Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207485
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207485.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu Ing. Peter Gajdoš

- Lekáreň OPIUM, IČO: 35 190 779, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému: I/ Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 962 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01
Bratislava a žalovanému: II/ L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U. S., občan SR, o náhradu
škody vo výške 13,33 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/
Žalovaný II/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne od 1.6.2016 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/
Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu proti žalovanému II/ z a m i e t a .

III/
Žaloba žalobcu proti žalovanému I/ sa v celom rozsahu z a m i e t a .

IV/
Žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému II/ v rozsahu 100%.

V/
Žalovaný I. má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 17. 06. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných I/ a II/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 13,33 € spolu s úrokom z omeškania

8,05 % od 01. 06. 2016 do zaplatenia, 40,-- € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca podniká ako fyzická osoba - podnikateľ na
základe povolenia Banskobystrického samosprávneho kraja v oblasti lekárenskej starostlivosti. Žalobca
a žalovaný I/ uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného I/ - uhrádzať žalobcovi náklady
lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi v spojení s ustanoveniami
zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre lekárenskú starostlivosť. Žalovaný I/ s účinnosťou
k 01. 04. 2015 zmenil svoje VZP a to v bode 5.3 a 5.4, v bode 4.4, v bode 5.2. Túto zmenu avizoval

žalovaný I/ listom zo dňa 09. 04. 2015 zaslanom hromadne všetkým poskytovateľom lekárenskej
starostlivosti, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Rovnako zmenu a aplikáciu VZP zverejnil na svojom
webovom sídle. Uvedené znenie VZP žalobca považuje v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože
zakladajú v zmluvnom vzťahu výraznú nerovnováhu v prospech žalovaného I/. Žalovaný I/ vydáva VZPako formulár s nemožnosťou individuálneho dojednania iných podmienok zo strany poskytovateľov
lekárenskej starostlivosti. Žalobca preto nemal inú možnosť ako akceptovať tieto podmienky alebo
ukončiť so žalovaným I/ zmluvný vzťah. V situácii, keď sú na trhu zdravotných poisťovní preplácajúcich

lekárenskú starostlivosť zo zdrojov verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike len tri
subjekty, by táto možnosť bola likvidačná pre žalobcu. Žalobca zároveň nevidí dôvod, prečo žalovaný I/
prenáša na neho zodpovednosť za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov
a vymáha ich cez zmluvných partnerov. Žalobca ako poskytovateľ lekárenskej starostlivosti je povinný
v zmysle zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu na

to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Žalobca
vystavil žalovanému I/ dňa 30. 04. 2016 faktúru č. 20160063 na sumu 18,57 € splatnú 30. 05. 2016.
Vyfakturovaná suma zodpovedala v časti 3,65 € dlžnej sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť pre
žalovaného II/ za liečivo predpísané X.. F. D. dňa 01. 03. 2016 na lekárskom predpise č. CM 5422367 a
CM 5422368. Žalovaný I/ na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietol uhradiť túto časť
vyfakturovanej sumy, teda lekárenskú starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná, a ktorá bola

poskytnutá žalovanému II/ ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovaného I/. Údajným dlžníkom
má byť žalovaný II/. Na to žalovaný I/ vystavil prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti,
ktorým vrátil žalobcovi uvedenú faktúru s tým, že sa jedná o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý
je evidovaný v evidencii dlžníkov žalovaného I/ a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný
charakter, preto poistencovi nemal byť vydaný liek na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo

zdrojov verejného zdravotného poistenia. Týmto postupom žalovaného I/ je tak žalobca nútený vymáhať
dlžnú sumu za vydané liečivá od žalovaného II/ formou predžalobnej výzvy, ktorú zaslal žalovanému
dňa 25. 54. 2016. Žalovanému II/ bola poskytnutá dodatočná lehota 5-tich dní odo dňa doručenia výzvy
na plnenie a to buď v hotovosti do pokladne alebo formou bezhotovostného prevodu na bankový účet
žalobcu. Žalovaný I/ nevykonal úhradu faktúry, ktorá mu bola žalobcom zaslaná a žalobca neeviduje

ani úhradu zo strany žalovaného II/. S poukazom na § 420 Občianskeho zákonníka má žalobca za to,
že porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného I/ je konanie v rozpore s dobrými mravmi, za
takétokonaniežalobcapovažujekonaniežalovanéhoI/spočívajúcevzneužitídispozitívnychustanovení
zmluvy, ktoré mu umožňujú jednostranne upraviť Všeobecné zmluvné podmienky v neprospech žalobcu
popísaným spôsobom. Toto konanie má potom za následok vznik škody u žalobcu. Žalovaný I/ sa

tak dopustil protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovi vznikla škoda vo výške
13,33 €, ktorá zodpovedá suma za liečivá vydané žalovanému II/ prostredníctvom lekárskeho receptu a
nepreplatené žalovaným I/. Žalovaný II/ získal podľa § 451 OZ bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu,
pretože s vedomím, že je dlžníkom žalovaného I/ si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihol u
žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a teda nemohli byť žalobcovi

v zmysle nových VZP od žalovaného I/ preplatené. Žalobcovi tak vznikla škoda tým, že za žalovaného
II/ plnil to, čo mal žalovaný II/ sám plniť žalovanému I/ s poukazom na § 454 veta prvá OZ. Žalobca
má zato, že žalovaní I/ a II/ sú povinní mu vydať predmet bezdôvodného obohatenia a to spoločne a
nerozdielne v zmysle § 438 ods.1 OZ.

2. Od 01.07.2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý v zmysle ust § 470 ods.
1 sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Žalovanému I/ bola doručená žaloba
do vlastných rúk dňa 16. 11. 2016 spolu s uznesením súdu sp. zn. 18C/141/2016-134zo dňa 11. 11.
2016, v ktorom bol žalovaný I/ vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný I/ v písomnom vyjadrení
doručené súdu 30. 11. 2016 uviedol, že žalobcov návrh voči žalovanému I/ považuje za nedôvodný.

