Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 20, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201846
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313201846.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: R. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátom, AK
Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: SPEDGARANT, s.r.o., Třebíčska ul. č. 1833/4,
066 01 Humenné, IČO: 36 497 649, zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukorelliho č.
1505/50, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie sumy
1 604,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 dané žalovaným
žalobcovi, je neplatné.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 527,- eur s prísl. z a s t a v u j e.

Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.02.2013 domáhal voči žalovanému určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 je neplatné a že žalovaný je povinný

uhradiť žalobcovi sumu 1 604,40 eur s 8,50 % úrokom z omeškania od dňa 13.12.2012 do zaplatenia
a nahradiť žalobcovi trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 31.05.2011
uzavrel pracovnú zmluvu a pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Medzi stranami sporu bol
uzatvorený aj dodatok k pracovnej zmluve dňa 01.11.2011. So žalovaným dňa 25.01.2011 uzatvoril so
žalovaným aj dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Dňa 19.12.2012 prevzal od žalovaného oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa §
68 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že jeho pracovný pomer končí dňa 13.12.2012. Ako dôvod okamžitého

skončenie pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca závažným spôsobom dňa 07.11.2012
porušil pracovnú disciplínu tak, že svojím konaním spôsobil nezabezpečenie ochrany palivových kariet
s ich PIN kódmi, ktoré mu boli z vozidla odcudzené a týmto mal žalovanému spôsobiť škodu vo výške
6 168,69 eur. Poukázal, že tankovacie karty a PIN kódy neboli vo vozidle uložené na jednom mieste a
kódy sú dodnes uložené na skrytom mieste v čalúnení vozidla, ktoré nie je vidno.

Žalobca je toho názoru, že v danom prípade nebol splnený dôvod na okamžité skončenie pracovného

pomeru a to vzhľadom na skutočnosti, za ktorých došlo ku krádeži palivových kariet s PIN kódmi. Dňa
07.11.2012 vykonal zahraničnú pracovnú cestu do talianska na základe príkazu žalovaného mot. vozidlo
Volvo ev. č. Q. - XXXAX. Na spiatočnej ceste zistil technickú poruchu na motorovom vozidle, ktoré
odstavil na najbližšom možnom mieste na ceste A4 (E55) medzi Veneziou a Gonarsom smer Ferneti.Vozidlo odstavil na parkovisku Shell a riadne ho uzamkol. Vykonal ohliadku vozidla, očistil kotúč na
prednej náprave, dotiahol matice pravého predného kolesa a očistil dosadzacie plochy. Potom odomkol
dvere kabíny, skontroloval či je všetko v poriadku a pokračoval v jazde. Pri prechádzaní stanoviskom

mýtnej kontroly v Slovinsku pred mestom Ljublana chcel zvýšiť konto na mýtnej jednotke platobnou
kartou OMV, avšak bolo mu oznámené, že karta nemá kredit. Na ďalšom mýtnom stanovisku mu
povedali, že karta je neplatná. Hneď telefonoval p. R., na jeho pokyn skontroloval tankovacie karty
a zistil, že údaje na kartách sa nezhodujú s údajmi žalovaného. Pán R. mu povedal, aby motorové
vozidlo odstavil a ráno kontaktoval políciu. Uvádza, že kontaktoval aj spoločnosť D.A.S., kde mu ich

právny zástupca povedal, že bude potrebné urobiť fotodokumentáciu a zápis na polícii a nakoľko je tma,
aby počkal do rána. O tom telefonicky vyrozumel žalovaného. Po návrate z pracovnej cesty v ranných
hodinách dňa 09.11.2012 odovzdal vozidlo a doklady z polície žalovanému.

Žalovaný na jeho pracovisku v Humennom mu dňa 12.12.2012 oznámil, že svojím konaním mu spôsobil
škodu 6 168,69 eur a preto s ním okamžite končí pracovný pomer. Žalobca žalovanému osobne oznámil,

že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože nebol dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru, nakoľko nič nezanedbal.

V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj nárok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste a to za služobnú
cestu v Talianku od 04.11.2012 do 09.11.2012 vo výške 270,- eur + 108,- eur (vreckové 40 % na

deň za 6 dní), za služobnú cestu v Talianku od 18.11.2012 do 22.11.2012 vo výške 225,- eur + 90,- eur
( vreckové 40 % za deň za 5 dní), za služobnú cestu v Holandsku od 26.11.2012 do 07.12.2012 vo výške
540,- eur + 216,- eur (vreckové 40 % za deň za 12 dní), za služobnú cestu v Poľsku od 10.12.2012 do
12.12.2012 v výške 111,- eur + 44,40 eur (vreckové 40 % za deň za 3 dni). Teda súhrn nevyplateného
stravného a vreckového je vo výške 1 604,40 eur.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, listinnými dokladmi preloženými v konaní a to
pracovnou zmluvou a jej dodatkom, písomným podaním - okamžité skončenie pracovného pomeru,

internou smernicou žalovaného, zápisnicou o podaní trestného oznámenia, písomným oznámením spol.
SHELL Slovakia zo dňa 16.11.2012, výkazmi z jázd žalobcu, cestovnými príkazmi, výpisom z účtu
žalovaného, písomnými vyjadreniami spol. Shell Slovakia, OMV Slovakia Eurowag a originálmi faktúr
nimi vystavenými, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom žalobcu a žalovaného a
zistil tento skutkový stav veci:

4. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer na základe písomne pracovnej zmluvy zo
dňa 31.05.2011, podľa ktorej bol žalobca prijatý do pracovného pomeru na druh práce: vodič nákladnej
cestnej dopravy Krajiny EU. Pracovný pomer bo uzatvorený na dobu neurčitú a deň nástupu do práce
bol dohodnutý na 01.06.2011. K zmluve bol dňa 01.11.2011 uzatvorený dodatok, ktorým bola dohodnutá

zmena výšky odmeny na sumu 380,- eur za mesiac a to od 01.11.2011.

5. Žalovaný dňa 13.12.2012 písomne okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom a to ku dňu
13.12.2012 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu vymedzeného tak, že
nakoľko dňa 17.11.2012 boli z dôvodu nezabezpečenia ochrany palivových kariet spolu s ich PIN kódmi

v rozpore so smernicou číslo L.-K.-XXX s účinnosťou od 01.01.2012, ktorou bol žalobca usmernený na
ich bezpečné používanie, tieto karty odcudzené, čím žalovanému vznikla škoda najmenej vo výške, 6
168,69eur,vzmysle§68ods.1písm.b)ZP,sožalobcompretožalobcaokamžitekončípracovnýpomer.

