Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 16, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 23C/5/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5102897486
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5102897486.13

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: ERPOS, spol. s r.o., so sídlom Vysokoškolákov 4, 010 08
Žilina, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom G. X. H.. J. U., Y.. N.. K.., Y. Y. T. X/XXXX,
XXX XX Ž., proti žalovaným: X/ Z.. Š. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. U.Q. XXXX/X, XXX XX Ž. G. X/ Z.. J. Y.,
Q.. XX.XX.XXXX, U. U.Q. XXXX/X, XXX XX Ž., obom žalovaným právne zastúpeným splnomocneným
zástupcom X. Y..N..K.., Y. Y. Y. Q. Y. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie ceny diela 4.055,96 eur s

príslušenstvom a zmluvnej pokuty 60,88 eur, na základe späťvzatia žaloby žalobcom podaním zo dňa
30.5.2018, takto

r o z h o d o l :

I/ Konanie z a s t a v u j e .

II/ Žalovaným v rade 1/ a 2/ proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III/ U k l a d á učtárni Okresného súdu Žilina, aby po právoplatnosti výroku I/ tohto uznesenia vrátila
žalobcovi ERPOS, spol. s r.o. sumu 16,27 eur, ako nespotrebovaný zvyšok zaplateného preddavku trov,
zloženého žalobcom na účet súdu dňa 25.7.2003, zaúčtovaného pod D 14b, položka registra 7/03, č.
účtovného dokladu 57/07-03.

o d ô v o d n e n i e :

1. V civilnej sporovej veci označenej v záhlaví tohto uznesenia je predmetom žaloby žalobcu proti
žalovaným v rade 1/ a 2/, podanej na Okresnom súde Žilina dňa 30.11.2001 (v tom čase smerujúcej
len proti žalovanému v rade 1/), v spojení s procesným návrhom žalobcu predneseným na pojednávaní
dňa 28.3.2011 (ktorým žalobu rozšíril i vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ a súd takémuto procesnému
návrhu vyhovel právoplatným uznesením č.k. 23C/5/2002-218 zo dňa 12.4.2012) a s podaním zo dňa
08.10.2012 (ktorým nadväzne pôvodne len proti žalovanému v rade 1/ uplatnený žalobný nárok zmenil

na nárok uplatnený solidárne proti obom žalovaným a súd takto navrhnutú zmenu žaloby pripustil
právoplatným výrokom III/ uznesenia č.k. 23C/5/2002-237 zo dňa 18.10.2012) nárok o zaplatenie
peňažného plnenia titulom nezaplatenej časti ceny diela (výstavby rodinného domu č. súp. 112 na KN-C
parc. č. 656/10 v kat. úz. N., na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.7.1996), vyúčtovanej faktúrami žalobcu
č. 00143 zo dňa 18.9.1998 a č. 00160 zo dňa 14.10.1998, v zostávajúcej sume 4.055,96 eur (122.190,-
Sk) spolu s príslušenstvom (úrokom z omeškania podľa špecifikácie v petite žaloby) a zmluvnej pokuty

v sume 60,88 eur (1.834,- Sk).

2. V priebehu konania súd na návrh strany žalovaných právoplatným výrokom I/ cit. uznesenia č.k.
23C/5/2002-237 zo dňa 18.10.2012 konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
vedenejnaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.14C/5/2002;súčasnetýmistýmuznesenímpopripripustení
zmenypôvodnejžaloby(akovyššie)zamietolnávrhžalobcunaspojenieobochvecínaspoločnékonanie

(cit. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2012).3. Súvisiace civilné sporové konanie sp. zn. 14C/5/2002, ktorého priebeh po prerušení konania v tejto
veci súd periodicky sledoval, sa viedlo o žalobe toho istého žalobcu (podanej na súde takisto dňa
30.11.2001, súčasne so samostatnou žalobou v tejto prejednávanej veci) pôvodne len proti žalovanej

Z.. J. Y. (vstup žalovaného Z.. Š. Y. do konania popri pôvodnej žalovanej súd pripustil právoplatným
uznesením č.k. 14C/5/2002-549 zo dňa 02.12.2011), s predmetom žalobného nároku o zaplatenie
18.280,79 eur (550.727,10 Sk) s príslušenstvom, titulom nezaplatenej ďalšej časti ceny toho istého diela,
na základe tej istej zmluvy o dielo zo dňa 01.7.1996, vyúčtovanej faktúrami žalobcu č. 000170 zo dňa
10.11.1998 a č. 00206 zo dňa 31.12.1998 a zmluvnej pokuty.