Žalobca v žalobe neuviedol žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu. V žalobe nevysvetlil, v čom má
spočívať porušenie právnej povinnosti žalovaného a najmä, aká je príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením tejto právnej povinnosti. Pokiaľ žalobca tvrdí, že považuje v rozpore s dobrými
mravmi spôsob dohadovania VZP, nijako nevysvetlil, aký vplyv mali VZP na vznik škody a zodpovednosť
žalovaného I/ za jej vznik. VZP boli naposledy menené s účinnosťou k 01. 04. 2012 a ani v tomto

prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Zároveň je treba uviesť, že VZP
nikdy nie sú menené jednostranne, ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Žalovaný I/
uviedol, že v zmysle zákonných ustanovení v oblasti zdravotnej starostlivosti poistenci, ktorí nezaplatili
príslušnej zdravotnej poisťovni poistné, a ktorí sú z tohto dôvodu vedení v zozname dlžníkov vedenom
zdravotnou poisťovňou v zmysle Zákona o zdravotnom poistení, majú právo len na úhradu neodkladnej

zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že dlžník má právo
len na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na rubovej
strane v zmysle zákona označenie, že je poskytovaný pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti, iné
lieky si dlžník hradí sám. Zoznam dlžníkov vedený žalovaným I/ je verejný a preto žalobca nemápovinnosť aktívne vyhľadávať alebo prácne získavať informácie, či poistenec je dlžníkom. Postačí,
ak sa oboznámi so zverejnenou skutočnosťou, pretože zverejňovanie dlžníka má význam práve pre
potreby poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti. Práve z tohto dôvodu obmedzenie úhrady

zdravotnej starostlivosti je spojené až so zverejnením tejto informácie, t. j. nie so vznikom dlhu.
Lekársky predpis, na základe ktorého žalobca v tomto konkrétnom prípade vydal liek žalovanému
II/ nebol označený ako neodkladná zdravotná starostlivosť, čo môže indikovať iba ošetrujúci lekár,
ktorý je zároveň povinný o tejto skutočnosti si vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne
poistenca. Žalovaný I/ poukazuje, že úhrada zdravotnej starostlivosti zo strany poisťovne je určená

zákonom a nezávisí od vôle zdravotnej poisťovne. Preto nemožno súhlasiť s tvrdením, žalobcu, že by
žalovaný I/ prenášal zodpovednosť na žalobcu, pokiaľ žalovaný I/ ako zdravotná poisťovňa neuhradí
poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorú nemá v zmysle zákona nárok. Žalobca si tak mylne zamieňa
dva zákonné pojmy a to úhrada a výdaj liekov, ktoré upravujú dva právne predpisy. Režim úhrady
poskytnutej lekárenskej starostlivosti sa spravuje zákonom č. 580/2004 Z. z. a uvedené dve právne
úpravy si neodporujú, ani nekonkurujú, ale naopak, navzájom sa dopĺňajú. To znamená, že poistenec

v danom prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo zdravotnej
poisťovne. Obdobne je to aj v prípade úhrady doplatkov za lieky, pretože ak poistenec v lekárni odmietne
uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ mu liek nevydá napriek tomu, že zákon o výdaji liekov (zákon č.
362/2011 Z. z.) takúto možnosť lekárni výslovne nestanovuje. Žalovaný I/ v zmysle právnych predpisov
je oprávnený uhrádzať iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá v zmysle príslušných právnych predpisov je z

verejného zdravotného poistenia hradená. Uvedené VZP v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a
odmietnutia takejto úhrady, pričom samotná povinnosť úhrady, resp. odmietnutia úhrady vyplýva priamo
zo zákona. V prípade, že by žalovaný I/ postupoval tak, že by uhradil v tomto prípade dlžníkovi inú ako
neodkladnú zdravotnú starostlivosť, vystavil by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Postup žalovaného I/, ktorý neuhradil lekárenskú starostlivosť

poskytnutú zo strany žalobcu bol plne v súlade s platným právnym stavom, nešlo o konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Žalovaný I/ ďalej poukázal na stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa
31. 03. 2011 v obdobnej veci. Zároveň poukázal na protokol ÚDZS o vykonanom dohľade, kde bolo
žalovanému I/ vytknuté, že napriek kontrolám v niektorých prípadoch dochádza k úhrade zdravotnej
starostlivostidlžníkominejakoneodkladnejzdravotnejstarostlivosti.ŽalovanýI/pretopostupujevsúlade

so zákonom. Z popísaného je zrejmé, že pri vydaní lieku bol povinný uhradiť v lekárni tento žalovaný II/,
pretože nemal nárok na jeho úhradu z verejného zdravotníctva prostredníctvom žalovaného I/. Žalovaný
I/ tak nie je v tomto spore pasívne legitimovaný. Zároveň žalovaný I/ popiera nerozlučné procesné
spoločenstvo, ktoré tvrdí žalobca v žalobe. Pokiaľ žalobca v žalobe úplne inak kvalifikuje právny dôvod
žaloby voči žalovanému I/ a voči žalovanému II/, nemôže ísť o rovnaké práva a povinnosti. Preto žiadal

žalobu voči žalovanému I/ v celom rozsahu zamietnuť. Na vyjadrenie žalovaného I/ Listom doručeným
súdu dňa 16. 02. 2017 žalobca uviedol, že nedodržanie právnej povinnosti žalovaného I/ vyplýva z §
3 ods.2 zákona č. 363/2011 Z. z., podľa ktorého sa uhrádzajú lieky plne alebo čiastočne na základe
verejnéhozdravotnéhopoistenia.Žalobcapoukázalnazneniebodu4.3VZP,podľaktoréhojelekárenská
starostlivosť vykázaná správne, ak ju poskytovateľ vykázal v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi, zmluvou a VZP. Podľa názoru žalobcu, vykázané lieky a lekárenská starostlivosť, ktoré sú
predmetom sporu, spĺňajú všetky podmienky ustanovené citovaným ustanovením zákona a VZP. Pokiaľ
žalovaný I/ poukazuje vo svojich vyjadreniach na zoznam dlžníkov, na webovej stránke uvedený zoznam
obsahuje aj text: „Údaje v uvedenom zozname majú len informatívny charakter, nie sú použiteľné pre
právne úkony a nenahrádzajú potvrdenie o stave pohľadávok.“ Podľa názoru žalobcu, ak žalovaný

