Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/18/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214218470
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214218470.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa Ing. R. Q. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v V.K. F. I. Č.. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman
s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ul. č. 1 proti oprávnenému T. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v
V. na Q. ul. č. X zastúpenému JUDr. Petrom Majerníkom advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej
ul.č.16vkonaníozníženievýživnéhooodvolanínavrhovateľaaoprávnenéhoprotirozsudkuOkresného
súdu Košice II z 4.10.2017 č.k. 41P 83/2014-661 v spojení s opravným uznesením z 4.10.2017 č.k. 41P
83/2014-690 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zastavil konanie o
zníženie výživného za obdobie od 1.7.2014 do 20.5.2015. Zmenil rozsudok Okresného súdu Košice
II sp.zn. 23P 10/2010 z 5.6.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7CoP
248/2013-761 z 30.8.2013 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa - otca na oprávneného T.
T.V. z 300 € mesačne na 200 € mesačne a na tvorbu úspor zo 75 € mesačne na 0 € mesačne za obdobie

od 21.5.2015 do 31.12.2015, z 300 € mesačne na 250 € mesačne a na tvorbu úspor zo 75 € mesačne
na 0 € mesačne za obdobie od 1.1.2016 do budúcna, ktoré výživné je navrhovateľ povinný uhradiť vždy
do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávneného T. T.. Dlžné výživné za obdobie od 21.5.2015 do 30.9.2017
na plnoleté dieťa neurčil. Rozhodol, že rozsudok je vykonateľný doručením, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, štát má voči navrhovateľovi Ing. R. Q. nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 50 % a štát nemá voči oprávnenému T. T. nárok na náhradu trov štátu.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie oprávnený aj navrhovateľ.

3. Navrhovateľ podal odvolanie proti časti výroku, ktorým súd rozhodol o zmene rozsudku Okresného
súdu Košice II sp.zn. 23P 10/2010 z 5.6.213 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
7CoP248/2013-761z30.8.2013,atotak,žeznížilvýživnézaobdobieod21.5.2015do31.12.2015z300
€mesačnena200€mesačneazaobdobieod1.1.2016dobudúcnaz300€mesačnena250€mesačne,
ďalej proti výroku, ktorým súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

ako aj proti výroku, ktorým súd rozhodol, že štát má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov v rozsahu
50 % a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tejto časti a znížil jeho vyživovaciu povinnosť na
oprávneného za obdobie od 21.5.2015 do 31.12.2015, ako aj za obdobie od 1.1.2016 do budúcna z 300
€ mesačne na 150 € mesačne, prizná mu nárok na náhradu trov konania a rozhodne, že štát nemá vočinemu nárok na náhradu trov štátu. Zároveň žiadal nahradiť trovy odvolacieho konania. Uviedol, že po
zrušení predchádzajúceho rozsudku v tejto veci odvolacím súdom súd prvej inštancie postupoval podľa
pokynov odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie a na základe takto doplneného dokazovania správne

zistil, že strata jeho zamestnania v spoločnosti Atolo s.r.o. Košice a jeho následný pokles príjmov vznikol
v dôsledku zlých hospodárskych výsledkov (straty) spoločnosti Atolo s.r.o. Košice, ktoré boli vyvolané
objektívnymivonkajšímifaktormi(situáciounatrhu),vdôsledkuktorýchsaspoločnosťdostaladoúpadku
a následne zanikla. Súd však pochybil pri vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, pokiaľ ide o
výšku jeho príjmov za obdobie od 21.5.2015 do 31.12.2015, ako aj za obdobie od 1.1.2016, v dôsledku

