Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/87/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407205900
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4407205900.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu:

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7, IČO: 35 593 008,
zastúpená Petruška & partners s.r.o., Nitra, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovaným: 1. Slovenský
pozemkový fond, Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 2. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Halajom, so
sídlom Revúca, Námestie slobody 2, IČO: 37 893 726, o vydanie nehnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd konanie o vydanie nehnuteľností - parciel registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R. z a s t a v u j e .

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne označený ako Rímskokatolícka cirkev bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Trnava,
Hollého 10) sa žalobou domáhal vydania nehnuteľných vecí, a to pozemkov - parciel v k.ú. Salka č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, bez uvedenia toho či ide o parcely registra „C“
alebo „E“ katastra nehnuteľností. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobu podal Zákona č. 161/2005
Z.z. o navrátení vlastníctva nehnuteľných vecí cirkvám a náboženským spoločenstvám a v prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam a uviedol, že Ostrihomské rímskokatolícke arcibiskupstvo bolo
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v k.ú. R. tak ako to vyplýva zo zápisnice o odovzdaní
a prevzatí prenajatého majetku zo dňa 30.09.1935 spísanej Ministerstvom školstva národnej osvety
Svätou stolicou a ústrednou správou. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 21.04.2006 vyzval žalovaného

v 1. rade a žalovaného v 2. rade podľa uvedeného zákona na navrátenie vlastníctva k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam a na ich vydanie pričom o podanej výzve žalobca upovedomil regionálny odbor
žalovaného v 1. rade v Nových Zámkoch a tiež Odštepný závod žalovaného v 2. rade v Palárikove
keďže uvedené nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci ich územného obvodu. Uviedol, že podľa § 5 ods. 3uvedeného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve, môže oprávnená osoba uplatniť svoje
nároky na súde v lehote 12 mesiacov od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká. Keďže medzi
stranami nedošlo k uzavretiu dohody, žalobca si uplatnil nárok na súde.

2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. vyplývajú štyri podmienky,
ktoré musia byť splnené aby oprávnenej osobe mohlo byť navrátené vlastníctvo k nehnuteľnostiam.
Uviedol, že žalobca je v Slovenskej republike registrovanou cirkvou, resp. jeho útvarom, ktorý je
registrovaný na Ministerstve kultúry SR s prideleným identifikačným číslom organizácie pričom ide o

cirkev, ktorá aj v súčasnosti pôsobí na území Slovenskej republiky. Uviedol, že zákon pripúšťa, aby sa
nehnuteľný majetok vydal aj inému útvaru katolíckej cirkvi ako tomu, ktorý predmetný majetok vlastnil
v čase odňatia avšak musí ísť o tú istú cirkev. Uviedol, že Rímskokatolícka cirkev má univerzálny a
jednotný charakter uznaný Slovenskou republikou, uzatvorením zákonnej zmluvy so Svätou stolicou,
ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 326/2001 Z.z.

3. V žalobe žalobca poukázal na to, že vlastnícke právo podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona sa vracia k
nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace
pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby súvisiace s ním a podiely v
spoločnej nehnuteľnosti pričom uvedený zákon v súvislosti s poľnohospodárskou pôdou odkazuje na
zákon č. 220/2004 Z.z. a v súvislosti s lesným pôdnym fondom odkazuje na zákon č. 61/1977 Zb.

4. V žalobe žalobca uviedol, že právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam sa vzťahuje
podľa § 3 ods. 1 písmeno c) uvedeného zákona na navrátenie nehnuteľností, ktoré prešli do vlastníctva
štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 o revízii prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme a uviedol, že

nehnuteľnosti, ktorých sa žalobca domáha, prešli na štát z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písmeno
c) zákona č. 161/2005 Z.z. a uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinnými osobami podľa § 4
ods. 1 uvedeného zákona. Uviedol, že uvedené nehnuteľnosti obsiahnuté v zápisnici o odovzdaní
a prevzatí prenajatého majetku boli pôvodne zapísané na vlastníka „Ostrihomské arcibiskupstvo“ a
uviedol, že otázka právneho nástupníctva Ostrihomského arcibiskupstva je pre účely tohto konania

bezpredmetná avšak zdôraznil, že bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že žalobca je
bezpochyby právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva a jeho zložiek, ktoré sa nachádzali na
území Slovenskej republiky a túto skutočnosť potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 17Co/257/96
a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/119/02, ktoré podrobne rozoberajú právne nástupníctvo
žalobcu po zahraničných cirkevných právnických osobách ako i stanoviskom Ministerstva kultúry SR

zo dňa 17.01.2006. Napokon žalobca poukázal na to, že na základe zmluvy medzi Československou
republikou a Svätou stolicou a na základe Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977
zriadená samostatná slovenská provincia a hranice cirkevnej jurisdikcie boli zosúladené so štátnymi
hranicami a bola potvrdená úprava právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území Slovenskej
republiky.Kžalobežalobcapripojilvýzvynanavrátenievlastníctvaknehnuteľnostiamzodňa13.04.2006

adresované žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, sprievodné listy k výzve na vrátenie
vlastníctva zo dňa 13.04.2006 adresované žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, mapu o
mierke1:15000,pozemnoknižnúžiadosťpovereníctvapôdohospodárstvaapozemkovejreformy,sekcia
„B“ v Bratislave č. L zápisnicu o odovzdaní a prevzatí prenajatého majetku zo dňa 30.09.1935, ktorá
sa týka obcí Kamenica nad Hronom, Bajtava, Salka. potvrdenie právnej subjektivity žalobcu, výpisy z

Obchodného registra žalovaných v 1. a 2. rade, Modus vivendi medzi Československou republikou a
Svätou stolicou z januára 1928, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 17Co/257/1996, potvrdenie o
právnom nástupníctve žalobcu, nález Ústavného súdu SR č. IIIUS328/05-35.

5. K žalobe sa podaním zo dňa 12.06.2007 vyjadril žalovaný v 1. rade, v ktorom uviedol, že žalobca

ako doklad o pôvodnom vlastníctve doložil listinu ČD č. XXX/XX zo dňa 25.06.1948, t.j. pozemnoknižnú
žiadosť povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia „B“ v Bratislave č. L uviedol
tiež, že výzva na vydanie nehnuteľností zo strany žalobcu sa týkala všeobecných nehnuteľností v
k.ú. bez ich konkrétnej identifikácie o označenia podľa parcelných čísiel, pričom žalobca svoju výzvu
nedoložil ani inými dokladmi ani pozemnoknižnými vložkami na základe ktorých svoj reštitučný nárok

odvodzuje. Uviedol, že žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi stanovisko k uplatnenému reštitučnému
nároku a to listami zo dňa 26.05.2006 a 22.02.2007, ktorými bol žalobca vyzvaný na doplnenie listín,
na základe ktorých bude preukázané pôvodné vlastníctvo žalobcu a tiež prechod vlastníctva na štát
podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. Žalobca však na tieto výzvy nereagoval a požadované dokladyžalovanému v 1. rade doposiaľ nedoručil. Uviedol, že žalobca nepreukázal v stanovenej prekluzívnej
lehote to, akým spôsobom a či vôbec prešli tieto nehnuteľnosti do vlastníctva štátu v rozhodnom období
a mal z uvedených dôvodov za to, že nárok žalobcu zanikol. Napokon namietal, že žalobca nie je

oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. keďže dôkazy doložené k žalobe,
tvrdenie o oprávnenosti nároku žalobcu to nepotvrdzujú, pričom zápisnica o odovzdaní a prevzatí
prenajatého majetku zo dňa 30.09.1935 nesvedčí o prechode vlastníctva nehnuteľností na štát v
rozhodnom období a pozemnoknižná žiadosť o zamýšľanom prevzatí nehnuteľností ČD908/48 zo dňa
25.06.1948 neobsahuje nehnuteľnosti v k.ú. Salka keďže tieto sú zo zoznamu nehnuteľností vyčiarknuté

s odôvodnením, že pozemková kniha sa nachádza v Maďarsku. Uviedol, že parcely č. XXXX, XXXX,
XXXX a XXXX sú vo vlastníctve fyzických osôb a parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X (časť
parcely č. XXXX) sú vo vlastníctve obce a zapísané na LV č. XXX k.ú. R. a preto žalovaný v 1. rade nie je
povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. Uviedol, že parcela č. XXXX je vo vlastníctve
žalobcu a zapísaná je na LV č. XXX k.ú. R.. Uviedol, že ostatné parcely sú vo vlastníctve neznámych

vlastníkov, v správe žalovaného v 1. rade. Uviedol tiež, že žalobcom určený petit formou solidárneho
záväzku žalovaných nie je vykonateľný. Preto na základe uvedených skutočností žalobu považoval za
nedôvodnú z dôvodu prekluzie žalobou uplatneného nároku ako aj pre nevykonateľnosť petitu a žiadal
aby súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. K uvedenému podaniu pripojil uvedené vyjadrenia
zo dňa 26.05.2006 a zo dňa 22.02.2007.

