Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205944
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117205944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35
855 673, proti žalovanej: B. P., O..: XX.XX.XXXX, V. P. XX, XXX XX P., o zaplatenie 471,27 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXCsp/XX/XXXX -
XX zo dňa 31.08.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti žalobcovi prisúdených

pohľadávok.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že v I.
výroku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 268,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z dlžnej sumy od 13.09.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v II. výroku
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v III. výroku rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne
preukázané, že medzi stranami boli uzavreté: Zmluva o poskytovaní verejných služieb na poskytovanie
služby Internet na doma Y. Č.. R. zo dňa 11.04. 2013, Zmluva o poskytovaní verejných služieb č. R.
z 25.06.2014, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. R. zo dňa 25.06.2014, Zmluva o
poskytovaní verejných služieb č. R. zo dňa 29.10.2013, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb č. R. zo dňa 29.10.2013, na základe ktorých poskytoval žalobca ako dodávateľ žalovanej

ako spotrebiteľovi telekomunikačné služby mobilného operátora a mobilné telefóny/telekomunikačné
zariadenia za zvýhodnenú, zľavnenú akciovú cenu oproti cene trhovej. V zmysle zmluvne dohodnutých
podmienok bolo povinnosťou žalovanej uhrádzať fakturované sumy poskytnutých služieb. Žalobca
dodatočne vyzýval žalovanú na úhradu dlžnej sumy ceny poskytnutých služieb vo výške 268,94 Eur
pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015, avšak bezúspešne.

3. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil v zmysle ustanovenia § 52, § 53 ods. 1, 2, §

420, § 424, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“); § 43 ods. 12, § 44 ods. 1, 8, 10 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení účinnom v čase uzatvorenia všetkých zmlúv a dodatkov; § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
v znení účinnom od 01. februára 2013.4. Súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka dlžnej sumy ceny poskytnutých služieb vo výške 268,94 Eur
žalovanápočassúdnehokonanianevyvinulažiadnuaktivitua nárokuplatnenýžalobcomnespochybnila.

Súd prvej inštancie bol preto názoru, že nárok žalobcu je v tejto časti opodstatnený. Súd prvej inštancie
považoval nárok žalobcu v časti o zaplatenie ceny fakturovaných služieb v sume 268,94 Eur za dôvodný
a žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel. Okrem priznanej istiny považoval za dôvodné vyhovieť žalobe
aj v časti uplatneného zákonného úroku z omeškania, pretože neuhradením faktúr v lehote splatnosti,
ani v dodatočnej lehote sa žalovaná dostala do omeškania, ktoré trvá. Úrok z omeškania súd priznal

v zákonnej výške vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom §
3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatnil, a to odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na plnenie v zmysle pokusu o pokonávku.

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné vyhovieť žalobnému návrhu v časti uplatnenej náhrady
škody vo výške 202,33 Eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov/

telekomunikačných zariadení a ich cenou akciovou, pretože žalobca nepreukázal vznik zodpovednosti
žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie
právnej povinnosti (protiprávny úkon), teda konanie v rozpore s objektívnym právom, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a tiež zavinenie. Porušením právnej
povinnosti sa rozumie objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala (prípadne

opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby si splnila svoju povinnosť. Pre vznik zodpovednosti za
škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou a predajnou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných
zariadení, keďže predaj zariadení za akciovú cenu je výsledkom ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu,

ktorý predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za akciovú cenu nižšiu ako cena skutočná a
rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou je tak výsledkom zmluvného konsenzu strán, pričom nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania zo
zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalovanou. K protiprávnemu konaniu zo strany žalovanej nedošlo,
pretože k odpredaju telekomunikačných zariadení za zvýhodnenú cenu došlo na základe dobrovoľného

rozhodnutia žalobcu ako predajcu. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 202,33
Eur zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251, § 255 ods.
2, § 257 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď mal za to, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko úspech dosiahli obe strany sporu v takmer rovnakom rozsahu (žalobca v
57 % a žalovaná v 43 %), a preto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné priznať nárok na náhradu
trov konania ani jednej zo strán, teda ju nepriznal žiadnej z nich.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedol,

že týmto žiada o splátkový kalendár so sumou mesačno po dvadsať Eur. Odôvodnila to tým, že je v
hmotnej núdzi a maróduje, takže je nezamestnaná. Na maródke je už ôsmy mesiac z dôvodu zlomeniny
dolnej končatiny a to počas pracovnej doby v zamestnaní.

8. K odvolaniu žalovanej podal žalobca svoje vyjadrenie zo dňa 24.01.2018, v ktorom uviedol, že

žalovaný nepopiera pohľadávku čo do základu, výšky a dôvodu, avšak poukazuje najmä na skutočnosť,
že je v nepriaznivej finančnej situácii. Navrhol, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade pohľadávky s
príslušenstvom v mesačných splátkach, ktorých výšku ponecháva na rozhodnutí súdu po preskúmaní
finančnej situácie žalovanej. Vzhľadom na výšku pohľadávky navrhol minimálne 30,- Eur mesačne pod
stratou výhody splátok.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a
na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym
dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazanýdôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2

C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom
stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume napadnutého rozhodnutia
podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Predmetom odvolacieho konania bolo len posúdenie otázky určenia splatnosti prisúdenej sumy
s príslušenstvom. Pri viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania sa odvolací súd nezaoberal vecnou

správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej.

13. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Podľa § 232 ods. 4 C .s.p. ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Civilný sporový poriadok v citovaných ustanoveniach stanovuje lehotu na plnenie uloženú súdnym
rozhodnutím v rozsahu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú
situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky.
Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé
plnenie. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je na mieste určiť, že plnenie sa má uskutočniť

v splátkach, tak táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver, že je vhodné povoliť plnenie v splátkach. Dôkaznú
povinnosť má ten, kto žiada povoliť plnenie v splátkach, v tomto prípade je to žalovaná.

16. Pokiaľ ide o možnosť súdu stanoviť inú lehotu splatnosti uloženej povinnosti než podľa § 232

ods. 3 prvá veta C.s.p. , odvolací súd vo
všeobecnosti udáva, že podľa ustálenej súdnej praxe pri úvahe o určení dlhšej lehoty na splnenie
uloženej povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, je nutné
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery strán,
výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného v konaní, prejavenú snahu o plnenie záväzku

žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej
sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri
výške splátok a podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach
neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p. ); súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka
nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty
medzi stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri
dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

17. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná ako odvolateľka je v obsahu podaného odvolania len všeobecná
v stručnej konštatácii jej osobných a majetkových pomerov, ale bez akéhokoľvek preukázania týchto
tvrdení doložením listinných dôkazov. Žalovaná v odvolaní ani neuviedla odvolacie dôvody uvedené v
ustanovení § 365 ods. 1 C.s.p. a v odvolaní taktiež absentujú ďalšie relevantné skutočnosti, okolnostialeboargumenty,ktorébytietoodvolaciehodôvodybližšiekonkretizovali.Žalovanáanipotom,čojejbola
doručená výzva súdu prvej inštancie, svoje odvolanie nedoplnila o relevantné skutočnosti a náležitosti,
ktoré ma odvolanie obsahovať a zároveň k odvolaniu nedoložila ani žiadne listinné dôkazy preukazujúce

jej osobné a majetkové pomery, ktoré jej bránia zaplatiť dlh v uloženej lehote.

18. Ak odvolateľ v odvolaní neuvedie, aké konkrétne skutočnosti, či aké konkrétne dôkazy by mali
privodiťinýskutkovýzávervoveci,nežhoprijalsúdprvejinštancie,obsahodvolanianieječododôvodov
dostatočným naplnením toho, čo by malo viesť odvolací súd k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej

inštancie z hľadiska jeho opodstatnenosti. Absencia konkrétnej skutočnosti a dôkazov, ktoré by mali byť
spôsobilé privodiť iný skutkový záver vo veci, aký urobil súd prvej inštancie, má vplyv aj na kvalitatívny
rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. Opätovne v tomto smere treba zdôrazniť, že podľa ust. §
380 C.s.p. po stránke kvalitatívnej je odvolací súd pri prieskumnej činnosti zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi. Civilné súdne konanie je postavené v zásade na tom, že skutkový základ veci
ustaľuje súd z uplatnených rozhodujúcich skutočností a z označených dôkazov už pred súdom prvej

inštancie.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nevyhovel návrhu žalovanej na povolenie splácania
uloženej sumy v splátkach podľa § 232 ods. 4 C.s.p. , nakoľko žalovanej tvrdenia o nepriaznivých majetkových pomeroch, ktoré by zakladali

dôvod na povolenie splácania žalovanej sumy v splátkach zostali v odvolacom konaní len v
rovine tvrdení, bez pripojenia listín preukazujúcich jej tvrdenia, prípadne označenia dôkazov na ich
preukázanie.

20. Odvolací súd je názoru, že zo skutočností a dôkazov produkovaných pred súdom prvej inštancie súd

prvej inštancie vyvodil skutkový záver, ktorý zodpovedá postupu podľa § 215, § 216 C.s.p.. Realizované
dôkazy súd prvej inštancie aj zodpovedajúco zásadám vyplývajúcim z § 191 C.s.p. vyhodnotil. Odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne a komplexne vyporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré boli relevantné pre rozhodnutie v predmetnej veci.

21. Odvolací súd za danej procesnej situácie, keď žalovaná neuniesla dôkaznú povinnosť tvrdenia,
vyhodnotil podané odvolanie ako nedôvodné a postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o splatnosti žalobcovi prisúdených pohľadávok ako
vecne správny potvrdil.

22.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu
spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd

rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).