Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208383
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5616208383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX R., zastúpeného zástupcom advokátska kancelária
agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému:
EkoPellets Slovakia, s.r.o., so sídlom 032 33 Kráľova Lehota 276, IČO: 45 679 185, zastúpenému
zástupcom slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 47 246 634, v konaní o zaplatenie 17.456,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/35/2016-390 zo dňa 07.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/35/2016-390 zo dňa 07.03.2018 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/35/2016-412 zo dňa 30.4.2018 p
o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
20Cb/35/2016-412 zo dňa 30.4.2018 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd výrokom I. rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.456,48 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 1.412 Eur od 05.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.652,02 Eur od 06.07.2016 do

zaplatenia, zo sumy 1.595,14 Eur od 12.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 264,48 Eur od 15.07.2016 do
zaplatenia, zo sumy 1.125,60 Eur od 19.07.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.464,75 Eur od 28.07.2016
do zaplatenia, zo sumy 3.698,40 Eur od 02.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.283,18 Eur od 02.08.2016
do zaplatenia, zo sumy 804 Eur od 02.08.2016 do zaplatenia a zo sumy 1.757,06 Eur od 04.08.2016 do
zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách súdneho konania rozhodol výrokom II. tak, že
žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázal na žalobu žalobcu, v spojení s pripustenou zmenou žaloby podľa uznesenia okresného súdu
č.k. 20Cb/35/2016-284 zo dňa 22.05.2017, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo
výške 17.456,48 Eur, spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania, paušálnou náhradou nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom
tvrdení, že dodával žalovanému na základe jeho objednávok baliaci materiál a obaly. Žalovaný tento
tovar od žalobcu prevzal, na základe čoho žalobca vyúčtoval žalovanému kúpne ceny za dodaný

tovar faktúrami, a to faktúrou č. 316250 splatnou dňa 04.07.2016 na sumu 1.412 Eur, faktúrou č.
3161531 splatnou dňa 05.07.2016 na sumu 1.652,02 Eur, faktúrou č. 3162618 splatnou 11.07.2016
na sumu 1.595,14 Eur, faktúrou č. 3161729 splatnou 14.07.2016 na sumu 264,48 Eur, faktúrou č.
3162704 splatnou 18.07.2016 na sumu 1.125,60 Eur, faktúrou č. 3161862 splatnou 27.07.2016 na sumu2.464,75 Eur, faktúrou č. 3162896 splatnou 01.08.2016 na sumu 3.698,40 Eur, faktúrou č. 3162897
splatnou 01.08.2016 na sumu 1.283,18 Eur, faktúrou č. 3161955 splatnou 01.08.2016 na sumu 804
Eur, ktoré žalovaný v lehote splatnosti neuhradil, a to ani na základe výzvy na zaplatenie zo dňa

11.05.2015. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu kúpnych cien za dodaný tovar aj osobitnými výzvami
na zaplatenie, a to dňa 27.10.2016 a 16.11.2016, ktoré boli žalovanému odoslané elektronickou poštou.
Žalovaný však do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. Žalobca si v konaní uplatnil aj zákonné
úroky z omeškania podľa Obchodného zákonníka a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 20Cb/35/2016-42 zo dňa 13.12.2016 spochybnil
nárok žalobcu v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na podanie žaloby, pretože mu nesvedčí právo na zaplatenie žalovanej sumy. Dňa 29.06.2016 bolo
žalovanému zo strany žalobcu oznámené s účinnosťou ku dňu 01.07.2016, že došlo k predaju časti
podniku žalobcu, ktorého predmetom bola časť podniku žalobcu zameraná na podnikanie v oblasti
dodávania baliacich materiálov a obalov, a to v prospech spoločnosti Drotex s.r.o., so sídlom Dopravná

4925, Topoľčany, IČO: 53 495 554. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že k 01.07.2016 prešli
z titulu predaja podniku, resp. jeho časti, v rámci ktorej bola vykonávaná podnikateľská činnosť
žalobcu vo vzťahu k žalovanému na spoločnosť Drotex s.r.o., práva a záväzky žalobcu vzťahujúce
sa k predávanému podniku, resp. jeho časti. V súvislosti s povinnosťou uhradiť pohľadávky tvoriace
žalovaný nárok žalovaný uviedol, že podstatná časť pohľadávok, ktorá je uplatňovaná v spore, už

zanikla. Dodaný tovar zo strany žalobcu mal vady, z ktorých si žalovaný uplatnil nároky z vád tovaru
listom zo dňa 07.11.2016 a zároveň uplatnil voči žalobcovi aj nárok na náhradu škody vo výške
12.540 Eur. Nakoľko žalobca neuspokojil nároky žalovaného z vád tovaru riadne a včas, listom zo dňa
30.11.2016 kupujúci odstúpil od kúpnych zmlúv, a to v rozsahu vadných tovarov. Nakoľko pohľadávka
žalovaného na náhradu škody nebola zo strany žalobcu uspokojená, listom zo dňa 14.12.2016 žalovaný

jednostranne započítal svoju pohľadávku na náhradu škody s pohľadávkami vyplývajúcimi z faktúr č.
3162503,3161531,3162618,3161729,3162704,3161862,3162896a3162897.Doručenímoznámenia
o jednostrannom započítaní zo dňa 14.12.2016 došlo k zániku pohľadávok žalobcu v rozsahu, v akom
sa kryli s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody, a to ku dňu, kedy sa pohľadávky spôsobilé na
započítanie stretli. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

3. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý za aplikácie § 409
ods. l, 2, § 447, § 420 ods. 1, § 422 ods. 1, § 344, § 369c ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s
§ 580 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 posúdil so záverom
dôvodnosti žaloby, preto jej v celom rozsahu vyhovel.
4. Okresný súd uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie kúpnej ceny za dodanie objednaného

tovaru a po pripustení zmeny žaloby aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania z oneskorene
uhradených faktúr vystavených žalobcom žalovanému za dodaný tovar. Žalobca predložil listinné
dôkazy, ktorými deklaroval, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu v ústnej forme ešte pod obchodným
menom Z. S. - DROTEX, na základe ktorej dodával žalovanému dojednaný tovar - obalové fólie.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.07.2016 žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu

na podanie žaloby. Dodaniu tovaru predchádzala objednávka zo strany žalovaného. Dodanie tovaru
potvrdilžalovanýsvojímpodpisomnadodacíchlistochpredloženýchžalobcomvspore.Tietoskutočnosti
neboli medzi stranami sporné. Tovar žalobca dodal žalovanému, čím vznikla povinnosť žalovanému
zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, ktorú žalobca vyfakturoval žalovanému. Žalovaný výšku kúpnej ceny
nerozporoval. Žalovaný v konaní nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že uvedený tovar od žalobcu

prevzal, pričom kúpnu cenu za tento tovar doposiaľ neuhradil.
5. Jedinou obranou žalovaného v spore, ktorou spochybňoval nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny,
bolo tvrdenie, že dodaný tovar bol vadný, a preto od zmluvy odstúpil a uskutočnil započítanie jeho nároku
na náhradu škody v dôsledku dodania vadného tovaru s nárokom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny.
Vzhľadom na obranu žalovaného okresný súd preto prejudiciálne posudzoval opodstatnenosť výhrad

žalovaného vo vzťahu k dodanému tovaru a jeho tvrdeným vadám tovaru a následne na to oprávnenie
žalovanéhoodstúpiťodzmluvyajednostrannezapočítaťnárokžalovanéhonanáhraduškodysnárokom
žalobcu na úhradu kúpnej ceny.
6. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného o vadnom tovare
z dôvodu jeho nedostatočných chemických vlastností, boli spoľahlivo vyvrátené dôkazmi predloženými