6. K uvedenému podaniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo
dňa 02.07.2007, v ktorom uviedol, že žalobca pôvodné vlastníctvo k požadovaným nehnuteľnostiam
preukázal vyššie uvedenou zápisnicou zo dňa 30.09.1935. Uviedol, že po vzniku Československa Svätá
stolica menovala biskupa Dr. Pavla E. za apoštolského administrátora pre celé územie Ostrihomskej

arcidiecézy, ktoré sa nachádzalo na území ČSR, pričom československá vláda nevzala na vedomie toto
menovanie, zrušila toto opatrenie a ponechala cirkevné majetky v správe centrálnej komisie. Otázka
majetkov zostala nevyriešená avšak zásadná dohoda sa vyjadrila v pakte Modus Vivendi, ktorý vstúpil
do platnosti 02.02.1928 a na základe článku 2 tejto dohody vznikla Správna komisia. Došlo k ďalšej
dohode medzi československou vládou a Svätou stolicou a podľa tejto dohody československá vláda

vydala všetky cirkevné majetky na Slovensku, ktoré boli v správe Správnej komisie Dr. E., ktorý dostal
poverenie Svätej stolice dekrétom zo dňa 17.05.1935 č. 1620/35 a Dr. E. cirkevné majetky prevzal
ku dňu 01.06.1935. Ďalej uviedol, že čo sa týka súčasného vlastníka alebo správcu predmetných
nehnuteľností, žalobca doposiaľ nezískal aktuálnu identifikáciu parciel a preto sa v tejto časti nemôže
vyjadriť k vyjadreniu žalovaného v 1. rade avšak žalobca o uvedenú identifikáciu parciel požiadal Ing.

Ladislava K.. Napokon uviedol, že ohľadne reštitučného titulu vychádzal len zo získaných archívnych
dokumentov,pričomžalobcovisadoposiaľnepodarilozadovážiťprídelovúlistinuanizoštátnehoarchívu.
Zároveň uviedol, že má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky, podľa ktorých je žalovaný v 1.
rade povinný požadované nehnuteľnosti vydať. Zároveň uviedol, že predloží súdu aktuálnu identifikáciu
parciel. K uvedenému podaniu pripojil vládne nariadenie č. 204/1937 Zb., nariadenie č. 132/1919,

výňatok z M Kánon č. 1497 a nasl., dekréty Svätej stolice zo dňa 29.05.1922, 17.05.1935, Apoštolstkú
konštitúciu zo dňa 02.09.1937.

7. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovaného v 2. rade podaním zo dňa 24.09.2007, v ktorom
uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva ani čiastočne a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V uvedenom podaní uviedol, že žalobca nepreukázal žalovanému v 2. rade, že je oprávnenou osobou
keďže táto skutočnosť nevyplýva ani z výzvy na uzavretie dohody o navrátenie vlastníctva ani z
obsahu súdneho spisu a uviedol, že keďže neexistuje pozemnoknižná vložka, je otázne či predmetné
nehnuteľnosti boli vôbec vo vlastníctve cirkevnej právnickej osoby a nie je ani zrejmé o akú cirkevnú
právnickú osobu išlo. Uviedol, že aj keby bolo Ostrihomské arcibiskupstvo pôvodným vlastníkom

predmetných nehnuteľností, táto skutočnosť sama o sebe neznamená, že žalobca je oprávnenou
osobou keďže nepreukázal svoje právne nástupníctvo po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi.

8. V uvedenom podaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobca nepreukázal do
30.04.2006 a ani neskôr existenciu reštitučného titulu a právo na navrátenie vlastníctva neuplatnil v

súlade s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. pričom žalobca ani nedoručil výzvu na navrátenie
vlastníctva. Uviedol, že žalobca neuviedol, ktoré konkrétne nehnuteľnosti podľa evidencie v katastri
nehnuteľnostížiadavydaťažalovanýv2.radeaanižalovanýv1.radenebolischopnítietonehnuteľnosti
identifikovať a posúdiť, či ide o nehnuteľnosti, ktoré má v správe, resp. ktoré drží. Poukázal na to, žezákon č. 161/2005 Z.z. predpokladá uzavretie dohody podľa § 5 ods. 2 uvedeného zákona ako primárny
spôsob navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe pričom na takúto dohodu sa nepochybne vzťahujú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o katastri nehnuteľností, pričom podľa § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný a preto dohoda uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom by
boli nehnuteľnosti uvedené v žalobe, by vzhľadom na jej neurčitosť bola neplatným právnym úkonom,
z ktorého by žalobcovi nevznikli žiadne práva. Poukázal pritom na ust. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého je na zápis do katastra nehnuteľností spôsobilá zmluva,

ktorá okrem iného obsahuje označenie nehnuteľností podľa katastrálnych území, parcelných čísiel
pozemkov evidovaných v súbore popisných informácií, druhov pozemkov, súpisných čísiel stavieb a
spoluvlastníckych podielov vyjadrených v zlomkoch k celku a výmer a vzhľadom na uvedené ak by aj
žalovaný v 2. rade uzavrel so žalobcom dohodu o vydaní nehnuteľností, takúto dohodu by orgán katastra
nemohol považovať za spôsobilú privodiť vznik vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech žalobcu. To isté platí aj v prípade, že by konajúci súd vydal rozsudok v súlade s petitom žaloby

keďže tento rozsudok by nebol vykonateľný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Uviedol, že žalovaní
v 1. a 2. rade nie sú spoločnými držiteľmi ani spoločnými správcami predmetných nehnuteľností a teda
nemôžu byť súdom zaviazaní na ich vydanie spoločne a nerozdielne.

9. Žalovaný v 2. rade zároveň namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní keďže žalovaný

v 2. rade hospodári s vecami, ktoré sú v štátnom vlastníctve a žalovaný v 2. rade teda nie je vlastníkom
predmetnýchnehnuteľnostíalelensprávcommajetkuvovlastníctveštátu.Pretoakonevlastníkžalovaný
v 2. rade nie je spôsobilý vydať žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré nevlastní a ani zo zákona
vlastniť nemôže. Uviedol, že podľa názoru žalovaného v 2. rade sa oprávnená osoba môže domáhať
vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam len voči tomu, kto jej vlastnícke právo odňal, t.j.

voči štátu a preto v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemôže byť štátny podnik
pasívne legitimovaný keďže žaloba musí smerovať voči štátu, ktorý žalovaný v 2. rade ako zákonný
zástupca ohľadne lesných nehnuteľností zastupuje. Preto žaloba môže smerovať len voči vlastníkovi
predmetných nehnuteľností, nie však voči správcovi, ktorý je správcom majetku vo vlastníctve štátu. V
uvedenom podaní právny zástupca žalovaného v 2. rade taktiež uviedol, že žalobca v žalobe opomenul

uviesť hodnotu sporu, t.j. nehnuteľností, ktorých vydania sa domáha keďže táto povinnosť vyplýva z ust.
§ 7 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a ak sa tak nestane, cenu určí súd.

10. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 04.01.2008, v ktorom uviedol, že žiada
aby konajúci súd zadovážil na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o

právnej pomoci pozemnoknižnú vložku pre k.ú. R. k parcelám, ktoré sú uvedené v žalobe a ktoré boli
pôvodne vedené vo vlastníctve Ostrihomskej arcidiecézy, resp. Ostrihomskej kapituly.