I/ dobrovoľne začal podnikať v oblasti verejného zdravotného poistenia, jednou z jeho povinností je
zabezpečiť riadny a včasný výber poistného a jeho použitie pre účely zdravotného poistenia. Pokiaľ tento
záväzok nie je schopný plniť, nie je oprávnený svoje povinnosti prenášať ako finančnú záťaž na ďalšie
subjekty. Podľa žalovaným I/ zverejnených informácií už v roku 2014 mal 86 tisíc dlžníkov s celkovým
dlhom prevyšujúcim 86 miliónov Eur. Za rovnaké obdobie vynaložil sumu 6 miliónov Eur na nábor nových

poistencov bez prijatia konkrétnych opatrení, ktorými by zamedzil ďalšiemu nárastu dlhu na zdravotnom
poistení. Pokiaľ žalovaný I/ opakovane poukazuje na vyjadrenia MZ SR a ÚDZS, z týchto nevyplýva
jeho oprávnenie neuhradiť žalobcovi preukázateľne vydané lieky pre poistencov. Podľa názoru žalobcu
je logické, aby žalovaný I/ uhrádzal za svojich dlžníkov úhrady nie z vybraného zdravotného poistenia,
ale z vlastných zdrojov až do doby, kým nevymôže svoje splatné záväzky. V ďalšom vo vyjadrení

žalobca popisuje zákonný postup pri predpisovaní liekov a vypĺňaní lekárskeho predpisu v zmysle
zákonných ustanovení. Žalobca zotrval na svojom názore, že nebol oprávnený pacientovi v danom
prípade liek nevydať, prípadne žiadať od neho úhradu pod hrozbou zrušenia povolenia na poskytovanie
lekárenskej starostlivosti, pretože by postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Žalobca nie jekompetentný rozhodnúť o tom, či a v akej miere konkrétnemu poistencovi prináleží zo strany poisťovni
plnenie vyplývajúce z poistného vzťahu medzi žalovaným I/ a žalovaným II/. Žalobcovi žiaden zákon
nestanovuje povinnosť skúmať zaradenie žalovaného II/ v zozname dlžníkov, prípadne dôvody jeho

zaradenia, či sú zákonnými dôvodmi pre neposkytnutie inej než neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Rovnako tak nie je v kompetencii žalobcu ani jeho zamestnancov skúmať, či sa jedná alebo nejedná
o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Za úplnosť a správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu alebo
lekárskeho poukazu zodpovedá lekár, ktorý lekársky predpis alebo lekársky poukaz vyplnil. V zákone o
liekoch sú taxatívne vymedzené prípady, kedy osoba oprávnená vydávať lieky je oprávnená humánny

liek, zdravotnú pomôcku alebo dietetickú potravinu nevydať. Skúmanie skutočnosti, či si poistenec
riadne plní svoje povinnosti vo vzťahu k plateniu poistného nie je právnym dôvodom na odmietnutie
výdaja lieku, zdravotnej pomôcky alebo dietetickej potraviny. Osoba oprávnená vydávať lieky koná
automaticky podľa lekárskeho predpisu alebo poukazu, za úplnosť a správnosť ktorých zodpovedá lekár.
Ak lekársky predpis spĺňa všetky náležitosti stanovené Zákonom o liekoch, je lekáreň povinná liek vydať,
inak sa vystavuje zodpovednosti za iný správny delikt ako aj plnej trestno-právnej a občiansko-právnej

zodpovednosti za možnú ujmu na zdraví. Podľa jeho názoru v zmysle Zákona o zdravotnom poistení má
poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú jej nezaplatil poistenec
podľa § 9 ods.2 zákona u samotného dlžníka na poistnom. Žalobca ako poskytovateľ takéto zákonné
oprávnenienemá.Žalobcapovažujezaneprípustné,abyneplneniepovinnostižalovanýmII/bolonajeho
ujmu, ktorý konal na základe lekárskeho predpisu obsahujúce Zákonom o liekoch predpísané náležitosti.

Žalobca poukazoval na znenie Ústavy SR a vyslovil predpoklad, že je diskutabilné, či odňatie práva na
bezplatnú zdravotnú starostlivosť tomu, kto nie je schopný uhradiť splatné poistné, nie je v rozpore so
základnými ľudskými právami garantovanými Ústavou SR. Poukázal na to, že predložené stanovisko MZ
SR nespochybňuje skutočnosť, že zákon neukladá povinnosť poskytovateľa lekárenskej starostlivosti
zisťovaťpredvýdajomlieku,čijepoistenecdlžníkomzdravotnejpoisťovne,nadruhejstranevšaknabáda

poskytovateľov k takému postupu, ktorý je v rozpore s Ústavou SR, t. j. nad rámec zákona, skúmať
majetkové pomery dlžníka, ev. každého jedného poistenca a v prípade nepreukázania dostatočnej
finančnej hotovosti na doplatok mu liek nevydať. Žalobca napokon považoval námietku žalovaného I/
vočinerozlučnémuprocesnémuspoločenstvuzanenáležitú.ŽalovanýI/vpísomnomvyjadrenídoručené
súdu dňa 21. 03. 2017 v podstate zotrval na svojej doterajšej argumentácií.

3. Žalovanému II/ bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 28. 03 2017 spolu s uznesením súdu, v
ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný zostal vo veci nečinný.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 21. 06. 2017 a to v neprítomnosti sporových

strán. Žalobcovi bolo predvolanie doručené do vlastných rúk riadne a včas, svoju neúčasť písomne
ospravedlnil z dôvodu plánovanej dovolenky a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Žalovanému I/ bolo predvolanie doručené do vlastných rúk riadne a včas, svoju neúčasť písomne
ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Žalovaný II/ mal doručenie vykázané fikciou, šetrením polície bolo zistené, že žalovaný

sa na adrese uvedenej v reg.ob. zdržiava, v súlade s ustanovením § 111 ods.3 C. s. p. sa písomnosť
považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie,
t.j. dňom 20. 06. 2017. Aj keď nebola dodržaná pravidelná lehota na prípravu podľa § 178 ods.
2 C.s.p., súd mal zato, že nedôjde k porušeniu procesných práv žalovaného II/ a mal za splnené
podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a

zistil nasledujúci stav veci.

5. Faktúrou č. 20160063 (čl. 3) vyúčtoval žalobca žalovanému I/ celkovú sumu 18,57 € splatná dňa 30.
05. 2016 a to výdaj liekov a dietetických potravín vydaných na základe lekárskych predpisov za obdobie
od 01. 03. do 31. 03. 2016.

