Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916204247
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Lacková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5916204247.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Petrou Lackovou v spore žalobcov: v rade 1./ J. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXXX/XX, W. G.- G. G., okr. M. v rade 2./ MVDr. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. R. XXXX/XX, W. G.- G. G., okr. M. a v rade 3./ V.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX,
S. Y., všetci právne zastúpený: JUDr. Ján Bartánus, advokát, so sídlom AK A. Bernoláka 7, Ružomberok
proti žalovanému: Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok, IČO: 31 936 415, so sídlom Gen.
Miloša Veselého 21, Ružomberok, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom v rade 1./
až 3./, ktoré sú žalobcovia v rade 1./ až 3./ povinní uhradiť spoločne a nerozdielne žalovanému. O výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 15.08.2016 sa žalobcovia ako príbuzní v
prvom rade po zomrelom MVDr. I. Z. domáhali priznania náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému
vo výške po 10.000 € každému zo žalobcov. Ako dôvod podania žaloby žalobcovia uviedli nesprávny
postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý zasiahol do práva zosnulého na život chráneného

čl. 15 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko sú
presvedčení, že ak by žalovaný podnikol dostatočné kroky za účelom diagnózy zdravotných problémov
zosnulého, bolo možné úmrtiu MVDr. I. Z. predísť. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaní predložili
súdu oznámenie o ukončení prešetrenia podania zo dňa 30.01.2015, ktoré im bolo zaslané z Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na základe nimi podaného podnetu na prešetrenie postupu
žalovaného, z ktorého záveru je zrejmé, že Úrad výkonom dohľadu zistil, že žalovaný nedostatočne
zabezpečil v čase vyšetrenia MVDr. I. Z., ktoré predchádzalo jeho smrti, diferenciálnu diagnostiku

zistených zmien EKG, teda rozlíšenie toho o aký koronárny syndróm sa jedná, EKG bolo žalovaným
nesprávne interpretované a následne neboli vykonané potrebné doplňujúce vyšetrenia, na základe
čoho bol nesprávne zvolený ďalší diagnostický a terapeutický postup. Aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby žalobcovia odvodzujú od § 15 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby
patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Žalovaní ďalej v podanej žalobe uviedli, že žalovaný zasiahol aj do ich práva na rodinný život. Právo
na ochranu súkromia a rodinného života je chránené čl. 19 ods. 2 Ústavy SR ako aj čl. 8 Dohovoru.

Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť viedla nie len k zásahu do práva zosnulého na život,
ale zároveň popretŕhala väzby v rodine zosnulého. Žalobcovia sa domnievajú, že v prípadoch zásahov
do osobnostných práv, akým zásah do práva na život nepochybne je, primerané zadosťučinenie nie je
dostačujúcim prostriedkom nápravy. Zároveň je nepochybné, že žiadna suma, priznaná súdom, nie jedostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila ľudský život. Žalobcovia preto žiadajú
súd o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú považujú vzhľadom na charakter a intenzitu zásahu
do ich práv za primeranú.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril dňa 14.09.2016. Vo svojom vyjadrení uviedol, že so
žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a navrhuje ju ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že
nesúhlasísozávermiÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou-pobočkaMartin,ktorýkonštatuje
nesprávne poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného, o ktorého tvrdenia opierajú
svoje nároky žalobcovia. Počas vykonaného dohľadu žalovaný namietal závery uvedené v protokole

č. 177/2014 o vykonanom dohľade, avšak ÚDZS ich nevzal do úvahy. Podľa vyjadrenie žalovaného,
ošetrujúca lekárka pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému MVDr. I. Z. postupovala správne
a to na základe ním uvedených ťažkosti, pričom pacient pri vyšetrení neudával žiadne bolesti na
hrudi, dokonca ani v oblasti chrbtice. Žalovaný ďalej popísal podrobný postup pri vyšetrení. Vo
svojom vyjadrení ďalej namietal príčinnú súvislosť medzi ambulantným vyšetrením zosnulého a jeho
smrťou. V prípade ak neexistuje súvis medzi poskytnutím zdravotnej starostlivosti zosnulému a jeho