11. Na pojednávaní dňa 08.01.2008 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa snažil
cestou Okresného archívu zadovážiť pozemnoknižné vložky, na ktorých sa nachádzajú predmetné

nehnuteľnosti avšak tieto sa mu nepodarilo zabezpečiť. Zároveň predložil do spisu doklad o zrušení
objednávky adresovanú geodetovi Ing. K. ako i prehľad nehnuteľností v k.ú. Salka, podľa ktorého kráľ
Belo IV v roku 1961 daroval predmetné nehnuteľnosti Ostrihomskej katechéte. Uviedol, že dokladom
o odňatí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam je žiadosť Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948, v ktorom sa uvádza, že tento majetok sa zamýšľa prevziať,

keďže je predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb. Uviedol, že žalobca vo výzve na vydanie
nehnuteľností nešpecifikoval konkrétnymi parcelnými číslami nehnuteľnosti, ktoré žiadal vydať a až
v žalobe špecifikoval čísla parciel, ktoré žiada vydať, pričom vychádzal z archívnych dokumentov a
uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade mu neposkytli potrebnú súčinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 161/2005
Z.z. a žalobca teda nemohol svoje právo riadnym kvalifikovaným spôsobom uplatniť, keďže k tomu

nemal potrebné informácie.

12. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že je pravdou, že žalobca
vo výzve na navrátenie nehnuteľností nešpecifikoval pozemky, ktoré žiada vydať a uviedol, že žalobca
nepreukázal reštitučný titul a poukázal na to, že je zbytočné žiadať z Maďarského súdu pozemnoknižné

vložky k.ú. Salka keďže pozemkovým úradom Nové Zámky boli založené LV na celé katastrálne územie
obce Salka a to rozhodnutím Okresného úradu Nové Zámky, odbor pozemkový č. 54/1996 a táto
skutočnosť vyplýva z LV č. XXX k.ú. R.. Uviedol, že parcely, ktoré sú predmetom žaloby, sú zapísané na
LV avšak ani na jednej nie je ako vlastník uvedený štát, resp. Slovenská republika pričom u niektorých zuvedených parciel je žalovaný v 1. rade označený len ako správca podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995
Zb. a § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. a teda žalovaný v 1. rade nie je pasívne legitimovaný v spore
a uviedol, že ani na jednom z LV nie je ako užívateľ vedený žalovaný v 2. rade, t.j. LESY Slovenskej

republiky. Založil do spisu výpisy z LV k.ú. R. č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, na ktorých je ako vlastník
zapísaná Rímskokatolícka cirkev.

13. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobca nepreukázal
aktívnu legitimáciu v spore ani nepreukázal, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby by mu boli

odňaté štátom tak ako je to uvedené v § 3 zákona č. 161/2005 Z.z. a ani sa nesnažil tieto dôkazy
zadovážiť. Uviedol, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha, nie sú ani v jednom prípade
zapísané na LV tak, že by z uvedeného LV vyplývalo, že žalovaný v 2. rade by bol správcom týchto
nehnuteľností a preto namietal aj pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade. Poukázal na to, že výzva
žalobcu na navrátenie vlastníctva nespĺňa kritériá, ktoré predpokladá zákona, keďže táto je neurčitá,
nejasná a teda nezrozumiteľná keďže neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré žalobca žiada

vrátiť a nepreukazuje ani odňatie týchto nehnuteľností z dôvodov uvedených v § 3 zákona č. 161/2005
Z.z. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/144/1996, ktorý bol vydaný v obdobnej
reštitučnej veci podľa zákona č. 87/91 Zb., v ktorom sa uvádza, že výzva na vydanie nehnuteľností
má spĺňať kritériá uvedené v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom výzva žalobcu nespĺňa tieto
kritériá, keďže žalobca vo výzve na navrátenie nehnuteľností neuviedol čísla parciel nehnuteľností ktoré

žiada vydať ani podľa údajov pozemnoknižnej vložky ani podľa údajov katastra nehnuteľností a žiadal
aby súd žalobu zamietol.

14. Na základe výzvy konajúceho súdu Obvodný pozemkový úrad v Nových Zámkoch podaním zo
dňa 28.01.2008 oznámil konajúcemu súdu, že k.ú. Salka patrilo medzi katastrálne územia, v ktorých

došlo k strate alebo k zničeniu pozemnoknižného operátu pričom Pozemkový úrad Nové Zámky
podľa § 8 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nariadil vykonanie pozemkových úprav
po vypracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ďalej len „ZRPS“) a na základe rôznych
dokladov vo vlastníctve bol spracovaný ZRPS k nehnuteľnostiam v extraviláne pre k.ú. Salka I. bez
„Poiplia“ a tento bol posudzovaný príslušnými orgánmi, organizáciami, zástupcami združenia účastníkov

pozemkových úprav na rokovaniach v roku 1994 - 1996 a následne dňa 30.06.1996 bol ZRPS odoslaný
združeniu účastníkov pozemkových úprav a Obecnému úradu v R. na zverejnenie formou verejnej
vyhlášky a v uvedenom období pozemkový úrad doručil každému známemu účastníkovi výpis zo ZRPS
jeho pozemkov a Pozemkovému úradu neboli v stanovenej lehote doručené žiadne námietky proti
výpisu zo ZRPS a preto uvedený ZRPS schválil a rozhodol o jeho zápise do katastra nehnuteľností

rozhodnutím č. 54/96 zo dňa 05.08.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.08.1996 a na základe
uvedeného ZRPS boli založené listy vlastníctva. Uviedol, že pri zostavovaní ZRPS sa vychádzalo z
dokladov predložených občanmi (dedičské rozhodnutia, notárske zápisnice a pod.) a na základe žiadostí
domnelých vlastníkov podporených svedeckými výpoveďami a inými náležitosťami Pozemkový úrad
rozhodnutím uznal vlastníctvo domnelých vlastníkov a zapísal ich do ZRPS a následne do katastra

nehnuteľností. Súčasne konajúcemu súdu zaslal uvedené rozhodnutie ČJ 54/96 zo dňa 05.08.1996.

15. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 06.03.2008 navrhol konanie prerušiť až do právoplatného
rozhodnutia konania v obdobnej veci, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Levice pod č. 9C/138/2006
a vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 9C/70/2007.

16. Konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-248 zo dňa 19.05.2008 návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. Uvedené uznesenie odvolaním napadol žalobca a odvolací súd - Krajský súd v Nitre
uznesením č. 6Co/164/2008-274 zo dňa 31.10.2008 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

17. Vo veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 24.06.2009, v ktorom uviedol, že
nárok na vydanie nehnuteľností si uplatnil žalobca podľa zápisov z pozemnoknižnej vložky a uviedol, že
predmetom žaloby sú veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom vydania a uviedol, že nemožno súhlasiť
s tvrdením žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobca nepreukázal, že majetok v čase jeho odňatia vlastnil
subjekt, ktorého je žalobca právnym nástupcom keďže predmetné nehnuteľnosti boli v čase odňatia vo

vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou. Ďalej v uvedenom podaní poukázal na
účel a výklad reštitučných zákonov a na dôvodovú správu k zákonu pričom uviedol, že účelom zákona
je zmierniť následky majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období (od 08.05.1945
do 01.01.1990). Poukázal na výklad Ústavného súdu ČR obsiahnutého v rozhodnutí č. IUS38/2002zo dňa 24.03.2004, podľa ktorého pri aplikácii reštitučných zákonov nie je možné postupovať príliš
reštriktívne, resp. formalisticky, pričom ústavne komfortným výkladom je výklad extenzívny, teda zákon a
jeho jednotné ustanovenia je potrebné vykladať tak aby ich aplikáciou bolo možné dosiahnuť účel, ktorý

zákonodarca sledoval. Uviedol, že vydanie nehnuteľností vymedzuje zákon len po formálno-právnej
stránke, nie po stránke obsahovej a uviedol, že požiadavka písomnej výzvy podľa § 5 ods. 1 zákona nie
je obsahom práva na vydanie nehnuteľných vecí ale len podmienkou vzniku nároku na vydanie vecí,
ktorou sa tento nárok zakladá a poukázal pritom na rozsudok Ústavného súdu ČR č. II.US111/97 zo
dňa 24.03.1998 v ktorom sa uvádza, že požiadavka písomnej výzvy nie je súčasťou práva na vydanie

nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb. Uviedol, že z výzvy na navrátenie vlastníctva vyplýva
žalobcov jasný a zrozumiteľný prejav vôle smerujúci k tomu aby mu povinná osoba vydala nehnuteľnosti
podľa zákona č. 161/2005 Z.z. pričom rešpektujúc účel uvedeného zákona nie je možné pri jeho aplikácii
vykladať ho takým spôsobom, že priznanie nároku sa viaže na splnenie podmienok, ktoré by boli
neprijateľné možnostiam oprávnených osôb, resp. ktorých splnenie by bolo zo strany dotknutých osôb
objektívne nemožné. Napokon uviedol, že postup ako i podania žalovaných v 1. a 2. rade nesvedčia

o vôli štátu naprávať krivdy spôsobené totalitným režimom a žalobca považuje námietky žalovaných v
1. a 2. rade za neoprávnené keďže sa uplatňujú v rozpore s účelom reštitučného zákona, Ústavou SR,
listinou základných práv a slobôd vo vzťahu k ochrane vlastníckeho práva a rovnosti pred zákonom.
K uvedenému podaniu pripojil výklad zákona o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám a
náboženským spoločnostiam z celoštátneho semináru z januára 1994, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.