6. Podľa kópie lekárskeho predpisu vydaného X.. F. D. bol predpisovaný liek žalovanému II/, kde bola
označená zdravotná poisťovňa kódom 2400. K úhrade za lieky bolo uvedené, že poisťovňa uhrádza
sumu 12,01 €, pacient 1,12 €. Lekársky predpis bol zo dňa 27. 02. 2016, liek bol vydaný dňa 01. 03.
2016. Na druhom lekárskom predpise vydaného X.. F. D. bol predpisovaný liek žalovanému II/, kde bola

označená zdravotná poisťovňa kódom 2400. K úhrade za lieky bolo uvedené, že poisťovňa uhrádza
sumu 1,32 €, pacient 1,91 €. Lekársky predpis bol zo dňa 27. 02. 2016, liek bol vydaný dňa 01. 03. 2016.7. Listom s názvom Prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti adresované žalovaným I/
žalobcovi, predmetom ktorých je prehľad zúčtovanej poskytnutej lekárenskej starostlivosti za uvedené
zúčtovacie obdobie, súčasťou ktorého je aj protokol sporných dokladov v zmysle platných VZP a

informatívneúdajepreposkytovateľabolžalobcaupozornený,ženámietkyvočivyúčtovaniumôžepodať
písomne formou reklamačnej faktúry spolu s reklamovanými údajmi nahranými na dátovom nosiči a
to do 30-tich dní od doručenia tohto prehľadu. Súčasťou sporných dokladov bol aj údaj k poistencovi
Alexander Bartoš, liek vydaný 01. 03. 2016 vo vykázanej cene 1,32 €, uhradené 0 €, zdôvodnenie - na
RP chýba informácia o neodkladnej ZS, liek vydaný 01. 03. 2016 vo vykázanej cene 12,01 €, uhradené

0 €, zdôvodnenie - na RP chýba informácia o neodkladnej ZS .

8. Listom zo dňa 25. 05. 2016 (čl. 5) vyzval žalobca žalovaného II/ na úhradu dlžnej sumy 13,33 € s
upozornením,ženapredmetnomlekárskomrecepteniejevyznačenápoznámkaodošetrujúceholekára,
že predpísané liečivá predstavujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Žalobca lekársky predpis zaslal
na úhradu zdravotnej poisťovni Dôvera, pričom poisťovňa lekársky predpis vrátila s poznámkou, že ide

o liečivá, ktoré boli vydané dlžníkovi na zdravotnom poistení a nemajú charakter neodkladnej zdravotnej
starostlivosti. Zdravotná poisťovňa preto odmietla preplatiť časť ceny liečiv vo výške 13,33 €. Žalovaný
II/ bol žalobcom vyzvaný na úhradu sumy 13,33 €, ktorá predstavuje časť liečiv vydaných žalovanej II/,
a ktorých úhradu má znášať ako dlžník na zdravotnom poistení sám najneskôr do 5-tich dní odo dňa
doručenia výzvy do pokladne v prevádzke žalobcu alebo formou prevodu na označený bankový účet.

Súčasťou listu je kópia opačnej strany neidentifikovanej listovej zásielky, ktorá sa žalobcovi mala vrátiť
s pozn. „zásielka nevyzdvihnutá“ dňa 15. 06. 2016.

9. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť účinné od 01. 04. 2012 (čl.
56 až 58) a to článok 4.3 - poskytovateľ je povinný vykazovať lekárenskú starostlivosť poskytnutú v

zúčtovacom období správne, pravdivo a úplne. Lekárenská starostlivosť je vykázaná správne, pokiaľ ju
poskytovateľ vykázal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, Zmluvou a Všeobecnými
zmluvnými podmienkami. Článok 4.4 - poskytnutú lekárenskú starostlivosť vykazuje poskytovateľ
zúčtovacími dokladmi. Zúčtovacími dokladmi sú: a) originály lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych
predpisov a lekárskych poukazov; b) elektronické súbory obsahujúce zoznam liekov, zdravotníckych

pomôcok a dietetických potravín, ktoré poskytovateľ vydal poistencom na základe lekárskych predpisov,
výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov (ďalej len „dávka“) počas zúčtovacieho obdobia.
Poskytovateľ v dávkach vykáže všetky lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny v štruktúre
určenej Metodickým pokynom č. 10/2006 o spracovaní a vykazovaní lekárskych predpisov a lekárskych
poukazov elektronickou formou, ktoré dňa 08. 11. 2006 vydal úrad (ďalej len „dátové rozhranie); c)

faktúra (bod 5.2). Článok 5. 2 - poisťovňa po vykonaní kontroly zúčtovacích dokladov podľa článku IV.
týchto VZP uhradí úhradu za lekárenskú starostlivosť na základe faktúry. Faktúra musí obsahovať: a)
obchodné meno a adresu sídla poskytovateľa, jeho identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a
identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak mu je pridelené; b) obchodné meno a adresu sídla
alebo pobočky poisťovne, jej identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo a identifikačné číslo pre daň z

pridanej hodnoty; c) poradové číslo faktúry; d) dátum, kedy bola služba dodaná, t. j. posledný kalendárny
deň zúčtovacieho obdobia; e) dátum vyhotovenia faktúry; f) výšku úhrady za lekárenskú starostlivosť
poskytnutú v zúčtovacom období poistencom určenú podľa zmluvy. Článok 5.3 - poskytovateľ je
povinný v súvislosti s úhradou za lekárenskú starostlivosť poskytnutú poistencom v zúčtovacom období
vyhotoviť jednu faktúru, ktorú zašle poisťovni spolu so zúčtovacími dokladmi (bod 4.4), pričom v jednej

uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poistencom poskytol na základe lekárskych predpisov a výpisov z
lekárskych predpisov, a v druhej uvedie lekárenskú starostlivosť, ktorú poskytol na základe lekárskych
poukazov. Faktúru, ktorá nemá všetky náležitosti uvedené v bode 5.2, poisťovňa v lehote 3 pracovných
dní od jej doručenia odošle poskytovateľovi na opravu alebo doplnenie. Článok 5.4 - ak poisťovňa
vyhotovila a odoslala poskytovateľovi Protokol sporných dokladov a z tohto protokolu vyplýva, že úhrada

zalekárenskústarostlivosťvzúčtovacomobdobímalabyťiná,akojeuvedenánafaktúre,poskytovateľje
povinný vystaviť k faktúre opravnú faktúru (dobropis), ktorá má náležitosti faktúry podľa bodu 5.2, a ktorá
sa jednoznačne vzťahuje na pôvodnú faktúru. Poskytovateľ opravnou faktúrou (dobropisom) pôvodnú
faktúru doplní tak, aby pôvodne fakturovaná suma bola opravnou faktúrou (dobropisom) znížená o
hodnotu lekárenskej starostlivosti uvedenú v Protokole sporných dokladov viažucemu sa na fakturované

zúčtovacie obdobie.