smrťou, potom neexistuje ani dôvod a nárok, ktorý by žalobcov oprávňoval domáhať sa zaplatenia
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný zastáva názor, že neexistuje žiadny súvis so smrťou
zosnulého a akútnym koronárnym syndrómom, keďže príčinou smrti je skôr maligna(zhubná) arytmia
vyprovokovaná infarktom. Pokiaľ ide o náhradu nejametkovej ujmy, žalovaný poukázal na skutočnosť,
že jej základnými predpokladmi v zmysle § 13 ods. 2 a 3 OZ je protiprávny zásah do osobnostných práv

fyzickej osoby, zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v značnej miere a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym zásahom do osobnostnej sféry, dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti. Platná
právna úprava neustanovuje rozsah (výšku) peňažného zadosťučinenia. Výšku náhrady nemajetkovej
ujmyurčujesúd,pričomtátomusíbyťprimeraná,avšakjepredmetomvoľnejúvahysúdu.Súdpretomusí
vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu. Pokiaľ je zodpovednosť za zásah do osobnostných

práv zodpovednosťou objektívneho charakteru, je práve otázka miery zavinenia pôvodcu zásahu pre
stanovenie výšky relutárnej satisfakcie zásadným spôsobom spoluurčujúca. Žalovaný ďalej uviedol,
že v prípade, ak sa súd nestotožní s vyjadrením žalovaného, pokiaľ ide o porušenie povinnosti a
pristúpi k otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia, túto žalovaný považuje za neprimeranú
vzhľadom na ním uvedené skutočnosti, ktoré sú obsahom vyjadrenia.

3. Súd vo veci nariadil prvé pojednávanie dňa 14.12.2016, kde žalobcovia prostredníctvom svojho
právneho zástupcu zotrvali na podanej žalobe v plnom rozsahu.
4. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2./, výsluchom svedkyne, ošetrujúcej

lekárky MUDr. D. a výsluchom svedka, prednostu kliniky vnútorného lekárstva MUDr. Z. R., znaleckými
posudkami znalca MUDr. Petra Daxnera, PhD. a znalca MUDr. Františka Štullera, PhD a tiež
oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

6. Žalobca v rade 2./, ktorý bol synom zosnulého MVDr. I. Z. v rámci výsluchu uviedol, že jeho otec sa

od začiatku týždňa, v ktorom navštívil žalovaného za účelom vyšetrenia, sťažoval na bolesti v hrudníku,
v končatinách a na hučanie v hlave. V deň, kedy sa podrobil vyšetreniu bol zbalený a pripravený na
hospitalizáciu u žalovaného, Následne po vyšetrení mu otec povedal, že jeho lekárka pracujúca u
žalovaného ho poslala domov, že nevidí dôvod na jeho hospitalizáciu na internom oddelení, že je skôr
neurologickýprípad.Nemávedomosť,žebyjehootcovibolodporučenýkľudovýrežim,bolibaobjednaný

na holter, ktorý si mal ísť prevziať v piatok príslušný týždeň. Otec sa uspokojil so závermi ošetrujúcej
lekárky a aj preto sa na druhý deň zúčastnil poľovačky, pri ktorej mal infarkt, následkom ktorého zomrel.
Nejednalo sa o nejakú vážnu fyzickú záťaž. On poľoval na posede, ktorý sa nachádza cca 200 m od
auta, a teda predmetná poľovačka nevyžadovala nijakú nadmernú fyzickú záťaž.