XCdo/XXX/XXXX, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/144/1996 a rozhodnutie Ústavného súdu č. A

18. Konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-326 zo dňa 16.12.2009 na návrh žalobcu pripustil zámenu
strán na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-Trnavská
arcidiecéza, Trnava, Hollého 10 z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje Rímskokatolícka cirkev

Biskupstvo Nitra, Nitra, Nám. J. Pavla II č. 7, IČO: 35 593 008.

19. Na pojednávaní dňa 22.07.2011 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a založil
do spisu nálezy Ústavného súdu IUS12/2010 zo dňa 07.07.2010, IUS206/2010 zo dňa 24.11.2010,
ktoré sa týkajú náležitostí výzvy na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 161/2005 Z.z., rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo208/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č.
12Co348/2008 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo247/2009, ktorý pojednával o právnom
nástupníctve Bratislavsko Trnavskej arcidiecézy po Ostrihomskom arcibiskupstve. Uviedol, že požiadal
Slovenský národný archív Bratislava a Štátny archív v Nitre o doklady, ktoré by preukazovali prechod
predmetných nehnuteľností do vlastníctva štátu.

20. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na uvedenom pojednávaní uviedla, že v danom prípade nie je
možné aplikovať judikát predložený právnym zástupcom žalobcu keďže z judikatúry Ústavného súdu
je zrejmé, že vo výzve na vydanie vecí je potrebné uviesť jednak katastrálne územie a jednak číslo
pozemnoknižnej vložky, čo sa v danom prípade nesplnilo, opätovne namietala pasívnu legitimáciu

žalovaného v 1. rade keďže na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, na ktorých je okrem iného
zapísaný ako vlastník žalobca, pričom z pozemnoknižnej žiadosti Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948 (ČD 908/48) vyplýva, že pozemnoknižná žiadosť sa netýka obce
R. nakoľko táto nemá pozemkovú knihu, pričom na druhej strane uvedenej žiadosti je zrejmé, že táto
žiadosť sa netýka katastrálneho územia R., keďže toto katastrálne územie je prečiarknuté a poukázal

na to, že v rozhodnutí Pozemkového úradu Nové Zámky č. 54/96 boli založené uvedené listy vlastníctva
č. 890, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX k.ú. R., na ktorých je ako vlastník uvedený F. cirkev.

21. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na uvedenom pojednávaní uviedol, že žalobu
považuje za nedôvodnú, poukázal na svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia a pripojil sa k

vyjadreniam žalovaného v 1. rade. Opätovne uviedol, že žalobca nepreukázal kto bol pôvodným
pozemnoknižným vlastníkom predmetných nehnuteľností a nepreukázal ani právne nástupníctvo po
tomtopozemnoknižnomvlastníkovi.Opätovnenamietolnedostatokvecnejpasívnejlegitimácienastrane
žalovaného v 2. rade keďže predmetné nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve SR ani žalovaný v 2.
rade nie je správcom týchto nehnuteľností a ak by vecná pasívna legitimácia svedčila štátu, správca

týchto nehnuteľností vo vlastníctve štátu by mohol byť pasívne legitimovaný len v prípade žaloby o
uloženie povinnosti uzavrieť dohodu podľa § 5 zákona č. 161/2005 Z.z., resp. o nahradenie prejavu
vôle uzavrieť takúto dohodu. Zároveň tiež opätovne namietal nepreukázanie reštitučného titulu keďže
žalobca doposiaľ nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu a že sa takstalo v rozhodnom období niektorým spôsobom uvedeným v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z.
Uviedol, že poznámka zamýšľaného prevzatia nie je reštitučným titulom keďže vpisom tejto poznámky
do pozemkovej knihy nedochádza k prechodu ani k prevodu vlastníckeho práva na štát a poukázal na

vyčiarknutie nehnuteľnosti v k.ú. Salka v pozemnoknižnej žiadosti Povereníctva pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy zo dňa 25.06.1948 (ČD 908/48). Opätovne namietal nedostatky výzvy na vydanie
nehnuteľností, ktorá ako právny úkon musí mať náležitosti podľa zákona č. 161/2005 Z.z. a musí
spĺňať všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Z výzvy teda musí byť zrejmé, kto je
oprávnenou osobou, kto je povinnou osobou, musí byť jednoznačne uvedený reštitučný titul, musí

obsahovať špecifikáciu nehnuteľností, ktorých vydania sa oprávnený domáha tak aby tieto mohli byť
pojaté do dohody o vydanie nehnuteľností podľa § 5 ods. 2 uvedeného zákona tak aby táto dohoda bola
vkladuschopnou listinou pričom z výzvy a jej príloh musí vyplývať špecifikácia nehnuteľností podľa stavu
zapísanýchvkatastrinehnuteľností.Poukázalnato,žepodľa§5ods.1uvedenéhozákonajeoprávnená
osoba povinná preukázať povinnej osobe do 30.04.2006 skutočnosti uvedené v § 3 zákona a splnenie
tejto podmienky podmieňuje vznik nároku oprávnenej osoby na to, aby s ňou povinná osoba uzavrela

dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Keďže k splneniu týchto podmienok vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
nedošlo, nevznikla žalovanému v 2. rade ani povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní nehnuteľností a žaloba
je preto predčasná keďže žalovanému v 2 rade doposiaľ povinnosť vydať nehnuteľnosti nevznikla.
Uviedol, že žalobcovi zaniklo právo na navrátenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam márnym
uplynutím prekluzívnej lehoty uvedenej v § 5 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. pričom ani dodatočné

splnenie povinnosti zo strany žalobcu a preukázanie, že je subjektom, ktorému bolo odňaté vlastnícke
právo alebo preukázanie právneho nástupníctva po pôvodnom vlastníkovi, ktorým je cirkev a tiež
preukázanie, že k odňatiu vlastníctva došlo niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 uvedeného zákona
v rozhodnom období nemá za následok vznik nároku na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností keďže
prekluzívnu lehotu uvedenú v § 5 uvedeného zákona nemožno predĺžiť. Žiadal aby súd žalobu zamietol.

22. Právny zástupca žalobcu žiadal aby súd vykonal dôkaz dožiadaním na súdy v Maďarskej republike
o zaslanie pozemnoknižnej vložky k.ú. R.. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na uvedenom pojednávaní
opätovne uviedla, že namieta pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade a namietala aj vykonanie dôkazu
navrhovaného právnym zástupcom žalobcu keďže uplynula prekluzívna lehota uvedená v § 5 ods. 1

zákona č. 161/2005 Z.z.

23. Konajúci súd požiadal Štátny archív v Nitre, Štátny archív v Nových Zámkoch o zaslanie dokladov
o nadobudnutí vlastníctva, resp. o prevodoch vlastníctva, ktoré sa týkajú nehnuteľností v k.ú. Salka
pričomzobocharchívochbolisúduoznámenénegatívnevyjadreniastým,žepodľaoznámeniaŠtátneho

archívu v Nitre sa nenašli žiadne dokumenty týkajúce sa vlastníka Rímskokatolícka cirkev ale iba
vlastníkov Sylaba F. R., H..

