Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317209419
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317209419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek

senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s. r. o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XX, zastúpenej: JUDr. Danica Sitárová,
advokátka so sídlom Námestie hrdinov 13, 934 01 Levice, o zaplatenie sumy 1.905,33 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 1. decembra 2017
č.k. 9Csp/134/2017-141, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Súdprvejinštancierozsudkomuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi sumu1.365eurs5,25%
úrokom z omeškania ročne od 01.04.2017 do zaplatenia v splátkach po 20 eur mesačne pod stratou
výhody splátok vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Konanie v časti

o zaplatenie 195 eur zastavil. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanej vo výške 59,63 %, o ktorých konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
1.2. Zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur. Žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru k 16.05.2014. Z poskytnutej finančnej čiastky žalovaná uhradila spolu 635
eur. Konštatoval, že v zmluve o úvere je podstatná náležitosť a to údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov uvedený v nesprávnej hodnote, pretože jej hodnota je 33,57 %. Dospel k záveru, že nesprávne
vyčíslená hodnota RPMN, ako obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, robí úver bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaná zaplatila sumu 635 eur, preto priznal žalobcovi rozdiel v sume 1365 eur. Konanie
v časti o zaplatenie sumy 195 eur zastavil, pre čiastočné späťvzatie žaloby.
1.3. V ostatnej časti žalobu zamietol. Uviedol, že postup žalobcu, ktorý do RPMN nezapočítal poplatky

spojené s poistením úveru, dôvodiac, že poistenie schopnosti splácať úver bolo dobrovoľné, nebol v
súlade so zákonom. Poukázal na tabuľkovú časť v bode 2 zmluvy o úvere, v ktorej nie je zmienka o
poistnom aniovýškepoistného.Pretoniejezrejmé,akáčiastkazkaždejmesačnejsplátkyvsume59,27
eura predstavuje poistenie. Navyše žalovaná v zmluve žiadala o poistenie schopnosti splácať úver,pričom v zmluve bolo uvedené, že všetky informácie o poistení a podmienky poistenia, vrátane poistnej
zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícii v každom obchodnom centre a žalovaná
vyhlásila, že sa s týmito informáciami oboznámila. Z uvedeného vyplýva, že priamo v zmluve o úvere boli

zakomponované podmienky ďalšej zmluvy, ktorá sa javila ako dobrovoľne uzavretá, pričom podmienky
poistenia boli nejasné, neurčité a nedávajú žalovanej informáciu o tom, ako poplatky na poistenie zvýšia
celkové náklady úveru.
1.4. Poukázal na celkovú výšku nákladov uvedenú v zmluve v sume 1.795,15 eura, hoci žalovaná mala
v skutočnosti zaplatiť až sumu 4.267,44 eura. Konštatoval, že zo zmluvy musí byť zrejmé, aké poplatky

požaduje veriteľ od dlžníka. Poplatok za poistenie schopnosti splácať úver bol ďalší poplatok, ktorý mala
žalovaná zaplatiť, teda ide o náklad, ktorý robil úver drahším a žalovaná ako spotrebiteľ sa mala o tom
dozvedieť už pri uzatváraní zmluvy, aby mala možnosť zvážiť výhodnosť takéhoto záväzku. K tvrdeniu
žalobcu, že táto služba bola dobrovoľná uviedol, že neobstojí, keďže podmienky poistenia, aj to nejasné
a neurčité, boli súčasťou predmetnej zmluvy, boli predtlačené na formulári, ktorého obsah žalovaná
nemohla ovplyvniť a predtlačenú zmluvu s celým obsahom podpísala.

1.5. Dospel k záveru, že v zmluve chýbal údaj o výške iných poplatkov - poistného (§ 9 ods. 2
písm. k) a absencia tohto údaju spôsobila, že úver je bez poplatkov a úrokov (§ 11 písm. a). Keďže
žalobca nezohľadnil poistné pri výpočte RPMN, zakryl skutočné náklady na daný úver a hodnotu
RPMN nevykázal v správnej výške. Dohoda o poistení schopnosti splácať úver tvorila podľa formy
jeden celok so zmluvou o úvere. V zmluvných dojednaniach sa nenachádzala úprava o práve dlžníka

neuzavrieť takúto dohodu a túto službu žalobca žalovanej nikdy ani neposkytol, len žiada za ňu odplatu.
Vyslovil názor, že žalobca takouto nekalou praktikou len zvýšil náklady spotrebiteľa na úver. Na základe
porovnania úrokovej sadzby daného úveru, ktorá je 24,50 % a priemerných úrokových sadzieb z úverov
(čl. 111 ) v III. štvrťroku vo výške 9,86 % a z nových obchodov 13,89 %, konštatoval, že odplata za daný
úver bola podstatne vyššia, čo považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Náklady za poistenie,

