Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201141
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7811201141.10

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu M. E., U..
XX.X.XXXX, R. A., Š. Č.. XX proti žalovaným 1/ Košický samosprávny kraj, Námestie maratónu mieru
č. 1, Košice, IČO: 35 541 016 a 2/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Košice, Ostrovského
č. 1, IČO: 35 555 777, o zaplatenie 2.248,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 389,07 Eur za obdobie od 1.7.2009 do

31.12.2010 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 18.3.2011 do zaplatenia,
sumu 518,76 Eur za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne z tejto sumy od 19.11.2013 do zaplatenia, sumu 259,38 Eur za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 11.10.2014 do zaplatenia a sumu
259,38 Eur za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z tejto sumy od 2.4.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu proti žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

III. Žalobu proti žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v pomere 26,92 % trov
konania.

V.Žalovanémuv2.rade priznáva protižalobcovináhradutrovkonaniavpomere100%trovkonania.

VI. Slovenskej republike priznáva právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v pomere 36,54 % trov

konania.

VII. Slovenskej republike p r i z n á v a právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v
pomere 63,46 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Rožňava dňa 9.2.2011 upresnenou pri výsluchu dňa
25.2.2011 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 606,37 Eur za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010

s 9% úrokom z omeškania z mesačných platieb vo výške 33,69 Eur, vždy od prvého dňa kalendárneho
mesiaca do zaplatenia, počnúc od 1.8.2009 s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenie povinnosť druhého žalovaného. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 10C/3/2011. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že je tretinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, orná pôda o
výmere 1684 m2, parc. č. XXXX/X. Časť parcely vo výmere 1155 m2 je zastavaná štátnou cestou II/526.
Za užívanie pozemku tak žiadal od žalovaných zaplatiť náhradu za výmeru zodpovedajúcu jeho podielu,

teda za 385 m2 a to vo výške, ktorá bola určená znaleckým posudkom č. 103/2008 vypracovanom v
inom konaní.2. Žalovaný v 1. rade pôvodne žiadal žalobu voči nemu zamietnuť z dôvodu, že právnym dôvodom
užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu je zákonné vecné bremeno, ktoré žalovaný považuje za

zriadené bezodplatne.

3. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu voči nemu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.

4. O základe nároku žalobcu bolo rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava

č. k. 10C/23/2011-50 zo dňa 27.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.
2Co/205/2011-75 zo dňa 6.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.10.2012 tak, že žalobca má
za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 nárok na náhradu od žalovaného v 1. rade za užívanie pozemku
o výmere 385 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. A., parcela L. XXXX/X - orná pôda o celkovej
výmere 1684 m2, z titulu vecného bremena vzniknutého na základe zákona č. 66/2009 Z.z.

5. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bola predmetná vec na základe uznesenia Krajského súdu
v Košiciach č.k. 2NcC/103/2012-87 zo dňa 22.11.2012 prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu
Spišská Nová Ves, kde bola veci pridelená spisová značka 6C/26/2013.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, oboznámením sa s ich písomnými

vyjadreniami a ich vyjadreniami na pojednávaní, ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi, osobitne
listom vlastníctva č. XXXX k. ú. A., znaleckým posudkom č. 103/2008 B.. R. F. a tiež znaleckým
posudkom č. 11/2013 zo dňa 10.1.2014 B.. C. M..

7. Súd má za to, že žalobca v konaní preukázal skutkový stav v danej veci, ktorý je podrobne popísaný

v odôvodnení medzitýmneho rozsudku, ako aj právny stav.

8. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon č. 66/2009 Z. z.), tento zákon upravuje usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

9. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal

podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej aj ako "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou
zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný
pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním,
poskytnevlastníkstavbyvtomistomkatastrálnomúzemí.Akúzemieobcetvoríviackatastrálnychúzemí,

náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

10. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z. z., ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa
osobitného predpisu.

11. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

12. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 66/2009 Z. z., usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred

zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na
účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník
pozemku.13. Podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 66/2009 Z. z. pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada
na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom

katastrálnom území.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

18. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento

účel a za náhradu.

19. Úprava vecného bremena je obsiahnutá v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n
ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce

vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

20. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

21. Súd v medzitýmnom rozsudku o základe nároku žalobcu konštatuje, že zákon č. 66/2009 Z. z. je
jedným zo zákonov ustanovujúcim vznik vecných bremien priamo na jeho základe. Je nesporné, že