7. Svedkyňa MUDr. Z. D., ošetrujúca lekárka MVDr. I. Z., zamestnankyňa žalovaného, v rámci výsluchu
(rub č.l. 60 -rub č.l. 61 spisu) uviedla, že pacienta vyšetrila štandardným postupom vykonávaným na
internejambulancii,následnespoukazomnanímuvádzanéproblémy,pacientaodporučilanavyšetrenie
krčne, neurologické, EKG, vyšetrenie tlakovým holterom, biochemické a patologické vyšetrenie, ako aj
rőntgenologické vyšetrenie. Pacient sa nesťažoval na bolesti v hrudníku, ak by tomu tak bolo, bol by

diagnostický postup určite iný. Na základe záverov vyšetrenia sa u pacienta nejednalo o akútny stav.
Pacient navštívil internú ambulanciu v ten istý deň ešte raz, keď si ona prehliadala jeho výsledky z
laboratórnych vyšetrení a EKG, pričom zistila nejaký starší nález, ktorý však nemohla porovnať s inými
podkladmi, keďže predtým EKG pacientovi robené nebolo. Odporučila ho preto na ECHO kardiografickévyšetrenie, ktoré by zistilo, či je tam nejaká zmena v prekrvení srdcového svalu. Pacient jej súčasne
povedal, že on sa podrobil aj neurologickému vyšetreniu, avšak správu z tohto vyšetrenia nevidela.
Overiť, či sa jedná o akútne zmeny alebo zmeny staršieho dáta sa dalo laboratórnym vyšetrením,

ktoré aj bolo vykonané, keď z výsledkov laboratórneho vyšetrenia vyplynulo, že sa nejedná o akútne
zmeny. Je však pravdou, že v rámci laboratórneho vyšetrenia sa nevykonal odber troponínu, ktorý
ako špecifický marker by mohol preukázať akútne zmeny, avšak boli odobraté iné markery a z týchto
markerov nevyplynulo, že by sa jednalo o nejaké akútne zmeny. Konkrétne bol vykonaný odber AST,
ktorého výsledky nepreukázali akútne zmeny na srdci.

8. Svedok MUDr. Z. R., prednosta kliniky vnútorného lekárstva žalovaného pri výsluchu na pojednávaní
uviedol, že na základe uvedenej anamnézy a podľa jeho názoru MUDr. D. zvolila správny liečebný
postup, keď menovaného odoslala na laboratórne vyšetrenia EKG ako aj neurologické vyšetrenie a
taktiež krčné vyšetrenia. Uvedené vyšetrenia boli menovanému vykonané u žalovaného v ten istý deň,
čo s poukazom na štandardné postupy v zdravotníctve je z hľadiska rýchlosti príkladný postup. Následne

po zistení laboratórnych vyšetrení, v rámci ktorých boli odobraté vzorky AST, ktoré nepotvrdzovali, že by
mal menovaný akútny infarkt, keď k zvýšeniu hodnoty AST dochádza 4 - 8 hodín po prekonaní infarktu
a tieto hodnoty sú zvýšené cca 1 týždeň po prekonaní infarktu. V uvedenom prípade však tieto hodnoty
neboli nijako zvýšené. Pokiaľ ide o odber vzorky AST, zvýšenie hodnôt AST môže popri prekonanom
infarkte nasvedčovať aj existenciu iných chorôb a preto v súčasnosti sa odoberajú vzorky troponínu, čo

v uvedenej veci nebolo vykonané, avšak zvýšená hladina troponínu by mohla byť daná iba v prípade, ak
by súčasne bola daná aj zvýšená hladina AST, čo v uvedenom prípade nebolo. Z uvedených dôvodov
potom bol správny diagnostický záver MUDr. D., ako aj ňou zvolený liečebný postup.

9. Z Oznámenie o ukončení prešetrenia podania vypracovaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, pobočka Martin, je zrejmé, že Úrad záverom konštatoval, že zdravotná starostlivosť
nebola MVDr. I. Z. poskytnutá správne v tom, že nesprávna interpretácia EKG viedla dohliadaný
subjekt k následnému nesprávnemu diagnostickému a terapeutickému postupu. V rámci diferenciálnej
diagnostiky malo byť realizované laboratórne vyšetrenie kardiošpecifických enzýmov, ktoré by potvrdilo
alebo vylúčilo akútnu koronárnu príhodu v čase vyšetrenia.

