Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/94/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211846
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116211846.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: E.. A. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 2 362,01 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
oKresného súdu Prešov č.k. 9C/196/2016-73 zo dňa 19.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.593,33
eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy
- 14,88 eur od 26.8.2016 do zaplatenia
- 50,36 eur od 27.9.2016 do zaplatenia
- 53,52 eur od 26.10.2016 do zaplatenia
- 52,77 eur od 26.11.2016 do zaplatenia
- 52,86 eur od 28.12.2016 do zaplatenia

- 55,81 eur od 26.1.2017 do zaplatenia
- 53,91 eur od 28.2.2017 do zaplatenia
- 58,05 eur od 28.3.2017 do zaplatenia
- 58,23 eur od 26.4.2017 do zaplatenia
- 58,48 eur od 26.5.2017 do zaplatenia
- 58,22 eur od 27.6.2017 do zaplatenia

- 60,76 eur od 26.7.2017 do zaplatenia
- 60,62 eur od 26.8.2017 do zaplatenia
- 61,56 eur od 26.9.2017 do zaplatenia
- 62,95 eur od 26.10.2017 do zaplatenia
- 62,65 eur od 28.11.2017 do zaplatenia
- 64,82 eur od 28.12.2017 do zaplatenia
- 66,14 eur od 26.1.2018 do zaplatenia

- 66,14 eur od 26.2.2018 do zaplatenia
- 68,33 eur od 27.3.2018 do zaplatenia
- 68,78 eur od 26.4.2018 do zaplatenia
- 69,81 eur od 26.5.2018 do zaplatenia
- 70,67 eur od 26.6.2018 do zaplatenia
- 71,90 eur od 26.7.2018 do zaplatenia

- 72,65 eur od 27.8.2018 do zaplatenia
- 74,13 eur od 26.9.2018 do zaplatenia
- 74,70 eur od 26.10.2018 do zaplatenia, všetko v 200-eurových mesačných splátkach počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splátky sú zročné do každého posledného dňa v mesiaci a
nezaplatením čo i len jednej splátky stáva sa zročný celý dlh.

V prevyšujúcej časti výrok prvoinštančného rozsudku potvrdzuje.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

„I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § § 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2 zákoan č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch,.
Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 30.10.2013 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 83686 za nasledujúcich podmienok:

- výška úveru 3000 €,
- splatnosť 1. splátky dňa 25.11.2013,
- lehota splatnosti do 25.10.2018,
- mesačná anuitná splátka 76,28 €,
- počet splátok 60,

- výška úrokovej sadzby 17,9% p.a.,
- RPMN 22,66 % p.a.,
- priemerná RPMN - 20,83 €.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s
platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.
Veriteľ je povinný skúmať bonitu klienta ako cez rôzne registre, tak aj analýzou príjmov a výdavkov
klienta, prihliadajúc na to, že skúmanie bonity cez rôzne registre je síce rýchle a pohodlné ale nie
komplexné vzhľadom na obmedzený počet údajov z registrov plynúcich. Na č.l. 40 spisu sa nachádza

žalobcom predložený report zo Sociálnej poisťovne, z ktorého vyplýva, že žalovaný
- je zamestnaný,
- má za posledný ako aj predposledný kalendárny mesiac vymeriavací základ aspoň 812 SKK.
Ak suma 812 SKK znamená 812 €, tak ide o hrubý príjem žalovaného. Z predloženého dokladu však
nevyplýva aký je netto príjem žalovaného (čo je rozhodujúce), či sú z jeho príjmu vykonávané nejaké

zrážky, či má manžela a nezaopatrené deti, aké má mesačné výdavky na živobytie a či mu po ich úhrade
ostávadostatočnásumanapravidelnúmesačnúúhradusplátokúveruapod.To,žeuvedenéskutočnosti
skúmané neboli, potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní dňa 19.03.2018.
Súd teda opätovne dospel k záveru, že u žalobcu išlo o hrubé porušenie povinnosti odborne skúmať
bonitu klienta.

Keďže pri anuitnom splácaní nemožno výšku istiny v splátke zistiť jednoduchým výpočtom istina/počet
splátok, keďže istina je v každej splátke iná, pri nezaslaní rozpisu splátok nebolo možné žalobe ani
čiastočne vyhovieť.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. C.s.p.)
a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy. Súd sa vôbec nezaoberal predloženým dôkazom
- dôkazom o tom, že žalobca uskutočnil lustráciu v SRBI. Súd poukázal len na lustráciu v sociálnej
poisťovni a z nej vyplývajúcich záverov, avšak žalobca lustroval žalovaného okrem uvedeného aj v SRBI.

Ako uviedol žalobca v podaní z 13.7.2016 „schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver bola preverená
v čase podania žiadosti, t.j. dňa 24.3.2015 prostredníctvom reportu zo Sociálnej poisťovne overením
výšky príjmu a reportu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) overením výdavkov klienta.
Žalobca přiložil iba dôkaz o lustrácii v SRBI, pričom ak súd považoval návrh za neúplný, mal žalobcu
vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 C.s.p. súd vzhľadom na všetko uvedené

nesprávne právne posúdil vec a žalobca neporušil povinnosť skúmať bonitu klienta hrubým spôsobom.
Pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver posúdila jeho príjmy a výdavky na základe
údajov o výške príjmu žalovaného z reportu zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo
Spoločného registra bankových informácií (SRBI). podmienka hrubého porušenia povinností nebola
naplnená, nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver ani

bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch či rodinnom stave (ako dôkaz bol súdu predloženýreport zo Sociálnej poisťovne) a ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy (ako dôkaz bol predložený
report zo SRBI). odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zároveň mu priznal náhradu trov konania

aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, akceptuje argumenty súdu prvej
inštancie. Pôžičku splácala podľa splátkového kalendára. V dôsledku zdravotných problémov, ktoré si
vyžiadali hospitalizáciu a dlhodobú práceneschopnosť sa finančná situácia žalovanej zhoršila, nakoľko

je živiteľka štyroch školopovinných detí.

4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, na prejednanie
odvolania nariadil pojednávanie a zopakoval dokazovanie.

Na pojednávanie dňa 13.11.2018 sa dostavila žalovaná. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil.
Predsedníčka odvolacieho senátu oboznámila podstatný obsah listín nachádzajúcich sa v spise.
Žalovaná predložila súdu potvrdenie od MUDr. D., neurologičky v Prešove. V deň konania pojednávania
absolvovala ošetrenie s tým, že sa cíti veľmi zle, mala vysoký krvný tlak. V vzťahu k predmetu
konania vypovedala, že pôžičku si brala v predvianočnom období. Pred uzavretím zmluvy o pôžičke

ju zástupkyňa dopytovala na počet detí, na zamestnanie manžela a na jej zamestnanie. Obchodná
zástupkyňažalobcusajejlenpýtala,nechcelaodnejžiadnedoklady,dokoncaanidokladopríjme.Hneď,
ako odpovedala na tieto otázky a podpísala zmluvu, musela si otvoriť účet v Prima banke, na ktorý jej
došli peniaze. V tom čase, aj v súčasnej dobe má inú banku - Slovenskú sporiteľňu, ale podmienkou bol
účet v Prima banke. Pokiaľ sa týka manžela, obchodná zástupkyňa s ňou komunikovala len v rovine, kde

manželpracuje,žalovanájejpovedala,žejesúkromnehospodáriaciroľník,potomsapýtalanažalovanú,
ktorá pracuje ako riaditeľka materskej školy, pýtala sa na príjem v čistom, na čo jej žalovaná odpovedala.
Žalovaná od roku 2016 opakovane trpí vážnymi zdravotnými problémami, vždy ju zobrala záchranka z
práce, z pracoviska, bola niekoľkokrát hospitalizovaná, dokonca aj operovaná v Košiciach. Úver 3.000,--
eursibralazdôvodunedostatkufinančnýchprostriedkov.Manželjesúkromnehospodáriaciroľník,nemá

žiadny príjem, platí si vysoké odvody, 250,-- eur, sociálku, 50,-- eur zdravotnú a zarobí len to, čo dostane
nadotáciáchkoncomroka.Včaseuzavretiazmluvybolčistýpríjemžalovanej700,--eur.Vtomčasesom
mala4školopovinnédeti,ktorémáajvsúčasnejdobe.Okremtohodostávaliprídavkynadetiainýpríjem
z pracovnej činnosti do domácnosti nemali. Manžel dostáva dotácie na dobytok a na pôdu, koncom
roka 10.000,-- eur. Tieto peniaze investuje potom do strojov. Pokiaľ sa týka výdavkov, platia za elektrinu,

plyn 150,-- eur mesačne, má dcéru vysokoškoláčku na pedagogickej fakulte, končí 5. ročník, platí dcére
cestovné, učebnice, všetky potreby. Dcéra študuje v Prešove. Ďalšia dcéra taktiež študuje v Prešove na
pedagogickej fakulte, tá má tie isté výdavky ako staršia dcéra. Tretí syn končí gymnázium v Prešove, má
tiež výdavky. Je akurát po stužkovej slávnosti, bude maturovať. Posledný štvrtý syn dochádza do Košíc,
do Barce, na strednú veterinárnu školu, tam mu tiež uhrádza všetky potrebné náklady. Keby nemali

dobytok, ani nevyžijú, pretože nekupujú ani maslo ani mlieko ani iné veci, všetko si dorobia.
Žalovaná ďalej uviedla, že uznáva dlh voči Prima banke, je ochotná ho vyplatiť, ale jej zdravotný stav
a aktuálna situácia jej nedovoľuje tento dlh uhrádzať vo výške, ako boli dohodnutí v zmluve o úvere.
Manžel je samostatne hospodáriaci roľník, je vysoko vzdelaný, má dve vysoké školy, má však zdravotné
problémy, utrpel vážny pracovný úraz, nemôže pracovať jednou rukou a v takomto zdravotnom stave

ho nikto do zamestnania nezoberie. Naviac má 4 deti, Jej zdravotný stav je natoľko zlý, že nevie, či
náhodou nebude musieť zostať doma, pretože práca, ktorú vykonáva, jej nerobí dobre na zdravotný
stav. Je ochotná uhradiť dlh maximálne po 50,-- eur mesačne.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 11.01.2019 uviedol, že súhlasí so zaplatením dlhu žalovanej v splátkach

vo výške 200 Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky.

6. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 26.02.2019 žalovaná uviedla, že sa jej opäť zmenil
zdravotný stav k horšiemu. Mám kolísavý ´vysoký tlak a lekár jej navrhoval zvážiť možnosť odchodu do
invalidného dôchodku. Zatiaľ žalobcovi nič zo žalovanej sumy nezaplatila, čaká na rozhodnutie súdu.

Nemá však dostatok finančných prostriedkov, pretože jeden syn zo strednej školy prechádza na vysokú
školu, bude musieť uhrádzať mu náklady na internát a vysokoškolské štúdium a ďalší syn bol operovaný
na hlavu a všetky finančné prostriedky išli na tento účel. Naďalej platí jeden úver v Slovenskej sporiteľni
150 eur mesačne, ostáva jej už len 700 eur doplatiť a okrem toho musí splácať aj pôžičku na prestavbubytu, kde jej navýšili splátku na 200 eur mesačne. Je ochotná ešte v tomto prípade platiť maximálne
80 - 90 eur Manžel nedostal zatiaľ žiadnu dotáciu, dostal pokutu 400 eur. Manžel každú chvíľu očakáva
dotácie, ktoré by zase investoval do strojov, aby mal seno na zimu pre zvieratá.

7. Vo vyjadrení zo dňa 29.03.2019 žalobca uviedol, že trvá na stanovisku, v zmysle ktorého súhlasí s
úhradou dlhu v mesačných splátkach po 200 Eur. Výška 90 Eur by nebola adekvátna výške žalovanej
pohľadávky. Žalobca má právo, aby mu bola pohľadávka zaplatená v primeranej lehote. Žalovaná v
priebehu konania neprejavila žiadnu snahu svoj záväzok aspoň čiastočne splniť.

8. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ), veriteľ
je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v
navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa
30.10.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3000 Eur. Úver
mal byť splatený 60 mesačnými splátkami po 76,28 Eur. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na
25.11.2013 a poslednej na 25.10.2018.

V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V záväzkovom vzťahu založenom predmetnou zmluvou má žalovaná
postavenie spotrebiteľky.
Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na
základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa

ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomtozmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).
Odvolací súd v tomto smere poukazuje tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Cdo 2178/2018-77

zo dňa 25.07.2018. V tomto rozhodutí NS ČR konštatoval: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet,
ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům
předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě,
narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť

odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří
témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve.
Již gramatickým a logickým výkladem § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že
dostatečnými nejsou míněny informace získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá
údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele
dlužníka.

Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například
státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a
existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a
tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho
příjmech a výdajích.

Závěrodvolacíhosoududovozující,žespokojila-lisežalobkyněsnedoloženýmprohlášenímžalovaného
o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála
povinnosti věřitele ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“
Ako vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 ZoSÚ, okolnosti, ktoré má veriteľ brať do úvahy pri posudzovaní
bonity spotrebiteľa sú uvedené demonštratívne, t.j. ako neuzavretý okruh (arg.: „najmä“).

Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust.
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie
skúmania bonity klienta zo strany dodávateľa. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a
podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j.

§ 52 a nasl. OZ, zákon č. 129/2010 Z.z. a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že náležite
skúmal bonitu žalovanej, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
Nie je dôvodná odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho postupu súdu s poukazom na ust. § 129
ods. 1 CSP, nakoľko súd prvej inštancie výzvou zo dňa 22.06.2016 vyzval žalobcu na predloženie
všetkých dokladov, výpisov z registrov, ktorými žalobca overoval bonitu žalovanej. Žalobca vo vyjadrení

k výzve uviedol, že bonitu preveroval prostredníctvom reportu zo Sociálnej poisťovne overením výšky
príjmu a reportu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI) overením výdavkov klienta. K
vyjadreniu predložil odpoveď na lustráciu (č.l. 40) potvrdzujúcu skutočnosť, že žalovaná mala v období
za posledné tri mesiace pred uzatvorením zmluvy vymeriavací základ aspoň 812 SKK.
Pokiaľ ide o listinný dôkaz - report zo SRBI (č.l. 78), túto žalovaný predložil až v tomto odvolacom

konaní napriek skutočnosti, že na predmetnú lustráciu poukazoval už vo vyjadrení zo dňa 13.07.2016,
report ale nepredložil spolu s odpoveďou na výzvu súdu prvej inštancie, ani v prvotnom odvolacom
konaní po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 9C/196/2016-44 zo dňa 08.09.2016, pričom
obsahspisunenasvedčujeskutočnosti,žebyžalobcovivovčasnompredloženílistinnéhodôkazubránila
určitá objektívna príčina. S poukazom na ust. § 366 CSP preto odvolací súd na tento listinný dôkaz

prihliadať nemohol.
Vo vzťahu k odpovedi na lustráciu predloženú žalobcom, ktorou preukazoval skúmanie bonity žalovanej
(č.l. 40) odvolací súd uvádza, že táto vo vzťahu k posúdeniu splnenia povinnosti žalobcom v zmysle
§ 7 ods. 1 ZoSÚ nemá relevanciu, keďže z listiny vyplýva, že žalovaná mala v období za posledné tri
mesiace pred uzatvorením zmluvy vymeriavací základ aspoň 812 SKK, nie je však zrejmá konkrétna

výška príjmu žalovanej.
Žalobca pri posudzovaní bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, jeho
postup je možné charakterizovať ako hrubé porušenie povinnosti podľa predmetného ustanovenia.,
pretože žalobca síce mohol prihliadať na údaje z príslušnej databázy alebo registra na schopnosti
žalovanej splácať úver, avšak nemal žiadne údaje o výdavkoch žalovanej, o jej rodinnom stave, počte

vyživovacích povinností, nemal k dispozícii podklady pre vyhodnotenie pomeru príjmov a výdavkov
žalovanej, predmetné informácie nezhromaždil sám ani od žalovanej, nemal informácie o prípadných
exekúciách, o skutočnosti, aký dopad bude mať povinnosť úhrady mesačných splátok dlhu vzniknutého
zo zmluvy o úvere na rodinný rozpočet žalovanej.Žalobca pred uzatvorením zmluvy so žalovanou nevykonal potrebné úkony s cieľom zabezpečiť všetky
potrebné údaje o príjmoch, výdavkoch žalovanej, počte vyživovacích povinností, disponibilnom zostatku
žalovanejpoúhradevšetkýchnákladovspojenýchsuspokojovanímjejpotriebapotriebrodiny,úhradách

iných záväzkov. Bez uvedeného nemal možnosť objektívne vyhodnotiť schopnosť žalovanej splácať
úver.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca pred uzavretím zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou a
hrubo porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v dôsledku čoho
sa ním poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ( § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.).

Keďže žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3000 Eur a táto doposiaľ uhradila 1406,70 Eur, na istine
jej zostáva zaplatiť sumu 1593,33 Eur.
Dôsledkom nesplnenia si povinnosti dodávateľom vyplývajúcej mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je v
zmysle § 11 ods. 2 druhej vety ZoSÚ aj neexistencia práva dodávateľa úver predčasne zosplatniť. V
predmetnom prípade preto splatnosť úveru (istiny bez úrokov a poplatkov) zostala zachovaná tak, ako
bola zmluvne dohodnutá, t.j. v jednotlivých mesačných splátkach, so splatnosťou poslednej z nich dňa

25.10.2018.Zamortizačnejtabuľkypredloženejžalobcom(č.l.144)vyplýva,akáčasťtejktorejmesačnej
splátky pripadala na istinu. Vzhľadom na celkovú úhradu žalovanej vo výške 1406,70 Eur v spojení
s amortizačnou tabuľkou vyplýva, že žalovaná uhradila istinu pripadajúcu na 33 splátok (č. 1. až 33.
splatných od 25.11.2013 do 25.08.2016 - 1371,18 Eur) a časť istiny splátky splatnej dňa 25.09.2016 -
35,52 Eur. Zostatok nezaplatenej istiny splátky č. 34 splatnej dňa 25.09.2016 predstavuje 14,88 Eur.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, nárok na jeho zaplatenie v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. žalobcovi vznikol pri každej nezaplatenej splátke istiny samostatne
(vzhľadom na neúčinnosť zosplatnenia dlhu žalobcom v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ), a to dňom
nasledujúcim po splatnosti tej - ktorej splátky (splátky č. 34 až 60, splatné od 25.08.2016 do 25.10.2018).
Odvolací súd preto žalovanú zaviazal na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm

jednotlivých nezaplatených splátok istiny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Nakoľko žalobca nemá nárok na zmluvný úrok, nemohol mu vzniknúť ani nárok na úroky z omeškania
z tohto zmluvného úroku. Preto odvolací súd žalobu zamietol aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne z úrokov vo výške 143,99 Eur. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Občiansky
zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, umožňuje veriteľovi po lehote

splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva (§
517ods.2,§121ods.3).Zmluvnédojednanie,ktorébyupravovalo,žezmluvnéúrokysapoichsplatnosti
stávajú súčasťou istiny, nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospechspotrebiteľa,keďžetotoustanovenievosvojichdôsledkochspotrebiteľazaväzujenaplnenie
(platenie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov) nad rámec povinností vymedzených Občianskym

zákonníkom, išlo by teda o dojednanie odkláňajúce sa v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka a vzhľadom na ust. § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka je takéto dojednanie neprijateľné, a teda neplatné.
Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, k tomuto odvolací súd uvádza, že
v prípade spotrebiteľských sporov je súd povinný preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym

základom uplatneného nároku z toho hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či spĺňa
obsahové požiadavky ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, či dodávateľ splnil povinnosti
vyplývajúce mu z noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak
by v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a
to častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach, z dôvodu

neinformovanosti,neznalostisvojichpráv,pocitubezmocnostivočidodávateľovi,ktorýjevkonaníprávne
zastúpený a pod.. Aj v tomto prípade všetky okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaná existenciu dlhu
nepoprelaavyjadreniepredsúdomouznanídlhuformulovalapodtlakomokolností-prebiehajúcesúdne
konanie, nepriaznivá finančná situácia žalovanej, snaha o docielenie možnosti úhrady dlhu v splátkach.

9. Vo vzťahu k žiadosti žalovanej o poskytnutie možnosti uhradiť dlh v splátkach v sume 80-90 Eur
mesačne odvolací súd uvádza, že žalovaná má manžela, ktorý je samostatne hospodáriacim roľníkom,
žalovaná má zdravotné problémy súvisiace s vysokým krvným tlakom, z dokladov predložených
žalovanou vyplýva, že žalovaná má 4 vyživovacie povinnosti voči nezaopatreným deťom, za mesiac
10/2018 mala čistý príjem zo závislej činnosti vo výške 1017,50 Eur. Žalovaná poberá príspevok na deti

vo výške 94 Eur mesačne. Výdavky na elektrinu predstavujú 120 Eur. Žalobca súhlasil so splácaním
dlhu v splátkach po 200 Eur mesačne. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na finančnú, sociálnu
situáciu žalovanej nie je v jej možnostiach uhradiť dlžnú sumu jednorazovo. Keďže sú dané predpoklady
pre aplikáciu ust. § 232 ods. 3 CSP, odvolací súd za primeranú považuje splátku vo výške 200 Eurmesačne vzhľadom na právo žalobcu, aby jeho pohľadávka bola uspokojená v primeranej lehote ako aj
s ohľadom na to, že žalovaná poslednú úhradu na úver vykonala dňa 15.05.2015, pričom medzičasom
mala možnosť vytvoriť si určitú finančnú rezervu pre účely splnenia jej dlhu.

Za daného stavu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok prvoinštančného súdu tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.593,33 eur s príslušným úrokom z omeškania, a to
všetko v 200-eurových mesačných splátkach. V prevyšujúcom rozsahu rozsudok ako vecne správny
potvrdil (§ 3887 ods. 1 CSP).

10. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2, § 396 ods. 1
a 2 CSP. Tak žalobca ako aj žalovaná boli v konaní úspešní len čiastočne, preto odvolací súd rozhodol,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.