čoho pri určovaní výšky výživného vychádzal z nesprávneho zistenia o jeho príjmoch. Súd pri určení
výšky výživného za obdobie od 21.5.2015 do 31.12.2015 v sume 200 € mesačne vychádzal z toho, že
jeho príjem od 1.1.2015 do 30.11.2015 činil len 200 € brutto a od 1.11.2015 do 31.12.2015 jeho príjem sa
zvýšil na 375,88 € v čistom, pričom prihliadol na vyplatené odstupné vo výške 3.395,29 € v hrubom, ktoré
mu bolo vyplatené po častiach v mesiacoch september 2014 až december 2014. Súd prvej inštancie sa
však nezaoberal výškou jeho čistej mzdy, ktorá mu bola reálne vyplatená, nakoľko v spoločnosti Atolo

s.r.o. Košice na základe dohody o vykonaní práce nemal príjem ani v hrubom 200 € mesačne, keďže
jeho príjem sa v dôsledku postupnej likvidácie spoločnosti znižoval. Z jeho mzdových listov vyplýva, že
v mesiacoch máj až august 2015 mal čistý príjem 173,20 € mesačne a v ďalších mesiacoch mu bola
vyplatená čistá mzda len vo výške 38,11 € v septembri 2015, ďalej v októbri 2015 41,94 € a v novembri
2015 13,36 €. Jeho priemerný čistý príjem v tomto období bol takto 112 € mesačne, čo je aj po pripočítaní

čistej mzdy v spoločnosti Maxima Broker za mesiace november a december 2015 vo výške 375,88 €, za
obdobie máj až december 2015 priemerne 192 € mesačne v čistom, čo nedosahuje ani len výšku súdom
určeného výživného. Súd nepostupoval správne, keď pri vyčíslení jeho príjmov v období od mája do
novembra 2015 zohľadnil aj odstupné, ktoré mu však bolo vyplatené viac ako pol roka pred rozhodným
obdobím po častiach v septembri až decembri 2014. Ďalej namietal, že súd pochybil aj pri zisťovaní jeho

príjmu za obdobie od 1.1.2016, kedy bol zamestnaný v spoločnosti Maxima Broker a.s., keď do príjmu
zahrnul aj cestovné, ktoré sa však do čistého príjmu zamestnanca nezapočítava, nakoľko sa jedná o
preplatenie jeho nákladov súvisiacich s vyslaním na pracovnú cestu. Jeho reálny čistý príjem v roku
2016 bol takto 375 € mesačne. Za obdobie január až júl 2017 po odpočítaní cestovných náhrad bol jeho
priemernýmesačnýpríjem396€mesačne.Sohľadomnajehoskutočnýpríjemobjektívneniejeschopný

platiť výživné vo výške 250 € mesačne, ktoré je s ohľadom na jeho príjmy neprimerané a do budúcna
likvidačné. Poukázal na § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vyjadril názor, že vzhľadom na výšku
mzdy matky oprávneného cca 1.200 € mesačne v čistom je zjavné, že životná úroveň oprávneného je
neporovnateľne vyššia ako jeho životná úroveň.

4. Oprávnený podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a návrh zamietol. Poukázal na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
ako aj judikát R 27/1974 a uviedol, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania neuviedol jedinú
skutočnosť, ktorá by svedčila o zmene pomerov, či už na jeho strane alebo na strane oprávneného,
preto nebol daný základný predpoklad pre rozhodovanie súdu o zmene výšky výživného. Vyjadril názor,

že konanie o zmenu výživného nie je možné zamieňať s ďalším stupňom konania, teda s akýmsi ďalším
opravným prostriedkom, pokiaľ navrhovateľ s právoplatnými rozhodnutiami súdov a ich postupom vo
veci nesúhlasí. Celý návrh bol formulovaný v duchu hodnotenia nesprávneho postupu a rozhodnutia
okresného a krajského súdu v pôvodnom konaní. Poukázal na judikát R 3/1967. Pokiaľ ide o skončenie
pracovného pomeru navrhovateľa, sám navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že so zamestnávateľom

sa dohodli na skončení pracovného pomeru. Základnou hmotnoprávnou podmienkou pre skončenie
pracovného pomeru z organizačných dôvodov je prijatie rozhodnutia o organizačných zmenách
zamestnávateľa. Navrhovateľ však v rámci súdneho konania žiadne rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačných zmenách nepredložil, čo je podľa neho ďalším znakom toho, že skončenie pracovného
pomeru bolo účelové s cieľom čo najviac znížiť svoje majetkové pomery a vytvoriť dojem ťažkej finančnej