4. Po tom, ako v súvisiacom konaní Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co/227/2008-495 zo dňa
24.9.2009 odvolaniami žalobcu i žalovanej (v tom čase Z.. J. Y. ako jedinej žalovanej) napadnutý
rozsudok okresného súdu č.k. 14C/5/2002-442 zo dňa 08.4.2008 zrušil a vec okresnému súdu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci s tým, že v odôvodnení
cit. uznesenia odvolací súd zaujal podrobné právne stanoviská a záväzné pokyny a odporučenia pre

ďalší procesný postup súdu prvej inštancie, okresný súd ďalej doplnil dokazovanie, predovšetkým
nariadením znaleckého dokazovania z odboru stavebníctva prostredníctvom znaleckého Ústavu
súdneho inžinierstva ŽU v Žiline; znalecký ústav predložil okresnému súdu dňa 21.5.2015 písomný
znalecký posudok č. 101/2015.

5. Na základe v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplneného dokazovania súd v súvisiacom
konaní vo veci samej rozhodol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/5/2002-744 zo dňa 02.5.2017
- ktorým žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť tak žalovaným v rade 1/, 2/, ako aj štátu
trovy konania v plnom rozsahu a ktorý cit. rozsudok v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho
Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/221/2017-796 zo dňa 30.01.2018 nadobudol právoplatnosť dňa

07.02.2018.

6. Skôr ako by po odpadnutí procesného dôvodu na prerušenie konania v tejto prejednávanej veci (v
bode 2/) súd začal opäť konať, žalobca podaním zo dňa 30.5.2018, doručeným súdu toho istého dňa
žalobu proti žalovaným vzal v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.

7. Žalobca v cit. podaní odôvodňuje využitie svojho dispozičného oprávnenia k podanej žalobe
prehodnotením svojho postoja v tomto konaní tak, že nie je dôvod domáhať sa zaplatenia súm
vyúčtovanýchvžalobevtejtoveciatospoukazomnaokolnostiapriebehsúvisiacehokonaniavovecisp.
zn. 14C/5/2002 a v ňom vykonané dôkazy, ako aj vzhľadom na dĺžku konaní v oboch právnych veciach.

8. V nadväznosti na odôvodnenie späťvzatia žaloby žalobca navrhuje nepriznať náhradu trov konania
žiadnejzostrán,dožadujúcsaprirozhodovaníotrováchkonaniaaplikácieust.§257zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku („CSP“), umožňujúceho súdu výnimočne nepriznať náhradu trov
konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za takéto okolnosti žalobca považuje

jednak okolnosti predchádzajúce podaniu žalobného návrhu v tejto prejednávanej veci, osobitne
správanie žalovaných, odmietajúcich komunikáciu so žalobcom spôsobom prevzatia zhotoveného diela,
ako aj ich postoje v priebehu súdneho konania. Žiada ďalej zohľadniť skutočnosť, že už v čase podania
žaloby uviedol všetky potrebné skutočnosti a dôkazy, ako aj to, že už v konaní sp. zn. 14C/5/2002 bola
žalovaným v rade 1/, 2/ proti žalobcovi priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, pričom i pre

závery súdu v tejto prejednávanej veci bolo potrebné znalecké dokazovanie nariadené vo veci sp. zn.
14C/5/2002, bez ktorého súd nemal možnosť v oboch sporových veciach rozhodnúť a rozhodnutie súdu
v oboch veciach tak záviselo od posúdenia odbornej znaleckej otázky. Za daných okolností navrhovanou
aplikáciou ust. § 257 CSP žalobca sleduje odstránenie neprimeranej tvrdosti rozhodnutia súdu a žiada
zohľadnenie podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahy a okolností sporu, ako aj zložitosti

doposiaľ neriešenej právnej problematiky.

9. Žalovaní v rade 1/, 2/ podaním zo dňa 22.6.2018 na výzvu súdu vyslovili súhlas so späťvzatím žaloby
žalobcom a navrhovaným zastavením konania podľa § 145 ods.1 CSP. Súčasne žiadajú, aby im súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, z titulu procesnej zodpovednosti žalobcu za

zastavenie konania za podmienok ust. § 256 ods.1 CSP, s poukazom na odôvodnenie späťvzatia žaloby
žalobcom (v bode 7/), ktorý takéto svoje dispozičné právo využil až po právoplatnom skončení konania
vo veci sp. zn. 14C/5/2002. Súčasťou cit. podania žalovaných je i špecifikácia a vyčíslenie trov konania
v tejto veci (spolu vo výške 2.662,73 eur, z toho trovy právneho zastúpenia 2.529,95 eur).10. Procesný právny rámec tohto sporového konania je s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto
ustanovenízákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(„OSP“)

ako dovtedajšieho všeobecného procesného predpisu i vo vzťahu k predtým začatým civilným sporovým
konaniam daný ustanoveniami CSP, so zreteľom na prechodné ust. § 470 ods.1,2 CSP.