6. Dňa 27.01.2012 žalobca svojím podpisom na Internej smernici žalovaného evidenčné číslo L.-K.-XXX

potvrdil, že sa s jej obsahom oboznámil a zaviazal sa ju dodržiavať.

V zmysle článku 9. tejto smernice, vodič je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo
mať za následok zneužitie tankovacích kariet spolu s PIN kódom. Obzvlášť je vodič povinný zdržať sa
neopatrného nakladania s PIN kódom tankovacích kariet ako aj jeho vyznačenia na tankovacích kartách.

7. Zo zápisnice o podaní ústneho oznámenia, resp. návrhu na začatie trestného stíhania zo dňa
08.11.2012 vyplýva, že žalobca ako oznamovateľ v mene poškodeného a to žalovaného, oznámil
odcudzenie tankovacích kariet zverených mu žalovaným. K odcudzeniu a výmene tankovacích karietmalo dôjsť neznámou osobou v čase od pondelka 05.11.2012, keď bol v Lendave, do 07.11.2012 do cca
19.30. hod, keď bol v Ľubľane. Zároveň boli žalobcovi odňaté tri tankovacie karty - platobná karty OMV
euro truck, EURO WAG, EURO SHELL card, čo vyplýva z pripojeného potvrdenia o odňatí predmetov

zo dňa 08.11.2012.

8. Spoločnosťou SHELL Slovakia, a.s. bolo žalovanému dňa 16.11.2012 oznámené, že v došlo
k zneužitiu tankovacej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, a že hlavný držiteľ karty je i naďalej
zodpovedný a povinný zaplatiť akékoľvek záväzky v zmysle bodov 10.3 VOP nakoľko, ak sa karta

oznámená ako stratená, odcudzená alebo neoprávnene užívaná používa s PIN-om, alebo ak je hlavný
držiteľ karty akýmkoľvek spôsobom spojený s neoprávneným používaním takejto karty.

9. Z predložených výkaz jázd žalobcu vyplýva, že na pokyn žalovaného vykonal služobné cesty v
dňoch od 04.11.2012 do 09.11.2012, od 18.11.2012 do 22.11.2012, od 26.11.2012 do 07.12.2012, od
10.12.2012 do 12.12.20012.

10. Podľa predložených cestovných príkazov vyplnených na základe výkazov jázd žalobcu žalovaným,
výška cestovných náhrad za služobnú cestu v trvaní od 04.11.2012 do 09.11.2012 bola 179,30 eur,
za služobnú cestu v trvaní od 18.11.2012 do 22.11.2012 bola 166,- eur, za služobnú cestu v trvaní od
26.11.2012 do 07.12.2012 bola 333,- eur a 1 950,- CZK (pri prepočte na euro to predstavuje 77,40 eur)

a za služobnú cestu v trvaní od 10.12.2012 do 12.12.2012 bola 80,- eur.

11.Zvýpisuzúčtužalovaného-ČSOBInternetBankingvyplýva,žežalovanýdňa03.01.2013vprospech
žalobcu poukázal sumu 179,30 eur, dňa 14.01.2013 sumu 166,- eur, dňa 28.01.2013 sumu 410,40
eur (333,- eur + 77,40 eur) a dňa 01.02.2013 sumu 80,- eur.

12. Podľa vyjadrenia spol. SHELL Slovakia, s.r.o. zo dňa 21.04.2015, táto spoločnosť žalovanému
potvrdila, že neoprávnené transakcie v dňoch 07.11.212 a 08.11.2012 na čerpacích staniciach Nova
Gorica a Vrtojba v Slovinsku, ktoré boli uhradené kartou euroShell číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
vystavenou pre vozidlo s ev. č. Q. XXXAX, boli autorizované platným PIN kódom. Celkovo boli vyčerpané

pohonné hmoty v objeme 1 874,20 litrov v cene 2 631,08 eur.

13. Z vyjadrenia spol. Eurowag zo dňa 21.04.2015 vyplýva, karta Eurowag One XXXXXXXXXXXXXXX
bola použitá dňa 07.11.2012 opakovane a bol použitý správny PIN kód. Pohonné hmoty boli tankované
na čerpacom mieste Postojna a to v objeme 1 186,22 litrov.

14. Spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. v písomnom potvrdení zo dňa 07.05.2015 uviedla, že transakcie
uskutočnené dňa 07.11.2012 na ukradnutej karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, Ev. č. Q. 106AX, boli
autorizované zadaním správneho PIN-u.

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2013 uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukázal na to, že dňa 27.01.2012 žalobca bol oboznámený s internou
smernicou žalovaného SK-ISM-071 zo dňa 01.01.2012 a v zmysle čl. 9 tejto smernice bol vodič povinný
zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať za následok zneužitie tankovacích kariet spolu s
PIN kódom. Obzvlášť bol vodič povinný zdržať sa neopatrného nakladania s PIN kódom tankovacích

kariet ako aj jeho vyznačenia na tankovacích kartách. Ďalej uviedol, že povinnosť zamestnanca
dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi jeho základné povinnosti. Žalobca hrubou nedbanlivosťou
napriek oboznámeniu sa s pokynmi ako nakladať s tankovacími kartami tieto nezabezpečil, naopak ich
vystavil priamemu riziku ich zneužitia, čím mu bola ich následným odcudzením spôsobená škoda, ktorá
predstavuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnený

nárok na zaplatenie diét a vreckového uviedol, že cestovné náhrady žalobcovi boli vyplatené úhradami
zo dňa 03.01.2013, 14.01.2013, 28.01.2013 a 01.02.2013 s tým, že pokiaľ sa jedná o vreckové, to
zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť, avšak zamestnanec si ich nemôže vynútiť. Poukázal aj
na nesprávne vyčíslenie uplatneného nároku.

16. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2015 žalovaný uviedol, že žalobca bol riadne oboznámený s
internou smernicou č. L.. Počas zahraničnej pracovnej cesty v dňoch 04.11.-08.11.2012 boli tankovacie
karty Eurowag, SHELL Slovakia, OMV Slovensko, použité na tankovanie motorovej nafty do iných
vozidiel ako bolo vozidlo žalobcu. Podľa oznámení uvedených spoločností, pri platbách kartami boli privšetkých opakovaných nákupoch zadávané správne PIN kódy, čo podľa jeho názoru vylučuje akúkoľvek
samostatnú manipuláciu tretích osôb bez aktívnej, či pasívnej účasti žalobcu. Týmto spôsobom do
cudzích vozidiel bola natankovaná nafta v objeme 1 054,72 litrov tankovacou kartou OMV pri cene 1

443,92 eur, v objeme 1 187,22 litrov tankovacou kartou Eurowag pri cene 1 679,69 eur a v objeme 1
784,20 litrov tankovacou kartou Shell pri cene 2 631,08 eur. Tým bola žalovanému spôsobená škoda vo
výške 6 168,69 eur. Žalovaný poukázal, že žalobca pri výsluchu na polícii uviedol, že prvýkrát tankoval
dňa 05.11.2012 v slovinskej Lendave s použitím karty OMV v množstve 700 litrov, čo zodpovedá aj
skutočnosti a vtedy bola tankovacia karty v poriadku. Žalobca mal počas jazdy 45 min. prestávku na

odpočívadla cca 20 km od Benátok a že vozidlo bolo riadne uzamknuté. Zo zostaveného prehľadu
o mieste a čase tankovania je nesporné, že neoprávnené tankovanie začalo dňa 07.11.2012 o 18.27
hod. Poukázal, že žalobca v samotnej žalobe uviedol, že vozidlo odstavil na parkovisku Shell Cessalto
(pri výsluchu slovinskej polície to špecifikoval cca 20 km od benátok). Podľa prehľadu jednotlivých
jázd zo záznamovej jednotky - povinná výbava vozidla, žalobca sa nachádzal na ulici Autostrade Delta
Seressimaod15.58hodapredodchodomdoBagnariaArsamal25min.prestávku.Ďalšiuprestávkumal

v Bagnaria Arsa (Taliansko) a to cca 41 min. a v pracovnej ceste pokračoval o 17.56 hod. bez prestávok
do Šenjur v Slovinsku, kde je zaznamenaný príchod vozidla o 20.56 hod. Túto následnú prestávku pri
výsluchu neuviedol. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že pri absolvovaní práve tejto trasy došlo
k zneužitiu tankovacích kariet a to v blízkosti trasy vozidla. Preto podľa jeho názoru je možné iba ťažko
uveriť tvrdeniam žalobcu.

Pre ilustráciu k tomuto podaniu žalovaný pripojil aj záznam z kamerového systému čerpacej stanice na
ktorej došlo k tankovaniu na odcudzenú kartu Eurowag. Súd konštatuje, že predložená fotografia je zlej
kvality. Nachádzajú sa na nej dve osoby, ktoré nie sú rozpoznateľné. Fotografia zachytáva tankovanie
pohonných hmôt do nákladného mot. vozidla, ktoré nie je možné identifikovať. Poznávacia značka nie

je čitateľná. Je to záznam z času 20:29:03, 20:46:07.

K danému písomnému podaniu žalovaný predložil aj prehľad jázd číslo m.v. Q. XXX E. za obdobie od
06.11.201 do 08.11.2012, preukazujúcu trasu, časy a miesta prestávok, pričom ako vodič mot. vozidla
je uvedený Y. Š.. Uvedený prehľad potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti žalobcu a mieste a čase

prestávok pri jazde týmto motorovým vozidlo.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2015 uviedol, že zo strany žalovaného nebolo
preukázané, žaby žalobca natankoval pohonné hmoty o objeme 4 026,14 litrov do cudzích vozidiel.
Poukázal, že podal žalobu na tunajšom súde dňa 13.02.2013 a o informácie o používaní tankovacích

kariet od jednotlivých spoločností, ktoré ich vydali, žalovaný požiadal až v roku 2015. Poukázal, že ani
jemu a ani v súdnom konaní neboli zo strany žalovaného predložené originály faktúr, ktoré boli vystavené
dodávateľmi v súvislosti s tankovaním prostredníctvom odcudzených kariet. Opätovne poukázal, že
tankovacie karty a neboli v motorovom vozidle uložené na spoločnom mieste s PIN kódmi, že už po
prechádzaní stanoviskom mýtnej kontroly v Slovinsku pri meste Ljublana dňa 07.11.2012 zistil, že nie

je možné platiť kartou OMV z dôvodu, že karta nemala limit. Na ďalšom stanovisko keď chcel zvýšiť
kredit mu povedali, že karty sú neplatné. Preto ihneď kontaktoval konateľa žalovaného p. R. a to dňa
07.11.2012. Na jeho pokyn skontroloval tankovacie karty, správnosť údajov na nich a zistil, že tankovacie
karty neobsahujú údaje o žalovanom a jeho mot. vozidle, že s s názvom inej firmy. Konateľ žalovaného
mu oznámil, že okamžite požiada o blokáciu kariet, aby mot. vozidlo odstavil a aby nasledujúci deň

kontaktoval políciu. V ďalšom poukázal, že prostredníctvom tankovacej karty boli PHM čerpané aj dňa
08.11.2012 a to v čase 20:45 hod. vo Vrtojbe, pričom on v tom čase už bol s vozidlom na Slovensku.
Poukázal, že p. R. pred viacerými svedkami uviedla, že mu dá zaplatiť všetko aj to čo nespôsobil.
Osobne, za prítomnosti jej manžela, mu tiež povedala, že ho musí exemplárne potrestať na výstrahu
ostatným vodičom. Tiež mu z jej strany bolo navrhnuté, že pokiaľ príde na nasledujúci deň za notárom

na spísanie uznania jeho viny, že on spôsobil škodu a že ju bude splácať splátkovým kalendárom,
nedostane výpoveď o skončení pracovného pomeru. Ak však tak neurobí, tak má okamžité skončenie
pracovného pomeru za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Na ďalší deň sa dostavil do firmy a
povedal, že on nič neurobil a takúto dohodu nepodpíše. Nato mu bolo povedané, aby odovzdal vozidlo
jej manželovi a že výpoveď o skončení pracovného pomeru mu odovzdá účtovníčka. Oznámenie o

okamžitom skončení pracovného pomeru mu bolo doručené poštou a neakceptuje ho. V ďalšom uviedol,
že pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na cestovné náhrady, tak celkovo tento nárok je vo výške 758,30
eur a 1 950,- CZK. Nakoľko mu už žalovaný vyplatil sumu 425,30 eur, žiada iba o zaplatenie rozdielu vo
výške 333,- eur a 1 950,- CZK a v tejto časti na žalobe trvá.18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2015 uviedol, že všetky tankovacie karty pri
transakciách v dňoch od 07.11.2012 - 08.11.202 boli aktivované zadaním správneho PIN kódu a že

žalobca ako bývalý zamestnanec bol riadne oboznámený s internou smernicou pre vodičov.