úver ešte viac predražujú, pritom sa údaj o výške poistného nikde v zmluve nenachádza.
1.6. Žalobu zamietol aj v časti dlžného úroku z istiny 1.995,12 eura a zmluvného úroku vo výške 24,50 %
ročne od 01.04.2017. Nemal za zrejmé, za ktoré obdobie požaduje úrok z istiny 1.992,12 eura. Uviedol,
že žalobca ku dňu 16.05.2014 úver zosplatnil (čl. 39 ) a vyzval žalovanú na zaplatenie celého zostatku
dlhu. Od toho času mu nepatril úrok z úveru, nakoľko sa od zosplatnenia úveru dostala žalovaná do

omeškaniasplnenímažalobcoviakoveriteľovipatrillenzákonnýúrokzomeškaniapodľa §3nariadenia
vládySRč.87/1995Z.z., akosankciazaomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu.Pretozaviazalžalovanú
na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 01.04.2017 do zaplatenia.
1.7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže žalobca mal v spore úspech
pomerný,apretomupriznalnároknanáhradutrovkonaniavpomernejčasti.Uviedol,žeovýškenáhrady

trovkonaniarozhodnesúdsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudkupodľa§262ods.2CSP.

2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie, alebo zmenil
tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), a vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
2.2. Namietal, že je neprijateľné, aby ako podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ
neniesol fakticky žiadnu zodpovednosť. S poukazom na rozsudok ESD sp.zn. C-361/04 tvrdil, že línia

posudzovania priemerného spotrebiteľa sa posunula na spotrebiteľa, na ktorého bola prenesená istá
povinnosť aktivity. V danej veci žalovaná, ako spotrebiteľ, nebola spochybnená v možnosti posúdiť
rozsah svojho záväzku, poznala údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedela koľko bude
musieť zaplatiť a prijatím úveru s týmito podmienkami súhlasila. Tvrdil, že údaje v zmluve sú napísané
správne.

2.3. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, že výška RPMN a celkových nákladov spojených s
úverom je v zmluve uvedená nesprávne. Tvrdil, že výpočet RPMN súdom prvej inštancie nie je správny,
keďže sa nevyporiadal s obsahom celkových nákladov a neprepočítal výšku zmluvného úroku. Preto
nesprávne zistil skutkový stav vo veci výšky celkových nákladov a nesprávne určil výšku RPMN.
2.4. Namietal, že rozsudok je založený na svojvôli, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V rozsudku totiž

nie je uvedené, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k výsledku, že RPMN nie je správna. Pokiaľ
súd prvej inštancie použil internetovú kalkulačku, ktorá je informatívna a nezávislá, táto vychádza len z
právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, preto ju na predmetnú zmluvu o úvere nebolo možné aplikovať.S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 106/2010 a judikát R 111/1998 tvrdil, že
nedostatočné odôvodnenie rozsudku obmedzuje jeho právo brániť sa v súdnom konaní odvolaním.
2.5. Tvrdil, že podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. je poistenie potrebné započítať do celkových

nákladov len pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Poukázal na
bod 5.1. Obchodných podmienok a tvrdil, že z neho vyplýva nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy
povinnosťou platiť poistné. Tiež tvrdil, že žalovaná bola oprávnená odmietnuť uzatvorenie poistnej
zmluvy, v rubrike s textom „žiadam o poistenie schopnosti splácať úvere“ vyznačením tejto možnosti v
texte zmluvy, čomu nasvedčuje bod 11.1 Obchodných podmienok.

2.6. Tvrdil, že právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy umožňovala sankcionovať úver
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pre absenciu niektorej zákonnej náležitosti len za súčasného
splnenia podmienky absencie písomnej formy zmluvy.
2.7. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého mu nepatrí zmluvný úrok od zosplatnenia
úveru. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia.

3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru v tom, že
predmetná zmluva je spotrebiteľskou, spravuje sa režimom občianskeho zákonníka, právnymi predpismi
na ochranu spotrebiteľa a smernicou EHS 93/13. V zmluve absentuje správny údaj o RPMN a o výške
úplatkov (poistného). Dohodnutý úrok z úveru predstavuje hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa a
teda rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania (ako výroku závislého) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku

súdu prvej inštancie napadnutej zamietajúcej časti. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal
napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v
odňatí možnosti konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d)
CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne
zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa
neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky

procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k

záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

6.2.PodľajudikatúryNajvyššiehosúdu(R111/1998)zobdobiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonokprejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b)
OSP).
6.3. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré

nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba
považovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.
6.4. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal
a z akých dôvodov. Uviedol tiež, že žalovaná sa k veci vyjadrila v odpore. Vysvetlil, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil. V rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne
posúdil. Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné
konštatovať absenciu akýchkoľvek dôvodov. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú
by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že Poštová banka, a.s., ako veriteľ, a žalovaná, ako dlžník uzavreli
dňa 28.09.2012 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť žalovanejúvervovýške2.000euražalovanásazaviazalatentovrátiťv72splátkachpo59,27
eura mesačne vždy k 17. dňu v mesiaci, dátum prvej splátky 17.10.2012, dátum konečnej splatnosti
17.09.2018. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 24,50 % ročne, RPMN uvedená v zmluve bola