11. Prostredníctvom svojho podania - späťvzatia žaloby (v bode 6/) strana žalobcu využila v priebehu
konania svoje dispozičné procesné oprávnenie k predmetu svojej žaloby podľa ust. § 144 CSP, v

procesnom štádiu prejednávanej veci v spojení s oznámením súhlasného stanoviska žalovaných vo
vzťahu k späťvzatiu žaloby. Súd preto konanie vo veci žaloby žalobcu proti žalovaným v rade 1/, 2/
zastavil, za splnenia podmienok ust. § 145 ods.1 CSP v spojení s § 146 CSP (výrok I/ uznesenia).

12. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia späťvzatia žaloby žalobcom (v bode 7/) vo vzťahu k predmetu
jeho žalôb v oboch súvisiacich veciach (v tejto veci a vo veci sp. zn. 14C/5/2002) a k okolnostiam

procesného priebehu konaní v oboch veciach súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že využitie
dispozičného procesného oprávnenia žalobcom k žalobe v tejto veci je logickou, procesne adekvátnou
reakciou na právoplatné rozhodnutie súdu v skutkovo a právne identickej veci rovnakých strán, v ktorej
žalobca so svojou žalobou neuspel a súd ho preto zaviazal na náhradu trov konania druhej strane
sporu v plnom rozsahu, podľa zásady úspechu v sporovom konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Na

základe rovnakej zásady pri rozhodovaní o nárokoch na náhradu trov konania bol žalobca zaviazaný v
plnom rozsahu i na náhradu trov konania vzniknutých štátu a cit. rozsudkom odvolacieho súdu takisto
na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Zastavenie konania v tejto veci ako dôsledok využitia dispozičného procesného oprávnenia k

predmetu žaloby žalobcom (v bode 11/) a to bez zistenia eventuálnej súvislosti so zmenou správania
strany žalovaných v priebehu konania, vrátane ich nesúhlasného stanoviska k predmetu žaloby v tejto i
v súvisiacej sporovej veci (v bode 12/), je preto procesne zavinené žalobcom, ktorý za podmienok ust.
§ 256 ods.1 CSP nesie i procesnú zodpovednosť za trovy konania.

14. Žalobca na rozdiel od konania vo veci sp. zn. 14C/5/2002 a nepochybne práve so zreteľom na preň
nepriaznivé rozhodnutie v súvisiacom konaní tak vo veci samej, ako aj v časti rozhodnutia o nárokoch na
náhradu trov konania, sa pri rozhodovaní o trovách konania v tejto prejednávanej veci dožaduje aplikácie
ust. § 257 CSP (v bode 8/).

15. Ustanovenie § 257 CSP i v zmysle výslovného textu zákonodarcu predstavuje výnimku vo vzťahu
k pravidlám priznávajúcim stranám sporového konania nárok na náhradu trov konania na základe
úspešnosti v spore (§ 255 CSP) alebo na základe procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a
vznik trov (§ 256 CSP), z čoho plynie, že zákon jeho aplikáciu pri rozhodovaní o nárokoch strán na
náhradu trov konania (§ 262 ods.1 CSP) pripúšťa len výnimočne a za podmienky preukázanej existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa pre takýto postup.

16. V rámci tvrdení o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP žalobca
žiadaprihliadnuťnaokolnostipredchádzajúcepodaniužalobnéhonávrhuvtejtoveci,osobitnesprávanie
žalovaných, odmietajúcich komunikáciu so žalobcom spôsobom prevzatia zhotoveného diela. Jedinou

v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) žalobcu zo dňa 05.11.2001 uvedenou okolnosťou
predchádzajúcou jej podaniu na súde je však tvrdenie o riadne nezaplatenej cene diela (podľa tvrdenia
žalobcu riadne zhotoveného, odovzdaného a prevzatého) tak, ako bola vyúčtovaná faktúrami žalobcu
a to napriek listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 17.8.2001 - pokusu o mimosúdne urovnanie a to
bez toho, aby sa žalobca zmienil o napokon i pre neskoršie dokazovanie a rozhodnutie vo veci samej

v skutkovo a právne identickej veci (sp. zn. 14C/5/2002) rozhodujúcich okolnostiach predchádzajúcich
vzniku sporu medzi stranami, vzťahujúcich sa k spôsobu dojednania predmetu diela, odstraňovaniu
reklamovaných vád diela, k zmenám predmetu a rozsahu diela v priebehu jeho realizácie, majúcich
bezprostredný vplyv na nezhodu strán k existencii podmienok pre odovzdanie a prevzatie zhotoveného
diela, vrátane vzniku povinnosti zaplatenia ceny za jednotlivé zrealizované práce a za dielo ako celok