24. Z úradného záznamu zo dňa 15.08.2011 je zrejmé, že sudca oboznámil so spisom Okresného úradu
Nové Zámky Pozemkový odbor č. 54/96 a do súdneho spisu založil doklady vo fotokópiách: Rozhodnutie

č. 54/96 zo dňa 05.08.1996 o schválení ZRPS v k.ú. Salka I., rozhodnutie o zápise do katastra
nehnuteľností vrátane zoznamu parciel určeného operátu bez výmery pre E, záznam z porady zo dňa
20.04.1988 na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva SSR zo dňa 20.04.1988, osvedčenie ONV
Nové Zámky č. Fin.X/N/XX/Or z 12.02.1990 v ktorom sa konštatuje, že pozemková kniha pre k.ú. R.
bola zničená, hospodárska zmluva uzavretá medzi ONV Nové Zámky a Vodohospodárskou výstavou,

š.p. Bratislava zo dňa 27.02.1990, zápisnica zo zasadnutia združenia vlastníkov pozemkových úprav
k.ú. R. I zo dňa 08.02.1996 , výkaz plôch geodeta A.. K. K. č. XX/XX pre k.ú. Salka, geometrický plán
Ing. Rýchlika zo dňa 06.06.1935, ktorý sa týka rozdelenia parciel č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX a XXXX/
XX k.ú. R., ktoré boli vedené vo vložke 364, prehľad pozemkov neznámych vlastníkov vrátane výmer,
prehľad pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi farnosť Salka vrátane výmer a prehľad výmer

jednotlivých druhov pozemkov s celkovou výmerou pozemkov v k.ú. R..

25. Na žiadosť konajúceho súdu Správa katastra Nové Zámky podaním zo dňa 30.08.2011 súdu
oznámila, že k.ú. R. nemá pozemkovú knihu keďže všetky pozemnoknižné vložky boli vojnou zničené.

26. Na pojednávaní dňa 25.10.2011 právny zástupca žalobcu založil do spisu rozhodnutie ONV Štúrovo
č. 611-13/4-1449 zo dňa 28.05.1949, v ktorom sa uvádza, že Československý štát vykupuje vlastníctvo
Rímskokatolíckej cirkvi v Salke o celkovej výmer 65 ha a 27 árov a tiež rozhodnutie KNV v Nitre č.600-25/7-49-IX zo dňa 14.02.1950, ktorým bolo zamietnuté odvolanie vo veci výmeru ONV č. XXX-XX/
X-XXXX a uviedol, že nevie uviesť výmeru pozemkov, ktoré žalobca žiada vydať.

27. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že z dokladov predložených právnym zástupcom žalobcu
vyplýva,žeČeskoslovenskýštátvykúpilodRímskokatolíckejcirkvifarnosťR.65,27hapozemkovpričom
vporovnanísLVč.XXXk.ú.Salkajezrejmé,ženatomtoLV mácirkevevidovanúväčšiuvýmeruatocca
74 ha a teda je zrejmé, že pozemky, ktoré boli štátom odkúpené, resp. odňaté, boli aj Rímskokatolíckej
cirkvi vrátené.

28. Právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa taktiež pridržiava vyjadrenia predneseného
zástupkyňou žalovaného v 1. rade a poukázal na to, že vo výzve na navrátenie vlastníctva nehnuteľností
zo dňa 13.04.2006 žalobca uviedol, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré žalobca
žiada vydať je Ostrihomské arcibiskupstvo a nie Rímskokatolícka cirkev v Salke.

29. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu žiadal aby súd pripustil zmenu petitu žaloby
nasledovne: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo
k nasledovným nehnuteľnostiam, ktoré sa pôvodne nachádzali v k.ú. Salka a boli vo vlastníctve
Ostrihomského arcibiskupstva ako parcely registra „E“ č. XXXX záhrada o výmere XXXX m2, parcela č.
XXXX - zastavané plochy o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 678 m2, parcela

č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 2478 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 4 ha a 4750
m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmer 13 ha 2544 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 12
ha a 4887 m2, parcela č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6089 m2, parcela č. XXXX - orná
pôda o výmere 5006 m2, parcela č. 3790 - orná pôda o výmere 2 ha a 3856 m2, parcela č. XXXX -
orná pôda o výmere 4 ha, 1466 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5ha, 6810 m2, spolu s

dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň uviedol, že
žalobuvčastiovydanieparcielč.3824,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R.
berie späť. Zároveň založil do spisu identifikáciu parciel č. K2-57/08 Správny katastra Nové Zámky zo
dňa 05.03.2008. Konajúci súd uznesením na uvedenom pojednávaní pripustil zmenu petitu žaloby tak

ako to navrhol právny zástupca žalobcu.

30. Konajúci súd uznesením č. 6C/87/2007-497 zo dňa 13.12.2011 konanie o vydanie nehnuteľností
parciel č. 3824, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX k.ú. R. zastavil.

31. Uvedené uznesenie odvolaním napadol právny zástupca žalovaného v 2. rade a odvolací súd -
KrajskýsúdvNitreuznesenímč.25Co/50/2012-531zodňa29.02.2012uvedenéuzneseniesúduprvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. Vo veci sa podaním zo dňa 20.06.2012 vyjadril právny zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol,
že žalovaný v 2. rade s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Zároveň v uvedenom podaní vyčíslil
náhradu trov konania, ktoré žiada priznať.

33. Žalovaný v 1. rade mailovým podaním zo dňa 14.07.2014 vyčíslil trovy konania, ktoré žiadal priznať.

34. Na základe požiadavky konajúceho súdu Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor podaním
zo dňa 11.06.2015 zaslal konajúcemu súdu LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, na ktorých sú zapísané
parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. R..

35. Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 14.10.2015 žiadal o prerušenie konania pričom konajúci
súd uznesením č. 6C/87/2007-646 zo dňa 04.02.2016 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
Uvedené uznesenie odvolaním napadol právny zástupca žalobcu a odvolací súd - Krajský súd v Nitre

uznesením č. 5Co/228/2016-658 zo dňa 30.03.2017 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

36. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 zástupca právneho zástupcu žalobcu k písomnému podaniu
právneho zástupcu žalovaného v 2. rade zo dňa 26.01.2018 uviedol, že reštitučná výzva zo stranyžalobcu urobená riadne a doručená včas keďže bolo označené k.ú. Čo sa týka čísla pozemnoknižnej
vložky, toto nebolo možné označiť tak v minulosti ani v súčasnosti z dôvodu, že predmetná
pozemnoknižná vložka zhorela počas vojnových udalostí a v súčasnosti sa v žiadnom archíve

nenachádzaaniejejumožnézadovážiťzinejkompetentnejinštitúcie.Uviedol,žečosatýkažalovaného
nároku v predmetnom petite je uvedená jedna nesprávnosť ohľadne parcely č. XXXX/2, ktorá má byť
predmetom žaloby a táto bola v žalobe pôvodne označená len ako parcela 3784 a táto však mala byť
správne označená ako parcela registra „E“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7 ha a 2723 m2, ktorá je
zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. R..

37. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že trvá na svojich
doterajších písomných a ústnych vyjadreniach a uviedla, že žalobca nepreukázal splnenie ani z jednej
z podmienok reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z., ktorými sú v prvom rade preukázanie vlastníctva
nehnuteľností požadovaných na vrátenie, že žalobca bol v rozhodnom období vlastníkom požadovaných
nehnuteľností, nie je splnená ani druhá podmienka reštitučného zákona - t.j. prechod nehnuteľností do

vlastníctva štátu v rozhodnom období. Rovnako Slovenský pozemkový fond naďalej namieta nedostatok
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade v tomto konaní a to z toho dôvodu, že nehnuteľnosti
ktorých vydania sa žalobca domáha sú evidované na LV č. XXX pre k.ú. R. z ktorého vyplýva, že
vlastníkom požadovaných nehnuteľností nie je štát ale tzv. nezistený, resp. neznámy vlastník. Žalovaný
v 1. rade požadovaným nehnuteľnostiam vykonáva len správu, ktorá mu vyplýva zo vzťahu k takýmto

nehnuteľnostiam podľa zákona č. 330/1991 Zb. ako aj zákona č. 180/1995 Z.z. Z vyššie uvádzaných
dôvodov teda namietala predovšetkým aktívnu legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného v 1.
rade v tomto konaní. Poukázala na archívne listiny založené v spise na čl. 479, 481, z ktorých nemožno
ustáliť, že žalobca bol vlastníkom požadovaných nehnuteľností a v týchto listinách nie sú nehnuteľnosti
určené podľa parcelných čísiel, je tam uvedená len ich celková výmera v 65 ha a 27 árov a ďalšie listiny

založené v spise na čl. 437 a nasl. preukazujú skutočnosť, že v roku 1996 došlo ku konaniu ZRPS, ku
ktorému mali účastníci k dispozícii aj ďalšie archívne listiny a to predovšetkým výkaz plôch na čl. 440
a nasl. spisu, ktoré preukazuje, že ostrihomské arcibiskupstvo ako právny predchodca žalobcu nemal
požadované nehnuteľnosti vo vlastníctve. Z tohto výkazu plôch vyplýva vlastnícky, resp. nájomný vzťah
k iným nehnuteľnostiam a všetky uvádzané nehnuteľnosti vo výkaze pôd má žalobca evidované na LV.