10. Z protokolu č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd okrem iného zistil, že protokol bol vypracovaný podľa § 47zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,
pričom dohliadaným subjektom bola žalovaná v 2.rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015
a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom

zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č. 580/2004 Z.z. a jeho dopad na
výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa
tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom
vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona
č. 581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná

starostlivosť, ale aj iné zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa §9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. nemajú
právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých
poistencov,ktorísisvojeodvodovépovinnostiplniariadneavčas,ikeďichprávonarozsahposkytovanej
zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.

11. Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho

MinisterstvozdravotníctvaSRadresovaloSlovenskejlekárnickejkomore,ktoroureagovalinaichžiadosť
zo dňa 23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi
povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať
lieky poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná
poisťovňa oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname

dlžníkov, uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného
poistenia. Ak sa nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
nemátátoosobazverejnenávzoznamedlžníkovzákonnýnároknaichposkytnutienazákladeverejného
zdravotnéhopoisteniaatedazdravotnápoisťovňaniejepovinnáuhrádzaťtakútozdravotnústarostlivosť.

Na otázku, či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať či je poistenec
vedený v zozname dlžníkov, nevydať liek takémuto poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek
finančnú úhradu, odpovedali, že poskytovateľ lekárenskej starostlivosti nie je síce povinný zisťovať, či je
poistenec tzv. neplatič poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto
skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona

č. 580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch,
týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín, vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej
dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle
vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej

starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku,
nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení.
Na záver upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať
záväznývýkladprávnychnoriemspoukazomnačlánok2ods.2ÚstavySR,akoistanoviskoNajvyššieho
súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp.zn.(Rs) 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a

stanovísk súdov SR pod č. 102/2011.

12. Žalobca predložil rozhodnutie BB SK, ktorým bolo vyhovené jeho žiadosti o vydanie povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej lekárni s určením tam uvedených podmienok.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13.1 Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13.2 Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13.3 Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.13.4 Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

13.5 Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

13.6 Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č.580/2004
Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu

ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.

13.7 Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec, ktorý
nezaplatil príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom
kalendárnom roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť
odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia

prihlášky príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej
látky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto
dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „neodkladná starostlivosť“), ak v štvrtej a piatej vete nie

je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či
ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému
zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky
dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1
písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len

neodkladnejstarostlivostineplatíprepoistenca,ktorýjezamestnancom,zaktoréhonezaplatilpreddavok
na poistné zamestnávateľ.

13.8 Podľa § 25 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2016, zdravotná poisťovňa
je povinná

e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete
1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti,
2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.

13.9 Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, dlžník na účely
tohto zákona je
a) poistenec podľa § 9 ods. 2,
b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v
príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.

13.10 Podľa § 25a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, príslušná zdravotná
poisťovňa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.

13.11 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“), zdravotná starostlivosť
je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov,
zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len
„osoba“),zvýšeniakvalityjejživotaazdravéhovývojabudúcichgenerácií;zdravotnástarostlivosťzahŕňa
prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a

pôrodnú asistenciu.

13.12 Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej
len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej
zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných

funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje
jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých
vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná
starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej zamožný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou
a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do
zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná

preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu
vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.

13.13 Podľa § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej
len „zákon č.362/2011 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, lekársky predpis a lekársky poukaz musia

obsahovať
l) poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu
alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek,
zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej
starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.

13.14 Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný
a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona,
g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich

pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní,
x)vyberaťodpacientovúhraduzahumánnelieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotravinyčiastočne
uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady
zdravotnej poisťovne a pacienta.

13.15 Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, ak lekár vyznačí na
lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ PACIENT“, je držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej
pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.

13.16 Podľa § 119 ods. 12 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, predpisujúci lekár
je povinný
g) pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo
dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ
PACIENT“, ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného

poistenia podľa osobitného predpisu alebo ak je nezmluvným lekárom.

13.17 Podľa § 120 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, osoba oprávnená
vydávať lieky nevydá humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak
a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho

lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť
podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné
zhoršenie jeho zdravotného stavu,
b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9,
c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy.

13.18 Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak
ae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré
patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu

pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti „Hradí pacient“ finančnú úhradu pacienta alebo vyberá
finančnú úhradu v nesprávnej výške (poznámka súdu: osobitným predpisom sa tu rozumie zákon
č.363/2011Z.z.orozsahuapodmienkachúhradyliekov,zdravotníckychpomôcokadietetickýchpotravín
na základe verejného zdravotného poistenia).

13.19 Podľa § 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.13.20 Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

13.21 Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13.22 Úroková sadzba Európskej centrálnej banky od 16.3.2016 je vo výške 0,00 %.

13.23 Podľa § 2 (k § 369c ods. 1 zákona) NARIADENIE VLÁDY Slovenskej republiky 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na

dĺžku omeškania.

14. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému
I/ nie je dôvodná, voči žalovanému II/ je dôvodná v časti vydania bezdôvodného obohatenia spolu s
príslušným úrokom z omeškania. Žalobca sa domáhal voči žalovanému I/ náhrady škody z porušenia

právnej povinnosti žalovaného I/. Porušenie právnej povinnosti žalobca videl jednak v konaní v rozpore
s dobrými mravmi s poukazom na skutočnosť, že žalovaný I/ s účinnosťou k 01. 04. 2015 zmenil
niektoré body VZP a to konkrétne 5.3., 5.4., 5.2, 4.4. Žalobca tvrdil, že žalovaný I/ je oprávnený
jednostranne zmeniť Všeobecné zmluvné podmienky, pričom žalobca nemá reálnu možnosť ovplyvniť
znenie zmluvných podmienok, môže ich buď prijať ako celok alebo ukončiť so žalovaným I/ zmluvný

vzťah, čo v danom prípade by bolo pre neho likvidačné. Žalobca v žalobe tvrdil, že malo dôjsť k
zmene VZP s účinnosťou k 01. 04. 2015 a predložil súdu znenie VZP, ktoré sú však účinné od 01.
04. 2012, pričom znenie citovaných článkov je v súlade so znením, ktoré uvádza žalobca v žalobe.
Žalovaný I/ na pojednávaní uviedol, že Všeobecné zmluvné podmienky tak, ako ich žalobca sám cituje
v žalobe, sú v platnom znení od apríla 2012 v súlade so znením VZP, ktoré žalobca doložil. Pokiaľ

žalobca tvrdí, že malo dôjsť k zmenám od 01. 04. 2015, tieto zmeny sa netýkali Všeobecných zmluvných
podmienok, ale samotných zmlúv, ktoré boli uzatvárané s jednotlivými lekárnikmi, t. j. aj so žalobcom.
Tieto zmeny sú podmienené obojstranným súhlasom zmluvných strán, t. j. aj žalobcu. Žalobca v žalobe
nesprávne poukázal na zmenu VZP. Súd preto uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na
základe jednostranného dispozitívneho úkonu zo strany žalovaného I/ došlo k zmene VZP s účinnosťou

od 01. 04. 2015, ktorý postup by zakladal žalobcom tvrdené konanie žalovaného I/ súvisiace s nárokom
žalobcu na náhradu škody tak, ako si ho uplatňoval v žalobe. Súd poukazuje na znenie článku 12.4
VZP, ktoré znie: Poisťovňa i poskytovateľ sú oprávnení kedykoľvek počas trvania zmluvy požiadať druhú
zmluvnú stranu o vykonanie zmien v zmluve; zmenu zmluvy je možné uskutočniť výlučne v písomnej
forme na základe dohody zmluvných strán. Na základe uvedeného znenia je zrejmé, že pokiaľ zmluvné

strany, t. j. žalobca a žalovaný I/ chcú zmeniť znenie uzavretej zmluvy, zmena je možná výlučne v
písomnej forme a na základe dohody zmluvných strán. To znamená, že pokiaľ žalobca mal v žalobe na
mysli nejakú zmenu zmluvy účinnú k 01. 04. 2015, muselo k nej dôjsť dohodou zmluvných strán a nie
jednostranným dispozitívnym úkonom zo strany žalovaného I/. Súd sa však v ďalšom uvedenou zmenou
nezaoberal, nakoľko žalobca ju bližšie nešpecifikoval. Súd uvádza, že pre možnosť konštatovania vzniku

občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorej sa žalobca domáhal v súlade s ustanovením § 420
Občianskeho zákonníka, musia byť splnené základné zákonné predpoklady a to 1) porušenie právnej
povinnosti, 2) existencia alebo vznik škody, 3) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody, 4) zavinenie škodcu. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť všetky
uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Splnenie prvých troch predpokladov, ktoré sú objektívneho

charakteru a majú skutkovú povahu, musí preukázať poškodený, t. j. na ňom leží dôkazné bremeno. Vo
vzťahu k prvému predpokladu, t. j. porušenie právnej povinnosti, žalobca uvádzal, že žalobca konal v
rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ jednostranne zmenil Všeobecné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho
následne vznikla žalobcovi škoda. Na základe predložených dôkazov - Všeobecné zmluvné podmienky
a tvrdenia žalovaného I/ však vyplýva, že sa preukázalo ako nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný

jednostranne zmenil Všeobecné zmluvné podmienky k 01. 04. 2015. Ak žalobca mal na mysli zmenu
zmluvy, žiadnu zmluvu ani jej zmenu súdu nepredložil, preto súd nemá za preukázanú zmenu zmluvného
vzťahu k 01. 04. 2015 tak, ako tvrdil žalobca v žalobe.15.VďalšomvyjadrenížalobcazanedodržanieprávnejpovinnostipovažovalpostupžalovanéhoI/,ktorý
je v rozpore so znením § 3 ods.2 zákona č. 363/2011 Z. z. Jedná sa o splnenie povinnosti, podľa ktorého
sa na základe verejného zdravotného poistenia plne alebo čiastočne uhrádzajú lieky poskytované

v rámci lekárenskej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že lekárenskú starostlivosť vykázal riadne v súlade
s VZP bod 4.3. Napriek tomu žalovaný I/ poskytnutú lekárenskú starostlivosť neuhradil. Žalovaný I/
voči uvedenému tvrdeniu namietal, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení nemá povinnosť
uhrádzať poskytnutú lekárenskú starostlivosť a to z dôvodu, že žalovaný II/ je evidovaný ako dlžník
zdravotnej poisťovne a bol zverejnený v zozname dlžníkov zdravotnej poisťovne, t. j. žalovaného I/.

V takom prípade s poukazom na § 9 ods.2 zákona č. 580/2004 Z. z. má takýto poistenec právo len
na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. To, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť
musí byť vyznačené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na lekárskom predpise alebo lekárskom
poukaze po odsúhlasení zdravotnou poisťovňou v zmysle príslušných zákonných predpisov. Žalobca
si uplatnil náhradu za poskytnutú lekárenskú starostlivosť, pričom sa jednalo o dlžníka zdravotnej
poisťovne zverejneného v zozname dlžníkov a žalobcom predložený lekársky predpis neobsahoval

údaj, že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu žalovaný I/ v zmysle platných
právnych predpisov nie je povinný uhrádzať takto poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo strany žalobcu.
V tomto konkrétnom prípade má žalobca právo na úhradu poskytnutej lekárskej starostlivosti voči
dlžníkovi, t. j. žalovaný v rade II/. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení (zo dňa 20. 03. 2017) uviedol,
že žalovaný I/, pokiaľ podniká v oblasti verejného zdravotného poistenia, je zodpovedný za riadny a

včasný výber poistného a jeho použitie na účely zdravotného poistenia. Pokiaľ takto nepostupuje, nie
je oprávnený neuhradiť žalobcovi preukázateľne vydané lieky pre poistenca, avšak tieto môže uhrádzať
nie z vybraného zdravotného poistenia, ale z vlastných zdrojov až do doby, kým nevymôže svoje
splatné záväzky. Pokiaľ žalovaný I/ takto nepostupuje, jeho konanie možno považovať za konanie v
rozpore s dobrými mravmi. Žalobca totiž v danom prípade nie je oprávnený a ani povinný zisťovať,