situácie. Skončenie pracovného pomeru je nelogické a účelové, čo vyplýva aj z ďalšieho dokazovania,
keď skončenie pracovného pomeru navrhovateľa za spoločnosť mal podľa jeho tvrdenia podpísať
Ing. F., hoci konateľom a riaditeľom spoločnosti, teda osobou oprávnenou prijať takéto rozhodnutie bol
práve navrhovateľ. Pochybnosti vyvoláva skončenie pracovného pomeru aj z ďalšieho dôvodu, keď po
uzatvorení dohody o skončení pracovného pomeru navrhovateľ sa na valnom zhromaždení 26.9.2014

sám dobrovoľne vzdal funkcie konateľa, teda akýchkoľvek rozhodovacích právomocí v spoločnosti.
Argumentácia navrhovateľa, že sa tak stalo na pokyn väčšinového spoločníka spoločnosti Kovoinvest
s.r.o. Košice bola vyvrátená dôkazom, a to zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti Atolo s.r.o. z
26.9.214, na ktorom navrhovateľ odstúpil z funkcie konateľa spoločnosti, teda nedošlo k jeho odvolaniutak, ako to tvrdil na pojednávaní. Menovaním Ing. F. do funkcie konateľa spoločnosti si navrhovateľ
zachoval reálne rozhodovacie a riadiace právomoci v spoločnosti, nakoľko Ing. F. je jeho dlhoročný
kolega a priateľ ešte z predchádzajúceho zamestnania. Navrhovateľ tiež vo výpovedi uviedol, že v jeho

neprítomnosti musí spoločnosť niekto viesť, preto poveril notárskou zápisnicou vedením spoločnosti
Ing. F.. Ak teda spoločnosť musí niekto viesť, ako je možné, že spoločnosť z organizačných dôvodov
zruší pozíciu riaditeľa spoločnosti, na ktorej pracoval. V prípade akejkoľvek inej spoločnosti, ktorá
musela pre neúspech v podnikaní pristúpiť k racionalizačným opatreniam, tieto sa vždy týkajú bežných
zamestnancov spoločnosti a nie vedenia spoločnosti, navyše vedenia, ktoré je jedným z majiteľov

spoločnosti. Navrhovateľ tiež poukazoval na to, že Ing. F. bol ustanovený za nového konateľa, nakoľko
jeho plat bol tri až štyrikrát nižší ako jeho. Ide zrejme o ďalší výmysel navrhovateľa, keď sám uviedol,
že jeho plat klesol od prvotného rozhodnutia súdu z 1.100 € na 750 € v septembri 2014 a podľa
týchto výpočtov by potom bol plat Ing. F. vo výške 187,50 € až 250 €, pričom minimálna mzda od
1.1.2014 je 352 €. V rozpore so všetkými tvrdeniami navrhovateľa o dôvodoch skončenia pracovného
pomeru a zrušení jeho pracovnej pozície vyznieva fakt, že iba 7 dní po skončení pracovného pomeru

ho spoločnosť Atolo s.r.o. opätovne prijíma do zamestnania, avšak iba na dohodu o vykonaní práce.
O skončení pracovného pomeru s navrhovateľom sa na pojednávaní 4.10.2017 vyjadroval aj zástupca
väčšinového spoločníka spoločnosti Atolo s.r.o., jeden z troch konateľov spoločnosti Kovoinvest s.r.o.
Košice Ing. R. Š.. Svedok popisoval stav spoločnosti Atolo s.r.o., ako aj postupný vývoj zamestnanosti v
tejto spoločnosti a jej hospodárske výsledky, o ktorých mal podľa vlastného tvrdenia podrobný prehľad.