žalobcom v konaní. Žalovaný tvrdil, že obalové čierne fólie, ktoré si u žalobcu objednal na vonkajšie
preskladnenie peliet, boli vadné, vrecká boli roztrhnuté, pričom vady sa prejavili asi tri až štyri mesiace
po ich dodaní v lete v roku 2016. Žalovaný odoberal fólie od žalobcu aj v minulosti, pričom nebol
nikdy problém. Žalobca tvrdil, že znehodnotenie fólie nespôsobili nedostatočné vlastnosti dodanejobalovej fólie, ale nesprávne uskladnenie a použitie fólie zo strany žalovaného, preto žalobca nemôže
niesť zodpovednosť za poškodenie dodanej fólie. Podľa záverov odborných stanovísk Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave, fakulta chemickej a potravinárskej technológie, ústav prírodných

a syntetických polymérov, ktoré predložil v konaní žalobca, zmeny charakteru fólie a jej praktické
„navarenie“ sa na obalové vrecia naplnené peletkami sú dôsledkom prehrievania čiernej fólie slnečným
žiarením. Tým, že žalovaný natiahol na vrecia s peletami, ktoré boli obalené čiernou fóliou, ďalšiu
transparentnú obalovú vrstvu, v medzivrstve medzi čiernou a ďalšou fóliou došlo k prehriatiu čiernej
fólie až na teplotu mäknutia a topenie kryštalickej fázy, čo sa prejavilo jej „navarením“, resp. lokálnou

degradáciou až prepálením. Ide o skleníkový efekt v dôsledku nevhodne zvoleného prekrytia čiernej
ochrannej fólie ďalšou vrstvou transparentnej fólie. Skladovanie fólie na dvore vo vonkajších priestoroch
žalovaného preukázala fotodokumentácia paliet s peletami. Čo sa týka chemických vlastností čiernej
fólie, spochybňovaných žalovaným v tom zmysle, že čierna fólia neobsahovala dostatočné množstvo UV
stabilizátorov, Slovenská technická univerzita v odbornom stanovisku poukázala na to, že čierna fólia
tým, že obsahuje 3 % farebného čierneho koncentrátu je už samotným čiernym pigmentom dostatočne

stabilizovaná proti UV žiareniu aj bez prídavku akéhokoľvek ďalšieho UV stabilizátora. Žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení o vadnosti dodanej obalovej fólie predložil listinný dôkaz - Zkušební protokol
č.j. 412106836 zo dňa 24.11.2016, podľa záverov ktorého zo získaných TD-GC-MS dát vyplýva, že
vo vzorke (fólia) nebol rozpoznaný žiadny bežný antioxidant ani UV stabilizátor. Z priehľadového
FTIR spektra vyplývalo, že vo fólii nebol rozpoznaný iný materiál. Jedine tento záver predloženého

skúšobného protokolu bol pre okresný súd zrozumiteľný. Tento záver skúšobného protokolu však podľa
názoru súdu prvej inštancie nepostačoval na to, aby bolo možné konštatovať, že zo strany žalobcu
bol žalovanému dodaný vadný tovar. Skutočnosť, že nie je možné vadnosť čiernej obalovej fólie a jej
deštrukciu odvodzovať od nedostatku UV stabilizátorov v nej, spoľahlivo preukázali závery uvedené
v odborných stanoviskách Slovenskej technickej univerzity, podľa ktorých už samotná farba obalovej

fólie - čierny pigment je dostatočným stabilizátorom proti UV žiareniu. V tejto súvislosti okresný súd
poznamenal, že žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by si pri vzniku záväzkovo-právneho vzťahu
vymienil určité špecifické vlastnosti dodaného tovaru.
7. Okresný súd uzavrel, že keďže žalovaný nepreukázal, že by poškodenie fólie spôsobili jej
nedostatočné chemické vlastnosti, ale že k deštrukcii fólie došlo podľa uvedených odborných vyjadrení

nevhodne zvoleným spôsobom skladovania fólie vo vonkajších priestoroch žalovaného, žalovanému
nevznikloprávouplatňovaťnárokyzvádtovaru.Vočižalobcovinebolomožnévyvodzovaťzodpovednosť
za vady dodanej fólie. Žalobca postupoval pri riešení reklamácie zodpovedne a zabezpečil si odborné
vyjadrenia a posúdenia inštitúcií, ktoré dokázali k predmetnému problému zaujať odborné stanovisko.
Preto všetky nadväzujúce právne úkony zo strany žalovaného v súvislosti s uplatňovaním vád tovaru boli

neopodstatnené. Pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného neboli splnené zákonné podmienky
a rovnako absentovali aj zákonné podmienky pre uplatnenie jednostranného započítania nároku na
náhradu škody s nárokom na zaplatenie kúpnej ceny. Nebolo totiž preukázané, že vadnosť tovaru by
bolo možné pričítať žalobcovi. Navyše, pokiaľ sa týka odstúpenia od zmluvy zo dňa 30.11.2016 žalovaný
v tomto odstúpení uviedol, že odstupuje od kúpnych zmlúv, a to v rozsahu tovaru z objednávky č.

162000020 zo dňa 09.02.2016 v rozsahu tovaru 1500 ks vrchný prírez 1300 x 1500, 8217/prekrýv. fólia
1300x1500/0,05, UV-12/M, čierna a v rozsahu tovaru z objednávky č. 162000038 zo dňa 17.03.2016
v rozsahu tovaru 5000 ks vrchný prírez 1300 x 1500, 8217/prekrýv. fólia 1300x1500/0,05, UV-12/M,
čierna. Žalobca pritom v spore uplatňoval nárok na zaplatenie kúpnej ceny fólií dodaných v mesiacoch
apríl až jún 2016. Popis dodaného tovaru podľa kúpnych zmlúv, od ktorých žalovaný odstúpil, sa

nezhodoval s popisom dodaného tovaru podľa žalobcom predložených faktúr v spore. Žalovaný tak v
konaní nepreukázal, že by odstúpil od kúpnych zmlúv, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na zaplatenie
kúpnej ceny v tomto konaní. Odstúpenie od zmluvy bolo preto z hľadiska jeho obsahu zmätočné a
neurčité vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. Pokiaľ sa týka jednostranného započítania nároku
žalovaného na náhradu škody vo výške 12.540 Eur s nárokom žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, takéto

započítanie nebolo uskutočnené riadne a platne, v súlade so zákonnými požiadavkami pre platnosť
takéhoto úkonu. Pohľadávka, ktorá má byť predmetom započítania, musí byť na započítanie spôsobilá,
čo však v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané žalovaným. Strohé konštatovanie o vzniku škody v
určitej výške bez ďalšieho nemohlo byť spôsobilou pohľadávkou na započítanie s nárokom na zaplatenie
kúpnej ceny.

8. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že tovar dodaný zo strany žalobcu nevykazoval žalobcom
deklarované vlastnosti, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, či už v podobe priamych nákladov alebo
v podobe ušlého zisku, kde zároveň žiadal kompenzáciu tejto škody a uskutočnil započítanie nároku
na náhradu škody so žalobcom uplatnenou pohľadávkou, okresný súd konštatoval, že žalovaný svojnárok na náhradu škody v tomto konaní nepreukázal. Predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je preukázanie základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
teda preukázanie porušenia právnej povinnosti zo strany žalobcu, vznik škody a preukázanie príčinnej

súvislosti medzi konaním žalobcu a vzniknutou škodou. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody
alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti zmluvnej
strany. Existencia škody, ani porušenie právnej povinnosti, samy o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť
za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen domnelá, teda
len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno v

civilnom sporovom konaní zaťažuje v danom prípade žalovaného.
9. Okresný súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal, že mu vznikla pohľadávka, spôsobilá na započítanie
s pohľadávkou žalobcu, pretože v konaní absentovali skutkové tvrdenia o výške škody 12.540 Eur
uplatnenej žalovaným. Konateľ žalobcu nevedel spoľahlivo vysvetliť, akým spôsobom bola uvedená
suma škody vyčíslená a žalovaný tieto skutkové tvrdenia neuviedol a nedoplnil ani do skončenia
dokazovania. Konateľ žalovaného pri výsluchu uviedol, že vo vyčíslenej škode sú zahrnuté iba priame

náklady toho, čo musel zaplatiť obchodným partnerom za tovar, nijaké iné príslušenstvá alebo pridané
hodnoty tam neboli. Takéto vágne tvrdenie rozsahu škody však nebolo postačujúce. Procesná obrana
žalovaného zostala len v rovine tvrdení, keď na preukázanie týchto skutočností neprodukoval žiadne
relevantné dôkazy. Žalovaný nešpecifikoval, z akých konkrétnych položiek pozostávala suma 12.540
Eur, nepredložil žiadny listinný dôkaz o tom, za akú zľavnenú cenu predal tovar zákazníkom, prípadne

tovar v akej konkrétnej výške bol poškodený v dôsledku vadného obalu tak, že bol nepredajný a
podobne. Vzhľadom na absenciu preukázania existencie ďalších nevyhnutných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu na strane žalobcu, ako aj s poukazom na dostatočne presvedčivé závery
odborných posúdení Slovenskej technickej univerzity a obchodnej spoločnosti PROPLAST SK, s.r.o.,
okresný súd vykonanie navrhnutého znaleckého dokazovania ohľadom kvality dodaného tovaru

nepovažoval za účelné a hospodárne. Napokon žalovaný mal od vzniku sporu dostatočný časový
priestor na to, aby si zabezpečil odborné vyjadrenia, príp. znalecké posudky tak, ako to uskutočnil
žalobca. S poukazom na ustanovenie § 209 ods. 2 CSP by za zákonom stanovených podmienok v
prípade stranou predloženého znaleckého posudku okresný súd postupoval pri vykonaní tohto dôkazu,
akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

10. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko v
konaní nepreukázal, že by uplatnenie nárokov z vád tovaru bolo z jeho strany opodstatnené, následne
na to mu nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu škody, ktorej vznik a predpoklady tiež riadne netvrdil
ani nepreukázal. Z uvedeného okresný súd konštatujúc preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku
žalobcunazaplateniekúpnejcenytovaru,žalobežalobcuvyhovelažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiť

žalobcovi dlžnú sumu vo výške 17.456,48 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej kúpnej ceny za dodaný
tovar (16.056,63 Eur) a z úroku z omeškania vyčíslenému v zmene žaloby za oneskorené úhrady faktúr
zo strany žalovaného z iných období (1.399,85 Eur). Okresný súd žalovaného zaviazal aj na úhradu
úrokov z omeškania, pretože žalovaný sa neuhradením kúpnej ceny v lehote splatnosti vystavených
faktúr, dňom nasledujúcim po lehote splatnosti každej faktúry, dostal do omeškania s plnením svojho

peňažného záväzku, na základe čoho žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy.
Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zákonnej
výške 40 Eur ako jednorazovej náhrady bez ohľadu na dĺžku omeškania, ktorú sumu žalobcovi taktiež
priznal. Paušálna náhrada podľa § 369c Obchodného zákonníka vo výške 40 Eur vyplýva z Nariadenia
vlády č. 21/2013 Z.z.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalobca tak bol úspešný, priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom
o tejto náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§
262 ods. 2 CSP).
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu.

Namietal, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej
inštancie nevykonal v spore navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že predmetom

sporu je údajný nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok tvoriacich kúpne ceny za tovar, a to na
základe objednávok žalovaného, konkrétne objednávky č. 162000020 zo dňa 09.02.2016 a objednávky
č. 162000038 zo dňa 17.03.2016, ktorých predmetom bolo dodanie v objednávkach špecifikovaného
obalového materiálu, a že vznikol medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah z kúpnych zmlúv v zmysleust. § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka. Nakoľko tovary dodané žalobcom mali
podstatné vady, listom zo dňa 07.11.2016 si žalovaný uplatnil nároky z vád tovaru, ktorého dodanie bolo
predmetom kúpnych zmlúv a požadoval od predávajúceho odstránenie vád tovaru dodaním náhradného

tovaru a zároveň uplatnil voči predávajúcemu z kúpnych zmlúv nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
žalovanému v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti predávajúceho dodať tovary z objednávok
riadne, a to v dovtedy vyčíslenej výške 12.540 Eur. Nakoľko predávajúci z kúpnych zmlúv neuspokojil
nároky žalovaného z vád tovarov riadne a včas, listom zo dňa 30.11.2016 kupujúci odstúpil od kúpnych
zmlúv, a to v rozsahu vadných tovarov. Pretože pohľadávka žalovaného na náhradu škody nebola zo

strany predávajúceho z kúpnych zmlúv uspokojená riadne a včas, listom zo dňa 14.12.2016 žalovaný
jednostranne započítal svoju pohľadávku na náhradu škody s pohľadávkami vyplývajúcimi z faktúr
č. 3162503, 3161531, 3162618, 3161729, 3162704, 3161862, 3162896 a 3162897. S poukazom na
ust. § 580 Občianskeho zákonníka žalovaný mal za to, že doručením Oznámenia o jednostrannom
započítaní zo dňa 14.12.2016 veriteľov, teda došlo k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryli s
pohľadávkou žalovaného na náhradu škody. Z uvedeného žalovaný nárok nemožno v žalovanej výške

priznať, nakoľko tento zanikol v podstatnej časti započítaním so splatnou pohľadávkou žalovaného
na náhradu škody. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil listinný dôkaz - Zkušební
protokol čj. 412106960 zo dňa 24.11.2016, zo záverov ktorého vyplývalo, že vo vzorke (fólia) nebol
rozpoznaný žiadny bežný antioxidant ani UV stabilizátor. Z priehľadného FTIR spektra vyplývalo, že vo
fólii nebol rozpoznaný iný prvok. Práve z tohto dôvodu došlo k degradácii dodaných fólií ich roztopením

a navarením vplyvom UV žiarenia na materiál žalovaného, ktoré bol do predmetných fólií balení.
Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nepreukázal vadu
dodaného tovaru. Odborné stanoviská Slovenskej technickej univerzity, ku ktorým sa okresný súd
priklonil, sú podľa žalovaného len veľmi stručným vyjadrením, ktoré nezodpovedá z hľadiska obsahu ako
aj rozsahu kritériám, ktoré sú vyžadované pre znalecký posudok. V neposlednom rade sa aj v stanovisku

Slovenskej technickej univerzity uvádza, že fólie neobsahovali akýkoľvek ďalší UV stabilizátor. Žalovaný
na pojednávaní konanom dňa 10.11.2017 navrhoval, aby súd pribral do konania znalca za účelom
odstránenia rozporov v súvislosti s odlišnými závermi odborných inštitúcií, avšak okresný súd takéto
dokazovanie nenariadil a len sa priklonil k odbornému stanovisku predloženému žalobcom. Ak by aj
okresný súd mal za to, že nie je možné vykonať znalecké dokazovanie chemickou analýzou fólií (s čím

žalovaný nesúhlasí, nakoľko na ústnom pojednávaní uviedol, že má poškodené fólie stále k dispozícii),
bolo by minimálne účelné vyhotovenie znaleckého posudku, ktorý by určil, aké technické vlastnosti sú
vyžadované pre tovar t.j. fólie, ktoré sú využívané na balenie vonkajších materiálov predovšetkým s
dôrazom na stupeň odolnosti voči UV žiareniu. Postup okresného súdu považoval žalovaný za rozporný
so zásadami dokazovania, ktorými sa upravuje civilné sporové konanie.

