v akom období

bolí spáchané skutky a či nejde o viacčinný súbeh medzi súdenými skutkami.
Predmetné pochybenie súdu podľa môjho názoru zakladá aj dôvod na podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, pretože nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia
sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, prípadne, prípadne zánik
trestnosti činu, prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu podľa § 41

TZ či súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona) a pod. (Rozsudok NS SR 3Tdo/75/2015)
Preskúmaním spisového materiálu je možné zistiť, že aktuálne vykonávam 3 samostatné tresty vo
výmere 16 rokov a 5 mesiacov.
Ako obžalovaný som bol doteraz viackrát súdom trestaný, a to naposledy najmä:
- rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/182/2008 právoplatným dňa 12.05.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/l35/2014 zo dňa 12.05.2016, kde bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; skutky boli vykonané od mája 2006 do
septembra 2006
- rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 právoplatným dňa 16.06.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/97/2014 zo dňa 16.06.2016, kde uložený nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia; skutok bol vykonaný v októbri 2007
- rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/123/2014 právoplatným dňa 03.11.2016 bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 5 mesiacov
nepodmienečne uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/79/2014 zo dňa 16.06.2016 ; skutok bol vykonaný v decembri 2007
rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/98/2014 právoplatným dňa 08.06.2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. Zn. 3To/31/2017 zo dňa 08.06.2017, kde bol uložený súhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia;

V tejto veci podal na mňa jedno trestné oznámenie poškodený, pán U., pričom ide o skutky, za ktoré ma
súd uznal za vinného napadnutým rozsudkom za skutky spáchané v čase od presne nezisteného dňa
jesene roku 2005, máj 2006 a december 2006 do 31.12.2006.
Zdôrazňujem, že za posledný skutok z 22.12.2007 spáchaný v Sučanoch som bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/123/2014 zo dňa 03.11.2016, pričom bolo upustené od uloženia

súhrnného trestu vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 (5 rokov 5
mesiacov).
Jednoznačne som potom názoru, že ide o pokračovací zločin (jeseň 2005 až december 2007) vo
viacčinnom súbehu zo skutkami z vyššie vymenovaných rozsudkov, teda z rozsudku Okresného sudu
Námestovo sp. zn. 4T/182/2008 skutky spáchané 22.05.2006, 17.08.2006, 06.09.2006 a z rozsudku

Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 skutok spáchaný 17.10.2007.
Podľa môjho názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil súbeh mojich súdených trestných činov. Ak
som žalovanú trestnú činnosť v tejto prejednávanej veci spáchal od jesene 2005 až decembra 2007, s
poukazom na vyššie uvedené sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu nielen voči
výrokom o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/182/2008, ale aj voči výroku o treste z

rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 28T/89/2010 z 30.1.2014. Uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov bez zrušenia výrokov o treste uvedených rozsudkov považujem za neprimerane
prísny. Podľa môjho názoru účel trestu bude naplnený aj uložením miernejšieho trestu s poukazom na
už vyššie uložené právoplatné tresty odňatia slobody, resp. upustenie od uloženia súhrnného trestu.
Taktiež je nevyhnutné prihliadnuť na to, že vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/98/2014 bolo

rozhodnuté rozsudkom právoplatným dňa 08.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.
Zn. 3To/31/2017 zo dňa 08.06.2017, kde mi bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia
Chcem poukázať na to, že mám len 35 rokov, uvedomujem si nesprávnosť svojho konania, mám snahu

o nápravu svojho života aj kvôli tomu, že som otcom 4-ročného maloletého syna. Zdôrazňujem, že u
mňa ide výlučne o majetkovú trestnú činnosť, nikomu som neublížil ani nezabil a je možné nápravu
zabezpečiť aj doteraz uloženými trestami. V súčasnosti vykonávam trest odňatia slobody uloženýrozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/182/2008 v ústave s minimálnym stupňom stráženia
v trvaní 4 roky.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. sa súhrnný trest ukladá len vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin,

ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, pričom spáchaná trestná činnosť musí byť v súbehu.
O súbeh trestných činov ide vtedy, keď páchateľ svácha dva alebo viac trestných činov skôr, ako súd
prvého stupňa za niektorý z nich vyhlási odsudzujúci rozsudok. Spáchanie trestného činu po vyhlásení
odsudzujúcehorozsudkuprvéhostupňaužnemôžebyťposudzovanéakosúbehtrestnýchčinov,pretože

ide o recidívu a nepripadá do úvahy ukladanie súhrnného trestu.
II.
V tomto smere je treba poukázať na nasledujúce závery súdnej praxe reprezentovanej nasledujúcimi
rozhodnutiami Ústavného súdu SR :
Nález sp. zn. IV. ÚS 49/06 zo 14. 9. 2006
„Napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo

veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, taká situácia,
keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania
systému spravodlivosti a neguje elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby
sa v rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom.“
Nález sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008