Zarážajúco potom vyznieva skutočnosť, že ani len netušil, že spoločnosť Atolo bezprostredne po
skončení pracovného pomeru s navrhovateľom s ním uzatvorila nový pracovnoprávny vzťah založený
dohodou o vykonaní práce. Vo veci vypovedal aj svedok Ing. F., ktorého výpoveď sa v mnohých bodoch,
predovšetkým pokiaľ ide o dátumy, resp. časové obdobia líšila od výpovede svedka Š.. Vzhľadom na
uvedené má za to, že jediným relevantným dôkazom o vývoji zamestnanosti v spoločnosti, vývoji platov,

ako aj o jej hospodárskych výsledkoch je účtovná dokumentácia spoločnosti, ktorú má vo svojej držbe
spoločnosť Kovoinvest s.r.o. Košice. Vyjadril názor, že v danom prípade nebolo relevantným spôsobom
preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa došlo v dôsledku organizačných zmien.
Nesúhlasí s názorom súdu, že samotný spôsob ukončenia pracovného pomeru nie je rozhodujúci v tom
zmysle, či išlo o dohodu alebo výpoveď, nakoľko navrhovateľ sám dobrovoľne súhlasil s ukončením

pracovného pomeru a takýto postup je nutné považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania
a zárobku, keď následne uzatvorí s tou istou spoločnosťou dohodu o vykonaní práce, podľa ktorej
však dosahuje príjem už iba 200 € mesačne. Na druhej strane sa stotožňuje s postupom súdu, keď
poukázal na predchádzajúce rozsudky súdov a postup navrhovateľa vo vzťahu k vzdaniu sa majetku,
konkrétne bytu a domu darovacou zmluvou, ktorou previedol vlastníctvo na svoju dcéru pochádzajúcu

z predchádzajúceho manželstva, ako aj so zisteným majetkovým prospechom v súvislosti s predajom
rodinného domu v Z. J., na čo prihliadol aj v tomto konaní, avšak ignoroval skutočnosť, že obdobným
spôsobom navrhovateľ postupoval aj v súvislosti so skončením pracovného pomeru a ukončením
funkcie konateľa spoločnosti Atolo s.r.o.. Nestotožňuje sa s názorom súdu, že hospodárske výsledky
zamestnávateľa boli dôvodom najprv zníženia mzdy navrhovateľa a následne aj jeho prepustenia.

V súvislosti s majetkovými pomermi navrhovateľa pripomína jeho predsedníctvo v predstavenstve
spoločnosti Unico a.s. v likvidácii a k jeho argumentácii, že nemá záujem na plnení funkcie likvidátora
v tejto spoločnosti uvádza, že tejto funkcie sa môže vzdať alebo môže požiadať súd, aby ho z tejto
funkcie odvolal. Uvedené však navrhovateľ do dnešného dňa neurobil. K vykonanému znaleckému
dokazovaniu Ing. Y. H. uviedol, že jeho závery sú nepoužiteľné, nakoľko znalec je zapísaný v odbore

ekonómieamanažment,odvetvieúčtovníctvoadaňovníctvo,pretoneboloprávnenýstanoviťvšeobecnú
hodnotu podniku, ktorú je oprávnená v zmysle § 3 vyhlášky MS SR č. 490/2004 Z.z. výlučne znalecká
organizácia. Ďalej poukázal na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku s tým, že podľa § 3 ods. 3 ju stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo jednou z piatich
vyhláškou ustanovených metód. Znalec pritom použil metódu, ktorá sa podobá majetkovej metóde,

avšak vzhľadom na to, že nebol znalcom z prislúchajúceho odboru, nebol oprávnený uplatniť žiadnu
z metód vymedzených citovanou vyhláškou. Pokiaľ ide o predbežnú vykonateľnosť rozsudku, uviedol,
že súd uvedený výrok rozsudku na pojednávaní nevyhlásil, napriek tomu v písomnom vyhotovení tento
výrok uviedol, čo je v rozpore s § 219 ods. 4 CSP.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil a priznal mu 100 % náhrady trov odvolacieho
konania. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že v podanom návrhu neuviedol jedinú skutočnosť,
ktorá by svedčila o zmene pomerov, uviedol, že návrh bol podaný z dôvodu podstatnej zmenyosobných a majetkových pomerov na jeho strane tak, ako to predpokladá ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Rovnako nie je rozhodujúce, kedy bol návrh podaný, teda po uplynutí akého obdobia
od právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku. Nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že sa vzdal

