Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Dáša Kontríková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/168/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316223364
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316223364.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO 36 361 518, proti žalovanej: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. D. č. XX, o zaplatenie 1.806,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 30Csp/314/2016-35 zo dňa 12. októbra 2017, takto
r o z h o d o l :
I. Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie s a r u š í a konanie sa z
a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že základnou zákonnou povinnosťou žalobcu
v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom
základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo
predloženýmižalobcombudúpotvrdenéalebovyvrátené.Hociskutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len
CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to
neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila
svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného
bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov.
2. Žalobca v konaní síce preukázal, že dňa 25.04.2013 bola vykonaná kontrola odberného miesta č.
XXXXXXXXXX (odberateľa C. W.) a protokol o tomto zistení podpísala aj žalovaná, tak ako to tvrdil v
žalobca v žalobe, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o vzniku škody v dôsledku neoprávneného
odberu elektrickej energie neoznačil žalobca žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať a na
základe ktorých by bolo možné posúdiť, že mu skutočne vznikla škoda, že žalovaná na odbernom mieste
odoberala elektrinu bez uzavretej zmluvy, resp. že zmluva o dodávke elektrickej energie bola ukončená.
Žalobca nijakým spôsobom súdu neobjasnil, či žalovaná mala uzatvorenú zmluvu, akým spôsobom
táto zanikla a kedy, z akého dôvodu, ani prečo naďalej dodával elektrinu a nedošlo k odpojeniu od
dodávky, a prečo si neuplatnil skutočne vzniknutú škodu, ale výšku škody vypočítal podľa vyhlášky
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtuškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a nijako neozrejmil, prečo nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu. Ani z predloženej fotodokumentácie žiadnym spôsobom nevyplýva, či žalovaná mala,
alebo nemala uzatvorenú zmluvu. Faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený
odber súd nepovažuje za doklad o dodávke elektriny. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132
ods. 3 CSP nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach tvrdených v žalobe
a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie
je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom
oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah
predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť
uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané
dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje,
potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor
v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných
aspektov veci žalobu zamietnuť.
3. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
konania v plnej výške, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257
CSP). S poukazom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu
trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, pretože súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
5. Žalobca sa nesúhlasí s odôvodnením rozsudku, že by neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
uplatňovanýnárok.Dňa10.10.2017žalobcuzaslalsúdupodanieoznačenéakoospravedlnenieneúčasti
právnehozástupcužalobcunapojednávanínariadenomnadeň12.10.2017anávrhnavydanierozsudku
pre uznanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.10.2017, ako vyplýva z údajov na doručenke. V podaní
žalobca uviedol, že najprv zasielal vyúčtovanie náhrady škody C. W., ktorá žalobcovi oznámila, že na
odbernom mieste sa nezdržiavala, ale zdržiavala sa tam práve žalovaná. Žalovaná po podaní žaloby
skontaktovala právneho zástupcu žalobcu e-mailom, v ktorom potvrdila, že sa na odbernom mieste
zdržiavala a žiadala o mimosúdne urovnanie s tým, že môže splácať max. 20 eur mesačne, s čím
žalobca ale nesúhlasil a trvá na podanej žalobe. O uvedených skutočnostiach boli k podaniu priložené
aj príslušné podklady. Na tomto skutkovom základe mal žalobca za to, že dôvodnosť žaloby bola
preukázaná, a preto navrhol vydať rozsudok pre uznanie v zmysle § 282 CSP, resp. v zmysle § 274
žalobca navrhol súdu, aby vydal rozsudok pre zmeškanie, ak budú na to splnené podmienky. Súd však
zrejme toto podanie nevzal na vedomie, nakoľko sa nim v odôvodnení rozsudku nezaoberal, ani ho
nijakým spôsobom nespomenul. Súd preto nevykonal navrhnuté dôkazy, čím je naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
6. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. V tomto konaní bola žalovaná po celý čas neaktívna a nepoprela žiadne skutkové
tvrdenie žalobou. Jedným zo skutkových tvrdení žalobcu bolo aj označenie žalovanej ako pasívne vecne
legitimovanej v tomto konaní, t.j., že je osobou zodpovednou za neoprávnený odber elektriny. Žalobca
vo svojom podaní zo dňa 10.10.2017 podal návrh na vydanie rozsudku pre uznanie, pretože žalovaná
nárok uznala. Súd však takýto rozsudok nevydal. Zároveň žalobca dal návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie, ak budú na to splnené podmienky. Žalobca nemá z pojednávania zo dňa 12.10.2017
zápisnicu (hoci o ňu žiadal v predmetnom podaní) a z odseku 5. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, a zrejme ani svoju neúčasť neospravedlnila, podmienky
na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP splnené boli. Súd však takýto
rozsudok nevydal, čim došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania, nakoľko žalobca si svoje práva
riadne uplatňoval na rozdiel od žalovanej, ktorá bola v tomto konaní absolútne neaktívna, a napriektomu súd na explicitný návrh žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovanej nevydal. Žalobca ešte raz
zdôrazňuje, že v tomto konaní sa nejedná o spotrebiteľský spor, nakoľko žalobcov nárok nevyplýva
zo žiadnej spotrebiteľskej zmluvy, ale zo zákona, čo vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Českej
republiky z 27.08.2014 sp. zn. 25Cdo/2376/2014.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že bola zbavená dlhov v osobnom bankrote.
9. V priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že Okresný súd Trnava v právnej veci sp. zn.
25OdK/47/2018, navrhovateľa - dlžníka Z. A., nar. XX.XX.XXXX, D. B. XXX, t.č. S. D. XX, zastúpeného
Centrom právnej pomoci, so sídlom v Nitre, o vyhlásení konkurzu na jeho majetok rozhodol, že
I. vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka Z. A., nar. XX.XX.XXXX, II. konkurz sa uznáva za hlavné
konanie a výrokom III. bol zároveň ustanovený správca JUDr. Václav Sosna so sídlom kancelárie
Námestie slobody 2, Skalica, správca: S 1263. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 66/2018 dňa 05.04.2018. Z obchodného vestníka 121/2018 vydaného 25.06.2018 súd zistil, že s
poukazom na výsledky šetrenia ohľadne prípadného majetku dlžníka, dlžník nie je vlastníkom žiadneho
majetku podliehajúceho konkurzu. Vzhľadom na to, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu
stanovené v § 167t ods. 1 ZoKaR, správca v zmysle § 167v ods. 1 ZoKaR vo vestníku oznámil, že
konkurz sa končí a zrušuje.
10. Žalobca podaním doručeným súdu 27.03.2019, po oboznámení sa so skutočnosťou, že na majetok
žalovanej bol vyhlásený konkurz tak, ako je vyššie uvedené, zobral žalobu v celom rozsahu späť.
11. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
12. Odvolací súd prejednal vec podľa citovaného ustanovenia § 370 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť
v lehote, kedy rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudol právoplatnosť odvolací súd späťvzatie žaloby
žalobcom pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Z obsahu spisu nevyplýva,
že by žalovaná so späťvzatím žaloby nesúhlasila.
13. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom
zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby po zistení objektívnej skutočnosti, vyhlásenia konkurzu na
majetok žalovanej, k čomu došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnej zo
strán sporu z procesného hľadiska nemožno pripísať zavinenie na zastavení konania. Preto potom ani
žiadnej zo strán sporu nemôže byť priznaný nárok na náhradu trov konania.
14. O návrhu žalobcu na vrátenie súdneho poplatku v späťvzatí žaloby je podľa § 12 ods. 1 zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oprávnený rozhodovať súd prvej inštancie.
15. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.