XXX k.ú. R., na ktorom má žalobca vo vlastníctve cca 70 ha ornej pôdy, pričom tento LV bol založený na
základe uvedeného konania ZRPS a teda všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu boli usporiadané
v tomto konaní pričom výmera nehnuteľností uvádzaná v rozhodnutí o výkupe bola približne 65 ha a
výmera nehnuteľností evidovaných na LV. č. XXX k.ú. R. v celom rozsahu pokrýva pôvodné vlastníctvo
žalobcu. Uviedla, že žalobca nepreukázal vlastníctvo, prechod na štát a ani to, že by bol žalovaný v

1. rade povinnou osobou, žiadala aby súd žalobu zamietol keďže nie je možné pripustiť, aby žalobca
získal do vlastníctva nehnuteľnosti na základe indícii a predpokladov, že požadované nehnuteľnosti boli
v minulosti v jeho vlastníctve. Uviedla, že vo výzve neboli uvedené žiadne parcelné čísla nehnuteľností,
ktoré žalobca žiadal vydať ani tento zoznam nehnuteľností nebol pripojený k uvedenej výzve na vydanie
nehnuteľností zo dňa 13.04.2006 a to i napriek tomu, že v čase podania výzvy boli všetky nehnuteľnosti

v k.ú. Salka identifikované v katastri nehnuteľností na základe konania ZRPS z roku 1996 ako aj v
konaniach ROEP, ktoré bolo v k.ú. Salka ukončené v roku 2003, resp. 2004.

38. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalovaný v 2. rade v
celomrozsahuzotrvávanasvojejdoterajšejobraneanavrhujeabysúdžalobuakonedôvodnúzamietola

žalovanému v 2. rade priznal plnú náhradu trov konania, pripojil sa k obrane prezentovanej zástupkyňou
žalovaného v 1. rade s tým, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že je právnym nástupcom ostrihomského
arcibiskupstva. Uviedol, že reštitučný zákon nedáva žiadnej cirkvi ani jej útvaru majúcom právnu
subjektivitu právo rozhodovať o tom, ktorý subjekt si môže v rámci tej ktorej cirkvi uplatniť reštitučný
nárok. Oprávnenú osobu definuje zákonodarca v reštitučnom zákone pričom je ňou cirkev alebo jej útvar

majúci právnu subjektivitu, ktorý bol pôvodným pozemnoknižným vlastníkom nehnuteľností ohľadne
ktorých je reštitúcia uplatnená a v prípade, že takéhoto útvaru už niet, je oprávnenou osobou jeho právny
nástupca. Uviedol, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal žiadnu z podmienok, pre ktoré by
súd v prípade ak by boli splnené všetky podmienky, mohol žalobe vyhovieť. Uviedol, že v čase podania
výzvy na vydanie nehnuteľností nebol v uvedenej výzve uvedený zoznam týchto nehnuteľností podľa

ich parcelných čísiel ani k výzve nebol pripojený zoznam nehnuteľností podľa parcelných čísiel, ktoré
žalobca žalobou žiadal vydať.39. Na uvedenom pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby ohľadne vydania parcely registra „E“ č. XXXX/
X k.ú. R. o výmere 72.723 m2 miesto nesprávne uvedenej parcely registra „E“ č. XXXX/X k.ú. R. o
výmere 56.810 m2.

40. Na uvedenom pojednávaní zástupca právneho zástupcu žalobcu uviedol, že sám reštitučný zákon
vo svojich ustanoveniach ako pasívne legitimovaný subjekt stanovuje osobu alebo subjekt, ktorý
nehnuteľnú vec spravuje alebo nehnuteľnú vec drží. Čo sa týka skutočnosti, že neboli preukázané
listiny, ktoré by stanovovali alebo preukazovali kto bol pôvodným vlastníkom nehnuteľností uviedol, že v

pôvodnej žalobe boli uvedené všetky dokumenty ktoré bolo možné na území Slovenskej republiky získať
a ktoré svedčili o skutočnosti, že pôvodným vlastníkom v žalobe uvedených nehnuteľností bol právny
zabezpečiť s poukazom na dobu, ktorá bola zákonom Federálneho zhromaždenia Československej
federatívnej republiky. č 480/1991 označená ako doba neslobody pričom v tejto dobe štátny režim
porušoval ľudské práva ako aj svoje vlastné zákony a vykonával svojvoľne úkony a preto s poukazom
na tieto skutočnosti pri reštitučných veciach nastávajú situácie, že nie je v moci oprávnenej osoby

zabezpečiť všetky dokumenty, ktoré by sa mali k veci vyskytovať. V tejto konkrétnej veci vstupuje
do úvahy aj ďalšia skutočnosť a to skutočnosť vis major - zhorenie pozemnoknižnej vložky v k.ú.
R. počas vojnových udalostí pričom žalobca zabezpečil len doklady, ktoré objektívne zabezpečiť
mohol. Reštitučný zákon vo svojich ustanoveniach stanovuje, že povinná osoba má oprávnenej osobe
povinnosť poskytnúť všetku súčinnosť tak aby bolo jej návrhu možné vyhovieť pričom túto svoju

povinnosť si ani jeden zo žalovaných nesplnil a napriek tomuto ustanoveniu každý zo žalovaných
vykonáva úkony takým spôsobom, aby bolo vydanie nehnuteľností oprávnenej osobe čo najviac
skomplikované,resp.znemožnené.Čosatýkadôkazov,žalobcavykonalvšetkydožiadaniaajnaarchívy
v Maďarsku, pričom v podaní zo dňa 02.06.2014 označil dôkaz a požiadal súd aby doplnil dokazovanie
dožiadaním na archív Magyar S. Leveltár pričom boli označené aj skupiny archívnych dokumentov.

Predmetný dôkaz nebolo v moci žalobcu vykonať pričom tento dôkaz bol a je možné vykonať len cestou
justičného orgánu. S poukazom na tieto skutočnosti nebolo možné zabezpečiť pozemnoknižnú vložku,
prípadne iný dokument, z ktorého by explicitne vyplývalo pôvodné vlastnícke právo žalobcu, resp. jeho
právneho predchodcu a napriek tejto skutočnosti žalobca predložil dostatočné dôkazy na to, aby bol
považovaný za žalobcu k žalovaným nehnuteľnostiam. Uviedol, že žiada aby súd vykonal dožiadania

na archív Magyar S. Leveltár L. F. tér 1014 Budapešť, Maďarsko, ktoré navrhol na pojednávaní dňa
02.06.2014.

41. Na uvedenom pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že z ust. § 4
zákona č. 161/2005 Zb. vyplýva, že povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto

zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve SR, obce alebo nehnuteľnú vec drží. V danom prípade
predmetné nehnuteľnosti nie sú ani vo vlastníctve SR ani vo vlastníctve obce ale patria neznámym
vlastníkom, ktorých podľa zákona č. 330/1991 Zb. zastupuje Slovenský pozemkový fond.

42. Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa vo veci vyjadril mailovým podaním zo dňa 26.01.2018

a uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil reštitučný nárok podľa zákona č. 161/2005 Z.z. pričom žiadal
vrátiť pozemky nachádzajúce sa v k.ú. R., o ktorých vyhlásil, že boli vo vlastníctve Ostrihomského
arcibiskupstva a ktoré číselne označil bez uvedenia, či toto číselné označenie sa vzťahuje na parcely
podľa pozemkovej knihy alebo ide o parcely katastra nehnuteľností bez akejkoľvek bližšej špecifikácie
týchto parciel, ktoré by umožňovali ich identifikáciu. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že tieto parcely

v minulosti štát odňal Ostrihomskému arcibiskupstvu bez dôvodu a bez náhrady pričom uviedol, že
nedisponuje listinnými dôkazmi preukazujúcimi pôvodné vlastníctvo Ostrihomského arcibiskupstva ani
dokladmi preukazujúcimi odňatie vlastníctva bez náhrady. Uviedol, že po úprave petitu a pripustení
čiastočného späťvzatia žaloby sa žalobca voči žalovaným domáha aby títo spoločne a nerozdielne
vydali a navrátili žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX k.ú. R. vo

vlastníctve neznámych osôb v správe žalovaného v 1. rade a tiež nehnuteľnosti zapísanej na LV
č. XXX k.ú. R. ako parcela registra „E“ č. XXXX/X orná pôda o výmere 56810 m2 vo vlastníctve
Obce R.. Uviedol, že obranu žalovaného možno zhrnúť do nasledovných námietok: 1. nedostatok,
resp. nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, 2. nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovaných,3.nepreukázaniereštitučnéhotitulu,4.nespôsobilosťpožadovanýchpozemkovnavydanie,

5. prekluzia reštitučného nároku, 6. neexistencia právnej povinnosti žalovaných uzavrieť so žalobcom
dohodu o vydaní nehnuteľností, 7. nevykonateľnosť žalobného petitu. Uviedol taktiež, že žalobca
nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu ani pasívnu legitimáciu žalovaných v 1. a 2. rade v konaní
pričom žalovaní túto pasívnu legitimáciu nemajú. Žalobca nepreukázal ani reštitučný titul podľa § 3zákona č. 161/2005 Z.z., ktorý by umožňoval domáhať sa uzavretia dohody o vydaní nehnuteľnej veci,
poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. a pokiaľ sa žalobca domáha vydania vlastníctva k
zastavaným plochám a záhradám, ide o pozemky nespôsobilé na vydanie a poukázal na to, že výzva na

vydanie nehnuteľností je právnym úkonom a preto sú s ňou späté a od nej sa odvíjajú konkrétne práva
a povinnosti oprávnenej a povinnej osoby v prípade vlastníka dotknutých nehnuteľností a náležitosti
výzvy sú obsiahnuté v zákone č. 161/2005 Z.z. a v Občianskom zákonníku. Uviedol, že žalobca vo
výzve, ale ani do 30.04.2006 nepreukázal, že je oprávnenou osobou a preto je jeho nárok na vydanie
nehnuteľnostíprekludovanýapoukázalnaodôvodnenierozhodnutiaNajvyššiehosúduČRXXCdo/XXX/

XX, podľa ktorého povinná osoba má povinnosť uzavrieť s oprávnenou osobou dohodu o vydaní veci
len vtedy, pokiaľ oprávnená osoba učiní písomnú výzvu na vydanie a súčasne preukáže všetky zákonné
predpoklady. Uviedol, že výzva na vydanie nehnuteľností je podkladom na uzavretie dohody o vydaní
nehnuteľností, ktorá je podkladom pre rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy na úseku katastra
nehnuteľností o vklade vlastníckeho práva v prospech oprávnenej osoby do katastra nehnuteľností,
pričom oprávnená osoba je povinná špecifikovať vo svojej výzve nehnuteľnosti tak aby povinná osoba

mohla posúdiť dôvodnosť reštitučného nároku a uzavrieť s oprávnenou osobou dohodu o vydaní
nehnuteľností, ktorá musí byť spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností, t.j. musí obsahovať popis
nehnuteľností v rozsahu požadovanej zákonom o katastri nehnuteľností a to označenie parcely E KN
aleboCKN,číselnéoznačenie,druhavýmerupozemkupričomžalobcavdanomprípadetakneučinilani
vo výzve na vydanie nehnuteľností ani do 30.04.2006 a ani v žalobe ani neskôr do 25.10.2011. Uviedol

tiež, že povinnosť povinnej osoby uzavrieť s oprávnenou osobou dohodu o vydaní nehnuteľností je
podmienenátým,žeoprávnenáosobauplatnísvojnárokvčas,preukážesplneniepodmienoknavydanie
nehnuteľností do 30.04.2006 a ak sa tak nestane, povinnej osobe povinnosť uzavretia dohody o vydaní
nehnuteľností nevznikne a preto nevznikne ani právo oprávnenej osoby domáhať sa splnenia tejto
povinnosti v súdnom konaní. Taktiež namietal nevykonateľnosť žalobcom navrhovaného petitu keďže

vzhľadom na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam
nemôžu títo byť zaviazaní na ich vydanie spoločne a nerozdielne ani v prípade ak by ich vlastnili. Uviedol,
že ak by boli splnené podmienky pre uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností a nedošlo by k uzavretiu
dohody o vydaní nehnuteľností zo strany povinnej osoby dobrovoľne, právne účinným prostriedkom
domáhania sa ochrany práv oprávnenej osoby je žaloba o uloženie povinnosti prejavu vôle predmetnú

dohodu uzavrieť podľa § 229 CSP. Žalobcom navrhovaný rozsudok je nevykonateľný lebo nim nie je
žalovanýmv1.a2.radeuloženápovinnosťuzavrieťsožalobcomdohoduovydanínehnuteľnostípodľa§
5 zákona č. 161/2005 Z.z. a nie je spôsobilý ani samostatného zápisu záznamom lebo nejde o rozsudok,
že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Napokon uviedol, že je nevykonateľná i časť petitu
žaloby, ktorou sa žalobca domáha bližšie nešpecifikovanej dokumentácie prislúchajúcej k pozemkom

keďže je neurčitý a nezrozumiteľný.

43. Podľa § 2 odsek 1, 2 Zákona č. 161/2005 Z.z., vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam,
ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d)

podiely spoločnej nehnuteľnosti. Právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku
1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom
na území Slovenskej republiky vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná
vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8. mája 1945, židovským náboženským obciam od 2.
novembra 1938 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 odsek 1, 3 Zákona č. 161/2005 Z.z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe a) odňatia bez náhrady postupom podľa
nariadeniaSlovenskejnárodnejradyč.34/1945Zb.SNRopoštátneníškolstvanaSlovensku,nariadenia
Slovenskejnárodnejradyč.47/1945Zb.SNRopoštátnenímajetkupriškoláchpoštátnenýchnariadením

Slovenskej národnej rady č. 34/1945 Zb. SNR a nariadenia Slovenskej národnej rady č. 80/1945 Zb.
SNR o poštátnení internátov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 185/1948 Zb. o poštátnení liečebných a ošetrovacích
ústavov a o organizácii štátnej ústavnej liečebnej starostlivosti,
c) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy

alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k
poľnohospodárskej a lesnej pôde), d) darovacích zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých darcom
v tiesni, e) kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodnýchpodmienok, f) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola
vyvlastnená, g) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
h) prevzatia bez právneho dôvodu, i) prevzatia podľa opatrenia Povereníctva financií a Povereníctva

školstvaakultúryz20.apríla1960č.53/774/60arozhodnutiaMestskéhonárodnéhovýboruvBratislave,
finančného odboru z 10. januára 1961 č. 293/1961 v spojení s rozhodnutím Obvodného národného
výboru Bratislava-Staré Mesto z 27. februára 1961,
j) zákona č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov a zákona č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov

a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov. S lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného
predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou,
ktorá k tejto prislúcha.

Podľa § 4 odsek 1 Zákona č. 161/2005 Z.z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti

tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec
drží.

Podľa § 5 odsek 1, 2 Zákona č. 161/2005 Z.z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30. apríla 2006, ak v tejto

lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká. Povinná osoba
uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci.
Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto
lehota po vykonaní týchto úkonov.