výhodnejšieho zamestnania, nakoľko pracovný pomer s ním bol skončený z organizačných dôvodov
podľa § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce, tak ako to vyplýva z predložených dôkazov. Tejto skutočnosti
nič nebráni, že následne pracoval v spoločnosti Atolo s.r.o. na základe dohody o vykonávaní práce.
Vzhľadom na to, že s ním bol skončený pracovný pomer, bol za konateľa spoločnosti vymenovaný
Ing. R. F.. Za účelom verifikácie jeho tvrdení boli vypočutí svedkovia Ing. R. F. a Ing. R. Š., ktorí

sa vyjadrovali k stavu spoločnosti Atolo s.r.o. a k jednotlivým organizačným zmenám. Vierohodnosť
výpovedí týchto svedkov nebola spochybnená. Nesúhlasí preto s tvrdeniami oprávneného týkajúcimi
sa nelogickosti a účelovosti skončenia pracovného pomeru, pretože takéto tvrdenia nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. V súvislosti s jeho námietkou týkajúcou sa bezdôvodného zbavovania sa
majetku,atobytuč.XvbytovomdomenaČ.ul.XXvV.vrátanespoluvlastníckehopodielunaspoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela

č. XXXX uvádza, že v prípade bytu výška nákladov vynaložených s užívaním bytu je rovná súčtu súm
bezhotovostného vkladu z protiúčtu jeho dcéry, ktorá je vlastníčkou bytu a ktorá jediná znáša náklady
spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. V prípade domu a pozemku nachádzajúceho sa v obci Opátka
uvádza, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti je jeho dcéra, pričom predmetnú nehnuteľnosť užíva
spoločne on so svojou manželkou. Na základe ústnej dohody je za užívanie tejto nehnuteľnosti povinný

znášať všetky náklady spojené s jej užívaním. Ďalej uviedol, že za účelom preskúmania nákladových
položiek spoločnosti Atolo s.r.o. a zistenia hodnoty spoločnosti v zmysle názoru odvolacieho súdu
bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie a za znalca bol ustanovený Ing. Y. H.. Má za to, že
znalecký posudok bol vypracovaný na to oprávnenou osobou. Akékoľvek pochybnosti týkajúce sa
znaleckého posudku boli odstránené výsluchom znalca. Vzhľadom k tomu, že uznesením Okresného

súdu Košice I z 2.3.2017 č.k. 30K 39/2016 bolo konkurzné konanie voči uvedenej spoločnosti zastavené
pre nedostatok majetku, pričom bola spoločnosť vymazaná z Obchodného registra ex offo 29.8.2017,
stanovenie hodnoty spoločnosti ku dňu vypracovania znaleckého posudku bolo bezpredmetné, pričom
vo zvyšnej časti boli závery znalca správne. Vo vzťahu k námietke oprávneného týkajúcej sa predbežnej
vykonateľnosti rozsudku uvádza, že súd vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku v prítomnosti

všetkých účastníkov konania, tak ako to vyplýva aj z písomného vyhotovenia.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, pričom doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho

rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Účastníci v podaných
odvolaniach neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie,
pričom ich odvolacia argumentácia je totožná s ich obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou
sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil,pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

10. Súd prvej inštancie správne, zákonne a v súlade s rozhodovacou praxou vyhodnotil zmeny pomerov,
ktorénastaliodpredchádzajúcehorozhodnutiasúduovýživnompredovšetkýmvovzťahukmožnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa ako povinného rodiča, a to aj s prihliadnutím na
zmeny pomerov, ktoré u neho nastali v priebehu konania a správne aplikoval princíp potencionality jeho
možností, schopností a majetkových pomerov v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý má prednosť

pred princípom fakticity a takto na základe komplexného zhodnotenia zistených pomerov dospel k
odôvodnenému záveru o primeranosti určeného (zníženého) výživného v jednotlivých obdobiach.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od predchádzajúceho rozhodnutia
súdu o výživnom, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 23P 10/2010 došlo
k zmene pomerov u navrhovateľa v dôsledku zníženia jeho príjmov z dôvodu ukončenia trvalého