Konečným výsledkom rešpektovania aplikačnej praxe by mala byť jednotná interpretácia právnych
predpisov v zmysle zásady, že "každý sa môže spoliehať na to, že v podobnej veci bude rozhodnuté
podobne (nie rovnako) a v rôznej odlišne.“ Táto požiadavka veľmi úzko súvisí s princípom rovnosti pred
zákonom.
Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným

spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL.
ÚS 6/04).
Princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia je vlastný aj trestnému konaniu, preto nie
je najmenší dôvod neaplikovať rovnaké právne názory aké boli aplikované v inej veci aj na danú trestnú
vec. Na základe vykonaného dokazovania navrhujem, aby odvolací súd podrobne preskúmal všetky

skutočnosti apo vyhodnotení všetkých dôkazov podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku
zrušil
vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo č. 4T/51/2008 zo dňa 24.04.2018 a na základe
postupu v zmysle § 322 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie,
resp. sám rozhodol rozsudkom, ktorým mi uloží primeraný súhrnný trest odňatia slobody a zároveň zruší

výroky o treste uložené:
- rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T/182/2008 zo dňa 04.03.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.05.2016, kde mi bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov;
- rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/89/2010 zo dňa 30.01.2014 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/97/2014 zo dňa 16.06.2016,
kde mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6
mesiacov;
- rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/123/2014 zo dňa 03.11.2016, kde
bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozhodnutie Okresného

súdu Žilina sp. zn. 28t/89/2010,
- ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad“.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odôvodneniu odvolania obžalovaného D.

C..

Z procesného hľadiska odvolací súd postupoval podľa § 326 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok vo výroku o treste trpí vadami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 319 Tr. por., odvolanie
obžalovaného je odvolaním podaným oprávnenou osobou v zmysle § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a
obsah odvolania obžalovaného spĺňa náležitosti stanovené § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por.Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podanéhoodvolaniavzmysle§312Tr.por.,apretoodvolacísúdnepostupovalpodľa§316ods.1Tr.por.

Krajský súd zistil, že výrok rozsudku súdu prvého stupňa o treste, ktorý bol napadnutý odvolaním
obžalovaného, je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu

veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.

1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v

otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,

pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne
uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Týmito zásadami sa súd prvého stupňa neriadil napriek tomu, že platia aj pre rozhodovanie súdu o druhu

a výmere trestu.

Z výroku rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že obžalovanému J. C. ukladal súhrnný trest odňatia
slobody, pričom aplikáciou ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 12.5.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn.

3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016, výrok o treste Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/78/07 zo dňa
22.8.2007, výrok o treste Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/4/06 zo dňa 26.3.2008, výrok o treste
Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/93/07 zo dňa 14.7.2007, výrok o treste Okresného súdu Dolný
Kubín, sp.zn. 9T/19/08 zo dňa 19.9.2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce a vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou recidívou je v zmysle
§ 42 ods. 1 Tr. zák. moment vyhlásenia súdom prvého stupňa prvého odsudzujúceho rozsudku za
niektorý z trestných činov (skutkov) toho istého páchateľa.Z odôvodnenia písomne vyhotoveného rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa obmedzil odôvodnenie
uloženia súhrnného trestu len na opis časti výroku o treste bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia,

z ktorého by bolo identifikovateľné časové rozhranie medzi viacčinným súbehom trestných činov a
recidívou a identifikovaný aj samotný viacčinný súbeh trestných činov spáchaných obžalovaným J. C.,
za ktorý súbeh sa mu má uložiť súhrnný trest.

Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného D. C. (č.l. 503-509 spisu) vyplýva, že tento má v

období rokov 2001-2018 v odpise registra trestov vykázaných celkom 25 záznamov. Javí sa byť teda
dôvodným uvažovať o uložení súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému J. C., ale uloženie
súhrnného trestu musí byť odôvodnené takým spôsobom, aby bolo preskúmateľné z hľadiska jeho
zákonnosti a primeranosti.

Pri ukladaní súhrnného trestu nestačí na hlavnom pojednávaní prečítať, postupom podľa § 269 Tr.

por., len odpis registra trestov, resp. v spise založené rozhodnutie o predchádzajúcom odsúdení
obžalovaného. Súd musí prečítať podstatný obsah trestného spisu, vo vzťahu ku ktorému sa ukladá
súhrnný trest, a tak sa oboznámiť so všetkými okolnosťami, ktoré majú byť podkladom pre uloženie
súhrnného trestu, a tiež aj s ostatnými rozhodujúcimi okolnosťami pre posúdenie prejednávaného
prípadu.

Zo súdneho spisu je zistiteľné, že okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom 25.11.2014 (č.l.
429) čítal spis Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/2008. Na hlavnom pojednávaní 4.12.2014
(č.l. 433-434) podľa § 269 Tr. por. čítal a oboznamoval listinné dôkazy, a to spis Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 5T/79/2008, spis Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/37/2013, spis Okresného

súdu Námestovo, sp.zn. 4T/124/2008, spis Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 5T/40/2008. Na
hlavnom pojednávaní konanom 24.4.2018 (č.l. 481-484 spisu) podľa § 269 Tr. por. okresný súd čítal a
oboznamoval listinné dôkazy, okrem iného rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 4T/78/2007
zo dňa 22.8.2007 z č.l. 172-174 a spisový materiál Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008, a
to najmä rozsudok OS Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 v spojení s rozhodnutím „KS ZA 3To/135/2014“.

Z už uvedených zápisníc o hlavnom pojednávaní nie je zistiteľné aké časti spisov boli čítané, resp.
oboznamované ako listinné dôkazy s výnimkou rozsudkov čítaných na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 24.4.2018. Javí sa byť ale nesporným, že okresný súd nemal vôbec fyzicky k dispozícii spisy
Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/4/06, 4T/93/07 a 9T/19/08, napriek tomu, že v rámci ukladania
súhrnného trestu odňatia slobody zrušoval výroky o trestoch, ktoré mali byť uložené rozhodnutiami v

označených trestných veciach.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že k odvolaciemu konaniu s trestným spisom, sp.zn. 4T/51/2008
bol predložený ako pripojený spis len spis Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 a žiaden
iný spis, ktorý mal byť oboznamovaný v priebehu hlavných pojednávaní z Okresného súdu Námestovo,

resp. Okresného súdu Dolný Kubín. V súdnom spise nie sú žiadne údaje svedčiace o vylúčení čítaných,
resp. oboznamovaných spisov, ako spisov pôvodne pripojených k veci vedenej pod sp.zn. 4T/51/2008.

Z analýzy odvolacích argumentov, ktoré sú zhrnuté v procesnom návrhu obžalovaného na spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu, vyplýva, že odvolacie argumenty sú pokračovaním argumentov obhajcu

obžalovaného prednesených na hlavnom pojednávaní konanom 24.4.2018, keď dával súdu prvého
stupňa do pozornosti rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn. 2T/123/2014 zo dňa 3.11.2016, ktorý
podľa textu zápisnice obhajca i predložil súdu (tento nie je založený v súdnom spise) a zároveň v
záverečnej reči poukazoval aj na rozhodnutie Okresného súdu Žilina, sp.zn. 28T/89/2010 spolu s
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/79/2014 zo dňa 16.6.2016 s tým, že vo vzťahu k týmto

rozhodnutiam (vrátane rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/182/2008 zo dňa 12.5.2016 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/135/2014 zo dňa 12.5.2016) prichádza do
úvahy uloženie súhrnného trestu. Obhajca naviac v priebehu hlavného pojednávania poukazoval na
to, že existuje príčinná súvislosť medzi skutkami, ktoré sú súdené v prebiehajúcom konaní a skutkom,
z ktorého bol obžalovaný J. C. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp.zn.

2T/123/2014 zo dňa 3.11.2016 a následkom tejto súvislosti je záver o pokračovacom trestnom čine.Súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyrovnal s argumentáciou a
návrhmi obhajcu obžalovaného, ktoré boli prednesené v priebehu hlavného pojednávania konaného dňa
24.4.2018 a na návrhy obhajcu obžalovaného uvedené v záverečnej reči nereagoval.

Krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
obžalovaného trpí vadami, ktoré zákonodarca predpokladá v ustanovení § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.,
a preto krajskému súdu nezostalo nič iné, len rozsudok na podklade odvolania obžalovaného zrušiť a
vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie postupom podľa § 321 ods. 1 písm.

c), § 322 ods. 1 Tr. por.

Úlohousúduprvéhostupňabudeustáliťskutkovýstav,oktoromniesúdôvodnépochybnosti,pretoželen
takto ustálený skutkový stav môže byť podkladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu o druhu
a výmere trestu obžalovanému D. C.. Za účelom ustálenia skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, bude súd prvého stupňa povinný zabezpečiť na hlavné pojednávanie všetky relevantné

trestné spisy a prečítať z nich tie časti, ktoré budú rozhodujúce pre posúdenie viacčinného súbehu
trestných činov a časovej hranice spôsobenej v poradí prvým odsudzujúcim rozsudkom, ktorá bude
rozdeľovať viacčinný súbeh trestných činov od recidívy.

Len na podklade takto doplneného dokazovania a na jeho podklade zisteného skutkového stavu,

o ktorom nebudú dôvodné pochybnosti, môže súd prvého stupňa uložiť súhrnný trest, o ktorého
zákonnosti nebudú pochybnosti a následne svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby dôvody rozhodnutia
boli konzistentné s výrokom, a teda, aby neboli arbitrárne, ale preskúmateľné.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný

právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázke procesného aj hmotného
práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.