K písomnému vyjadreniu pripojil originály faktúr č. 3207203922, č. 3158201757, č. 3156205660,
vystavené spol. W.A.G payment solutions SK, s.r.o. - tankovacia karta č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorými
bola vyúčtovaná cena čerpaných pohonných hmôt v objeme 1 186,22 litrov pri cene 1 679,69 eur. Bola

tiež pripojená originál faktúra vystavená spol. Shell Slovakia s.r.o. zo dňa 13.11.2012 a táto spoločnosť
za obdobie 07.11.2012 až 08.11.2012 za tankovanie pohonných hmôt vyúčtovala cenu 2 076,63 eur.
Žalovaný predložil aj originály faktúr vystavených spol. OMV Slovensko s.r.o., ktorými bola vyúčtovaná
žalovanému cena pohonných hmôt vo výške 1 054,72 eur.

19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného bol v pracovnom pomere od 01.06.2011

do 13.12.2012. Dňa 12.12.2012 podvečer okolo 17.00 hod. sa dostavil na firmu, kedy sa vrátil zo
služobnej cesty z Poľska a to vzhľadom na telefonát manželky konateľa žalovaného p. A. R.. Vtedy mu
oznámila, že si ho zavolala za účelom prejednania krádeže palivových kariet zo dňa 07.11.2012. Uviedol,
že dňa 04.11.2012 vo večerných hodinách odchádzal do Talianska cez Maďarskú republiku, kde mal
prvú výkladku v Slovinskej republike v meste Ľubľana. Viedol motorové vozidlo s ev. č. Q. a Q.. Išlo o

vozidlo továrenskej značky Volvo a tandem zn. Panav. Nasledujúceho dňa, t. j. 05.11.2012 tankoval v
Slovinsku v čase medzi 10.00 a 11.00 hod., na tankovacej pumpe OMV v meste Lendava v Slovinskej
republike, vtedy tankovacia karta bola platná, po ukončení tankovania túto tankovaciu kartu uložil opäť
aj s dokladom o tankovaní do vozidla zn. Q.. Po natankovaní pokračoval na prvú vykládku v Slovinskej
republike do mesta Ľubľana, kam dorazil dňa 05.11.2012 v čase okolo 14.15 a do času cca 15.00 bol

na vykládke. Po ukončení vykládky nakoľko mu končil denný výkon a jazda, sa dostavil na najbližšie
možné parkovisko, jedná sa o odpočívadlo pri diaľnici s odbočkou na Novu Goriciu na konci Ľubľany pri
viadukte, kde vozidlo odstavil, uzamkol a odpočíval do ranných hodín cca do 4.00 hod. nasledujúceho
dňa. Po ukončení odpočinku odchádzal potom na ďalšie vykládky, ktoré boli v Taliansku, konkrétne v
meste Roveredo in Piano, kde dorazil zhruba okolo 7.00 rannej hodiny a vykládku ukončil cca v čase

8.25 - 8.30 hod.. Po ukončení vykládky odomkol kabínu, nasadol do vozidla, skontroloval veci v kabíne,
či je všetko na svojom mieste, skontroloval vozidlo a po ukončení vykládky naštartoval vozidlo a odišiel
na ďalšiu vykládku, ktorá bola v meste Adro. Do tohto miesta ďalšej vykládky dorazil zhruba o 12.00
hod.. Vykládka trvala zhruba hodinu, takže okolo trinástej odchádzal na ďalšiu vykládku zhruba asi 7
km do mesta Saci firma Oldrati, kde dorazil v čase cca 13.15 hod. a odchádzal o 14.00 hod. Postup

zopakoval ako v predchádzajúcom období, po vykládke skontroloval veci v kabíne, odložil doklady o
vykládke a pokračoval na ďalšiu vykládku v Talianskej republike vo firme Electrolux v meste Solaro,
kde sa zdržal asi do 16.00 hod., následne pokračoval v ďalšej vykládke v meste Cornaredo vo firme
MOLLFAM, kde vykládku ukončil o 17.00 hod.. Na nasledujúci deň 07.11.2012 keď ukončil vykládku
a nakládku odchádzal na Slovensko zhruba o 12.00 hod. na obed. Počas cesty došlo k poruche na

vozidle na diaľnici za mestami Benátky a Venezia diaľnica A4/E55 smerom na hraničný prechod Fernetti
v zúženom úseku diaľnice musel prudko zabrzdiť, aby nedošlo ku kolízii s vozidlom, ktoré bolo pred
ním, z prednej nápravy pravého predného kolesa vyšla veľká rana, myslel si, že došlo k roztrhnutiu
brzdového kotúča, pretože pred vykonaním cesty informoval majiteľa firmy p. R. o tom, že brzdový kotúč
je popraskaný, za týmto účelom vykonal kontrolu tejto časti aj mechanik R. V., na čo mu majiteľ povedal,

že kotúč ešte vydrží, že má nastúpiť na cestu. Preto po tomto incidente zastavil na najbližšom možnom
parkovisku, jednalo sa o prvú benzínovú pumpu Shell v danom smere, kde po odstavení vozidla a jeho
uzamknutí si navliekol pracovný odev, práve predné koleso dal z vodila dole, zistil, že kotúč je ešte celý,
odstránilnánosyhrdzeaostatnéveciaposkladalvozidlodostavu,abyboloschopnépokračovaťvjazde.
Nakoľko boli troška uvoľnené aj skrutky, skontroloval či nie sú aj ostatné kolesá uvoľnené. Po ukončení

opravy skúšal či sú zamknuté pravé a ľavé dvere na kabíne vozidla, riadne kľúčikom odomkol kabínu,
opäť skontroloval všetky veci v kabíne, čo sa týka tankovacích kariet, dokladov, dokumentov, financií.
Zistil, že všetko bolo na pôvodnom mieste ako keď začal robiť opravu. Potom do Slovinskej republiky
dorazil dňa 07.11.2012 zhruba okolo 19.30 hod., kde na diaľničnom platidle pri meste Ľubľana chcel
dobiť mýtnu jednotku ABC kreditom z tankovej karty OMV, kde obsluha tankovacej stanice naznačila

žalobcovi, že je nejaký problém s tankovacou kartou. Preto keď sa dostavil na ďalšie platidlá, opätovne
skúšal za mestom Ľubľana či sa bude dať dobiť, obsluha ho vtedy informovala, že karta je zablokovaná,
je neplatná, vysvetľuje súdu, že nakoľko neovláda slovinský jazyk, z komunikácie s pracovníkmi obsluhy
dedukoval, že karta je nefunkčná, teda sa nedá použiť. Keďže mal možnosť dobíjať aj kartou spoločnostiShell, skúšal touto kartou a dostal tú istú odpoveď. Túto skutočnosť oznámil majiteľovi p. R. a zisťoval,
či sú nejaké problémy s tankovacími kartami, majiteľ ho informoval, aby pokračoval v ceste, že on si za
tento čas overí skutočnosti týkajúce sa problémov s kartou a potom mu to oznámi. Asi po polhodine ho

telefonicky kontaktoval, žiadal ho, aby odstavil vozidlo a zistil, či na karte sú iniciálky vozidla a názov
firmy, potom zastavil na najbližšom možnom odpočívadle parkovisko Zima, kde zistil, že všetky 3 karty,
ktorými disponoval teda karta firmy Shell, OMV a Eurovak sú cudzie, nemali identifikačné znaky firmy,
v ktorej bol žalobca zamestnaný. Na tomto miesto potom zotrval do najbližšieho rána, t. j. 08.11.2012,
potom kontaktoval slovinskú políciu a veci súvisiacich s odcudzením tankovacích kariet a veci súvisiace

sohliadkouvozidla.Vovečernýchhodináchdňa07.11.2012otejtoskutočnostiinformovalajfirmuprávnu
ochranu DAS, ktorá mu aj oznámila, že bolo by zbytočné volať vo večerných hodinách slovinskú políciu
vzhľadom na aktuálny čas, pretože by nemohli vykonať fotenie a následné úkony. Túto skutočnosť
mu potvrdil aj majiteľ firmy a informoval ho, aby zotrval na mieste do rána a potom informoval políciu.
Polícia Slovinskej republiky dorazila v čase okolo 8.00 hod. dňa 08.11.2012, vykonala obhliadku kabíny
a interiéru vozidla, fotodokumentáciu, po tomto úkone ho služobným vozidlom vzali na policajnú stanicu

a vykonali jeho výsluch. Z výsluchu bola vykonaná zápisnica a odovzdanie zadržaných dokumentov.
Po návrate do SR dňa 09.11.20122 odovzdal majiteľovi firmy originál zápisnice, ako aj vyúčtovanie
pracovnej cesty a jej ukončenie. V období od 12. 11. do 16. 11. 2012 bol k dispozícii na firme, v tom
čase na pokyn majiteľa menili zámky na vozidle spolu s mechanikom p. V. za nové zámky. Mechanik
ukázal majiteľovi v akom stave boli zámky a ako šikovne boli poškodené zvnútra. Boli v takom stave, že

sa dali hocijakým plochým predmetom, ktorý sa vmestil do lôžka zámku odomknúť.

Žalobca ďalej uviedol, že PIN kódy na lístky nepísal on, tieto kódy písali predchádzajúci šoféri, ktorí
motorové vozidlo využívali, a to podľa jeho vedomosti bol to S. C. a pán Y. Š., pričom on ako prevzal auto,
tak tieto PIN kódy už boli v aute na uloženom mieste tak ako to používali predchádzajúci vodiči. PIN

kódy ku tankovacím kartám a tankovacie karty boli uložené osobitne v motorovom vozidle, pričom lístky
s PIN kódmi boli uložené v čalúnení motorového vozidla s tým, že tieto tam ponechával aj v čase, keď
opúšťal motorové vozidlo. Ďalej v ďalšom poukázal, že boli uložené na takom mieste, že človek, ktorý
nebol znalý daného stavu alebo daného spôsobu zabezpečenia týchto PIN kódov a tankovacích kariet
podľa jeho názoru iba ťažko mohol pri zbežnej prehliadke motorového vozidla tieto PIN kódy nájsť. Ďalej

poukázal na to, že v prípade, ak opúšťal motorové vozidlo tak tankovacie karty bral so sebou, v danom
prípade však bola porucha na motorovom vozidle a musel ju odstrániť za tým účelom, aby bolo motorové
vozidlo ďalej pojazdné. Vzhľadom na to, že bol oblečený v montérkach, v pracovnom oblečení, nechcel
poškodiť tieto karty, tak tieto karty v tom čase, keď opravoval motorové vozidlo aj v motorovom vozidle
nechal, pričom poukázal na to, že motorové vozidlo riadne uzamkol. V prípade výkladok tankovacie

karty bral so sebou, v ostatnom čase boli uložené v motorovom vozidle mimo čalúnenia, čiže mimo
miesta, kde boli uložené PIN kódy s tým, že boli uložené na takom mieste, ktoré nebolo viditeľné. V
ďalšom uviedol, že bežnou praxou žalovaného bolo, že v prípade, ak nastúpil nový vodič, tak išiel na
skúšobnú jazdu už s vodičom, ktorý bol zo strany žalovaného už odskúšaný a ktorý bol dôveryhodný s
tým, že stále následne, ak nastúpil na cestu do daného vozidla, kde absolvoval skúšobnú jazdu, všetky

PIN kódy už boli v tomto motorovom vozidle na lístkoch, teda ani z jeho strany mu neboli osobitne
poskytnuté tieto PIN kódy, ani si ich on sám nezapisoval na lístky. Pokiaľ sa jedná o trestné konanie
vedené v Slovinsku uviedol, že on nie je policajt, nevie ako sa vedie trestné konanie, vie len o tom, že
umožnil príslušníkom polície v Slovinsku, aby urobili ohliadku motorového vozidla, pričom podľa jeho
vedomosti oni urobili fotodokumentáciu z motorového vozidla s tým, že súčasťou fotodokumentácie bolo

aj fotografia čalúnenia, kde boli tieto PIN kódy uložené. Zo strany slovinskej polície bol iba vyzvaný na to,
aby ukázal miesta, kde boli uložené jednak lístočky s PIN kódmi a jednak tankovacie karty, z toho bola
urobená fotodokumentácia, následne boli zadržané iba tankovacie karty, a to na pokyn slovinskej polície,
nikdy od neho nebolo žiadané, aby im predložil aj lístočky s PIN kódmi. Slovinská polícia výslovne od
nehonežiadala,abytielístkyvybralaimpredložildotrestnéhokonaniavedenéhovSlovinsku.Naotázku

žalovaného, prečo pri technickej poruche mot. vozidla nekontaktoval konateľa žalovaného uviedol, že sa
jednalo o technickú poruchu, ktorá súvisela s brzdovými kotúčmi. Pred touto jazdou dňa 4.11.2012 bolo
motorové vozidlo prekontrolované s tým, že boli prekontrolované brzdové kotúče a bolo uvedené, že
vzhľadom na ich opotrebovanie je ešte možné s nimi absolvovať služobnú cestu. Následne po návrate
na územie Slovenskej republiky takisto bol tento technický stav, brzdové kotúče a ich stav, zo strany

žalovaného odkontrolované. Bol si vedomý toho v akom sú technickom stave brzdové kotúče, preto
vzhľadom aj na stanovisko žalovaného, ktorý mu povedal, že tieto kotúče ešte vydržia túto cestu a došlo
k náhlej poruche na motorovom vozidle, pričom musel skontrolovať, že čo sa vlastne stalo s motorovým
vozidlom, aby neohrozil ani okoloidúcich, aby nenarušil cestnú premávku, tak považoval za potrebnév prvom rade zistiť, že vlastne čo v danej veci ide, že aký je rozsah poškodenia, či nepraskli brzdové
kotúče, a preto ani žalovaného nekontaktoval. Na rozpor ohľadom toho čo tvrdí a čo bolo uvedené v
zápisnicu z trestného oznámenia, kde je uvedené, že vymieňal skrutky na kolesách, uviedol, že v danom

prípade on rozprával po slovensky, slovinská polícia po slovinsky, pričom tlmočník nebol pribratý, podľa
jeho vedomia on uvádzal polícii, že dával dole šruby z kolies za účelom, aby zistil stav poruchy alebo
poškodenia motorového vozidla. V danom prípade vzhľadom na rozdielnosť jazykov je možné podľa
neho, že k danému prepisu alebo danému záznamu nedošlo presne tak ako on povedal. Pokiaľ sa jedná
o prestávku v čase od 15.58 hod. do 16.23 hod. a na dotaz, že prečo v rámci tejto prestávky technický

problémy, resp. problémy s motorovým vozidlom neriešil žalobca uviedol, že nakoľko ide o dlhší časový
odstup odo dňa, kedy k danej udalosti došlo, podľa jeho názoru v tom čase si urobil prestávku, ale to
z dôvodu jeho fyzických potrieb.

20. Konateľka žalovaného p. R. vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na dlhšiu časovú dobu presné
podrobnosti si nemôže pamätať, ale z toho, čo vie poukazuje na to, že je pravdou, že žalobca v

inkriminovaný čas kontaktoval jej manžela s tým, že mu oznámil, že došlo k výmene tankovacích kariet,
nakoľko tie karty, ktoré mal u seba boli nefunkčné, poukázala na to, že zo strany jej manžela bol vyzvaný
alebo upozornený žalobca na to, aby skontroloval, že aké vlastne karty má v tom motorovom vozidle,
čo aj žalobca urobil t.j. zrejmé čo je uvedené v tomto spise a bolo zistené, že tieto tankovacie karty
nepatria žalovanému. Hneď ako jej boli dané skutočnosti zo strany žalobcu oznámené alebo resp. jej

manželovi, došlo z jeho strany k pokynom jednotlivým spoločnostiam, aby boli zablokované tankovacie
karty, pričom vzhľadom na to, že spoločnosť Shell v prípade, ak sa tankuje na iných čerpacích staniciach
ich partnerov, nemá zabezpečený systém okamžitej blokácie, tak v danom prípade aj dňa 8.11.2012
ešte na danú kartu došlo k tankovaniu, a to aj bez ohľadu na to, že daný pokyn na zablokovanie
tejto karty zo strany žalovaného bol. Daný problém má aj spoločnosť OMV, ale tá to nejako poriešila,

čiže tam boli tie karty zablokované. V ďalšom uviedla, že aj po návrate z danej služobnej cesty bol
žalobca následne vysielaný na ďalšie služobné cesty, a to z toho dôvodu, že v čase vysielania na tieto
služobné cesty ešte nemali preukázanú výšku škody a teda nemali ešte za to, že zo strany žalobcu
došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Až následne po doručení jednotlivých vyjadrení zo
spoločnosti Shell, OMV, Eurowag, kde bolo podané vysvetlenie, že na tieto karty bolo tankované za

súčasného použitia PIN kódov, žalovaný dospel k záveru, že konaním žalobcu došlo k tomu, že táto
škoda vznikla, a preto dané jeho konanie považoval za vážne porušenie pracovnej disciplíny, a preto aj
bolamudanéokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Vďalšompoukázala,ževtomtoprípadetakýmto
konaním žalobcu vznikla škoda zhruba okolo 6000,- Sk, poukázala na to, že v tom čase zamestnávali
okolo 15 vodičov a keby každý vodič takýmto spôsobom pristupoval k plneniu pracovných úloh a takýmto

spôsobom by došlo aj k zneužívaniu ostatných kariet tak v danom prípade by tá škoda bola značná, a
preto po celkovom zvážení dali žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto smere ešte
poukázala, že keď zvažovali okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom mali aj stanovisko zo
spoločnosti OMV, ktorá ich upozorňovala na to, že v zahraničí v danom čase fungujú určité organizované
skupiny, ktoré po dohode s vodičmi kamiónov odkupujú tankovacie karty a takýmto spôsobom následne

dochádza aj k zneužívaniu týchto tankovacích kariet. Vzhľadom na uvedené žalovaný aj túto skutočnosť
zohľadnil pri posudzovaní toho, že či má skončiť okamžite pomer so žalobcom alebo nemá skončiť
okamžite. Voči žalobcovi urobili ústretový krok, a to že mu umožnili, aby podpísal dohodu o uznaní s tým,
že by postupne tento dlh splácal, tento dlh pozostával zo škody, ktorá spočívala vo vytankovaných litroch
pohonných hmôt cez tieto karty, ktoré boli zneužité. Na daný návrh žalovaného žalobca nepristúpil, a

preto zvolili možnosť, že mu dali okamžité skončenie pracovného pomeru. V ďalšom ešte poukázala,
že prihliadali pri zvažovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru aj na prestávky žalobcu, ktoré v
inkriminovaný čas mal s tým, že poukázala na to, že prestávku, ktorú si urobil žalobca, si robili na určitom
odpočívadle aj iní vodiči s tým, že podľa jej názoru v danom prípade odišiel do nákupného centra bez
toho, aby zobral tankovacie karty z motorového vozidla. Pokiaľ sa jedná o trestné konanie vedené v

zahraničí tak uviedla, že bolo zastavené, nakoľko sa nepodarilo zistiť páchateľov.

Žalobcavzhľadomnatvrdeniažalovanejvoveciuviedol,žepokiaľsirobilajtieprestávky,takajvprípade,
ak opravoval motorové vozidlo nemal čas na to, aby sa najedol, pričom nepopiera, že zastavil aj na
odstavnom parkovisku, kde sa nachádzalo nákupné stredisko, pričom podľa jeho znalosti nebol v tomto

nákupnom stredisku, poukázal ďalej na to, že je pravdou takisto to, čo tvrdila zástupkyňa žalovaného,
že po návrate zo služobnej cesty následne ešte absolvoval ďalšie služobné cesty, potom bol následne
vyzvaný, aby sa zúčastnil rokovania v kancelárii žalovaného, a to aj za účasti jej manžela s tým, že bol
vyzvaný na to, aby podpísal dohodu o urovnaní v tom čase s odhadom škody vo výške zhruba 6 000,-eur,pričommubolozostranyžalovanéhopriamopovedané,žesajednávovzťahuknemuoexemplárne
potrestanie, a to vzhľadom na to, že ak by tak robili aj ostatní vodiči, tak by mohla firmu zatvoriť

21. Podľa § 42 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ,, Zákonník práce“), pracovný
pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno
písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce, pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca

oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s dohodou podľa § 233a a s právnymi
predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými právnymi
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci
dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť

a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa

doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,

b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej

neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa,f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám,
g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú

pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu
alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so
súhlasomzamestnancapoukazujevýplatanaúčetvbankealebovpobočkezahraničnejbanky,ajzmenu
bankového spojenia.

22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách (ďalej len ,,Zákon“),
zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v
kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma
a) 5 až 12 hodín,
b) nad 12 hodín až 18 hodín

c) nad 18 hodín.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona, na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných
náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 ods. 1 Zákona, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny
deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo
v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania
zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,
b) nad 6 hodín až 12 hodín,
c) nad 12 hodín.

Podľa§14Zákona,zamestnancovimôžezamestnávateľposkytnúťprizahraničnejpracovnejcestepopri

náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov[§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo
v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia
zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia
zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v
cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

23. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2011
medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca prijatý
do pracovného pomeru na pozíciu vodič nákladnej cestnej dopravy. Nástup do zamestnania bol dňom
01.06.2011 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. K pracovnej zmluve bol dňa 01.11.2011

uzatvorený dodatok.

24. Ďalej mal súd za preukázané a nesporné, že v dňoch od 04.11.2012 do 09.12.2012 žalobca vykonal
v zmysle pokynov žalovaného služobnú cestu do Talianska a pred nástupom na cestu mu boli zo strany
žalovaného odovzdané tri tankovacie karty, ku ktorým mu boli poskytnuté PIN kódy a v zmysle ústnych

pokynov žalovaného mal žalobca zabezpečiť, aby karty a PIN kódy boli uložené oddelenie a to za tým
účelom, aby nedošlo k ich zneužitiu. Podľa samotného tvrdenia žalovaného, bližšie pokyny ohľadom
zabezpečenia týchto zverených hodnôt neboli dané a bolo na každom jednom vodičovi, aké opatrenia
a aký spôsob zvolí na ich zabezpečenie.

Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca bol oboznámený s Internou smernicou žalovaného - pracovný
postup vodičov, účinnou od 01.01.2012, a svojím podpisom sa zaviazal dodržiavať ustanovenia tejto
smernice. V zmysle článku 9. smernice sa žalobca ako vodič zaviazal zdržať sa akéhokoľvek konania,
ktoré by mohlo mať za následok zneužitie tankovacích kariet spolu s PIN kódmi. Obzvlášť sa žalobca
zaviazal zdržať sa neopatrného nakladania s PIN kódom tankovacích kariet ako aj jeho vyznačenia na

tankovacích kartách.

25. Nesporné bolo aj to, že počas uvedenej zahraničnej služobnej cesty boli tankovacie karty zverené
žalobcovi odcudzené neznámymi osobami a v dôsledku toho žalovanému vznikla škoda vo výške6 168,69 eur. Žalovaný konanie žalobcu dôsledkom ktorého došlo k odcudzeniu tankovacích kariet
považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto žalovaný dňa 13.12.2012 so žalobcom
okamžite ukončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

26. Žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné a
preto podal v zákonnej lehote žalobný návrh na tunajší súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

27. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany
zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností
závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru sa zamestnanec môže domáhať súdnou cestou v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal

pracovný pomer skončiť.

28. Závažné porušenie pracovnej disciplíny treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu.
Existencia závažného porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi.
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí

pracovný pomer. O závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak svojou intenzitou z okruhu
iných závažných porušení vystupuje tak, že ponechanie zamestnanca u zamestnávateľa do uplynutia
výpovednej lehoty nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa.

Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu

zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a
situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a
intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa a to či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/316/2009 zo dňa 05.08.2010).

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí
predmetný právny úkon okamžitého zrušenia pracovného pomeru spĺňal zákonné podmienky - teda
písomnúformu(podpísanéosobouoprávnenoukonaťzažalovaného)adoručeniedruhémuúčastníkovi.
Žalobca podal žalobu v lehote podľa cit. ust. § 77 ods.1 Zákonníka práce.

30. Súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností
vyplývajúcich z právnych predpisov, stanovených pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo
pokynmi zamestnávateľa. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod

skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných
povinností zo strany zamestnanca zavinené, aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý spôsob
intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi závažným porušením
pracovnej disciplíny a menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu, že
od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani

neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať.

Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu
porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže

okamžite skončiť pracovný pomer s zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene
svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich
okolností intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny.31. V preskúmanej veci súd dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda nebol ani daný dôvod na okamžité
skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného. Preto súd určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 dané žalovaným žalobcovi je neplatné. ˇ

32. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností preukázaných listinnými dokladmi a
výpoveďami strán sporu. V prvom rade súd bral v úvahu osobu žalobcu ako zamestnanca, kde mal za
preukázané, že žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalobcu dňom 01.06.2011 a do dňa nástupu

na zahraničnú služobnú cestu 04.01.2012 si riadne a zodpovedne plnil svoje pracovné povinnosti.

33. V ďalšom súd prihliadal aj na zistené a preukázané okolnosti v dôsledku ktorých došlo k odcudzeniu
tankovacích kariet z motorového vozidla vedeného žalobcom, pričom v konaní nebolo preukázané, žeby
sa žalobca dopustil konania, teda žeby vykonal akýkoľvek úkon, ktorý by mal za následok zneužitie
tankovacích kariet, resp. žeby neopatrne nakladal s PIN kódmi a to ani v zmysle Internej smernice

žalovaného, ktorú sa zaviazal dodržiavať.

Tankovacie karty boli odcudzené a zneužité neznámymi osobami, pričom sám žalobca danú skutočnosť
oznámil príslušným orgánom v zahraničí a vykonaným šetrením nebola preukázaná žiadna účasť
žalobcu na trestnom konaní cudzích osôb. Danú skutočnosť bezodkladne oznámil aj konateľovi

žalovaného a riadiac sa jeho pokynmi, aj daný skutok príslušným orgánom oznámil. V trestnom konaní
vedenom v zahraničí nebolo žiadnym spôsobom preukázaná spoluúčasť žalobcu pri odcudzení a
následnom zneužití tankovacích kariet a sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že trestné konanie
bolo zastavené a to z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť páchateľa trestného činu.

34. Pokiaľ ja jedná o Internú smernicu žalovaného, ktorú sa žalobca zaviazal dodržiavať, tá presne
neuvádza akého konania sa má žalobca zdržať, resp. čo má konať alebo nekonať za tým účelom, aby
nedošlo k zneužitiu tankovacích kariet alebo PIN kódov. Súd je toho názoru, že aj v prípade zverenia
určitých hodnôt zo strany zamestnávateľa svojím zamestnancom, má v prvom rade zamestnávateľ
povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenia k tomu, aby čo v najväčšej miere eliminoval možné

nebezpečenstvo vzniku škody. V tomto smere, žalovaný okrem uvedenej internej smernice a ústneho
pokynu, aby vodiči nedržali na jednom mieste spolu tankovacie karty a PIN kódy, žiadne iné opatrenia
nevykonal. Dokonca nestanovil ani jednotný postup a ponechal na každom jenom zamestnancovi -
vodičovi, aby podľa neho vhodným spôsobom daný pokyn dodržal. Ako bolo v konaní preukázané,
PIN kódy v motorovom vozidle ktoré viedol žalovaný, boli uschovávané v čalúnení vozidla, pričom sa

jedná o miesto ktoré okrem žalobcu používali aj iní vodiči pracujúci u žalovaného. Tankovacie karty boli
uložené mimo tohto miesta, oddelenie od PIN kódov a zo strany žalovaného nebolo preukázané, žeby v
tom smere žalobca pochybil, žeby daný pokyn žalovaného nedodržal. Obrana žalovaného vychádzala
iba z jeho presvedčenia, že žalovaný so zverenými hodnotami nakladal neopatrne, že ich dostatočne
nezabezpečil pred zneužitím, tieto skutkové tvrdenia však žalovaný ničím nepreukázal. Poukázal na

niektoré nezrovnalosti v časoch uvádzaných žalobcom, v množstve prestávok, z jeho strany však nebolo
preukázané, žeby sa jednalo o konanie žalobcu, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti so zneužitím
tankovacích kariet cudzími osobami.

35. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že aj po vykonaní vyššie uvedenej služobnej cesty do dňa

okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný napriek tomu, že podľa jeho názoru konaním
žalobcu v období 04.11. - 07.11.2012 bola z jeho strany závažným spôsobom porušená pracovná
disciplína, bol žalovaným opakovane a to trikrát vyslaný na zahraničnú služobnú cestu, pričom žalobcovi
boli tiež opätovne zverené tankovacie karty a PIN-kódy k nim. Dané konanie žalovaného svedčí o tom,
že žalovaný nestratil dôveru žalobcu, nemal pochybnosti o plnení jeho pracovných úloh. Až následne

žalovaný prehodnotil konanie žalobcu a okamžite s ním ukončil pracovný pomer. Na danom nič nemení
ani skutočnosť tvrdená konateľkou žalovaného, že až následne jej bola známa výška škody a preto
žalovaný pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Podľa názoru súdu výška škody v
danom prípade nemohla byť kritériom pre posúdenie toho, či žalobca porušil, resp. neporušil svojím
konaním závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Spôsobená škoda v danom prípade by bola iba

dôsledkom konania, ktorým by zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Súd
pre úplnosť poukazuje, že už dňa 16.11.2012 bolo žalovanému známe, že mu škoda v súvislosti
s odcudzením tankovacích kariet vznikla a že karty boli zneužité pri použití správneho PIN kódu -
oznámenie spol. Shell Slovakia, s.r.o., listinný dôkaz predložený priamo žalovaným.36. Sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru vyhovel.

37. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie cestovných náhrad za služobné cesty ním
vykonané v čase pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom písomne dňa
30.06.2015 a následne ústne na pojednávaní konanom dňa 20.02.2017 uviedol, že predmetom konania
je už iba nárok na zaplatenie sumy 1 950,- Kč a v ostatnej časti pokiaľ sa jedná o tento nárok, berie

žalobu späť.

Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu
späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca v časti uplatneného nároku na zaplatenie cestovných náhrad zobral žalobu čiastočne
späť čo do sumy 1 527,- eur s prísl., žalovaný dané nenamietal a ani nerozporoval, súd v zmysle
uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 1 527,- eur s prísl. zastavil.

38. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 950,- Kč, pri prepočte na menu euro - 77,40
eur, v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný. Z listinných dokladov predložených žalovaným mal súd
za preukázané, že uvedenú sumu žalovaný žalobcovi uhradil dňa 28.01.2013 a to úhradou v celkovej
sume 410,44 eur (333,- eur + 77,40 eur). Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 950,- Kč a s

prísl. zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v časti o

určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel a v tej časti bol úspešný žalobca.
Pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie cestovných náhrad, súd konanie čiastočne zastavil a to na návrh
žalobcu, v časti v ktorej bolo konanie zastavené z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
žalobca a vo zvyšnej časti nárok žalobcu súd ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa jedná o tento nárok v
konaní bol plne úspešný žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a žalovaného v konaní súd

preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.