pracovného pomeru v spoločnosti Atolo s.r.o. Košice, pričom svedeckými výpoveďami Ing. Š. a Ing.
F. bolo dostatočne preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa došlo z dôvodu
organizačných zmien v spoločnosti, teda z objektívnych dôvodov, ktoré navrhovateľ nemohol ovplyvniť.
Ďalšie dokazovanie dôvodov skončenia pracovného pomeru navrhovateľa v uvedenej spoločnosti v
zmysle odvolacej argumentácie oprávneného je zjavne nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na

skutočnosť, že spoločnosť Atolo s.r.o. bola vymazaná z Obchodného registra ex offo, a to v dôsledku
zrušenia konkurzu vyhláseného na túto spoločnosť z dôvodu nedostatku majetku. Z uvedeného dôvodu
už nie je možné a ani právne významné skúmanie hodnoty spoločnosti z hľadiska ustálenia majetkových
pomerov navrhovateľa, keďže bol spoločníkom uvedenej spoločnosti. Napokon tvrdenia navrhovateľa o
problémoch spoločnosti pred jej zrušením boli dostatočne preukázané i výpoveďami uvedených svedkov

Ing. Š.K. a Ing. F., ako aj znaleckým posudkom č. 1/2017 znalca Ing. Y. H., znalca z odboru ekonómie
a manažmentu, odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo. K odvolacej argumentácii oprávneného vo vzťahu
k znaleckému posudku, ktorý považuje za nepoužiteľný, nakoľko znalec nebol oprávnený stanoviť
všeobecnú hodnotu podniku, odvolací súd dodáva, že znalec zjavne nestanovoval všeobecnú hodnotu
podniku, ale účtovnú hodnotu čistého obchodného imania spoločnosti Atolo s.r.o. k 31.12.2014 a k

31.12.2015, nakoľko sám uviedol, že všeobecnú hodnotu podniku nie je oprávnený stanoviť. Účtovnú
hodnotu čistého obchodného imania spoločnosti však vzhľadom na odvetvie, v ktorom je zapísaný ako
znalec, bol celkom zjavne oprávnený stanoviť. Právny zástupca oprávneného si takto zjavne zamieňa
účtovnú hodnotu obchodného imania s všeobecnou hodnotou podniku. Napokon iné pochybnosti o
postupe a záveroch znalca neprezentoval.

12. Pokiaľ ide o spoločnosť Unico a.s. v likvidácii, v ktorej je navrhovateľ ustanovený za likvidátora,
je potrebné podotknúť, že uvedená spoločnosť bola zrušená s likvidáciou uznesením Okresného súdu
Košice I č.k. 29 Cbr/58/2007-50, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.12.2009, ktoré skutočnosti boli
známe a premetom dokazovania už v konaní o určení výživného (23P 10/2010), v ktorom konaní bolo

zistené, že navrhovateľ bol majiteľom cenných papierov na meno v menovitej hodnote 331,93 € a keďže
v tomto smere k žiadnym zmenám pomerov nedošlo a s prihliadnutím na výšku hodnoty akcií, ktoré sú
vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť je zrušená a dlhodobo v likvidácii, zrejme bezcenné, nemôže
táto skutočnosť zásadným spôsobom ovplyvňovať majetkové pomery navrhovateľa.

13. K námietke oprávneného, že výrok rozsudku o predbežnej vykonateľnosti nebol vyhlásený, odvolací
súd uvádza, že zo zvukového záznamu pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, nepochybne
vyplýva, že uvedený výrok vyhlásený bol. V konečnom dôsledku uvedený výrok o predbežnej
vykonateľnosti rozsudku je nadbytočný s poukazom na ust. § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o
výživnom sú vykonateľné doručením.