27,45 % a priemerná RPMN bola 19,08 %, celková výška nákladov bola 1.795,15 eura. Veriteľ listom
zo dňa 29.04.2014 vyzval žalovanú na splatenie splátok viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo
výške 276,80 eura. Veriteľ listom zo dňa 16.05.2014 oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 16.05.2014 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy 2.404,67 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
Žalovaná zásielku prevzala dňa 21.05.2014.

7.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1. augusta 2017 č.k. 9Csp/134/2017-94 pripustil, aby na
miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s. vstúpil do konania žalobca.
7.3. Žalobca sa podanou žalobu domáhal zaplatenia dlžnej istiny v sume 1.905.33 eura, dlžných úrokov
z istiny v sume 1.995,12 eura, zmluvného úroku vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1.905,33 eura
od 01.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.905,33 eura od

01.04.2017 do zaplatenia. Žalobu vzal v časti o zaplatenie dlžnej istiny v sume 195 eur späť a žiadal,
aby súd konanie v tejto časti zastavil.
7.4. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Konanie o zaplatenie sumy 195 eur zastavil. Žalobu
zamietol v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny v sume 345,33 eura, v časti vyčíslených zmluvných
úrokov z úveru z istiny v sume 1.995,12 eura, v časti zmluvných úrokov z istiny odo dňa 01.04.2017

do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo zamietnutej istiny odo dňa 01.04.2017 do zaplatenia.
Uvedená zamietajúca časť rozsudku súdu prvej inštancie a výrok o trovách konania, ako výrok závislý,
bol predmetom skúmania odvolacím súdom.

8. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11.1. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej

inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností. Z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, podľa ktorého je predmetná
zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov. Pre posúdenie zmluvy o úvere súd prvej inštancie považoval
za rozhodujúce, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, konkrétne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú
podľa zákona č. 129/2010 Z.z., preto skúmal či obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Dospel
k záveru, že v predmetnej zmluve absentoval správny údaj RPMN a keďže tento údaj bol obligatórnou

zákonnou náležitosťou zmluvy, považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Nesprávnosť
výpočtu RPMN mal preukázanú tým, že žalobca do RPMN nezapočítal poplatky spojené s poistením
úveru, dôvodiac jeho dobrovoľnosťou. Keďže podmienky poistenia považoval za nejasné, neurčité,
ktoré nedali žalovanej informáciu o tom, ako poplatky na poistenie zvýšia celkové náklady úveru, boli
súčasťou zmluvy, predtlačené na formulári, ktorého obsah žalovaná nemohla ovplyvniť a predtlačenú

zmluvu s celým obsahom podpísala, preto ho nebolo možné považovať za dobrovoľne uzavreté.
Poplatky za poistenie boli nákladom úveru, a preto ovplyvňovali celkovú výšku nákladov uvedenú v
zmluve v sume 1.795,15 eura, hoci žalovaná mala v skutočnosti zaplatiť až sumu 4.267,44 eura. Preto
dospel k záveru, že v zmluve chýbal údaj o výške iných poplatkov - poistného (§ 9 ods. 2 písm. k) a
absencia tohto údaju rovnako spôsobila, že úver je bez poplatkov a úrokov (§ 11 písm. a). Preto zamietol

žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy prevyšujúcej sumu poskytnutého úveru po
odpočítaní žalovanou zaplatenej časti, ako i príslušenstvo pozostávajúce z úrokov z úveru a úrokov z
omeškania z nepriznanej časti istiny. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil
a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako vecne správny, potvrdil.
11.2. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania,

keďže žalobca bol vo veci pomerne úspešný.

12.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že RPMN je jednou
z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jej nesprávne uvedenie v neprospech
spotrebiteľa má za následok, že zmluva je považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. V danej veci

nebolo sporné, že do RPMN žalobca (jeho právny predchodca) nezapočítal poistné, dôvodiac jeho
dobrovoľnosťou. Keďže súd prvej inštancie uzavreté poistenie nepovažoval za dohodnuté dobrovoľne,
je zrejmé, že RPMN v zmluve bola vypočítaná nesprávne v neprospech spotrebiteľa a poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