či poistenec, ktorý predloží riadne vyplnený lekársky predpis, je dlžníkom zdravotnej poisťovne, a
či sa v danom prípade jednalo o neodkladnú lekársku starostlivosť. Žalobca poukazoval na to, že
žalovaný I/ takýmto spôsobom prenáša svoju finančnú záťaž na ďalšie subjekty a to najmä na
poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, pretože voči poskytovateľom lekárskej starostlivosti takto
nepostupuje, čo tiež možno považovať za konanie s dobrými mravmi. K tomu súd uvádza, že žalovaný

I/ oprávnene v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. odmieta poskytnúť úhradu
zdravotnej starostlivosti dlžníkom, ktoré nemá charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ
zákon stanovuje žalovanému I/ povinnosť v prípade dlžníkov uhrádzať len neodkladnú zdravotnú
starostlivosťažalovanýI/postupujevsúladesozákonnýmustanovením,nemožnozároveňkonštatovať,
že by žalovaný I/ konal v rozpore s dobrými mravmi. Ak žalobca tvrdí, že nie je oprávnený zisťovať,

či sa u pacientov predkladajúcich recept na výdaj lieku jedná o dlžníka a či sa v danom prípade jedná
o neodkladnú lekársku starostlivosť, súd uvádza, že hoci nie je žalobcovi v žiadnom zákone uložená
takáto povinnosť, netreba opomínať, že aj žalobca vykonáva svoju činnosť ako podnikateľ a je preto
povinný postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby predišiel prípadným škodám ako v
tomto prípade. Žalovaný I/ pritom uviedol, že na zisťovanie dlžníkov má viaceré efektívne spôsoby

vyhľadávania, ktoré sú k dispozícií pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, boli vytvorené práve pre
tento účel, napr. zdravotná poisťovňa poskytuje pre lekárov a lekárnikov jednak službu, ktorá umožňuje
implementovať zoznam dlžníkov do softvéru lekárov alebo lekárnikov a pri zadaní rodného čísla alebo
identifikačného čísla poistenca automaticky je možné vyhľadať takúto osobu, ak je v zozname dlžníkov,
ďalšou možnosťou zistiť osoby v zozname dlžníkov je z webovej stránky zdravotnej poisťovne, ktoré

údaje sú relevantné. Ak žalobca postupuje podľa svojho tvrdenia iba automaticky, keď pri predložení
receptu, ktorý je riadne vyplnený a nie je na ňom uvedený údaj „neodkladná zdravotná starostlivosť“
bez ďalšieho skúmania prípadných dlžníkov liek vydá bez úhrady pacienta, príp. čiastočnej úhrady, musí
niesť aj on svoju časť zodpovednosti, pokiaľ nastane situácia, ako v tomto prípade. Obrana žalobcu,
že nie oprávnený zisťovať, či sa v danom prípade malo jednať o neodkladnú zdravotnú starostlivosť je

irelevantná, žalovaný I/, ani zákonná či zmluvná úprava túto povinnosť od žalobcu nevyžaduje. Žalobca
je oprávnený vychádzať z údajov na recepte, zodpovednosť za správnosť údajov je medzi predpisujúcim
lekárom a zdravotnou poisťovňou. Žalobca vo vlastnom záujme by mal mať nastavený systém výdaja
liekov a zdravotných pomôcok tak, aby mal vedomosť o tom, ktorý pacient má nárok na úhradu z
verejného zdravotného poistenia a ktorý nie. Tvrdenie žalobcu, aby v takom prípade žalovaný I/ uhrádzal

poskytnutú lekárenskú starostlivosť z vlastných zdrojov, t. j. nie z vybraného zdravotného poistenia, je
vecou zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami, t. j. žalobcom a žalovaným I/, pretože nemožno
opomínať, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným I/ je založený na dobrovoľnom zmluvnom základe. Tak
ako žalobca tvrdí, že žalovaný I/ na báze dobrovoľnosti začal podnikať v oblasti verejného zdravotnéhopoistenia, rovnako to možno povedať aj o žalobcovi, že rovnako na báze dobrovoľnosti sa rozhodol
podnikať v oblasti lekárenskej starostlivosti. Pokiaľ v oblasti zdravotného poistenia žalobca a žalovaný
I/ vstúpili do zmluvného vzťahu, je na subjektoch zmluvného vzťahu, aký rozsah vzájomných práv a

povinností medzi sebou upravia, samozrejme pri rešpektovaní právnej úpravy celej oblasti zdravotnej
starostlivosti, pretože tak ako žalobca tvrdí, že je povinný postupovať v súlade so zákonom, rovnako tak
jepovinnýpostupovaťižalovanýI/.Žalobcaargumentovaltvrdením,žepokiaľžalobcovipredložilfaktúru,
v ktorej vykázal správne vynaloženú lekárenskú starostlivosť, bol žalovaný I/ povinný takto vynaloženú
lekárenskú starostlivosť preplatiť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zmluvou. Súd však

poukazuje na to, že nemožno vytrhnúť z kontextu jeden odsek zákonného ustanovenia zmluvy či
Všeobecných zmluvných podmienok. V kontexte zákonnej úpravy ako aj úpravy v predložených VZP
možno konštatovať, že pokiaľ žalobca poskytne lekárenskú starostlivosť poistencovi, má právo na jej
úhradu voči príslušnej zdravotnej poisťovni. Zákon však stanovuje prípady, kedy poistenec nemá právo
na úhradu zdravotnej starostlivosti tak, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, t. j., keď je poistenec
dlžníkom zverejneným v zozname dlžníkov v prípadoch, ktoré stanovuje zákon. V prejednávanej veci