14. Neopodstatnená je i odvolacia námietka navrhovateľa týkajúca sa nesprávneho ustálenia jeho
čistého príjmu v spoločnosti Maxima Broker a.s., pretože súd neodpočítal od jeho príjmu cestovné
náhrady, ktoré nie sú súčasťou mzdy. Súd prvej inštancie pri ustálení príjmu navrhovateľa vychádzal
z opisu mzdového listu, a to konkrétne z položky čistá mzda (s bonusom) a keďže cestovné, i

keď vykazované v opise mzdového listu ako nezdanená položka nie je súčasťou mzdy, nemohla
byť ani zamestnávateľom navrhovateľa vykázaná v položke čistá mzda. Pokiaľ ide o obdobie, v
ktorom navrhovateľ mal príjem z dohody o vykonaní práce pre spoločnosť Atolo, súd prvej inštancie
nekonštatoval, že ide o čistú mzdu, ale o príjem brutto, teda nejde o nesprávne skutkové zistenie. Vtejto súvislosti však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie pri ustálení
primeranej výšky výživného v rozhodnom období nevychádzal len z príjmu navrhovateľa, ktorého
zníženie čiastočne zohľadnil pri určení rozsahu novourčeného výživného ale správne v súlade s § 75

ods. 1 vety druhej Zákona o rodine prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ sa v minulosti vzdal
majetkového prospechu v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľností, ktorá skutočnosť je aktuálna aj v
súčasnosti vzhľadom na predmet konania, ktorým je výživné pre plnoleté dieťa.

15. Odvolací súd sa stotožnil i s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zastavil konanie v časti

zníženia výživného za obdobie od 1.7.2014 do 20.5.2015 v dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu
navrhovateľom, nakoľko ani odvolací súd nezistil žiadne vážne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v
konaní v tejto časti pokračovať, keďže výživné za uvedené obdobie bolo navrhovateľom uhradené v
celom rozsahu.

16. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov štátu, pričom na ich náhradu zaviazal v

rozsahu 50 % len navrhovateľa, keďže oprávnený je naďalej dieťaťom, ktoré nie je schopné samo
sa živiť, a teda prichádzalo by u neho do úvahy oslobodenie od súdneho poplatku, ktorú skutočnosť
súd v mimosporových konaniach posudzuje ako otázku predbežnú, pričom navrhovateľ zjavne nespĺňa
podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku. V konečnom dôsledku z odvolaní účastníkov konania
nie je zrejmé, v čom vidia nesprávnosť rozhodnutia súdu v tejto časti.

17. Pokiaľ ide o náhradu trov konania účastníkov v mimosporových konaniach je ich náhrada upravená
komplexne, pričom je zásadne odlišná od úpravy trov sporového konania vyplývajúcej z CSP, ktorého
subsidiárnepoužitiejevtomtosmerevylúčené.Ustanovenie§52CMPvyjadrujezásadu,ževkonaniach
upravených Civilným mimosporovým poriadkom nemá zásadne žiadny z účastníkov nárok na náhradu

trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám.
Zákon však z uvedenej zásady pripúšťa výnimky stanovené v § 53 až § 56 CMP. Materiálny korektív
spravodlivého požadovania náhrady trov konania je obsiahnutý v § 55 CMP, avšak súd v takom prípade
neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. Zásada úspechu v konaní sa pri
rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť len v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až 110

CMP) a v konaniach o veciach notárskych úschov (§ 333 až 359 CMP), avšak opäť len v prípade, ak
to možno spravodlivo požadovať.

18. Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil, keď pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov

nepriznal nárok na náhradu trov konania. Ani odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre
ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania náhradu vzniknutých trov konania.
Z úpravy mimosporových konaní, ktoré sú ovládané vyšetrovacím princípom vyplýva, že u nich nie je
možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého účastníka v konaní, a preto ani plný úspech v
konaní nemôže byť okolnosťou pre aplikáciu § 55 CMP, ktoré súd použije len vo výnimočných prípadoch.

Zmyslom predmetného ustanovenia je totiž možnosť priznať náhradu trov konania ktorémukoľvek
účastníkovi, ak to bude súd považovať vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu za spravodlivé. Ani
jeden z účastníkov konania však návrh na priznanie trov konania neodôvodnil, nie to ešte okolnosťami,
ktoré by spĺňali atribút výnimočnosti.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 CSP v spojení s § 52 CMP), nakoľko nezistil žiadne okolnosti
nasvedčujúce tomu, že by priznanie trov vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).