v konkrétnej výške v závislosti na jeho rozpočte - o čom sa tak súd po prvýkrát dozvedel nie zo žaloby
žalobcu a jej príloh, ale z prvého podania žalovaného vo veci samej (z obsahu vyjadrenia zo dňa
28.02.2002 k žalobe). V nadväznosti na uvedené neobstojí preto ani cit. tvrdenie žalobcu, podľa ktorého
už v čase podania žaloby „uviedol všetky potrebné skutočnosti a dôkazy“ (v zmysle predchádzajúcejprocesnej právnej úpravy v ust. § 150 ods.1 OSP), ani nemožno brať v neprospech žalovaných pri
rozhodovaní o trovách konania ich žalobcom bližšie nešpecifikované „postoje v priebehu súdneho
konania“.

17. Za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP súd nepovažuje ani skutočnosť, že už v
konaní sp. zn. 14C/5/2002 bola žalovaným v rade 1/, 2/ proti žalobcovi priznaná náhrada trov konania v
plnom rozsahu podľa § 255 ods.1 CSP (v bode 12/). Bol to žalobca, kto sa rozhodol pre procesne i vecne
(ako v konaní sp. zn. 14C/5/2002 skonštatoval odvolací súd v cit. uznesení č.k. 10Co/227/2008-495

zo dňa 24.9.2009 a v konaní v tejto prejednávanej veci zas v uznesení č.k. 9Co/166/2010-189 zo dňa
31.5.2010, na čo žalobca neskôr v oboch konaniach reagoval rozšírením okruhu subjektov na strane
žalovaných a s tým súvisiacou zmenou žaloby) nesprávny a nehospodárny postup uplatnenia nárokov
na zaplatenie pohľadávky za zhotovenie toho istého diela a na základe tej istej zmluvy prostredníctvom
dvoch súčasne podaných žalôb, pôvodne samostatne proti každému zo žalovaných. I keď neskôr
žalobca podaním zo dňa 26.11.2009 navrhol spojenie oboch vecí na spoločné konanie (súd uznesením

užcitovanýmvbode2/takýtoprocesnýnávrhnaprieksúhlasužalovanejstranyzamietolvdôsledkuvtom
čase jestvujúceho nedostatku podmienky totožnosti účastníkov na strane žalovaných v oboch konaniach
vzmysleust.§112ods.1OSP),následneopäťnamietal(nesúhlasnýmvyjadrenímkprocesnémunávrhu
žalovaných a potom i prostredníctvom odvolania proti predchádzajúcemu uzneseniu okresného súdu
č.k. 23C/5/2002-179 zo dňa 18.3.2010, ktorým súd rozhodol o prerušení konania podľa § 109 ods.2

písm.c/OSP,naodvolaniežalobcuzrušenémucit.uznesenímodvolaciehosúduč.k.9Co/166/2010-189)
proti prerušeniu konania do právoplatného rozhodnutia v súvisiacej sporovej veci sp. zn. 14C/5/2002,
cieľom a napokon i čiastočne dosiahnutým účelom ktorého procesného návrhu žalovaných a kladného
rozhodnutia súdu o ňom bolo okrem iného práve i zamedzenie vzniku nadbytočných trov konania
stranám sporu (možným duplicitným dokazovaním tých istých rozhodujúcich skutkových okolností a

s tým súvisiacim vykonávaním procesných úkonov v oboch konaniach) - vrátane trov spojených so
znaleckým dokazovaním nariadeným vo veci sp. zn. 14C/5/2002.

18. S každým takto (ako v bodoch 16/, 17/) žalobcom iniciovaným súdnym konaním je spojený vznik
trov a súd za v predchádzajúcich bodoch podrobne opísaných okolností nenachádza žiadny dôvod,

o ktorý by bolo možné ako hodný osobitného zreteľa oprieť výnimočnú aplikáciu ust. § 257 CSP pri
rozhodovaní o nárokoch strán na náhradu trov konania a rozhodnúť tak v konečnom dôsledku o trovách
konania odlišne ako už o trovách právoplatne rozhodli súdy oboch inštancií v identickej sporovej veci
medzi stranami.

19. Žalobca napokon bez bližšieho vysvetlenia argumentuje „zložitosťou doposiaľ neriešenej právnej
problematiky“ a takisto že rozhodnutie súdu v oboch veciach záviselo od posúdenia odbornej znaleckej
otázky. