Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/179/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230672
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114230672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. č. 8, F., právne zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Puškinova č. 16,
Prešov, proti žalovaným v 1. rade Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. 5, F., právne zastúpenej JUDr.
Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Jarková č. 63, F. a v 2. rade P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. č. 1, F., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu F. zo dňa 09.04.2018 č.k. 29C 398/2014-449 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne ako aj vzájomnú žalobu žalovanej v
prvom rade zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálneho územia F. ako parcela č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 414 m2, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 394 m2 a rodinný dom

súpisné č. XXXX.

3. Darovacou zmluvou zo dňa 11.10.2006 previedla P. W., matka strán sporu, svoj podiel k
nehnuteľnostiam na žalovanú v prvom rade a žalovaného v druhom rade. Žalovaní v prvom a v druhom
rade sa zaviazali poskytnúť P. W. doživotné bývanie a spoluužívanie rodinného domu súpisné č. XXXX
so súčasťami a s používaním ostatných nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy a poskytnúť darkyni
primeranú pomoc v starobe a v chorobe ako aj v iných prípadoch bezplatne.

4. Darovacou zmluvou zo dňa 23.05.2014 U. C. darovala žalobkyni svoj podiel k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX.

5. Z komplexného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 15.12.2010 bolo
preukázané, že miera funkčnej poruchy P. W. je 70%. Je ťažko zdravotne postihnutou osobou v
oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, ako aj v oblasti zvýšených výdavkov a aj v oblasti

sebaobsluhy. Rozhodnutím Úradu sociálnych vecí a rodiny F. zo dňa 05.09.2013 bol žalovanému
v druhom rade od 01.08.2013 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorou je P. W..6. Zo stanoviska Ing. F. P. zo dňa 11.05.2016 vyplýva, že reálne rozdelenie dvojpodlažného rodinného
domu zapísaného na LV č. XXXX katastrálneho územia F. nie je možné.

7. Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaným vecí za náhradu alebo predajom vecí a rozdelením
výťažku.

8. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd v zásade je povinný rešpektovať zásadu,

v zmysle ktorej nemožno nikoho nútiť proti jeho vôli vlastniť vec a zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu
k určitej veci. Pokiaľ však z prierezu konania a okolnosti, ktoré sú zrejmé zo skutkového stavu veci,
vyplývajú konkrétne osobitné dôvody, pre ktoré by zrušenie a následné vyporiadanie spoluvlastníctva
nebolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti, respektíve by bolo v rozpore so zásadou
dobrých mravov a etiky, súd je povinný na tieto prihliadnuť aj proti vôli podielového spoluvlastníka, ktorý
navrhuje zrušenie a vyporiadanie predmetu spoluvlastníctva. Kritériá, ktoré môže súd zohľadniť ako

dôvody hodné osobitného zreteľa, sú čisto na úvahe súdu, pričom súd svoje úvahy musí argumentačne
podporiť aj ustálenou judikatúrou.

9. Podľa ustálenej judikatúry súdov za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd neprikročí k
vyporiadaniu a zrušeniu podielového spoluvlastníctva, súdna prax považuje zdravotný stav, prípadne

vek žalovaných, skutočnosť, že žalovaný veľkú časť svojho života prežil v dome pričom nemá dostatok
možností uspokojiť svoje bytové potreby inak, jeho osobné väzby na nehnuteľnosť a podobne.

10. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 169/1995, rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 3/2004 publikovaného v Súdnej praxi

č. 64/2004, rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 2517/2006, právo na
zrušenie spoluvlastníctva je imanentným súkromnoprávnym nárokom ktoréhokoľvek spoluvlastníka
vychádzajúceho zo slobody vôle a toto právo môže byť obmedzené len na základe zákona
alebo v nevyhnutnom rozsahu. Výnimočnosť obmedzenia tohto práva spoluvlastníka nezotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu proti svojej vôli je daná v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre

ktoré súd výnimočne nepristúpi k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva prikázaním vecí za náhradu
alebopredajomveci.Tietodôvodyhodnéosobitnéhozreteľamusiaspočívaťvokolnostiachtakejpovahy,
že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

11. V rodinnom dome na prízemnom podlaží žije ťažko zdravotne postihnutá matka strán sporu P.
W., ktorá je osobou s vysokým vekom s takmer úplnou odkázanosťou na opatrovateľskú pomoc
svojich príbuzných. O matku sa stará žalovaný v druhom rade spolu so svojou priateľkou. Matka
žalovaných v prvom a v druhom rade darovala dňa 11.10.2006 svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej
nehnuteľnosti žalovaným v prvom a v druhom rade s tým, že títo jej poskytnú doživotné spolubývanie

a spoluužívanie rodinného domu a pomôžu jej v starobe a v chorobe a to bezplatne. P. W. vo
svojej svedeckej výpovedi uviedla, že je osobou s vysokým vekom, nevie si predstaviť bývať v inej
nehnuteľnosti nakoľko v rodinnom dome vychovala svoje deti, prežila život v manželskom zväzku spolu
so svojim manželom 40 rokov a je pre ňu nepredstaviteľné, aby mala bývať v inej nehnuteľnosti,
respektíve v domove dôchodcov. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by došlo pri naplňovaní vôle

žalobkyne získať finančné prostriedky z vyporiadania podielového spoluvlastníctva k odňatiu možnosti
matky strán sporu na dôstojné dožitie zvyšnej časti života v rodinnom dome, o ktorý sa celý život
starala, ktorý so svojim manželom vybudovala, vychovala v ňom 4 deti. P. W., matka strán sporu, vo
svojej svedeckej výpovedi ako aj v listoch a čestných prehláseniach predložených súdu jednoznačne
prezentovala svoju vôľu dožiť dôstojne svoj život v tomto rodinnom dome, ku ktorému má silný citový

vzťah. Práve vôľa matky strán sporu dožiť posledné obdobie svojho života v rodinnom dome sa javí ako
najdôležitejšia skutočnosť pre aplikáciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý súd neprikročil
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Citový vzťah matky strán sporu k nehnuteľnosti bol preto
uprednostnený pred finančnými záujmami žalobkyne titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

12. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle ustálenej judikatúry súdov sú vysoký vek
spoluvlastníkov, ich vôľa dožiť v predmetnej nehnuteľnosti, skutočnosť, že sa o nehnuteľnosti starali len
tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením žalobe sa aj tak nevyrieši bytová situácia. Podľaustálenej judikatúry súdov je potrebné uviesť, že v dôvodoch hodných osobitného zreteľa sú zahrnuté
aj dobré mravy.

13. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a podobne. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Zmyslom § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu avšak odporuje dobrým mravom,
ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou
časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či

uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia je úmysel poškodiť či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva), prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie
k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi stranami, tak na postavení niektorej z
nich navonok. Korektív dobrých mravov však nesmie byť na ujmu právnej istoty a nesmie neprimerane
oslabovať subjektívne práva strán vyplývajúce z právnych noriem.

14. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považovalo právo matky strán sporu dožiť v rodinnom
dome dôstojne svoj život, ktorý vybudovala spolu so svojim manželom, prežila tam väčšinu svojho
života, vychovala svoje deti a v neposlednom rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel v prospech
žalovaných v prvom a v druhom rade, ktorý sa zaviazali poskytnúť jej nevyhnutnú pomoc v starobe,

chorobe a zabezpečiť jej právo dožitia v nehnuteľnosti a to bezodplatne. Finančný záujem žalobkyne
titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nemôže mať prednosť, nakoľko by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Zároveň zamietol aj vzájomnú žalobu žalovanej v prvom rade titulom
širšieho vyporiadania, ktorá stratila opodstatnenie.

15. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 257 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zmeniť tak, aby jej žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadovala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je skôr výnimočného charakteru. Zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa totiž z povahy veci musí reflektovať skutkovú
jedinečnosť konkrétneho prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa predstavujú právnu kategóriu, ktorá
v konkrétnom prípade umožňuje súdu presadiť ochranu slabšieho a zabrániť nepriaznivým dôsledkom

na jeho postavenie a prostredníctvom tejto kategórie v podstate súd vyvažuje jednotlivé záujmy
spoluvlastníkov na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sa v žiadnom podaní
nedomáhala predaja nehnuteľností. Navrhovala vyporiadanie a zrušenie podielového spoluvlastníctva
prikázaním nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných v prvom a v druhom rade
podľa ich spoluvlastníckeho podielu za odplatu. Nemôže byť predsa na ťarchu žalobkyne, že aj

napriek skutočnosti, že žalovaní v prvom a v druhom rade využili voľné finančné prostriedky na
rekonštrukciu predmetu sporu, odmietajú vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,
pričom žalobkyňu vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti zaťažuje. Na strane strán sporu ako aj predmetu
konania neexistujú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa ustanovenia § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka. To, že v nehnuteľnosti žiada dožiť matka strán sporu nemožno považovať za

relevantnú skutočnosť z dôvodu, že táto nie je podielovou spoluvlastníčkou a nemá k nehnuteľnosti
žiadne vecné právo. Matka strán sporu previedla svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaných, ktorí sa
zaviazali o ňu v starobe postarať a umožniť jej dožitie v nehnuteľnosti. Podľa názoru žalobkyne tento ich
osobný záväzok v sebe zahŕňal aj povinnosť obdarovaných vyplatiť žalobkyni finančné prostriedky a tým
zabrániť predaju nehnuteľností na dražbe. Žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú, zrekonštruovali

ju. Pri vyporiadaní uvádzajú, že nemajú finančné prostriedky na finančné vyporiadanie so žalobkyňou.
Prevzali na seba osobný záväzok postarať sa o matku a to všetko na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa
je nezamestnaná a nemá finančné prostriedky na úhradu dane z nehnuteľnosti ktorú je povinná ako
podielová spoluvlastníčka uhrádzať aj keď nehnuteľnosť neužíva a nepožíva z nej žiadne úžitky.17. Žalovaní v prvom a v druhom rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

18. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie §
142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší

a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

21. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa je nepochybné, že v týchto dôvodoch sú obsiahnuté
i dobré mravy.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúci z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú

spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti

dobrým mravom.

24. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t.j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil

hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použitie
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe v rámci ktorej musia
byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

25. Aj keď matka strán sporu P. W. nie je v súčasnosti podielovou spoluvlastníčkou rodinného
domu a nemá k tejto nehnuteľnosti žiadne vecné právo, uvedené neznamená, aby pri rozhodovaní
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebolo možné vychádzať z ustanovenia § 142
ods. 2 Občianskeho zákonníka. P. W. bez akýchkoľvek pochybností v minulosti bola bezpodielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX katastrálneho územia F. a rodinný dom
súpisné číslo XXXX vybudovala spoločne so svojim nebohým manželom za trvania manželstva. V
rodinnom dome prežila podstatnú časť svojho života, vychovala v ňom deti a následne darovacou
zmluvou zo dňa 11.10.2006 previedla na žalovaných v prvom a v druhom rade svoj spoluvlastnícky
podiel. Za to sa žalovaní v prvom a v druhom rade v zmluve zaviazali poskytnúť svojej matke doživotné

spolubývanie a spoluužívanie rodinného domu s príslušenstvom a súčasťami a spoluužívanie ostatných
nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy ako aj primeranú pomoc v starobe, v chorobe a iných prípadoch
a to bezplatne. Za predpokladu neplnenia dohodnutých podmienok zo strany obdarovaných bolo
zmluvne dohodnuté, že darujúca má právo od zmluvy odstúpiť. Matka strán sporu P. W. je osobou vo
veku viac ako 80 rokov s ťažkým zdravotným postihnutím vyžadujúcim si pomoc inej fyzickej osoby,

ktorú jej poskytuje žalovaný v druhom rade. Žalovaný v druhom rade je spoluvlastníkom nehnuteľností
patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu a v dôsledku zabezpečovania starostlivosti o
matku má s účinnosťou od 01.08.2013 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby sťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaný v druhom rade v dôsledku dlhodobej starostlivosti o matku
nemá finančné prostriedky na vyplatenie náhrady žalobkyni ako podielovej spoluvlastníčke.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).