10. Žalovaný nesúhlasil zo záverom z vykonaného dohľadu Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pričom zhodne s právnym zástupcom žalobcov navrhol vykonať v danej veci znalecké
dokazovanie.

11. Uznesením č.k. 9C/113/2016-75 zo dňa 16.03.2017 súd vo veci nariadil znalecké dokazovania a na
vypracovanie znaleckého posudku ustanovil znalca z odvetvia internej medicíny, odvetvia kardiológie
MUDr. Petra Daxnera, PhD. Zo záverov znaleckého posudku č. 3/2017 (str. 84- 99 spisu) znalca MUDr.
Petra Daxnera vyplynulo, že žalovaný postupoval pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti MVDr. I.
Z. lege artis. Ak vôbec mohlo byť smrti zabránené, bolo potrebné nebohému poskytnúť pri vzniku

bezvedomia prvú pomoc, pričom záchrana pacienta za takýchto okolností je vecou laikov, nie lekárov.
V rámci odpovedí na jednotlivé otázky, ktoré mal v rámci zadania k vypracovaniu znaleckého posudku
zodpovedať znalec, tento uviedol, že vyšetrenia, diagnostické závery a odporúčania ďalšieho postupu
vykonané MUDr. D. u pacienta MVDr. Z. boli vykonané správne. V čase vyšetrenia pacienta dňa
15.01.2014 subjektívne ťažkosti pacienta ani objektívny nález nenasvedčovali pre prítomnosť akútneho

koronárneho syndrómu. Zmeny na EKG zázname prítomné pri vyšetrení boli spôsobené prekonaným
starým infarktom. EKG zmeny charakteristické pre akútny infarkt myokardu v tom čase na EKG
zázname neboli prítomné. Pri existujúcom negatívnom subjektívnom a objektívnom náleze normálna
hodnota AST potvrdila, že o akútny infarkt srdca sa nejedná, pričom citlivosť- senzitivita vyšetrenia
AST je zrovnateľná s citlivosťou kardiošpecifických enzýmov, špecificita je u AST v porovnaní s

kardiošpecifickými enzýmami nižšie, t.z. pri negatívnom náleze AST by s rovnakou pravdepodobnosťou
bol negatívny aj nález vyšetrenia kardiošpecifických enzýmov. Fatálna srdcová arytmia bola veľmi
pravdepodobne príčinou smrti nebohého po jeho príchode k autu, táto srdcová arytmia bola dôsledkom
srdcového infarktu, ktorý podľa známych skutočností vznikol niekoľko sekúnd až minút predtým- pri
schádzaní nebohého z posedu. Mechanizmom smrti bola arytmia, príčinou smrti srdcový infarkt. Pokiaľ

je ložisko ischémie malé alebo pacient má neuromatiu vegetatívneho nervového systému, môže akútny
koronárny syndróm prebehnúť bez bolestí na hrudi. Prvými symptómami u nebohého bola dýchavica
a následné bezvedomie. Pri vyšetrení dňa 15.01.2014 subjektívne ťažkosti pacienta ani objektívny
nález nepoukazovali na prítomnosť akútneho koronárneho syndrómu. Atypie zistené na EKG záznamedňa 15.01.2014 boli dôvodom na dovyšetrovanie pacienta- vykonanie kontrolného EKG vyšetrenia,
zároveň s porovnaním staršieho EKG záznamu, pokiaľ bol takýto niekedy zhotovený, prípadne doplniť
aj holterovské 24-hodinové monitorovanie EKG. Po posúdení holterovského záznamu bolo potrebné

rozhodnúť, či je potrebné a ako liečiť vysoký tlak krvi. Vhodné bolo skontrolovať hladinu tukov a
cholesterolu v krvi, vrátane vyšetrenia LDL cholesterolu a rozhodnúť o eventuálnej potrebe liečby. Na
základe výsledkov doporučeného echokardiografického vyšetrenia prípadne aj námahového vyšetrenia
EKG na ergometrii zvážiť potrebu vykonania selektívnej koronografie. Pri podozrení na akútny koronárny
syndróm je nutné vyšetriť kardiošpecifické enzými (v súčasnosti je štandardom vyšetrenie troponínu). V

prípadeMVDr.Z.všakklinickýaniEKGnáleznesvedčilipreAKS.VyšetrenieaktivityASTbolonegatívne,
pričom AST má pre diagnózu akútneho infarktu senzitivitu zrovnateľnú so senzitivitou troponínu.

