Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/252/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206616
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6414206616.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej E. U., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. H. XXX/XX, XXX XX A. W. Q., za účasti

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov,
IČO: 42 176 778 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), do
30. 06. 2016 právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom
J. Kráľa 5/1, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 213,07 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12C/413/2015 -62 z 21. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom vo výroku o trovách konania (druhý výrok) z r u š u j e

a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,okresný súd“, event. „súd prvej
inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 03. 2016 žalobu
žalobcu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca
je povinný nahradiť žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 162,34 Eur na číslo účtu

právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (druhý výrok).

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v tej dobe platným a účinným
ustanovením § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).
Prvoinštančný súd uviedol, že priznané trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka a to za 3 úkony právnej pomoci po 21,58 Eur, 2x režijný paušál 8,39 Eur, 1x režijný
paušál 8,58 Eur, náhrada cestovného na trase Lučenec - Žiar nad Hronom a späť vo výške 16,58 Eur,
náhrada za stratu času 6x polhodina po 14,30 Eur vo výške 28,60 Eur + 20% DPH vo výške 27,06 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 162,34 Eur.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o trovách konania (druhý výrok), podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v
odvolaním napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne
zmenil tak, že žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal žiadne trovy právneho zastúpenia, event.
priznal nižšie trovy.4. V odôvodnení odvolania namietal výrok o trovách konania, ktorý mu spôsobil materiálnu ujmu.
Konštatoval nesprávne právne posúdenie veci, odňatie možnosti konať pred súdom ako aj vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za neúčelne vynaložené považoval žalobca

úkony právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorý so žalovanou nemohol prísť do priameho
kontaktu,apretonemohlamaťanivedomosťotom,ktovystupujevkonanínajejstrane,pretojepotrebné
sa zaoberať morálnosťou konania vedľajšieho účastníka, pretože finančný prospech je jediným, čo ho
mohlo viesť k vstupu do konania na podporu žalovanej. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, v ktorom vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté

zastupovaním advokátom v hromadných veciach, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Podľa jeho názoru pokiaľ ide o vyúčtovanie
trov za náhradu stratu času za účasť na pojednávaní, uvedená položka neprináleží advokátskemu
koncipientovi,možnojupriznaťlenadvokátovi,niejehozamestnancovi,ktorýmjeadvokátskykoncipient.
Mal za to, že výška tarifnej odmeny sa má odvíjať od ním uplatňovanej istiny vo výške 213,07 Eur a nie
zo sumy 252,43 Eur (213,07 Eur + úrok z omeškania 39,36 Eur). Vzhľadom na uvedené považoval trovy

právneho zastúpenia žalovanej za chybne priznané.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovanej, v ktorom
uviedol, že k doručenému žalobe sa vyjadril v rozsahu, v akom to považoval za potrebné, tak aby
boli dôsledne bránené práva žalovanej ako spotrebiteľa. V konaní bol úspešný, tým že žaloba voči
žalovanej ako spotrebiteľke bola zamietnutá, pričom mu nesporne vznikli trovy právneho zastúpenia,
ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu žalovanej ako spotrebiteľky v spore. Na základe

uvedeného navrhol, aby odvolací súd výrok v rozsudku prvoinštančného súdu o trovách konania
vedľajšieho účastníka potvrdil. Nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia by došlo k ohrozeniu
až znefunkčneniu jeho aktivít v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo iba záujmom žalobcu. Trovy
právneho zastúpenia sú jeho príjmom, bez ktorého by bola logicky vylúčená reálna možnosť podpory
spotrebiteľa v súdnych sporoch. Účelnosť vynaložených trov na právnu pomoc možno odvodiť z čl.

47 ods. 2 Ústavy. Zároveň poukázal na nálezy Ústavného súdu SR ohľadom ústavného rozmeru
práva strany sporu na náhradu trov konania v úspešnom spore, ako aj na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo 71/2010, sp. zn. 8 Cdo 176/2015 a ,,najnovšie“ komentáre k O.s.p. Žalobca
neúspešnými pokusmi spočívajúcimi v žalovaní nedôvodných nárokoch spôsobuje trovy konania, ktoré
by mal v prípade jeho neúspechu nahradiť úspešnej protistrane. V predmetnej veci neexistujú žiadne

zákonné dôvody ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov
konania nepriznať. Jeho úlohou je pomoc v spore žalovanej a vzhľadom na nelichotivý, dlhodobý stav v
oblasti spotrebiteľského práva sa podpora spotrebiteľa vo forme vstupu vedľajšieho účastníctva javí byť
najefektívnejšia. Pretože nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie, jedinou možnosťou na
efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv na súdoch je realizovanie jeho činnosti prostredníctvom

advokátskych kancelárií, ktoré vypracovávajú kvalifikovanú analýzu veci. Konštatoval, že trovy právneho
zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy, pretože každý má právo, aby bol v ktorejkoľvek
veci zastúpený advokátom a to v rámci celej republiky. Zdanlivá rutinnosť jeho podaní vyplýva len z
reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti.

7. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 10. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z. z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
v zmysle ktorého „ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.“

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods.
1 CSP a contrario a rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania(druhý výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec
v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.
05. 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 213,07 Eur, úroku z omeškania v sume 39,36 Eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 213,07 Eur od 24. 05. 2014 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, oznámilo

súduprvejinštanciepísomnýmpodanímzodňa18.06.2014,ževstupujedokonanianastranežalovanej
z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv žalovanej v konaní. Okresný súd Žiar nad Hronom odvolaním
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 162,34
Eur na číslo právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (druhý výrok). Po odvolaní žalobcu proti rozsudku
súduprvejinštancie,doručiloZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomPrešov návrh

datovaný dňom 08. 07. 2016 na pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP
na ochranu práv žalovanej (č.l. 86 - 87 spisu).

10. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán

verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

11. Podľa 95 ods. 2 CSP, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže
vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

12. Odvolací súd konštatuje, že od 01. 07. 2017, kedy nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex

- Civilný sporový poriadok, nedochádza k automatickej transformácii pôvodného procesného postavenia
vedľajšieho účastníka na osobitný subjekt podľa § 95 CSP. V zmysle vyššie citovaných ustanovení
Civilného sporového poriadku sa osobitný subjekt do konania priberá s cieľom ochrany práv strany
sporu, pričom zákonným predpokladom pribratia tohto osobitného subjektu do konania je súhlas strany,
na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať. Osobitný subjekt môže sám podať návrh na

pribratie do konania alebo môže návrh na jeho pribratie do konania podať súdu priamo strana sporu.
V takom prípade je už v samotnom návrhu strany obsiahnutý súhlas s pribratím do konania a nie je
potrebné dopytovať stranu, či s pribratím takéhoto subjektu súhlasí.

13. Súd prvej inštancie o návrhu na pribratie osobitného subjektu do konania na strane žalovanej zo
dňa 08. 07. 2016 (č.l. 86 - 87 spisu) nerozhodol.

14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01. 07. 2016 vedľajší účastník ako
subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v
Civilnom sporovom poriadku. To však zároveň neznamená, že v tomto prípade nie je možné pôvodnému
vedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanej(ktorývšakužvaktuálnejvdobenemáprocesnépostavenie
vedľajšieho účastníka, ale ani osobitného subjektu) priznať trovy konania, spočívajúce v trovách jeho

pôvodného právneho zastúpenia, ktoré vznikli do 30. 06. 2016.

15. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého
predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“,
pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľky) mu dávalapriamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho
účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu
(č. l. 16 spisu, bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas

podporovanej strany sporu (účastníka) so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa
osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93
ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a
samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p.
bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu

účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tej strane sporu (účastníkovi), na strane ktorej v
konaní vystupoval.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatneníprávaaleboichdiskriminovaťprijehouplatňovaní,obsahomtohtoprávajeirelevantnékonanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto prípade však adekvátne odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania absentuje.

20. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že o trovách konania rozhodol
podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a rozhodol o náhrade trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 162,34 Eur. Žalovaná a (pôvodný) vedľajší účastník

vystupujúci na jej strane mala v spore plný úspech, pretože žaloba žalobcu bola zamietnutá (prvý výrok),
súd prvej inštancie síce správne na rozhodovanie o trovách konania aplikoval zásadu zodpovednosti
za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods.
1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 - § 255 ods. 1 CSP), ale nerozhodol vecne správne, pretože nerozhodol
osobitne o trovách úspešnej strany sporu (žalovanej) a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej

(ktorý zdieľal procesný úspech žalovanej v tomto spore). Odvolací súd preto konštatuje, že rozhodnutie
prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné, zmätočné, jeho odôvodnenie nekorešponduje s výrokovou
časťou.21. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa §

391 ods. 1 CSP mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu rozhodnúť o návrhu na pribratie osobitného
subjektu do konania na strane žalovanej zo dňa 08. 07. 2016 (č.l. 86 - 87 spisu) a o nároku na náhradu
trov konania (vrátane náhrady trov odvolacieho konania) žalovanej a Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, podľa zásady úspechu (§ 255 CSP).

23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods.
3 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).