Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205715
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8512205715.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č.
4, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné
nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.12.2014 č.k. 10C/900/2012-124 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 20.05.2015 č.k. 10C/900/2012-156 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania.

V prevyšujúcej časti rozsudok v spojení s opravným uznesením z r u š u j e a v rozsahu zrušenia v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa návrh na prerušenie
konania zamietol, žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch
rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu majetkových
škôdanemajetkovejujmyzdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdu,ktorýnerozhodol
o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote vrátane
skutočností, že exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul, v danom prípade rozsudky rozhodcovského súdu, spôsobom
odporujúcim zákonu. Súd prvého stupňa poukázal v tejto súvislosti na obsah pripojených exekučných
spisov Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. 4Er/64/2004, 4Er/131/2005, 2Er/15/2004, 5Er/57/2007,
5Er/81/2007, 5Er/16/2004, 2Er/167/2003 a napokon 3Er/224/2005. Súd prvého stupňa nemal za
preukázaný nesprávny úradný postup, v danom prípade existenciu prieťahov v konaniach ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
nevydanímrozhodnutiavzákonomurčenejlehote.Poukázalnato,želehota15dnínavydaniepoverenia

pre súdneho exekútora sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c), d) Exekučného poriadku, teda na notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Zdôraznil, že v
exekučných konaniach súd nezamietal návrhy na vydanie poverenia, ale exekučné konania zastavoval.
V uvedených veciach exekučný súd konal sústredene, bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného
súdu žalobcom v spojených žalobách nezodpovedala skutočnosti. Exekučný súd opodstatnene skúmal,
či rozhodcovské rozsudky, ktoré boli podkladom na vykonanie exekúcie, nezaväzujú povinných na

plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené, alebo plnenie odporujúce dobrým
mravom. Takýto postup exekučného súdu bol plne opodstatnený a zákonom podložený. Skonštatoval,
že postup exekučného súdu v predmetných exekučných veciach nebol posudzovaním vecnej správnostirozhodcovského súdu a nesmeroval ani k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia
plynúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzťahu posúdenia, či exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok je alebo nie je v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa zistil, že exekučné

tituly vo forme rozhodcovských rozsudkov predložených žalobcom, ako oprávneným, boli vydané v
rozpore so zákonom. Exekučný súd tak dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre udelenie poverenia a konania zastavil. Týmto postupom exekučný súd neposudzoval
vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu, ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia, ani
si neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Iba skúmal, či rozhodcovské rozsudky sú vykonateľným

exekučným titulom a či ich vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednávať dané spory. Žalobca tiež
podľa súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe exekučného
súdu v predmetných exekučných veciach, nepreukázal vznik škody či žiadanej nemajetkovej ujmy.
Žalobu preto ako neopodstatnenú zamietol. Rovnako prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania v súvislosti s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď žalobca žiadal prerušiť
konanie do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Poukázal na

to, že rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania a rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania bol rešpektovaný účel konania v zmysle § 6 O.s.p., teda aby ochrana práv všetkých
účastníkov konania bola účinná a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca
namieta skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou
úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb.. V právnom štáte nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného

právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Poukázal
v tejto súvislosti na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému
rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty

určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva
na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú
neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd

svojimi úvahami neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru ESĽP v Štrasburgu. Žalobca
nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o
rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, keď súd vyhodnocoval
aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Žalobca ďalej predložil ako dôkaz o vzniku
škody spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval znalecký ústav

Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný
postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku
v určenej výške. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu
návrh na prerušenie konania z dôvodu, keďže prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základnej

ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad
vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti
opodstatnené.

V tomto konaní žalobca okrem iného navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prerušenie konania z tam uvedených dôvodov je fakultatívne,
teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak boli splnené podmienky podľa tohto
ustanovenia. Účastník môže navrhnúť takéto prerušenie konania, avšak súd nie je povinný návrhu
vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodol. Tento procesný úkon súdu závisí len od jeho úvahy a nie je

viazaný návrhom účastníka konania.

Prekážky postupu konania sú taxatívne vymedzené v § 107 až § 111 O.s.p. Tieto ustanovenia
neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala, aby všeobecný súd nekonal a nerozhodoval vo veci
len z dôvodu, že sa na rovnakom súde vedie konanie v súvisiacom spore s tými účastníkmi konania s
obdobným skutkovým a právnym základom.

Pripustenie dôvodu prerušenia konania len preto, že na súde sa vedie iné konanie s tými istými
účastníkmi by bolo porušením práva účastníkov na prerokovanie veci bez prieťahov. Je potrebné
prihliadať na legitímne očakávania účastníkov, preto konanie v inej veci nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom na prerušenie v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pričom využitie možnosti prerušiť

konanie sleduje záujem hospodárnosti. Je zrejmé, že Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. 7C/6/2010
prerušil konanie a položil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ. Odvolací súd zdôrazňuje, že
prerušenie konania o náhradu škody štátu spôsobenej nesprávny úradným postupom do skončenia
konania o predmetnej prejudiciálnej otázke nesleduje záujem hospodárnosti. Zásadný problém žalobca
vidí v opatrení exekučného súdu neudeliť poverenie na vykonanie exekúcie vedenej na základe

rozhodcovského rozsudku. Slovenská republika pritom má vnútroštátne pravidlo, ktoré umožňuje
exekučnému súdu netrvať na materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku (porovnaj uznesenie
Súdneho dva EÚ vo veci žalobcu Pohotovosť proti Korčkovskej C-76/10, tiež rozsudok C-40/08
ASTURCOM). Spomínané pravidlo umožňujúce preskúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
z hľadiska imperatívu dobrých mravov zákon stanovuje v § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní

účinnom do 31.12.2004, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Keďže zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník
stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, musí sa súd pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. riadiť

i požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné
opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a tým vykonanie spravodlivosti v
primeranej lehote (I. ÚS 21/00).

Odvolací súd preto rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu

na prerušenie konania potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Ako vyplynulo ďalej z obsahu spisu, žalobou doručenou dňa 28.09.2012 pôvodne na Okresný súd
v Starej Ľubovni pod sp. zn. 4C/8/2012, žiadal žalobca od žalovanej náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorý podľa
tvrdení žalobcu nerozhodol v zákonom určenej 30 dňovej lehote o návrhu žalobcu, ako oprávneného,
na zmenu súdneho exekútora. V tejto súvislosti žalobca poukázal na exekučnú vec Okresného súdu

v Starej Ľubovni, ktorá sa týkala povinného R. S., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa spojil na
spoločné konanie veci pôvodne vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/12/2012, v
ktorej je poukazované na exekučnú vec povinnej U. Q. (4Er/64/2004), 4C/13/2012 sa týka povinného
H. S. (4Er/131/2005), 4C/14/2012 sa týka povinnej C. H. (2Er/15/2004), 4C/73/2012 sa týka povinnej
E. Q. (5Er/57/2007), 4C/75/2012 sa týka povinnej Q. T. (5Er/81/2007), 4C/83/2012 s týka povinného

Y. C. (5Er/16/2004), 4C/84/2012 sa týka povinnej E. T. (2Er/167/2003), 4C/85/2012 sa týka R. F.
(3Er/224/2005).

Ako je zrejmé z obsahu žalôb v spomínaných konaniach, v týchto prípadoch žalobca uplatňuje svoj nárok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v nadväznosti na tvrdený nesprávny úradný postup exekučného

súdu, ktorým je Okresný súd v Starej Ľubovni v uvádzaných exekučných konaniach, ktorý nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote 30 dní od doručenia návrhu
žalobcu, ako oprávneného. V tejto súvislosti žalobca v jednotlivých žalobách spojených na spoločné
konanie poukazuje aj na časový rozsah omeškania exekučného súdu pri rozhodovaní o jeho návrhu
na zmenu súdneho exekútora s poukazom na znenie § 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku platného od

01.9.2005 a od 01.12.2006.

Súd prvého stupňa však pri posudzovaní opodstatnenosti nárokov žalobcu uvádzaných v jeho žalobách
spojených na spoločné konanie poukazuje na eventuálne prieťahy, resp. spôsob rozhodovania o návrhu
žalobcu, ako oprávneného v exekučných konaniach, pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v

lehote 15 dní určenej § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, aj keď žalobca na tomto základe svoje nároky
neuplatňuje.

Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa sa dodatočne nezaoberal analýzou podstaty nároku, ktorý
je uplatňovaný v tomto konaní a dokazovanie vo veci zameral na zisťovanie či a akým spôsobom

bolo v uvádzaných exekučných konaniach rozhodované exekučným súdom o návrhu žalobcu, ako
oprávneného, na vydanie poverenia pre súdneho exekútora. V dôsledku uvedeného je rozhodnutie
nepreskúmateľné a neadresné, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia
mu vrátil vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohousúduprvéhostupňavďalšomkonanítakbudepredovšetkýmdôslednesaoboznámiťspodstatou
právneho základu, na ktorom uplatňuje žalobca svoje nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
a v tejto súvislosti je potrebné analyzovať príslušné exekučné spisy a to aj spolu so spisom, ktorý satýka povinného R. S. (4C/8/2012), ktorý k spisovému materiálu zabezpečený nebol. Až po takomto
vykonanom dokazovaní a analýze predmetnej problematiky bude možné zaujať stanovisko, či je nárok
žalobcu uplatňovaný v tomto konaní v jednotlivých žalobách dôvodným.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa musí byť pritom vyčerpávajúce a dostatočne adresné vo
vzťahu ku každej konkrétnej veci, ktorá sa týka exekučného konania jednotlivých povinných. Po takto
vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že v novom
rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.