Podľa § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

44. Súd po oboznámení sa so žalobou a s vyššie uvedenými dokladmi založených v spise, na
základe vyššie uvedených zákonných ustanovení zistil, že žaloba nie je dôvodná. Z vyššie uvedených
dokladov založených v spise mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Rímskokatolícka
cirkev bratislavsko-trnavská arcidiecéza, Trnava vyzval žalovaných v 1. a 2. rade včas podanou výzvou

zo dňa 13.04.2006, ktorá bola žalovaným v 1. a 2. rade doručená dňa 21.04.2006 k navráteniu
vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzali v k.ú. Salka pričom v uvedených výzvach právny
predchodca žalobcu neuviedol ani čísla parciel, ktoré žiada vydať, ani ich druh ani ich výmeru, neuviedol
či žiada vydať parcely registra „C“ alebo „E“ a neuviedol ani číslo pozemnoknižnej vložky ani číslo listu
vlastníctva, na ktorých by mali byť nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiadal vydať zapísané. K uvedenej výzve

právny predchodca žalobcu nepripojil žiadne doklady, ktoré by preukazovali skutočnosti ním tvrdené,
t.j. že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo obce podľa Zákona č. 142/1947 Zb. a
nepreukázal ani iný spôsob prechodu vlastníctva na štát alebo obce k požadovaným nehnuteľnostiam
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z., a túto skutočnosť nepreukázal ani v priebehu celého konania.
Z dokladu, ktorý žalobca pripojil k žalobe, t.j. pozemnoknižnej žiadosti povereníctva pôdohospodárstva

pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 25.06.1948 adresovanej Okresnému súdu v Parkane (Štúrovo)
je len zrejmé, že povereníctvo zamýšľa nehnuteľnosti tam uvedené prevziať a že tento majetok je
predmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Zb., pričom na strane 2 uvedenej pozemnoknižnej žiadosti
(čl. 175) sú prečiarknuté vložky č. XXXX k.ú. H. a vložka č. X k.ú. R.. Z uvedených dokladov tedanie je zrejmé či predmetom revízie boli aj nehnuteľnosti v k.ú. obce R.. Pochybnosť o tom, akým
spôsobom prešli pozemky vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi na štát dovodzuje aj výmer Okresnej
správnej komisie v Štúrove zo dňa 28.05.1949 č. XXX-XX/X-XXXX (čl. 479), ktorým bolo rozhodnuté o

výkupe Rímskokatolíckej cirkvi v R. o celkovej výmere 64 ha 27 árov s tým, že jeden ha sa prenecháva
Rímskokatolíckej cirkvi v R.. V uvedenom výmere sa uvádza, že tento bol vydaný podľa § 10 ods.
1 zákona č. 46/1948 Zb., t.j. podľa Zákona o druhej pozemkovej reforme. Žalobca teda jednoznačne
nepreukázal, akým spôsobom a kedy nehnuteľnosti, ktorých vydania so domáhal, prešli na štát. S
prihliadnutím na uvedené súd s poukazom na ustanovenia § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka

považoval uvedenú výzvu na vydanie nehnuteľností za neurčitú, a teda neplatnú a takáto výzva nemohla
byťvžiadnomprípadepodkladompreuzavretiedohodyovydanížalobcompožadovanýchnehnuteľností
tak ako to predpokladá ust. § 5 ods. 2 zákona č. 161/2005 Z.z. a to aj v prípade, ak by žalovaní v 1. a
2. rade boli ochotní, resp. chceli takúto dohodu o vydaní nehnuteľností uzavrieť.

45. Skutočnosť, že pozemnoknižná vložka v k.ú. R. bola počas vojny zničená tak ako to vyplýva z vyššie

uvedených dokladov založených v spise (čl. 431, 435 a 463) nezbavovala žalobcu, resp. právneho
predchodcu žalobcu aby žalovaní v 1. a 2. rade zaslali určitú výzvu na uzavretie dohody o vydaní
nehnuteľností tak aby bola zapísateľná do katastra nehnuteľností s údajmi tak ako to vyžaduje ust. §
42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. a ust. § 39 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. Na základe
uvedeného mal súd za to, že žalobca sám spôsobil to, že nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáhal,

nebolo možné vydať.

46. Konajúci súd nevykoval žalobcom navrhované dokazovanie, a to dožiadaním na dožiadaný súd v
Maďarsku za účelom zabezpečenia pozemnoknižnej vložky k.ú. R. keďže z vyššie uvedených dokladov
načl.XXX,XXXaXXXmalsúdpreukázané,žetátopozemkováknihabolazničenáaztýchtoskutočností

vychádzal pri rozhodovaní aj Pozemkový úrad Nové Zámky vo svojom rozhodnutí č. 54/96 zo dňa
05.08.1996 keď schválil zjednodušený register pôvodného stavu k nehnuteľnostiam v extraviláne pre
k.ú. R. (čl. 428).

47. Konajúci súd mal za to, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal jednoznačne, že

nehnuteľnosti, ktoré špecifikoval v žalobe, t.j. parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX k.ú. R. boli vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu Ostrihomského arcibiskupstva. Po
upresnení petitu žaloby, ktorú súd pripustil dňa 25.10.2011 a po upresnení žaloby na pojednávaní dňa

29.01.2018 ohľadne parcely registra „E“ č. XXXX/X k.ú. R. sa žalobca domáhal vydania nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX k.ú. R. vo vlastníctve neznámych vlastníkov v správe Slovenského
pozemkového fondu s tým, že ide o parcely registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX/X o celkovej výmere 485943 m2. Z uvedeného LV je teda
zrejmé, že uvedené nehnuteľnosti nemá vo vlastníctve, v držbe ani v správe žalovaný v 2. rade a súd

preto aj z tohto dôvodu žalobu voči žalovanému v 2. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie na jeho
strane zamietol. Z LV č. 932 k.ú. R. (čl. 596) mal súd preukázané, že na základe vyššie uvedeného
rozhodnutia Pozemkového úradu Nové Zámky č. 54/96 v prospech žalobcu bola zapísaná parcela
registra “E“ č. XXXX orná pôda o výmere 125189 m2.

48. Z upraveného žalobného petitu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha aby žalovaní v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne vydali žalobcovi nehnuteľnosti, ktorých vydania sa domáha. Konajúci súd mal
za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to aby súd takto formulovanej žalobe vyhovel
keďže v priebehu celého konania nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade spoločne držali, resp.
užívali alebo mali v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcom požadované nehnuteľnosti. Aj keby bolo

v priebehu konania preukázané, že žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi žalobcom požadovaných
nehnuteľností, mohol by sa žalobca domáhať len vydania spoluvlastníckych podielov a to len v rozsahu
a voči tomu zo žalovaných, komu svedčí spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. Preto aj táto skutočnosť
bola dôvodom pre zamietnutie žaloby.

49.Takakovyplývazvyššieuvedeného,konajúcisúdtedažalobužalobcuzamietolzviacerýchdôvodov,
atozdôvodu1.žežalobcanepreukázalaktívnulegitimáciuvkonanínakoľkonepreukázal,žepredmetné
nehnuteľností, ktorých vydania sa domáhal, boli vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi. 2. nepreukázal
spôsob odňatia tohto vlastníctva tak ako je to uvedené v § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. 3. výzvana vydanie nehnuteľných vecí bola neurčitá a s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatná, keďže neobsahovala čísla parciel, ktoré žalobca žiada vydať, ani ich druh ani ich výmeru,
výzva neobsahuje údaje o tom či žalobca žiada vydať parcely registra „C“ alebo „E“, výzva neobsahovala

ani číslo pozemnoknižnej vložky ani číslo listu vlastníctva, na ktorých by mali byť nehnuteľnosti, ktoré
žalobca žiadal vydať zapísané pričom k uvedenej výzve neboli pripojené žiadne doklady, ktoré by
preukazovali skutočnosti ním tvrdené, t.j. že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu alebo
obce niektorým zo spôsobom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. 4. nebola preukázaná pasívna
legitimácia žalovaného v 2. rade keďže nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáhali, boli ku dňu

účinnosti zákona v správe žalovaného v 1. rade tak ako je to zrejmé z LV č. 900 k.ú. R.. 5. vzhľadom
na neexistenciu bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade k žalobcom požadovaným
nehnuteľnostiam nebolo možné žalobe vyhovieť keďže žalobca sa domáhal vydania požadovaných
nehnuteľností od žalovaných v 1. a 2. rade tak aby tieto vydali spoločne a nerozdielne.

50. Čo sa týka parciel č. registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX
k.ú. R., ktoré žalobca žiadal vydať, súd vzhľadom na späťvzatie žaloby ohľadom týchto parciel zo strany
žalobcu na pojednávaní dňa 25.10.2011 konanie zastavil s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP.

51. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

52. Keďže žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu zamietol a konanie vo zvyšnej
časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súd žalovanému v 1. rade
priznal s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania, pričom žalobca

procesne zavinil, že konanie muselo byť v časti zastavené. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

53. Keďže žalovaný v 2. rade bol v konaní taktiež úspešný, keďže súd žalobu zamietol a konanie vo
zvyšnej časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súd žalovanému v 2.

rade priznal s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania, pričom žalobca
procesne zavinil, že konanie muselo byť v časti zastavené. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti

ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.