žalobca je spoluvlastníkom pozemku zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. A., parcela L. XXXX/X - orná
pôda o celkovej výmere 1684 m2. Časť tohto pozemku prekrýva stavba - cesta, ktorá je vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade, a teda znemožňuje žalobcovi užívať plochu o výmere 385 m2 jeho pozemku
(uvedená výmera vychádza z výšky spoluvlastníckeho podielu žalobcu na zastavanej časti pozemku,
ktorá bola už v minulosti ustálená znaleckým dokazovaním v súdnom konaní, pričom v tomto konaní

nebola sporná). Žalobca je tak v súlade s § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, 2
Zákona č. 66/2009 Z. z. obmedzený vo svojom vlastníckom práve. Uvedené obmedzenie spočíva v tom,
že dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda dňom 1.7.2009 vzniklo vlastníkovi stavby (žalovanému
v 1. rade) právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbouvrátaneprávauskutočniťstavbualebozmenustavby.Tomuzodpovedajúcouzákonomuloženou

povinnosťou uloženou vlastníkovi pozemku (žalobcu) je povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho
vecnémubremenudovykonaniapozemkovýchúprav.Zákonč.66/2009Z.z.neobsahujeprávnuúpravu,
ktorá by riešila náhradu v prospech vlastníka pozemku za takto zriadené vecné bremeno, teda nehovorí
o tom, že by toto malo byť zriadené bez náhrady. Ani z príslušných ustanovení § 151n až § 151p
Občianskeho zákonníka výslovne nevyplýva, či vecné bremená sa zriaďujú za odplatu.

22. V zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav, avšak zákon neustanovuje
obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovipozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám. Bolo
by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada
za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okresný súd dospel k názoru, že

pokiaľ zo znenia zákona explicitne nevyplýva, že má ísť o bezodplatné zriadenie vecného bremena, je
možné požadovať finančnú náhradu. Uvedené platí o to viac, že v danom prípade od účinnosti zákona
doposiaľ, nedošlo zo strany žalovaného v 1. rade k poskytnutiu náhradného pozemku žalobcovi, ani
nebolo preukázané začatie konania o nariadení pozemkových úprav. Pripustenie opačného názoru by
znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka

a bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva.

23. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd pokračoval v prejednávaní danej veci o zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom. Následne rozhodol konečným rozsudkom vo veci, ako aj o trovách
celého konania.

24. V priebehu konania bola tunajšiemu súdu na ďalšie konanie prikázaná vec - žaloba žalobcu
podaná dňa 28.12.2012 na Okresnom súde Rožňava, ktorá smeruje proti tým istým žalovaným a bola
uplatnená z rovnakého dôvodu, avšak za ďalšie obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012, za ktoré žalobca
požadoval zaplatiť sumu 808,65 Eur s príslušenstvom. Predmetnej veci bola pridelená spisová značka
6C/336/2013. Uznesením č. k. 6C/26/2013-125 zo dňa 11.11.2013 súd spojil obe veci na spoločné

konanie, ktoré ďalej viedol pod pôvodnou spisovou značkou 6C/26/2013. V dôsledku uvedeného tak
došlo k rozšíreniu nároku žalobcu voči žalovaným aj za obdobie rokov 2011 a 2012.

25. Následne žalobca ešte dvakrát rozšíril nárok na zaplatenie peňažnej sumy o ďalšie časové
obdobia. Podaním zo dňa 24.2.2014 upresneným 26.8.2014 za obdobie roku 2013 o sumu 395,76 Eur s

príslušenstvomapodaním zodňa25.2.2015zaobdobieroku2014osumu411,60Eurspríslušenstvom.
V oboch prípadoch súd pripustil rozšírenie petitu, naposledy uznesením č. k. 6C/26/2013-196 zo dňa
12.3.2015.

26. V zmysle vyššie uvedeného súd v konečnom rozsudku rozhodoval o žalobnom návrhu na uloženie

povinnosti žalovanému v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 2.248,08 Eur s 9% úrokom z omeškania:
zo sumy 35,04 € od 1.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,04 € od 1.8.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,04
€ od 1.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,04 € od 1.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 35,04 € od 1.11.2009
do zaplatenia, zo sumy 35,04 € od 1.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.1.2010 do zaplatenia,
zo sumy 34,30 € od 1.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30

€ od 1.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.6.2010
do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.8.2010 do zaplatenia,
zo sumy 34,30 € od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30
€ od 1.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,30 € od 1.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.1.2011
do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.3.2011 do zaplatenia,

zo sumy 34,94 € od 1.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94
€ od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.8.2011
do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.10.2011 do zaplatenia,
zo sumy 34,94 € od 1.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,94 € od 1.12.2011 do zaplatenia, zo sumy
33,30 € od 1.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od

1.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.5.2012 do
zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.7.2012 do zaplatenia, zo
sumy 33,30 € od 1.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 €
od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,30 € od 1.12.2012
do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.2.2013 do zaplatenia,

zo sumy 32,98 € od 1.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98
€ od 1.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.7.2013
do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.8.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.9.2013 do zaplatenia,
zo sumy 32,98 € od 1.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 32,98 € od 1.11.2013 do zaplatenia, zo sumy
32,98 € od 1.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od

1.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.3.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.4.2014 do
zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.5.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.6.2014 do zaplatenia,
zo sumy 34,30 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.8.2014 do zaplatenia, zo sumy
34,30 eur od 1.9.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eurod 1.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 34,30 eur od 1.12.2014 do zaplatenia, s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

27. Žalovaný v 1. rade po tom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o základe nároku žalobcu za obdobie od
1.7.2009 do 31.12.2010, namietal voči výške nároku, ktorú žalobca odvodzoval od znaleckého posudku
č. 103/2008 vypracovanom v inom konaní, kde bola odplata určená ako výška nájmu, pričom v tomto
konaní ide o náhradu z titulu vecného bremena.

28. Z dôvodu spornosti výšky náhrady za zákonné vecné bremeno, súd na návrh žalovaného v 1.
rade nariadil znalecké dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby a odhad
hodnoty nehnuteľností, B.. C. M.. Znalcovi uložil stanoviť odplatu za užívanie nehnuteľnosti žalobcu (za
na jeho podiel pripadajúcu časť zastavanú cestou vo výmere 385 m2) z titulu vecného bremena, teda
hodnotu vecného bremena, a to ako odplatu mesačnú a alternatívne aj ako odplatu jednorazovú. Zo
záverov znaleckého posudku znalca č. 11/2013 bolo zistené, že znalec určil mesačnú odplatu v sume

21,615 Eur a jednorazovú odplatu v sume 4.730 Eur.

29. Na pojednávaní dňa 19.9.2016, ktoré sa uskutočnilo po oboznámení sa strán sporu s výsledkami
znaleckého dokazovania, žalovaný v 1. rade uviedol, že pri určení náhrady žalobcu za obdobie od
1.7.2009 do 31.12.2010 navrhuje vychádzať zo znalcom určenej mesačnej hodnoty vecného bremena

21,615 Eur. Vo vzťahu k nárokom žalobcu z titulu vecného bremena za obdobie od 1.1.2011 do budúcna
vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že ide o majetkové právo, ktoré sa premlčuje v trojročnej
lehote. O náhrade trov navrhol rozhodnúť podľa zásady úspechu v konaní. Žalovaný v 2. rade zotrval
na svojom doterajšom názore, že nie je vo veci pasívne legitimovaný a navrhol žalobu voči nemu
zamietnuť. Ohľadne trov konania uviedol, že ich náhradu si neuplatňuje. Žalobca na účely ocenenia

jeho nároku súhlasil so sumou mesačného ocenenia vecného bremena v zmysle znaleckého posudku
vypracovaného v tomto konaní.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
nebola sporná existencia zákonného vecného bremena ani tomu zodpovedajúce právo žalovaného

v 1. rade užívať predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu. Tiež nebolo sporné právo žalobcu voči
žalovanému v 1. rade na poskytnutie primeranej náhrady. Žalobca a žalovaný v 1. rade sa napokon
zhodli aj na výške tejto náhrady. Sporným ostalo obdobie, za ktoré má žalobca na uvedenú náhradu
nárok, a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.

31. K otázke náhrady resp. výšky náhrady súd uvádza, že v zákone č. 66/2009 Z.z., ktorý predmetné
vecné bremeno zriadil, jej úprava absentuje. Obdobne je tomu aj v prípade všeobecnej úpravy vecných
bremien v Občianskom zákonníku. Je pritom nesporné, že zriadené vecné bremeno je obmedzením
vlastníckeho práva žalobcu a neposkytnutie náhrady by preto bolo v rozpore s vyššie citovaným
článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ustanovením § 128 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom, je potom na žalobcovi, či sa bude domáhať rozhodnutia o jednorazovej náhrade alebo
o náhrade opakovanej, nakoľko ide o kontinuálny stav obmedzenia. Žalobca si náhradu uplatnil ako
opakovanú, mesačnú náhradu s čím v podstate súhlasil aj žalovaný v 1. rade, keď navrhol vychádzať z
mesačnej hodnoty vecného bremena. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 1. rade, že finančná

náhrada za vecné bremeno je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecne trojročnej lehote.
Právo na náhradu sa však nemôže premlčať úplne, pokiaľ vecné bremeno trvá. Premlčať sa môžu
iba jednotlivé čiastkové náhrady za konkrétne časové obdobia kedy bolo vlastnícke právo žalobcu
obmedzené. Plynutie premlčacej doby sa tak pri jednotlivých mesiacoch (vzhľadom na požadovanú
mesačnú náhradu) posudzuje samostatne. Začína dňom nasledujúcim po každom mesiaci, v ktorom

bol vlastník vo svojom vlastníckom práve obmedzený, pretože až vtedy mu môže nárok na náhradu za
obmedzenie vzniknúť.

32. V zmysle uvedeného súd posudzoval včasnosť uplatnenia jednotlivých nárokov žalobcu samostatne,
pričom rozhodný bol deň doručenia žaloby resp. rozšírenia žaloby súdu. Nárok za jednotlivé mesiace

obdobia od 1.7.2009 do 31.12.2010 žalobca uplatnil dňa 9.2.2011, nárok za mesiace rokov 2011 a 2012
uplatnil dňa 28.12.2012, nárok za mesiace roku 2013 dňa 24.2.2014 a nárok za jednotlivé mesiace
roku 2014 dňa 25.2.2015. Z uvedeného je zrejmé, že všetky čiastkové náhrady boli uplatnené včas a
námietka premlčania je preto nedôvodná.33. Pri určení hodnoty požadovanej náhrady žalobca aj žalovaný v 1. rade zhodne navrhli vychádzať z
mesačnej hodnoty vecného bremena určenej vo veci vypracovaným znaleckým posudkom č. 11/2013

Ing. C. M.. Znalec stanovil hodnotu vecného bremena za výmeru 385 m2 pozemku použitím metódy
polohovej diferenciácie na sumu 21,615 Eur za jeden mesiac, čo ročne predstavuje sumu 259,38 Eur.
Z uvedenej sumy následne súd pri rozhodovaní o výške nároku žalobcu vychádzal a považoval ju za
primeranú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu.

34. Za uplatnené obdobie obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu vecným bremenom, teda od 1.7.2009
do 31.12.2014, tak žalobcovi patrí náhrada za celkom 66 mesiacov (66 x 21,615 Eur), čo predstavuje
sumu 1.426,59 Eur.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

37. Žalobca požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania. Tento mu súd priznal v súlade s § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Žalobca si nárok v konaní
neuplatnil naraz, ale na štyrikrát (2 x samostatnými žalobami spojenými na spoločné konanie a 2

x rozšírením žalobného návrhu so žiadosťou o úpravu petitu), preto bolo potrebné posúdiť okamih
omeškania pri každom z nich samostatne. V konaní žalobca nepreukázal, že by si jednotlivé nároky voči
žalovanému v 1. rade uplatnil pred ich uplatnením na súde. Okamih omeškania preto súd stanovil vždy
na deň nasledujúci po doručení žaloby resp. zmeny žaloby žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa
tak do omeškania dostal dňom 18.3.2011 pokiaľ ide o nárok za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 (18

mesiacov), dňom 19.11.2013 pri nároku za obdobie rokov 2011 a 2012 (24 mesiacov), dňom 11.10.2014
pri nároku za obdobie roku 2013 (12 mesiacov) a dňom 2.4.2015 pri nároku za obdobie roku 2014 (12
mesiacov). Výška úrokov z omeškania k 18.3.2011 predstavovala 9 %, k 19.11.2013 to bolo 5,25 % a
k 11.10.2014 a 2.4.2015 predstavovala 5,05 %.

38. Na základe uvedeného súd žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade čiastočne vyhovel a rozhodol
konečným rozsudkom tak, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady za vecné
bremeno sumu 389,07 Eur za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2010 s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 18.3.2011 do zaplatenia, sumu 518,76 Eur za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2012 s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 19.11.2013 do zaplatenia, sumu 259,38 Eur za obdobie od

1.1.2013 do 31.12.2013 s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.10.2014 do zaplatenia a
sumu 259,38 Eur za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 2.4.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol.

39. Vo vzťahu k námietke žalovaného v 2. rade týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie súd

poukazuje na skutkový a právny stav veci, z ktorých je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom
stavby na pozemku žalobcu. Nie je preto oprávneným z vecného bremena, ani nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti a v konečnom dôsledku preto nie je vo veci pasívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu súd
žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

40. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.43. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol o nároku strán na náhradu trov konania
podľa pomeru ich úspechu vo veci. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.248,08 Eur (100%). Proti

žalovanému v 1. rade mu súd priznal celkom 1.426,59 Eur (63,46 % zo žalovanej sumy) a vo zvyšku
821,49 Eur (36,54 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel
pomerných úspechov. Žalobca bol voči žalovanému v 1. rade úspešný v 26,92 % (63,46 % - 36,54 %)
a v tomto rozsahu mu súd proti nemu priznal náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
súd žalobu zamietol, teda žalovaný v 2. rade mal voči žalobcovi 100 % úspech, preto mu súd v tomto

rozsahu priznal náhradu trov konania proti žalobcovi.

44. Podľa rovnakých zákonných ustanovení súd rozhodol aj o nároku štátu na náhradu trov konania
vzniknutých mu v súvislosti s trovami znaleckého dokazovania. Túto štátu priznal proti žalobcovi a
žalovanému v 1. rade podľa ich úspechu resp. neúspechu vo veci.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, s výnimkou výšky náhrady trov konania žalovaného v 2. rade, ktorý si náhradu trov konania
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.