Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoPr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201846
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313201846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátom, AK Štefánikova
17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: L., s.r.o., M. ul. č. XXXX/X, XXX XX Q., K.: XX XXX XXX,
právnezastúpenýJUDr.MiroslavomKorchom,advokátom,AKKukorellihoč.1505/50,06601Humenné,
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie sumy 1 604,40 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
17Cpr/1/2013-185 zo dňa 20.02.2017 takto

r o z h o d o l :

1. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

2. Mení sa rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:
„Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 dané žalovaným
žalobcovi, je neplatné.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 527,- eur s prísl. z a s t a v u j e.

Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou podanou
na súde dňa 13.02.2013 domáhal voči žalovanému určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 13.12.2012 je neplatné a že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1 604,40 eur s 8,50 %
úrokom z omeškania od dňa 13.12.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Súd mal za preukázané, že písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2011 medzi stranami sporu
vznikol pracovnoprávny vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca prijatý do pracovného pomeru
na pozíciu vodič nákladnej cestnej dopravy. Nástup do zamestnania bol dňom 01.06.2011 a pracovný
pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. K pracovnej zmluve bol dňa 01.11.2011 uzatvorený dodatok.

4. V dňoch od 04.11.2012 do 09.12.2012 žalobca vykonal v zmysle pokynov žalovaného služobnú cestu

do M. a pred nástupom na cestu mu boli zo strany žalovaného odovzdané tri tankovacie karty, ku ktorým
mu boli poskytnuté PIN kódy a v zmysle ústnych pokynov žalovaného mal žalobca zabezpečiť, aby karty
a PIN kódy boli uložené oddelenie a to za tým účelom, aby nedošlo k ich zneužitiu. Podľa samotnéhotvrdenia žalovaného, bližšie pokyny ohľadom zabezpečenia týchto zverených hodnôt neboli dané a bolo
na každom jednom vodičovi, aké opatrenia a aký spôsob zvolí na ich zabezpečenie.

5. Žalobca bol oboznámený s Internou smernicou žalovaného - pracovný postup vodičov, účinnou od
01.01.2012, a svojím podpisom sa zaviazal dodržiavať ustanovenia tejto smernice. V zmysle článku 9.
smernice sa žalobca ako vodič zaviazal zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať za následok
zneužitie tankovacích kariet spolu s PIN kódmi. Obzvlášť sa žalobca zaviazal zdržať sa neopatrného
nakladania s PIN kódom tankovacích kariet ako aj jeho vyznačenia na tankovacích kartách.

6. Nesporné bolo aj to, že počas uvedenej zahraničnej služobnej cesty boli tankovacie karty zverené
žalobcovi odcudzené neznámymi osobami a v dôsledku toho žalovanému vznikla škoda vo výške
6 168,69 eur. Žalovaný konanie žalobcu dôsledkom ktorého došlo k odcudzeniu tankovacích kariet
považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto žalovaný dňa 13.12.2012 so žalobcom
okamžite ukončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

7. Žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné a
preto podal v zákonnej lehote žalobný návrh na tunajší súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

8. V preskúmanej veci súd dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda nebol ani daný dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného. Preto súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 dané žalovaným žalobcovi je neplatné.

9. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností preukázaných listinnými dokladmi a
výpoveďami strán sporu. V prvom rade súd bral v úvahu osobu žalobcu ako zamestnanca, kde mal za
preukázané, že žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalobcu dňom 01.06.2011 a do dňa nástupu
na zahraničnú služobnú cestu 04.01.2012 si riadne a zodpovedne plnil svoje pracovné povinnosti.

10. V ďalšom súd prihliadal aj na zistené a preukázané okolnosti v dôsledku ktorých došlo k odcudzeniu
tankovacích kariet z motorového vozidla vedeného žalobcom, pričom v konaní nebolo preukázané, že
by sa žalobca dopustil konania, teda že by vykonal akýkoľvek úkon, ktorý by mal za následok zneužitie
tankovacích kariet, resp. žeby neopatrne nakladal s PIN kódmi a to ani v zmysle Internej smernice
žalovaného, ktorú sa zaviazal dodržiavať.

11. Tankovacie karty boli odcudzené a zneužité neznámymi osobami, pričom sám žalobca danú
skutočnosť oznámil príslušným orgánom v zahraničí a vykonaným šetrením nebola preukázaná žiadna
účasť žalobcu na trestnom konaní cudzích osôb. Danú skutočnosť bezodkladne oznámil aj konateľovi
žalovaného a riadiac sa jeho pokynmi, aj daný skutok príslušným orgánom oznámil. V trestnom konaní

vedenom v zahraničí nebolo žiadnym spôsobom preukázaná spoluúčasť žalobcu pri odcudzení a
následnom zneužití tankovacích kariet a sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že trestné konanie
bolo zastavené a to z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť páchateľa trestného činu.

12. Pokiaľ sa jedná o Internú smernicu žalovaného, ktorú sa žalobca zaviazal dodržiavať, tá presne

neuvádza akého konania sa má žalobca zdržať, resp. čo má konať alebo nekonať za tým účelom, aby
nedošlo k zneužitiu tankovacích kariet alebo PIN kódov. Súd je toho názoru, že aj v prípade zverenia
určitých hodnôt zo strany zamestnávateľa svojím zamestnancom, má v prvom rade zamestnávateľ
povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenia k tomu, aby čo v najväčšej miere eliminoval možné
nebezpečenstvo vzniku škody. V tomto smere, žalovaný okrem uvedenej internej smernice a ústneho

pokynu, aby vodiči nedržali na jednom mieste spolu tankovacie karty a PIN kódy, žiadne iné opatrenia
nevykonal. Dokonca nestanovil ani jednotný postup a ponechal na každom jednom zamestnancovi -
vodičovi, aby podľa neho vhodným spôsobom daný pokyn dodržal. Ako bolo v konaní preukázané,
PIN kódy v motorovom vozidle ktoré viedol žalovaný, boli uschovávané v čalúnení vozidla, pričom sa
jedná o miesto ktoré okrem žalobcu používali aj iní vodiči pracujúci u žalovaného. Tankovacie karty boli

uložené mimo tohto miesta, oddelene od PIN kódov a zo strany žalovaného nebolo preukázané, žeby v
tom smere žalobca pochybil, žeby daný pokyn žalovaného nedodržal. Obrana žalovaného vychádzala
iba z jeho presvedčenia, že žalovaný so zverenými hodnotami nakladal neopatrne, že ich dostatočne
nezabezpečil pred zneužitím, tieto skutkové tvrdenia však žalovaný ničím nepreukázal. Poukázal naniektoré nezrovnalosti v časoch uvádzaných žalobcom, v množstve prestávok, z jeho strany však nebolo
preukázané, žeby sa jednalo o konanie žalobcu, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti so zneužitím
tankovacích kariet cudzími osobami.

13. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že aj po vykonaní vyššie uvedenej služobnej cesty do dňa
okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný napriek tomu, že podľa jeho názoru konaním
žalobcu v období 04.11. - 07.11.2012 bola z jeho strany závažným spôsobom porušená pracovná
disciplína,bolžalovanýmopakovane,atotrikrátvyslanýnazahraničnúslužobnúcestu,pričomžalobcovi

boli tiež opätovne zverené tankovacie karty a PIN-kódy k nim. Dané konanie žalovaného svedčí o tom,
že žalovaný nestratil dôveru žalobcu, nemal pochybnosti o plnení jeho pracovných úloh. Až následne
žalovaný prehodnotil konanie žalobcu a okamžite s ním ukončil pracovný pomer. Na danom nič nemení
ani skutočnosť tvrdená konateľkou žalovaného, že až následne jej bola známa výška škody a preto
žalovaný pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Podľa názoru súdu výška škody v
danom prípade nemohla byť kritériom pre posúdenie toho, či žalobca porušil, resp. neporušil svojím

konaním závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Spôsobená škoda v danom prípade by bola iba
dôsledkom konania, ktorým by zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Súd
pre úplnosť poukazuje, že už dňa 16.11.2012 bolo žalovanému známe, že mu škoda v súvislosti
s odcudzením tankovacích kariet vznikla a že karty boli zneužité pri použití správneho PIN kódu -
oznámenie spol. L. Slovakia, s.r.o., listinný dôkaz predložený priamo žalovaným.

14. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru vyhovel.

15. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie cestovných náhrad za služobné cesty ním

vykonané v čase pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom písomne dňa
30.06.2015 a následne ústne na pojednávaní konanom dňa 20.02.2017 uviedol, že predmetom konania
je už iba nárok na zaplatenie sumy 1 950,- Kč a v ostatnej časti pokiaľ sa jedná o tento nárok, berie
žalobu späť.

16. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 950,- Kč, pri prepočte na menu euro - 77,40
eur, v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný. Z listinných dokladov predložených žalovaným mal súd
za preukázané, že uvedenú sumu žalovaný žalobcovi uhradil dňa 28.01.2013 a to úhradou v celkovej
sume 410,44 eur (333,- eur + 77,40 eur). Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 950,- Kč a s
prísl. zamietol.

17. V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v časti o
určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel a v tej časti bol úspešný žalobca.
Pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie cestovných náhrad, súd konanie čiastočne zastavil a to na návrh
žalobcu, v časti v ktorej bolo konanie zastavené z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil

žalobca a vo zvyšnej časti nárok žalobcu súd ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa jedná o tento nárok, v
konaní bol plne úspešný žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a žalovaného v konaní súd
preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Proti rozsudku, a to proti výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd mal v odôvodnení rozsudku
konkretizovať, na základe čoho dospel k záveru, že odcudzené tankovacie karty spolu s PIN kódmi
boli uložené vo vozidle bezpečne (v čalúnení) a jedná sa o miesto, ktoré okrem žalobcu používali aj
iní vodiči žalovaného a že nejde len o ničím nedoložené tvrdenia žalobcu. Z vykonaného dokazovania
ním tvrdené skutkové okolnosti neboli nijak preukázané. Z rozhodnutia nevyplýva, na základe akých

dôkazov dospel súd k záveru, že tankovacie karty a ich PIN kódy boli žalobcom tiež uložené oddelene
a takéto konanie aj iných zamestnancov bolo zaužívané, tolerované. Žalobca svojím konaním závažne
porušil pracovnú disciplínu tak, že počas výkonu svojej pracovnej náplne dostatočne nezabezpečil
tankovacie karty a ich PIN kódy patriace žalovanému a týmto jeho konaním došlo k ich odcudzeniu
treťou osobou. Týmto nedbanlivostným konaním žalobcu vznikla žalovanému škoda vo výške 6168,69

Eur, čo žalovaný súdu hodnoverne preukázal. Žalovaný výslovne od žalobcu očakával, že zabezpečí
s maximálnou starostlivosťou jeho tankovacie karty, ktoré v modernej dobe predstavujú platobný
prostriedok so zjavne veľkými možnosťami. Žalobca vzhľadom na okolnosti a svoje postavenie mal
vedieť, že ním zvolený spôsob zabezpečenia tankovacích kariet a PIN kódov nezodpovedá dostatočnejochrane týchto hodnôt a mal vykonať dôkladnejšie zabezpečenie. Ak má byť porušenie pracovnej
disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
musí byť toto porušenie povinností zo strany zamestnanca zavinené aspoň z nedbanlivosti a

musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
so žalovaným produkovanými dôkazmi, že žalobca potrebným spôsobom nezabezpečoval ochranu
majetku žalovaného, hoci bol o takejto ochrane žalovaným poučený. Žalobca vedomostnou zložkou
svojho správania jednoznačne naplnil porušenie pracovnoprávneho predpisu (smernica SK_ISM_071),
s ktorou bol žalobca oboznámený dňa 27.01.2012. Žalovaný bol nútený počas obdobia od 07.11.2012