13. Podľa žalovaného v zmysle ust. § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je relevantné, že pri vzniku
záväzkovo-právneho vzťahu neboli vymienené určité špecifické vlastnosti dodaného tovaru, nakoľko, ak
toto nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté, tovar má mať vlastnosti obvyklé k účelu, na aký sa
používa. Obchodný vzťah medzi stranami sporu trval niekoľko rokov, pričom spôsob balenia materiálu
žalovaného sa počas tohto obdobia nikdy nezmenil, žalobca o tomto spôsobe balenia mal vedomosť a

rovnako tak nikdy nedošlo k poškodeniu materiálu žalovaného degradáciou dodávaných fólií vplyvom
UV žiarenia, ani k iným vadám dodávaných fólií. To, že počas dlhotrvajúceho obchodného vzťahu medzi
stranami sporu nikdy nevznikol konflikt, svedčí o tom, že fólie, ktoré boli dodané na základe objednávok
č. 162000020 zo dňa 09.02.2016 a č. 162000038 zo dňa 17.03.2016 vykazovali nevyhovujúce vlastnosti
a vady.

14.Žalovanýpoukázalnaust.§182 CSP,vzmyslektoréhojesúdpovinnýpredskončenímpojednávania
vyzvať strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu. Posledné pojednávanie, ktoré sa
uskutočnilo vo veci, bolo konané dňa 10.11.2017, pričom okresný súd toto pojednávanie odročil na
neurčito za účelom zváženia ďalšieho dokazovania vo veci. Okresný súd však už ďalšie pojednávanie
nenariadil a následne bol žalovanému doručený rozsudok, v dôsledku čoho súd prvej inštancie

žalovaného pred skončením pojednávania dňa 10.11.2017 nevyzval, aby sa vyjadril k dokazovaniu
a k právnej stránke veci a ani nevydal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Týmto
procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uplatnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj z uvedených dôvodov žalovaný doposiaľ
nepredložil znalecký posudok, ktorým by preukazoval odôvodnenosť výšky škody vzniknutej v dôsledku

dodania vadného tovaru. Z pohľadu žalovaného by bolo nehospodárne vyhotovovať takýto znalecký
posudok pred ustálením záveru, či dodaný tovar - fólie spĺňali technické vlastnosti. Logická postupnosť
vyžaduje, aby sa najskôr súd vysporiadal s existenciou nároku žalovaného na náhradu škody a po
preukázaní jeho existencie by posudzoval výšku škody. Nie je preto možné prisvedčiť názoru súdu prvejinštancie, že žalovaný sa obmedzil len na vágne tvrdenia a nepredložil žiadne relevantné dôkazy v tejto
súvislosti. Žalovaný mal záujem vyhotoviť súkromný znalecký posudok týkajúci sa výšky škody, ktorá
mu vznikla, a to na vlastné náklady, avšak práve nesprávny procesný postup súdu mu to znemožnil.

15. Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd v spore zároveň nevykonal dôkazy navrhnuté zo strany
žalovaného, ktoré mali význam pre rozhodnutie vo veci samej a aj viaceré dôkazy, ktoré v spore vykonal,
nevzalvôbecprisvojomrozhodovanídoúvahy.Podľažalovanéhoodôvodnenierozsudkujenapriekjeho
rozsiahlosti arbitrárne a zjavne neodôvodnené, pričom v súvislosti so svojou argumentáciou zároveň
odkazuje na predchádzajúce podania v predmetnom spore podané. Žalovaný (nesprávne uvedené

žalobca) mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám uvedeným v ust. § 365 ods.
1 písm. b), e), f a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. K
námietke žalovaného, že mu okresný súd znemožnil uplatnenie procesných práv podľa ust. § 182
CSP, žalobca uviedol, že uvedené tvrdenia žalovaného sú nepravdivé. Pojednávanie, ktoré sa konalo

10. novembra 2017, nebolo posledným pojednávaním vo veci. Okresný súd nariadil vo veci ďalšie
pojednávanie, ktoré sa konalo 10. marca 2018, na ktoré boli predvolaní právni zástupcovia oboch
strán. Predvolanie z 02. februára 2018 bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 5. februára
2018, ktorý si predvolanie prevzal. Okresný súd na pojednávaní konanom dňa 07. marca 2018 pravdivo
skonštatoval, že obe strany boli riadne predvolané na toto pojednávanie a doručenie predvolania

majú vykázané, pričom zástupca žalovaného svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Okresný
súd mohol bez akýchkoľvek prekážok postupovať podľa ust. § 180 CSP a vykonať pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu. O vykonaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného riadne
rozhodol uznesením. Okresný súd oboznámil prítomných o dôvodoch, pre ktoré nevykoná dôkazy
navrhované žalovaným, a zároveň umožnil prítomným stranám vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu

a právnej stránke veci. Po vyjadrení zástupcu žalobcu uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
Z uvedených skutočností podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný si zmeškanie pojednávania a príležitosť
uplatniť svoje právo na vyjadrenie sa k dokazovaniu a právnej stránke veci zmeškal z vlastnej viny,
keď súd prvej inštancie nemal dôvod postupovať iným spôsobom. Podľa žalobcu sa okresný súd riadne
vysporiadal s návrhmi žalovaného na vykonanie dokazovania, umožnil stranám sa vyjadriť a riadne

ukončil dokazovanie vo veci. Argumentácia žalovaného je tak založená na nepravdivých skutočnostiach
nemajúcich oporu v obsahu súdneho spisu. Právo žalovaného na súdnu ochranu a spravodlivý proces
nebolo porušené.
17. Pokiaľ žalovaný opisoval svoj postup pri započítavaní jeho údajnej pohľadávky na náhradu škody
s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní, s tvrdením, že súd prvej inštancie nemohol priznať

žalobcovi nárok v plnej žalovanej výške, pretože zanikol započítaním, tak uvedené tvrdenie žalovaného
považoval za nie pravdivé. Podľa žalobcu jeho pohľadávka nezanikla ani sčasti započítaním, pretože
započítanie vykonané žalovaným je absolútne neplatné, čo správne okresný súd v odôvodnení rozsudku
konštatoval. Žalovaný v konaní nepreukázal, že pohľadávka, ktorá má byť predmetom započítania, je na
započítanie spôsobilá. Správne okresný súd poukázal na to, že strohé konštatovanie o vzniku škody v

určitej výške bez ďalšieho nemôže byť spôsobilou pohľadávkou na započítanie s nárokom na zaplatenie
kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodenia tovaru dodaného žalobcom neboli
spôsobené absenciou UV stabilizátora, ale nesprávnym skladovaním tovaru u žalovaného, a teda
vzniknuté poškodenie nie je možné pripisovať žalobcovi. Žalovaný vôbec nezdôvodnil a nepreukázal
výškuúdajnevzniknutejškody,ktorúvyčíslilsumou12.540Eur.Zvykonanéhodokazovaniajednoznačne

vyplynulo, že žalobca neporušil vo vzťahu k tovaru akúkoľvek právnu povinnosť, a teda nenesie
zodpovednosť za akúkoľvek škodu, ktorá by žalovanému vznikla v súvislosti s jeho namietaným
poškodením. Znamená to, že pohľadávka žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi neexistuje, a
teda nie je spôsobilou na započítanie.
18. Pokiaľ žalovaný uviedol, že na preukázanie svojich tvrdení predložil „Zkušební protokol č.j.

412106960“ zo dňa 24. novembra 2016, tak tento protokol neobsahuje záver, ktorý uvádzal žalovaný
a podľa ktorého by z dôvodu absencie UV stabilizátora alebo antioxidantu došlo k roztopeniu fólie
a jej navareniu na zabalený materiál za žalovaného. Zo skúšobného protokolu vôbec nevyplýva, že
žalovaným namietané poškodenia priamo spôsobili zničenie tovaru jeho roztavením. Skúšobný protokol
obsahuje iba záver o absencii bežného antioxidantu a UV stabilizátora, ktoré, ako vyplýva z odborných

stanovísk Slovenskej technickej univerzity a protokolu o skúške vypracovaného spoločnosťou VÚSAPL,
a.s. by aj tak nemohli zabrániť poškodeniu takého typu, k akému došlo na fóliách. Absencia UV
stabilizátoraaantioxidantubyspôsobilirozpadnutiefólienaprášok,niejejroztavenie.Skúšobnýprotokolobsahuje iba nejaké vyhodnotenie chemického zloženia, ktoré ale nemá súvislosť so vzniknutým
poškodením.
19. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že odborné stanoviská Slovenskej technickej univerzity sú len veľmi

stručným vyjadrením a nezodpovedajú z hľadiska obsahu, ako aj rozsahu kritériám, ktoré sú vyžadované
pre znalecký posudok, tak žalobca považoval za potrebné uviesť, že nikdy netvrdil, že ide o znalecké
posudky. Predložené stanoviská predložil ako listinné dôkazy, ktoré obsahujú odpoveď na problém, ktorý
je v tejto veci kľúčový a ktorým je otázka, či roztavenie fólie mohlo byť spôsobené absenciou bežného
antioxidantu alebo UV stabilizátora alebo nie. Tieto stanoviská na túto otázku dávajú jednoznačnú

stručnú a výstižnú odpoveď tým, že roztavenie fólií nemohlo byť spôsobené neprítomnosťou bežného
antioxidantu alebo UV stabilizátora, a poskytujú dokonca aj vierohodné vysvetlenie, ako mohlo k
takémuto poškodeniu dôjsť. Dané stanoviská úplne postačovali na vyvrátenie tvrdení žalovaného.
Zároveň poukázal na to, že ani Zkušební protokol č. 412106960 predložený žalovaným nie je znaleckým
posudkom a neobsahuje jeho náležitosti.
20. Žalobca postup okresného súdu, ktorý nevyhovel návrhu žalovaného na ustanovenie súdneho

znalca, považoval za správny a racionálny. Uviedol, že nie je zrejmé, aké rozpory v odlišných záveroch
by súdny znalec mal vôbec odstraňovať a v ďalšom poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie do ukončenia dokazovania v rámci niekoľkých koncentračných lehôt nenavrhol
zákonom predpokladaným spôsobom vykonanie znaleckého dokazovania, keďže nenavrhol konkrétne
otázky pre súdneho znalca. Návrh žalovaného uvedený v odvolaní, že znalecký posudok je účelný

na zistenie, aké technické vlastnosti sú vyžadované pre obalové fólie, ktoré sú využívané na balenie
vonkajších materiálov, predovšetkým s dôrazom na stupeň odolnosti voči ultrafialovému žiareniu, je
v odvolacom konaní neprípustný, keďže žalovaný netvrdil dôvody v zmysle ust. § 366 písm. d) CSP.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný predniesol neurčitý a nekonkrétny návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania až na pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2017, t.j. viac ako rok po tom, ako žalobca

aj spoločnosť Drotex s.r.o. v rámci vzájomných rokovaní a v reakciách na listy žalovaného odmietli uznať
jeho nároky a jeho započítania s údajnou pohľadávkou na náhradu škody. Svoj návrh predložil až 11
mesiacov po tom, čo v tejto veci podal odpor, nevyjadril sa k vyjadreniu žalobcu z 21. februára 2017, k
návrhu na zmenu žaloby zo dňa 07. marca 2017 a doplneniu listinných dôkazov zo dňa 07. júna 2017.
Žalovaný už v priebehu novembra 2016 a februára 2017, najneskôr v marci 2017 poznal postoj žalobcu

k jeho údajnému nároku a mal vedomosť o dôkazných prostriedkoch, ktorými žalobca v rámci súdneho
konania preukazuje bezdôvodnosť nároku žalovaného na náhradu škody. Z uvedeného je možné
dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovaný už 9 mesiacov pred pojednávaním, ktoré sa konalo 07.
marca 2018, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol, vedel, k čomu bude smerovať dokazovanie vo
vzťahu k vadám obalových fólií a v rámci sudcovskej koncentrácie mal navrhnúť znalecké dokazovanie v

lehotenavyjadreniekvyjadreniužalobcuzodňa21.februára2017,najneskôrpredprvýmpojednávaním
v tejto veci. Napriek tomu žalovaný navrhol znalecké dokazovanie až na treťom pojednávaní, t.j. viac
ako 10 mesiacov po tom, ako sa dozvedel, že takéto dokazovanie by bolo v jeho záujme. Zároveň
žalobca poukázal na to, že ak by tento dôkaz mal mať akúkoľvek relevanciu, mohol si žalovaný dať
vyhotoviť súkromný znalecký posudok podľa ust. § 209 CSP už v čase, keď podával odpor alebo mu bolo

doručené vyjadrenie žalobcu k odporu. Žalovaný nemôže preto objektívne ospravedlniť svoju minimálne
9-mesačnú nečinnosť.
21. K poukazu žalovaného na ust. § 429 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že z dohody
medzi stranami vyplývalo len to, že dodávané fólie mali byť spôsobilé byť obalovým materiálom.
Žalovaným citované zákonné ustanovenie nie je možné aplikovať na situácie, ak nie je možné určiť

obvyklé vlastnosti dodávaného tovaru. Aby mohol žalobca určiť potrebné chemické zloženie obalových
fólií, musel by ho žalovaný vopred informovať o tom, akým spôsobom a kde bude dané fólie používať,
čo nespravil. Žalobca navyše žalovanému aj predtým dodával fólie s rovnakým alebo podobným
chemickým zložením, pričom ako to potvrdil aj samotný žalovaný, dovtedy s nimi nebol akýkoľvek
problém. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca mal vedomosť o spôsobe balenia tovaru, toto nie je pravdivé.

Žalobca vedel iba to, že žalovaný používa fólie ako obalový materiál pre svoj tovar. Ak by žalovaný
postupoval štandardne, potom by pri balení svojich paliet vyhladil a vytlačil všetky vzduchové bubliny,
ktoré sa nachádzali medzi fóliou dodávanou žalobcom a paletizačným vrecom, ktoré na palety s
tovarom zabeleným do fólie dodávanej žalobcom naťahoval sám žalovaný. Je zrejmé, že v jeho prípade
absentovala akákoľvek kontrola pri balení paliet, čo spôsobilo prehliadnutie vzduchových bublín medzi

fóliou od žalobcu a vrchným obalom pelety žalovaného, ktoré spôsobili vznik lupového/šošovkového
efektu s následkom lokálneho prehriatia a roztavenia fólie dodanej žalobcom.
22. Žalobca poukázal na to, že žalovaný počas dlhotrvajúceho vzťahu používal fólie s tým
istým alebo obdobným chemickým zložením opatrne a štandardne, takže sa neroztavili. Žalobcaviacerými odbornými vyjadreniami preukázal, že vady namietané žalovaným nemohli byť spôsobené
nedostatočnouUVstabilizáciouakototvrdížalovaný.Zosvedeckýchvýpovedíapredloženýchlistinných
dôkazov je zrejmé, že k zničeniu fólie došlo v dôsledku neprimeraného zvýšenia teploty na jednej strane

obalovej fólie, ktoré bolo následkom šošovkového/lupového efektu spôsobené nesprávnym prekrývaním
fólie s ďalšou vrstvou obalu. Ak by boli fólie zničené ultrafialovým žiarením v dôsledku nevhodného
chemického zloženia, potom by nedošlo k roztaveniu fólie, ale jej rozpadnutiu na prášok, k čomu nedošlo
a žalovaný nepopiera, že boli zničené roztavením. Žalovaný je subjektom, ktorý bežne používa obalové
materiály, a preto mu je nepochybne zrejmé, ako ich má používať a skladovať. V ďalšej časti odvolania

žalovaného, s odkazom na ust. § 153 ods. 1 a 2 CSP žalobca uviedol, že žalovaný od začiatku vedel,
aká je výška údajnej škody, ktorú si voči žalobcovi uplatnil, keďže si ju uplatňoval už v roku 2016
a opakovane v odpore v odpore z 02. januára 2017. Žalovaný teda musel mať vedomosť o tom, z
akých položiek sa uplatnená škoda skladá. Žalovaný dokonca už v e-maile z 29. septembra 2016
oznámil spoločnosti Drotex s.r.o., že dokladuje výšku škody, k čomu ani pred súdom prvej inštancie
nedošlo. Je teda nezmyselné, aby žalovaný požadoval znalecké dokazovanie o otázke, ktorú by mal

vedieť zodpovedať sám na základe informácií z jeho účtovných kníh a jeho evidencie. Podľa žalobcu
žalovaný nepredkladal dôkazy v lehotách určených okresným súdom, čo predložiť mohol, a preto v
odvolacomkonaníbynažalovanýmuvádzanénovotynemalobyťprihliadané.Pokiaľokresnýsúddospel
k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o samotnej existencii nároku, a preto by nebolo
ani hospodárne, aby umožňoval žalovanému predkladať znalecké posudky vo výške škody, tak týmto

postupom ani nemohol znemožniť žalovanému predloženie tohto dôkazu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním nároku na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
23. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný
poukázal na to, že k spôsobu započítania pohľadávok sa dostatočným spôsobom vyjadril a vysvetlil,
na základe akých skutočností sa stali pohľadávky strán sporu spôsobilými na započítanie, čo vyplýva

aj z listinných dôkazov. Doručením Oznámenia o jednostrannom započítaní zo dňa 14.12.2016 došlo
k zániku pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryli s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody. V
ďalšom žalovaný uviedol, že na preukázanie vzniku škody predložil listinný dôkaz - Zkušební protokol
č.j. 412106960, z ktorého vyplýva, že vo vzorke nebol rozpoznaný žiadny bežný antioxidant ani UV
stabilizátorarovnakotakdošlokvýsluchužalovaného,akoajďalšíchsvedkov.AbsenciaUVstabilizátora

v dodanom tovare predstavovala vadu, ktorá spôsobila vznik škody. Konštatovanie okresného súdu,
že vykonaným dokazovaním žalovaný nepreukázal vadu dodaného tovaru, považoval za nesprávne.
Zotrval na tvrdení, že odborné stanoviská Slovenskej technickej univerzity sú stručným vyjadrením.
Považoval za možné súhlasiť so žalobcom v časti, že dokazovanie znaleckým posudkom je iba jedným z
možných typov dôkazov, avšak nakoľko existujú protichodné názory strán sporu o dôvodoch degradácie

dodaných fólií, tieto rozpory by bolo možné odstrániť znaleckým posudkom, ktorý je spôsobilý poskytnúť
jednoznačnú odpoveď. Žalovaný navrhol ustanovenie súdneho znalca na pojednávaní konanom dňa
10.11.2017, na ktorom bol vykonaný výsluch svedka D., ktorý sa pomerne rozsiahlo vyjadril k spôsobu
degradácie dodaných fólií a zároveň aj predkladal ďalšie listinné dôkazy. V tejto súvislosti žalovaný
reagoval na vykonanie znaleckého dokazovania až na tomto pojednávaní, a preto nie je možné

považovať jeho návrh za obštrukčný. K výške škody žalovaný doposiaľ nepredložil znalecký posudok,
pretože podľa jeho názoru by bolo nehospodárne ho vyhotovovať pred ustálením záveru, či dodaný
tovar - fólie spĺňali technické vlastnosti. Logická postupnosť vyžaduje, aby sa najskôr súd vyporiadal s
existenciou nároku žalovaného na náhradu škody a po preukázaní jeho existencie by posudzoval jeho
výšku. Žalovaný dôrazne odmietol tvrdenie, že u neho absentovala akákoľvek kontrola pri balení paliet

alebo že by iným spôsobom pochybil pri ich balení. Poukázal na to, že vykonával pravidelne kontrolu
balenia paliet v stanovených intervaloch prostredníctvom zodpovedných zamestnancov. Skutočnosť,
že fólie dodané na základe objednávok č. 162000020 zo dňa 09.02.2016 a č. 162000038 zo dňa
17.03.2016 vykazovali vady, svedčí aj fakt, že k degradácii fólií došlo celoplošne pri fóliách dodaných
na základe týchto objednávok. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.
24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 16. júla 2018.
Tvrdenie žalovaného, že pohľadávky žalobcu už zanikli započítaním, ako aj, že preukázal údajné vady
tovarudodanéhožalobcomlistinnýmdôkazom,atoZkušebníprotokolč.j.412106960žalobcapovažoval
za nepravdivé. Poukázal na to, že v súdnom konaní bolo preukázané, že vady a poškodenia boli

spôsobené tzv. lupovým efektom, keď na časť fólie pôsobilo tepelné slnečné žiarenie a roztavilo ju.
Zároveň bolo preukázané, že absencia UV stabilizátora alebo antioxidantu by pri pôsobení ultrafialového
žiarenia nespôsobila roztavenie fólie, ale jej skrehnutie a rozpadnutie na prášok, čo sa nestalo. Medzi
údajnou absenciou UV stabilizátora alebo antioxidantu a roztavením fólie nie je príčinná súvislosť.Zároveň zvýraznil, že žalovaný si nevymienil pri tovare akékoľvek osobitné vlastnosti. Žalobca uviedol,
že žalovaný nenavrhol vykonanie znaleckého posudku v niekoľkých koncentračných lehotách, ale až
10. novembra 2017, pričom o odborných stanoviskách mal vedomosť od začiatku sporu. Žalovaný

navrhol znalecké dokazovanie až na treťom pojednávaní, ktoré vzhľadom na dlhý časový odstup od
poškodenia fólií a neexistenciu vzoriek daného tovaru už nemôže podať nepochybné odpovede na tieto
otázky. Podľa žalobcu výšku škôd v tomto prípade nie je nutné preukazovať znaleckým posudkom, ale
postačovali by aj doklady z účtovníctva a archívu žalovaného. Vzhľadom však k tomu, že žalovaný
listinné dôkazy včas nepredložil, vzniká dôvodný predpoklad, že neexistujú. Pokiaľ žalovaný uvádzal,

že tovar mal mať obvyklé vlastnosti účelu, na ktorý je používaný a žalobca mal vedomosť o tom, ako
boli fólie používané, pretože navštívil prevádzku žalovaného a žalovaný pravidelne vykonával kontrolu
paliet a spôsob balenia nebol zmenený, tak týmto vyjadrením implicitne priznal a potvrdil argumentáciu
žalobcu, že si nevymienil. na fóliách UV stabilizátor a antioxidant, t.j. že fólie ich nemuseli obsahovať.
Žalobca zvýraznil, že fólie neboli poškodené v dôsledku ich vystavenia ultrafialovému žiareniu, ale v
dôsledku ich nesprávneho používania a vystavenia podmienkam, pre ktoré nie je určená žiadna bežná

obalová fólia. Tvrdenia žalovaného, že vykonáva pravidelné kontroly, že doposiaľ sa také nič nestalo a
teraz to postihlo všetky fólie dodané objednávkami č. 162000038 a č. 162000020 celoplošne, považoval
za nepreukázané a nedokazujúce. Žalovaný vôbec nepreukázal, že ním tvrdené poškodenia sa týkali
všetkých fólií dodaných týmito objednávkami, že vôbec išlo o fólie dodané na základe týchto objednávok
a akým spôsobom boli pelety, na ktorých sa nachádzal tovar, zabalené do týchto fólií, ďalej balené

tak, aby nedochádzalo k bodovým zvýšeniam teploty. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za
neopodstatnené a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
25. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v podaní
zo dňa 24.07.2018. Žalovaný uviedol, že sa k spôsobu započítania viackrát vyjadril, pričom nepovažoval
zamožnéprisvedčiťtvrdeniužalobcu,žezapočítaniejeneplatnéapohľadávkažalobcuvčastinezanikla.

Podľa žalovaného v konaní boli jednoznačne preukázané vady dodaného tovaru listinnými dôkazmi,
pričom sa žalovaný vyjadril k jednotlivým odborným stanoviskám predloženým žalobcom. V súvislosti
s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania žalovaný navrhol ustanovenie súdneho znalca na
pojednávaní konanom dňa 10.11.2017 na základe vyjadrení svedka Horáka, a preto nie je možné
považovať jeho návrh za obštrukčný. Argument žalobcu, že výšku škody podľa jeho názoru nie je nutné

preukazovať znaleckým posudkom, pokladal za irelevantnú. Rovnako tvrdenie žalobcu o tom, že nemal
vedomosť, akým spôsobom sa dodávaný tovar používa, považoval za nelogickú a absurdnú, vzhľadom
k tomu, že obchodný vzťah medzi stranami sporu trval mnoho rokov. Žalovaný odmietol tvrdenie, že
u neho absentovala akákoľvek kontrola pri balení paliet alebo že by iným spôsobom pochybil pri ich
balení. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „ďalej
len CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. § 379, § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 20Cb/35/2016-412 zo dňa 30.4.2018 (ďalej len ,,rozsudok“) potvrdený ako vecne správne

rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/139/2018-464
zo dňa 20.02.2019 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej

5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.03.2019, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s
ust. § 378 ods. 1 CSP.
28. Podľa ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
29. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný

v rozsahu (§ 379 CSP) a v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 11.04.2018 a z nich len tých, ktoré sa týkali posúdenia nárokov žalobcu, jeho
relevantnýchtvrdeníadôkazovprodukovanýchvkonanípredsúdomprvejinštancie,voväzbenadôvody
a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní, za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP, keďže z obsahu Poučenia o procesných právach

a povinnostiach strán sporu, doručenom žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému podľa
doručeniek na č.l. 43 rub spisu, uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Cb/35/2016-109 zo
dňa 10.03.2017, doručenom žalovanému prostredníctvom zástupcu podľa doručenky na č.l. 108 spisu,
vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 153 a § 154 CSP.30. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka nesprávnych skutkových zistení okresného súdu
podľa výsledkov vykonaného dokazovania a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia
veci s argumentáciou žalovaného, že okresný súd svojím nesprávnym procesným postupom mal

žalovanému znemožniť uplatnenie procesných práv mu patriacich. Žalovaný namietal porušenie práva
na spravodlivý proces vo vzťahu k nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako i jeho
arbitrárnosť.
31. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania,
ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalovaného, musí ísť

o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Krajský súd po oboznámení sa s
napadnutým rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia konštatuje, že toto súdne
rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd jasným a
zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej
veci, predmetom ktorej bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru
žalovanému podľa objednávok žalovaného. Už aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu

Slovenskejrepublikyvyplýva,žeakodôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdustručneajasneobjasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani
judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu

ochranupodľaČl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyvyžaduje,abysasúdjasným,právnekorektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto
atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa. K rozsahu, potrebe, ako aj dostatočnosti odôvodnenia
rozhodnutia v rámci odvolacieho konania rovnako je už ustálená rozhodovacia činnosť Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05, podľa ktorého, súčasťou základného práva na súdnu
ochranu v sporovom konaní podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,
ktorého štruktúra je upravená v procesnoprávnom predpise. Táto norma procesnoprávneho predpisu
sa uplatňuje aj v odvolacom konaní, preto ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Vzhľadom k tejto
ustálenej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd konal aj pri vydávaní svojho
rozhodnutia a rozsahu jeho odôvodnenia v spojení s ustanovením § 387 ods. 3 posledná veta CSP,
keď vzhľadom na nižšie uvedené odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu sa tento ako odvolací súd

vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalovaného. Krajský súd vo vzťahu k tejto
časti odvolania žalovaného konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu a jeho odôvodnenie
má všetky zákonom vyžadované náležitosti, a to vyžadované procesnoprávnym predpisom, ktorým je
Civilný sporový poriadok s poukazom k ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP.
32. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, priebehom konania pred súdom

prvej inštancie konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v rovine
nevyhovenia jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Aj k tomuto odvolaciemu dôvodu
žalovaného krajský súd považuje za potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 329/04, ktoré sa zaoberá základným právom na spravodlivý proces, z ktorého
rozhodnutia vyplýva, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony sporovej strany primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to
aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom sporová strana uplatňuje svoje nároky
alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces.
Žalovanému postupom konania pred okresným súdom nebolo zasiahnuté do žiadneho z práv sporovej
strany, ktoré mu patria podľa procesnoprávneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku, ani

spôsobom vykonávaného dokazovania. Podľa postupu konania pred súdom prvej inštancie krajský súd
uvádza, že tak žalovanému, ako aj žalobcovi bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatňovanie ich
práv a právom chránených záujmov. Tak žalovaný, ako aj žalobca, mali súdom prvej inštancie vytvorenú
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Žalovaný a žalobca ako sporové strany mali rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré

uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z
týchto sporových strán (sp. zn. II. ÚS 35/02). Dokazovanie pred okresným súdom bolo riadne vykonané
za dodržania zásad Civilného sporového poriadku. Žalovanému procesným postupom okresného súdu
nebola znemožnená realizácia jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnostiaktívnej účasti žalovaného na konaní. Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa
sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis priznáva
za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred súdom sa

výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, ktoré zaujme
v napadnutom rozhodnutí.
33. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že aj v dôsledku nedodržania postupu okresným súdom podľa
ust. § 182 CSP nepredložil znalecký posudok, krajský súd uvádza, že ani v tomto smere nebola daná
relevantnosť odvolacej námietky žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje na celý priebeh konania pred

súdom prvej inštancie, okresným súdom vytvorenú možnosť tak žalobcovi ako i žalovanému v určených
lehotách, o ktorých boli poučení, označovať a predkladať dôkazy, pričom žalovaný od momentu podania
odporu, t.j. od 02.01.2017 mal možnosť relevantne navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania, resp.
sám predložiť znalecký posudok (§ 209 CSP), ktorú nevyužil, a predsa nebolo možné zúžiť možnosť
predloženia tohto dôkazu len na jediné pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Vo vzťahu
k namietanému nedodržaniu ust. § 182 CSP sa poukazuje osobitne na Zápisnicu o pojednávaní

zo dňa 07.03.2018, na ktorý vytýčený termín pojednávania sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť
neospravedlnil,napriektomu,žebolprostredníctvomzástupcuriadneavčaspredvolanýpodľaúdajovna
doručenke na č.l. 385 spisu dňa 05.02.2018. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplývalo, že ...Súd podľa
ust. § 182 CSP vyzýva strany, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke
veci“..., po ktorej výzve sa vyjadril zástupca žalobcu, okresný súd uznesením vyhlásil dokazovanie za

skončené a vo veci vyhlásil rozsudok, a z uvedených zistení preto táto námietka bola zhodnotená ako
nedôvodná.
34. Pokiaľ žalovaný namietal, že v odôvodnení rozsudku okresného súdu nie sú dostatočne zhodnotené
všetky dôkazy, ktoré sa stali predmetom dokazovania, tak krajský súd poukazuje na to, že rozsudok
okresného súdu obsahuje riadne zdôvodnenie, uvedenie dôkazov, z ktorých okresný súd vyvodil

skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver riadnym spôsobom
vyjadril. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť tie dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný,
rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Ani pri hodnotení výsledkov dokazovania sa okresný
súd nepriklonil k dôkazom žalobcu, tak ako tvrdil žalovaný, pretože všetky dôkazy vykonané pred
okresným súdom tento súd hodnotil za aplikácie ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania
pred okresným súdom vyšlo najavo. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného
súdu SR IV. ÚS 252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je
naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli

prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávoúčastníkakonania,abysavšeobecnýsúdstotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“. Právo na súdnu ochranu nie je spojené
s právom na úspech v konaní a ani s tým, aby všeobecné súdy rozhodli v zmysle právneho názoru
účastníka súdneho konania (sp. zn. I. ÚS 50/04).

35. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné. Z obsahu
spisu vyplývalo, že v konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalobca žalovanému poskytol plnenie,
za ktoré mu vznikol nárok na cenu tohto peňažného plnenia vyúčtovaného žalovanými faktúrami č.
316250 splatnou dňa 04.07.2016 na sumu 1.412 Eur, faktúrou č. 3161531 splatnou dňa 05.07.2016
na sumu 1.652,02 Eur, faktúrou č. 3162618 splatnou 11.07.2016 na sumu 1.595,14 Eur, faktúrou č.

3161729 splatnou 14.07.2016 na sumu 264,48 Eur, faktúrou č. 3162704 splatnou 18.07.2016 na sumu
1.125,60 Eur, faktúrou č. 3161862 splatnou 27.07.2016 na sumu 2.464,75 Eur, faktúrou č. 3162896
splatnou 01.08.2016 na sumu 3.698,40 Eur, faktúrou č. 3162897 splatnou 01.08.2016 na sumu 1.283,18
Eur, faktúrou č. 3161955 splatnou 01.08.2016 na sumu 804 Eur, celkom spolu v sume 16.056,63. Bolo
tak preukázané založenie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle ktorého žalobca

realizoval plnenia pre žalovaného, čím vzniklo právo žalobcu na zaplatenie ceny týchto plnení.
36. Predmetom sporu bolo posúdenie obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdenom zániku pohľadávok
žalobcu v podstatnej časti započítaním v zmysle započítacieho prejavu žalovaného zo dňa 14.12.2016,
ktorý tak mal urobiť v celkovej sume 12.540 Eur, titulom náhrady škody spôsobnej vadným plnením
žalobcu.

37. V zhode s okresným súdom i odvolací súd uvádza, že úspech takejto obrany žalovaného bol závislý
na tom, či z dokazovania realizovaného pred okresným súdom v tomto civilnom sporovom súdnom
konaní, podľa procesnej iniciatívy strán bolo možné pri aplikácii ust. § 215 CSP vyvodiť záver o existenciipohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie. Tvrdenia o týchto skutočnostiach i dôkazoch o nich
zaťažovali žalovaného.
38. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa

kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia
vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom
pre započítanie je: a) vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy
veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b) rovnaký druh plnenia - predmetom
plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, c) spôsobilosť

pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, nie zo vzťahu
verejnoprávneho, kompenzibilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo
dohodou, d) právny úkon smerujúci k započítaniu.
39. Okresný súd z titulu obrany žalovaného, správne zameral svoje dokazovanie na preukázanie či
žalobcom dodaný tovar mal vady, a s tým súvisiace oprávnenie žalovaného od zmluvy odstúpiť a či
na strane žalovaného existuje kompenzibilná pohľadávka voči žalobcovi vzniknutá titulom spôsobenej

škody.
40. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom okresného súdu, že obrana žalovaného spočívajúca v
tvrdení vadnosti dodaného tovaru žalobcom ako i započítaní jeho pohľadávky z titulu náhrady škody proti
pohľadávkežalobcunebolapreukázaná.Zvykonanéhodokazovaniavyjadreniamistránsporu,listinnými
dôkazmi, osobitne jasným záverom v Stanoviskách Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (č.l.

91 - 93 spisu), Stanoviskom spoločnosti Proplast SK, s.r.o. (č.l. 94 spisu), fotografiami predloženými
žalobcom, e-mailovou komunikáciou strán, v spojení s výpoveďou svedka D. (č.l. 367-369 spisu) a ich
zhodnotenia postupom podľa Čl. 15 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 191 CSP bolo nevyhnutné konštatovať
zhodný záver s okresným súdom, že žalovaný nepreukázal vadnosť žalobcom dodaného tovaru, a tým
splnenie zákonných podmienok pre odstúpenie od zmluvy žalovaným ako aj existenciu pohľadávky

žalovaného spôsobilej na započítanie, t.j. nebolo dokázané tvrdené porušenie zmluvnej povinnosti
žalobcu z uzatvorenej kúpnej zmluvy, a to dodať tovar bez vád. Zo žalovaným v prvoinštančnom konaní
predloženého dôkazu Zkušební protokol č.j. 412106836 okresný súd správne uzavrel, že nebolo možné
vyvodiť jasný záver o vadnosti žalobcom dodaného tovaru, naopak žalobcom predložené Stanoviská
Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vo väzbe na výpoveď svedka D., potvrdili, že k poškodeniu

tovaru došlo nevhodne zvoleným spôsobom uskladnenia tohto tovaru žalovaným. Svedok D. podľa
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.11.2017, po zákonnom poučení (č.l. 367-369 spisu) predložil vrece
z roztrhanou fóliou, ktorá je rozpálená, prilepená na vrece a uviedol, že ...,,vrecko bolo znehodnotené
vysokou teplotou...“ ako i popísal zistenie pri šetrení tak, že ...,, pokiaľ sa čierna fólia, ktorá priťahuje
vysokú teplotou, prekryje ešte ďalšou vrstvou, teplota sa následne ešte ďalej zvyšuje, fólia sa prevarí,

slúži to niečo ako lupa. Pokiaľ sme prezerali poškodenia fólií, boli poškodené práve v mieste, kde
dopadalo slnečné žiarenie, na iných miestach poškodená fólia nebola, teda nebola poškodená v
mieste, kde tento lupový efekt nenastal. Ja som toto videl priamo v priestoroch žalovaného“. Aj podľa
zhodnotenia odvolacieho súdu tieto dôkazné prostriedky vyvrátili tvrdenie žalovaného o zodpovednosti
žalobcu za tvrdenú vadu, a to poškodenie fólie. Žalovaný v prvoinštančnom a ani v odvolacom konaní

tak nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar bez vád, a ani dôvod a výšku
svojej tvrdenej pohľadávky, t.j. nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre vznik
pohľadávky na náhradu škody. Žalovaný, pokiaľ tvrdil existenciu svojej pohľadávky, bol povinný uniesť
dôkazné bremeno a preukázať, že mu škoda naozaj vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
žalobcu a v akej výške, k čomu nedošlo Z vyššie uvedeného preto pohľadávka žalovaného z titulu

náhrady škody nemohla byť účinne použitá na započítanie voči pohľadávke žalobcu.
41. Za stavu, že žalovaný nepreukázal svoju obranu, tak potom bolo nevyhnutné v rámci odvolacieho
konania rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pretože žalobou
uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny mal preukázaný skutkový, ako aj právny základ. Ak okresný
súd tomuto nároku žalobcu vyhovel spolu aj s úrokom z omeškania, tak jeho rozhodnutie bolo potvrdené

podľa ust. § 387 ods. 1 CPS v spojení aj so závislým výrokom, ktorým žalobcovi bol priznaný nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 369 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou
sporu bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej

náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k

vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.