žalovaný I/ neposkytol úhradu lekárenskej starostlivosti, ktorú poskytol žalobca žalovanému v rade
II/. Táto okolnosť v konaní sporná nebola. Rovnako nebolo v konaní spochybnené, že žalovaný II/ je
dlžníkom žalovaného I/ zverejnený v zozname dlžníkov. Pre tento prípad žalovaný II/ nemá nárok na to,
aby za neho zdravotnú starostlivosť, t. j. aj lekárenskú zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá
formouvýdajaliekunalekárskypredpis,uhradilžalovanýI/,t.j.príslušnázdravotnápoisťovňa.Súdpreto

uzatvára, že žalobca nepreukázal v konaní pred súdom, že by žalovaný svojim konaním porušil právnu
povinnosť, rovnako nebolo preukázané, že by konanie žalovaného bolo možné označiť za konanie
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Dobrými mravmi sa v občiansko-
právnych vzťahoch podľa súdnej praxe rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi

spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých
mravov, závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich skutočností. Súdu z vlastnej
činnosti je známe, že žalobca na tunajšom súde podal viaceré žaloby, v ktorých sa domáhal v obdobných

sporoch plnenia od žalovaného I/ a poistencov evidovaných ako dlžníkov žalovaného I/, za ktorých
žalovaný I/ neuhradil žalobcovi poskytnutú lekárenskú starostlivosť. V jednotlivých prípadoch sa nejedná
o sumy prevyšujúce 100,-- €, t. j. jedná sa o bagateľné spory. Súd nespochybňuje právo každého
domáhať sa na nestrannom a nezávislom súde ochrany svojho práva, avšak v tomto konkrétnom
prípade vyjadrenia žalobcu aj vo vzťahu k porušovania ústavného práva možno považovať za nenáležité

a neprimerané. Z predmetných sporov nevyplýva, že by postup žalovaného I/ mal byť pre žalobcu
likvidačným a tým v podmienkach trhového hospodárstva by mal žalovaný I/ konať v rozpore s dobrými
mravmi zneužívajúc svoje postavenie v oblasti verejného zdravotného poistenia. Je nepochybné, že
žalovaný I/ takto postupuje voči rôznym poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, pričom súd z vlastnej
činnosti nezistil, že by iný poskytovatelia lekárenskej starostlivosti podávali voči žalovanému I/ obdobné

žaloby. Tak, ako uvádzal žalovaný I/, jeho postup vyplynul aj z konsenzu so Slovenskou lekárnickou
komorou. Hoci zo žaloby vyplýva nespokojnosť žalobcu s takýmto systémom úhrad v oblasti verejného
zdravotnéhopoistenia,toeštesamoosebenemôžeznamenať,žebysúdoznačilkonaniežalovanéhoza
rozporné s dobrými mravmi. Súd preto uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
jeden zo základných predpokladov nároku na náhradu škody, t. j. porušenie právnej povinnosti zo strany

žalovaného I/. Súd sa preto ďalšími úvahami žalobcu vo vzťahu k postupu pri vydávaní liekov, úhradám
za poskytnutú lekárenskú starostlivosť a ďalším alternatívam navrhovaného riešenia zo strany žalobcu
nezaoberal, nakoľko sú bez právneho významu vo vzťahu k podanej žalobe voči žalovanému I/ Preto
súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému I/ zamietol ( výrok č. III/ rozsudku )..

16. Žalobca sa voči žalovanému II/ domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a v tejto časti súd žalobu
žalobcu považoval za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný II/ na základe lekárskeho predpisu získal od žalobcu
predpísaný liek a nevykonal zaň zodpovedajúcu úhradu, a rovnako ako dlžník zdravotnej poisťovne
uvedený v zozname dlžníkov nemal nárok na to, aby liečivá boli uhradené zo zdrojov verejného
zdravotníctva (§ 9 ods.2 zákona č. 580/2004 Z. z.), bol povinný za výdaj liekov zaplatiť žalobcovi ako

poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti plnú sumu liečiv, t. j. aj časť sumy, ktorú podľa lekárskeho
predpisu mala uhrádzať poisťovňa vo výške 13,33 €. Jedná sa o sumu, ktorú si žalobca uplatnil voči
žalovanému II/, a ktorá predstavuje na strane žalovaného II/ bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca
mu plnil bez právneho dôvodu a žalovaný II/ je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.Žalobca preukázal, že žalovaného II/ vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 13,33 €, kedy výzvu zasielal
žalovanej II/ na adresu evidovanú v registri obyvateľov, iná adresa žalobcovi nemohla byť známa.
Zásielka sa s výzvou vrátila žalobcovi s pozn. „nevyzdvihnutá,“ je nepochybné, že žalobca vykonal výzvu

tak, aby sa v súlade so všetkými jemu známymi okolnosťami dostala do dispozičnej sféry žalovaného II/.
Pokiaľ žalovaný II/ neuhradil dlh v lehote, ktorú mu poskytol žalobca, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Preto v súlade s predpismi civilného práva patrí žalobcovi aj nárok na príslušný úrok
z omeškania, ktorý bol priznaný v súlade s predpismi civilného práva (výrok č. I/ rozsudku). V časti
prevyšujúcej zákonnú sadzbu 5 % ročne považoval súd nárok žalobcu v časti úroku z omeškania za

nedôvodný a v tejto časti bola žaloba zamietnutá ( výrok č. II rozsudku ).

17. Žalobca v žalobe uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40,-- € a to s poukazom na Nariadenie Vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Súd konštatuje, že žalobca svoj nárok
voči žalovanému II/ neuplatňuje titulom obchodného vzťahu, medzi žalobcom a žalovaným II/ nedošlo k
vzniku obchodno-právneho vzťahu a preto žalobca nemôže voči žalovanému II/ uplatniť právne predpisy

obchodného práva. Súd preto nárok tak, ako si ho uplatnil žalobca voči žalovanému II/ z titulu paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- € považoval za nenáležitý a preto
v tejto časti nárok žalobcu zamietol (výrok č. II/ rozsudku).

18. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa úspechu vo veci. Žalobca

bol úspešný v konaní voči žalovanému II/ a súd konštatuje, že jeho neúspech sa týka len nepatrnej časti
príslušenstva pohľadávky, preto možno jeho úspech považovať za plný. Preto súd zaviazal žalovaného
II/ nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (výrok č. IV/ rozsudku). V konaní bol plne úspešný
tiež žalovaný I/, voči ktorému bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok č. V/ rozsudku). O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.