12.2. Rovnako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obligatórnou náležitosťou zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Táto musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy). Za údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu
možné považovať len údaje uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve bola v rozpore s tým uvedená

celková čiastka, ktorú musí žalovaná zaplatiť 1.795.15 eura. Z obsahu zmluvy však vyplýva, že veriteľ
poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala tento vrátiť v 72 splátkach
po 59,27 eura mesačne. Podľa tvrdenia žalobcu súčasťou dohodnutej splátky bolo aj poistné, podľa
výpisu z úverového účtu v sume 6,27 eura a splátka bez poistného bola v sume 53 eur. Z uvedeného
vyplýva, že aj bez započítania poistného bola celková čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť, v zmluve

uvedená nesprávne. Pochybnosti o správnosti uvedeného údaju vyplývajú z toho, že násobok mesačnej
splátky 53 eur a počtu mesačných splátok 72, po odpočítaní poskytnutého úveru, je 1.816 eura, a
nie 1.795 eura, ako bolo uvedené v predmetnej zmluve (53 x 72 = 3816 - 2000 = 1816). S vyššie
uvedeného jednoznačne vyplýva, že celková čiastka, ktorú musela žalovaná zaplatiť nezodpovedala
údajom, ktoré veriteľ použil pri jej výpočte, preto uvedenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nemožno považovať za správne uvedenú. Keďže nesprávne uvedená obligatórna náležitosť zmluvy má
rovnaké následky, ako jej absencia, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).13.1. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že rozsudok je
založený na svojvôli, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené

v bode 6.
13.2. S tvrdením žalobcu, že žalovaná, ako priemerný spotrebiteľ, nebola spochybnená v možnosti
posúdiť rozsah svojho záväzku, poznala údaje o výške úveru a celkovej výške nákladov, vedela koľko
bude musieť zaplatiť a prijatím úveru s týmito podmienkami súhlasila, ako i s tvrdení, že údaje v zmluve
sú napísané správne, sa odvolací súd nestotožnil. S poukazom na bod 12. odvolací súd dodáva, že

vynásobením počtu splátok s výškou splátky, či už so započítaním poistného, alebo bez neho, možno
dôjsť k jedinému záveru, a to, že údaje v zmluve nie sú správne, a to výška splátky, keď nie je uvedené,
aká časť splátky sa započítava na poistné, ďalej celková suma, ktorá bola žalovaná povinná zaplatiť (bod
12.2) ale aj RPMN. Pritom podľa názoru odvolacieho súdu nie je potrebné, aby súd RPMN prepočítaval,
stačí, keď vykonaným dokazovaním zistí, že súčasťou RPMN v zmluve nie sú všetky náklady spojené
s úverom, v danej veci poistenie.

13.3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého poistenie nebolo podmienkou
poskytnutia úveru a preto sa do celkových nákladov nemuselo započítať podľa § 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z.z. Žalovaná si v predmetnej zmluve mohla vybrať iba medzi základným súborom poistenia
alebo komplexným súborom poistenia, nemala však možnosť poistenie odmietnuť, keďže taká možnosť
sa v zmluve nenachádzala. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri hodnotení obsahu

zmluvy správne uzavrel, že podmienky poistenia boli nejasné, neurčité, nedali žalovanej informáciu o
tom, ako poplatky na poistenie zvýšia celkové náklady úveru, boli súčasťou zmluvy o úvere, predtlačené
na formulári, ktorého obsah žalovaná nemohla ovplyvniť a predtlačenú zmluvu s celým obsahom
podpísala, preto ho nebolo možné považovať za dobrovoľne uzavreté. Navyše odvolací súd, zhodne so
súdom prvej inštancie, zistil, že ani celková suma, ktorá bola žalovaná povinná zaplatiť, nebola v zmluve

uvedená správne, pričom dodáva, že nebola správna ani po odpočítaní poistného, ktorého výška však
v zmluve uvedená nebola a dala sa zistiť až z výpisu z účtu z údajov o splácaní.
13.4. Tvrdenie žalobcu, že právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy umožňovala sankcionovať
úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou pre absenciu niektorej zákonnej náležitosti len za súčasného
splnenia podmienky absencie písomnej formy zmluvy, odvolací súd neakceptoval. Považuje za potrebné

uviesť, že pokiaľ nebola dodržaná písomná forma zmluvy, tak zmluva neobsahovala žiadnu zákonom
požadovanú náležitosť. Ak však bola zmluva uzatvorená písomne (ako tomu bolo v danej veci),
zákon vyžadoval, aby obsahovala taxatívne vymenované náležitosti, pričom absenciu niektorých z nich
sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.
13.5. K námietke žalobcu voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorej mu nepatrí zmluvný úrok od

zosplatnenia úveru, odvolací súd uvádza, že predčasnosť zosplatnenia úveru predstavuje vo svojej
podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú
odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom
zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov

kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď
veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane
užspotrebiteľnemáprávnytituldržaťpeňažnéprostriedkyposkytnutéveriteľom,vsvojejdispozícii,preto
niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo
držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav

pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
veriteľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že
medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej,
ako spotrebiteľovi, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že po zosplatnení
úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní

úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).