Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 21, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/176/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200900
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515200900.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom
Malý trh 2/A, Bratislava IČO 35 886 013, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO 47 232 773 proti žalovanému W. W., nar. XX.XX.XXXX,
štátnemu občanovi M. republiky, bytom X. srnie XXX o zaplatenie 184,61 eur s príslušenstvom, na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 7C/66/2015-30 zo dňa
02. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré
posúdil podľa § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 52 ods. 3, 4, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 až 3, § 101,
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Uviedol, že pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí
viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v
prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn.
1 Cdo/148/2004/. Právny vzťah medzi stranami sporu založený zmluvou o pripojení s poukazom na
charakter strán sporu je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Keďže žalobcom uplatnený

nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle
Občianskeho zákonníka. S poukazom na skutočnosť, že právo žalobcu na zaplatenie je právom, ktoré
podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili

svoje práva /nároky/ a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej
dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im
zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v
nejurčenýmspôsobomupríslušnéhoorgánusvojeprávonevykonala,vznikápovinnejosobeoprávnenie
vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať
u súdu svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma

premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok
žalobcu. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobeprávo /nárok/ priznať /§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka/. Začiatok plynutia premlčacej
doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd považoval uplatnenú

pohľadávku žalobcu za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť
dňa 14.02.2012 /t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy/, a žalobný návrh bol podaný na súde
dňa 06.02.2015, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu žalobcu zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú
správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva /čo do základu a výšky/. O náhrade trov

konania v spore súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zákon č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, a

preto sa má na daný vzťah aplikovať. Poukázal na § 44 ods. 12 citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že
odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení
uvedený neskorší deň. V danej veci právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od
zmluvy, a to ku dňu 13.02.2012, a preto premlčacia doba začala plynúť dňa 14.02.2012 a právo žalobcu

by sa premlčalo až 14.02.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 06.02.2015, a preto nárok na zaplatenie
ňou uplatnený nie je premlčaný.

3. Po podaní odvolania žalobca podal odvolaciemu súdu návrh na prerušenie odvolacieho konania s
poukazom na § 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) O.s.p.. K tomu uviedol, že Okresný súd Košice II.

dňa 08.09.2015 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. s článkom 1 ods. 1 a s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom vyslovil
názor, že § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. jednostranne zvýhodňuje dlžníka - spotrebiteľa, a to tým, že súd
má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
ex offo. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho konania je v rozpore s princípom

nestrannosti súdu, a teda aj s princípom právneho štátu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k

zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval.
CSP v § 470 ods. 1 stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle tohto ustanovenia CSP odvolací súd postupoval v odvolacom

konaní, vrátane rozhodovania o návrhu žalobcu na prerušenie odvolacieho konania, podľa nového
procesného predpisu - CSP.
6. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.
7. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,

že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,
8. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

9. Obligatórne prerušenie konania podľa vyššie uvedených ustanovení § 162 ods. 1 písm. a) a b) CSP
prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je súd konaní o prejednávanom
spore oprávnený riešiť /písm. a)/ alebo ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov /písm. b)/. V predmetnom spore tieto podmienky
pre prerušenie konania nenastali. Konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, na ktoré žalobca

poukazuje, sa týka súladu § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom odvolací súd pochybnosť o súlade
danej právnej normy s Ústavou Slovenskej republiky nemá. Ide o platné a účinné ustanovenie, ktoré je
za splnenia podmienok stanovených v jeho hypotéze možné a zároveň nutné /viazanosť sudcu zákonomv zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky/ pri rozhodovaní súdu vo veci samej aplikovať.
Odvolací súd preto nevidí dôvod na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) alebo b) CSP.
10. Fakultatívne prerušenie konania, upravené v citovanom ustanovení § 164 CSP zasa predstavuje

prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na
procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je
tu na úvahe spor prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie
však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, a až keď tieto
zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia, slúžiaceho účelu racionálnej organizácie

postupu pri vedení príslušného konania, má súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochrany práv strán sporu v súdnom konaní o veci /čl. 17 CSP/ a spomedzi viacerých opatrení použiť to,
ktorýmsaochranaprávstránsporuzabezpečíčonajrýchlejšieanajúčinnejšie.Rozhodujúcimhľadiskom
je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti
skôr výnimku ako pravidlo /uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/92/2011
zo dňa 14. júla 2011/. Keďže v tomto spore nemal odvolací súd žiadne pochybnosti o súlade v spore

aplikovaného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou Slovenskej republiky, bolo by
prerušenie konania ako ho navrhoval žalobca v rozpore so zásadami rýchlosti a hospodárnosti súdneho
konania.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie odvolacieho konania zamietol.
12. Následne Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1

CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Prvoinštančný súd založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o premlčaní uplatnených nárokov
žalobcu s tým, že plynutie premlčacej doby peňažných práv žalobcu, ktoré kvalifikoval ako nároky z
bezdôvodného obohatenia, začal počítať odo dňa nasledujúceho po odstúpení právneho predchodcu

žalobcu od zmluvy o pripojení.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúcu námietku, ktorá bola v odvolaní žalobcom vznesená, a
to, že na danú vec je potrebné aplikovať § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických médiách v
znení účinnom do 31.12.2015 s tým, že premlčaciu dobu je potrebné počítať odo dňa nasledujúceho po
dni odstúpenia od zmluvy, t.j. odo dňa 14.02.2012 a teda práva žalobcu sa premlčali až dňa 14.02.2015,

takže žaloba, ktorú žalobca podal dňa 06.02.2015 bola podaná včas, pred uplynutím premlčacej doby.
14. Podľa odvolacieho súdu uvedené zákonné ustanovenie, na ktoré žalobca poukazuje, nemožno
v danom spore aplikovať a to z dôvodu, že samotný zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení /23.09.2009/ nebol platný a účinný. Zo samotnej
zmluvy o pripojení vyplýva, že táto bola uzavretá podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách. Zákon č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách následky odstúpenia od zmluvy
neupravoval. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že právna úprava zameraná na ochranu
spotrebiteľa zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k obom vyššie uvedeným
zákonom o elektronických komunikáciách špeciálnou právnou úpravou a pri spotrebiteľských vzťahoch
je potrebné aplikovať ju prednostne. Preto aj v prípade odstúpenia od zmluvy o pripojení, ktorá

má spotrebiteľský charakter sa s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatní § 48
Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý v porovnaní či už s Obchodným
zákonníkom /§ 349/ alebo zákonom č. 351/2011 Z.z. /§ 44 ods. 12/ upravuje následky odstúpenia od
zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi výhodnejšie. Odstúpením od zmluvy sa podľa Občianskeho zákonníka
zmluva od počiatku zrušuje a nastupuje režim bezdôvodného obohatenia /t.j. zmluvné strany si musia

navzájom vrátiť len to, čo podľa zmluvy plnili/, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote /§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
15. Premlčacia doba práva žalobcu voči žalovanému tak začala plynúť odo dňa nasledujúceho po
odstúpení jeho právneho predchodcu od zmluvy o pripojení, teda odo dňa 24.01.2012 a nie ako chybne
uzatvoril súd prvej inštancie /a tvrdí to aj žalobca v odvolaní/ odo dňa 14.02.2012 ako dňa nasledujúceho

po dni, ktorý právny predchodca žalobcu v odstúpení označil ako deň odstúpenia od zmluvy.
16. Uvedený záver však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Rozhodujúce totiž je, že sa nepremlčuje žalobcovo právo na zaplatenie ceny služby titulom zmluvy
o pripojení ale žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia si plnení, ktoré
účastníci zmluvy podľa zrušenej zmluvy dostali, čo sa prejaví v rozdielnej dĺžke premlčacej doby. Ak

by išlo o právo žalobcu na zaplatenie ceny služby podľa zmluvy, bola by nepochybne premlčacia
doba trojročná. Tu však ide o premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde je
subjektívna premlčacia doba dvojročná.17. Pri zohľadnení skutočnosti odstúpenia právneho predchodcu žalobcu od zmluvy listom zo
dňa 14.01.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.01.2012, je potrebné konštatovať, že dňa
23.01.2012 došlo podľa § 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy o pripojení od počiatku a

právnemu predchodcovi žalobcu týmto dňom vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za
služby, ktoré žalovanému na základe tejto zmluvy poskytol. Subjektívna premlčacia doba tohto práva,
ktorájedvojročná,začalaplynúťododňanasledujúcehopodoručeníodstúpeniaodzmluvyžalovanému,
t.j. od 24.01.2012 a uplynula v piatok 24.01.2014. Keďže žalobca podal svoju žalobu až dňa 06.02.2015,
urobil tak až po márnom uplynutí premlčacej doby.

18. Z uvedeného vyplýva, že aj keď súd prvej inštancie, nevenujúc dostatočnú pozornosť odstúpeniu
právneho predchodcu žalobcu od zmluvy, premlčanie uplatneného práva žalobcu posudzoval chybne v
otázke začiatku jej plynutia, tak jeho záver o premlčaní práva žalobcu je vecne správny. Odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).