12. Uznesením č.k. 9C/113/2016-139 zo dňa 27.02.2018 súd vo veci nariadil znalecké dokazovania a na
vypracovanie znaleckého posudku ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia súdne
lekárstvo MUDr. Františka Štullera, PhD.. Zo záverov znaleckého posudku č. 44/2018 (str. 148- 160

spisu) vyplynulo, že najzávažnejším patomorfologickým nálezom vysvetľujúcim bezprostrednú príčinu
smrti v prípade úmrtia MVDr. I. Z. bol nález trombózy vencovitej tepny. Trombus rozsahu a charakteru,
ako bol zistený pri pitve bol vzniknutý akútne a úplne obturoval priesvit ciev. Priamou konsekvenciou
uvedenej skutočnosti bola smrť menovaného. K smrti menovaného došlo rádovo pár minút po vzniku
uzatvorenia priesvitu tepny trombom. Znalec v závere posudku uviedol, že sa zhoduje s názorom znalca

z odboru kardiológia, že najpravdepodobnejšou dobou vzniku trombózy tepny bola fyzická námaha
spojená s poľovačkou v kritický deň 16.01.2014. V danej veci objektívneho hodnotenia prípadu MVDr. Z.
je dôležité zhodnotenie klinických prejavov v čase ošetrovania v zdravotníckom zariadení v súvsťažnosti
medzi vykonanými diagnostickými, liečebnými úkonmi a medzi klinickými prejavmi ochorenia MVDr. I.
Z., ktoré boli ošetrujúcimi lekármi zistené a implementované.

13. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti , službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré
vykonávajúzdravotníckipracovníci,vrátaneposkytovanialiekov,zdravotníckychpomôcokadietetických
potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života
a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,

diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo

zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými
postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými
postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

16. Podľa § 13 ods. 1- 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od

neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo.

17. Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi
a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

18. Aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby mal súd preukázanú v zmysle vyššie uvedeného
§ 15 OZ, nakoľko žalobkyňa v rade 1/ je manželkou zomrelej fyzickej osoby, do ktorej práva na ochranu
osobnosti malo byť zo strany žalovaného zasiahnuté a žalobcovia v rade 2/ a 3/ sú deťmi zomrelého.19. Pasívnu legitimáciu žalovaného súd mal preukázanú tým, že zásah mal byť spôsobený konaním
zamestnanca žalovaného, ktorý vyšetroval nebohého. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.
septembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012 pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej

osobyspôsobenýniekým,ktobolpoužitýprávnickouosobounarealizáciučinnostitejtoprávnickejosoby,
považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou.

20. V konaní bolo nesporné, že MVDr. I. Z. zomrel dňa XX.XX.XXXX na poľovačke, pri schádzaní
z posedu. Deň pred smrťou, t.j. dňa 15.01.2014, z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov,

navštívil menovaný internú ambulanciu Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, kde v
rámci vyšetrenia uviedol ako ťažkosti hučanie v ušiach, vertigo pri zmene polohy tela, zaujatosť hlavy,
nameraný vyšší tlak, pričom mával skôr nižší, celkovú únavu. Záverom vyšetrenia bola ošetrujúcou
lekárkou MUDr. Z. D. konštatovaná primárna artériová hypertenzia, bližšie neurčená, bez prejavov
hypertenznej krízy. Ošetrujúca lekárka odporučila neurologické vyšetrenie, ORL vyšetrenie, TK holter,
ko TK, echokardiografia- kinetika ĽK.