do 13.12.2012 čakať za výsledkami prešetrenia krádeže, vyčíslenia škody, zistenia spôsobu použitia
tankovacích kariet a následne ponúknuť žalobcovi možnosti riešenia vzniknutej situácie. Až následne
mohol žalovaný pristúpiť k svojmu rozhodnutiu, ktoré vykonal v zákonnej lehote. Pri posudzovaní
dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa je nutné prihliadať aj na výšku škody. Zo
samotných dôkazov, najmä z výpovede žalobcu pred súdom ako aj orgánmi v L. vyplýva, že ten nevie
uviesť čas, kedy, kde a ako mu boli tankovacie karty ukradnuté, čo svedčí o jeho dlhodobom zanedbaní

ochrany tankovacích kariet. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v
rozsahu 100 %.

19.Protirozsudku,atoprotivýrokuonáhradetrovkonaniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie

žalobca. Uviedol, že v zmysle § 251 CSP preukázal odôvodnené a účelné vykonávanie všetkých
právnych úkonov na uplatňovanie a bránenie práva na neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré
zavinil žalovaný tým, že zbytočne predlžoval svojím prístupom a nezodpovednosťou konanie na súde,
aj keď vedel, že neunesie dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
výrok zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo percentuálne podľa

úspešnosti v konaní.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný bol povinný preukázať dôvody, ktorými
sú zavinené konanie zo strany zamestnanca z nedbanlivosti ako aj intenzitu porušenia pracovných
povinností. Tankovacie karty boli odcudzené neznámymi osobami. V trestnom konaní nebola

preukázaná spoluúčasť žalobcu pri odcudzení a zneužití kariet. Tvrdenia žalovaného nie sú preukázané
hodnovernými dôkazmi. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok vo výroku o neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo
percentuálne podľa úspešnosti v konaní.

21. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1
a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné
a odvolanie žalobcu je dôvodné čiastočne.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru v plnom rozsahu na ne poukazuje.

23. Okamžité skončenie pracovného pomeru je inštitútom predstavujúcim najprísnejšie opatrenie
zamestnávateľa voči zamestnancovi a jeho uplatnenie je opodstatnené len vo výnimočnej situácii

predpokladanej zákonom. Výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie neopodstatňujú
prijatie záveru, že žalobca sa dopustil konania, ktoré možno považovať za závažné porušenie pracovnej
disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce.

24. Žalobca už v žalobe uviedol, že tankovacie karty a PIN kódy neboli vo vozidle uložené na spoločnom

mieste, a že PIN kódy sú doposiaľ uložené vo vozidle v čalúnení, ktoré miesto nie je vidno. Na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 20.04.2015 a dňa 02.07.2015 vypovedal v tom smere,
že platobné karty a PIN kódy sa nachádzali vo vozidle v kabíne, nie však na rovnakom mieste.
Žalobca v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 20.02.2017 uviedol, že lístky s PIN kódmi písalipredchádzajúci šoféri, ktorí vozidlo využívali, pričom žalobca prevzal auto tak, kedy tieto PIN kódy už boli
v aute na uloženom mieste ako to používali predchádzajúci vodiči. PIN kódy boli uložené tak, že osoba
neznalá daného stavu ich mohla len ťažko nájsť. PIN kódy zostávali v aute, karty bral v prípade vykládok

so sebou, v ostatnom čase boli uložené v motorovom vozidle mimo miesta PIN kódov s tým, že boli
uložené na takom mieste, ktoré nebolo viditeľné. Odvolací súd konštatuje, že za dôkazný prostriedok sa
považuje aj výsluch strany sporu (§ 187 ods. 2 CSP), v tomto prípade žalobcu.

25. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania žalobcom tvrdené skutočnosti o spôsobe uloženia

PIN kódov a kariet, o zaužívanej praxi medzi vodičmi nijakým spôsobom nevyvrátil. Dôkazné bremeno
v tomto smere spočívalo na žalovanom, ktorý mal preukázať, že konanie žalobcu nezodpovedalo stavu
popísanému žalobcom. Samotná skutočnosť, že došlo k odcudzeniu tankovacích kariet a ich zneužitiu
so zadaním správneho PIN kódu cudzími osobami sama o sebe neodôvodňuje záver, že k tomuto došlo
v dôsledku zanedbania náležitej ochrany kariet, zavineného konania žalobcu predstavujúceho závažné
porušenie pracovnej disciplíny.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné označiť
konanie žalobcu, ktorý držal tankovacie karty a PIN kódy vo vozidle na voľným okom neviditeľnom
mieste oddelene od seba za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nerešpektovanie Smernice
zamestnávateľa SK-ISM-071 zo dňa 01.01.2012. V konaní nebola preukázaná účasť žalobcu na

trestnom konaní osôb, ktoré karty odcudzili.

27. Len čo žalobca zistil, že s kartami nie je niečo v poriadku, keďže nimi nebolo možné dobiť mýtnu
jednotku, kontaktoval konateľa žalovaného, zistené odcudzenie kariet a ich výmenu za falošné následne
oznámil orgánom činným v trestnom konaní v L.. Počínal si teda spôsobom, ktorý sa u zodpovedného

zamestnanca očakáva. Pri vyhodnocovaní otázky splnenia predpokladov pre možnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je dôvodné zohľadniť tiež skutočnosť, že
v priebehu konania nevyšlo najavo, že by žalobca niekedy počas trvania zamestnaneckého pomeru
u žalovaného v dobe pred pracovnou cestou uskutočnenou dňa 04.11.2012 - 07.11.2012 akokoľvek
zanedbával svoje pracovné povinnosti, konal nezodpovedne.

28. Nie je relevantným tvrdenie žalovaného poukazujúce na dlhodobé zanedbanie ochrany tankovacích
kariet žalobcom, nakoľko v predmetnom prípade došlo k odcudzeniu kariet s tým, že namiesto
odcudzených kariet žalobcovi boli do kabíny vozidla nastrčené falošné, náhradné karty rovnakých
dodávateľov. Nemožno preto vyčítať žalobcovi, že o odcudzení sa dozvedel až s časovým odstupom

pri snahe o zvýšenie kreditu na mýtnej jednotke na území L.. Skutočnosť, že v kabíne sa nenachádzajú
karty patriace žalovanému bolo možné zistiť až ich bližším preskúmaním, skontrolovaním údajov na
kartách - číslo vozidla, označenie žalovaného. Keďže žalobca nepotreboval použiť karty skôr, nemal
ani dôvod bližšie ich skúmať.

29. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru ako vecne správy potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

30. Vo vzťahu k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že žalobou
boli uplatnené dva nároky, a to nárok na určenie okamžitého skončenia pracovného pomeru za neplatné

a nárok na zaplatenie cestovných náhrad vo výške 1604,40 Eur. Žalobca bol vo vzťahu k nároku na
zaplatenie cestovných náhrad neúspešný (zavinenie zastavenia konania žalobcom v časti zaplatenia
náhrad vo výške 1527 Eur v dôsledku späťvzatia žaloby, vo zvyšku zamietnutie žaloby o zaplatenie
náhrad) a vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bol
žalobca už aj so zreteľom na výsledok odvolacieho konania plne úspešný. Nemožno mať pochybnosti

o tom, že pre účely rozhodovania o náhrade trov konania je potrebné považovať nárok na určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru za nosný nárok, ktorého význam nemožno klásť
na roveň s nárokom na zaplatenie cestovných náhrad. Žalobca bol s ohľadom na uvedené v konaní ako
celku v prevažnej miere úspešný (90 %), preto odvolací súd o trovách prvoinštančného a odvolacieho
konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1

CSP a § 388 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 80 %
(úspech žalobcu 90 % - úspech žalovaného 10 %).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).