21. Spornou bola otázka, či sa dalo smrti MVDr. I. Z. predísť postupom ošetrujúceho lekára, ktorý podľa
názoru žalobcov nebol vykonaný správne, čím bolo zasiahnuté do osobnostných práv zomrelého.

22. Osobnostné práva a právo na ich ochranu predstavujú základné piliere súkromnoprávnej úpravy.

Ochrana osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe, pričom predmetom ochrany je osobnosť človeka vo
svojej celistvosti ako nehmotný statok. Ide o absolútne právo fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým.
Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie
práv, ktoré sú demonštratívne uvedené v §11 Občianskeho zákonníka. Túto ochranu zákon zabezpečuje
v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú zasiahnuté len jednotlivé zložky osobnosti. V občianskom práve platí

zásada, že ohrozenie resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením alebo
porušením jeho osobnosti ako celku.

23.Zodpovednosťzaohrozeniealeboporušenieprávanaochranuosobnostijezaloženénaobjektívnom
princípe, čo znamená, že sa nevyžaduje zavinenie na strane ohrozovateľa či narušovateľa práva.

Na to aby mohlo dôjsť k vzniku občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu, musia byť splnené
zákonom stanovené predpoklady, ktorými sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi
zásahom a jeho neoprávnenosťou. V prípade, že dôjde k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby
stačí, ak ide o zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, ktorá spočíva nielen v porušení,

ale i v samotnom ohrození osobnosti fyzickej osoby, pričom zákon nedefinuje pojem zásah a ani
nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je nim
však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho
opomenutie). Musí ísť pritom o nemajetkovú ujmu, teda takú, ktorá sa nepremieta bezprostredne do
majetkovej sféry postihnutej osoby, pretože túto nemajetkovú ujmu je potrebné odlišovať od majetkovej

ujmy vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami. Ďalšou podmienkou použitia jednotlivých
právnych prostriedkov ochrany osobnosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. Pod neoprávneným
zásahom chápeme také konanie, ktoré smeruje proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby, je
objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje postavenie a uplatnenie danej
osoby v spoločnosti. Neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce

protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza.
Pokiaľ sa má proti takémuto neoprávnenému zásahu poskytnúť občianskoprávna ochrana, je potrebné,
aby išlo o taký zásah, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Poslednou podmienkou
vzniku občianskoprávnych sankcií pri ochrane osobnosti je príčinná súvislosť medzi neoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď

v porušení alebo ohrození fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka
a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené
náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach).

24. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalovaného
nedošlo k porušeniu povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a postup žalovaného
bol vykonaný lege artis, pričom nemal za následok úmrtie MVDr. I. Z.. Za nesprávny označilpostup žalovaného jedine ÚDZS v administratívnom konaní, tento však vzhľadom na vykonané
znalecké dokazovanie v predmetnom konaní, nie je pre súd záväzný, navyše keď výsledky znaleckého
dokazovania nepotvrdili stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

25. V tejto súvislosti súd postráda práve existenciu neoprávneného zásahu, čo i len následkom hoci
aj neúmyselného porušenia povinnosti. Hoci zodpovednosť odporcu pri zásahu do osobnostných práv
(práva na život) je objektívna, teda nevyžaduje sa zavinenie, pre zodpovednosť sa vždy vyžaduje
protiprávne konanie - neoprávnenosť zásahu. Pokiaľ teda zásah, ktorým bola spôsobená ujma, nie

je neoprávnený, teda nie je vykonaný v rozpore s právom a povinnosťami, nemôže byť založená
zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv.

26. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že zdravotná
starostlivosť menovanému bola poskytnutá lege artis, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie
za účelom zistenia rozsahu dopadu na duševnú integritu žalobcov spočívajúcu v úmrtí MVDr. I. Z.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý mal
v spore úspech (nakoľko žaloba žalobcov bola v celom rozsahu zamietnutá), právo na náhradu trov
konania voči žalobcom v rade 1./ až 3./, ktoré sú žalobcovia v rade 1./ až 3./ povinní uhradiť spoločne
a nerozdielne žalovanému v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.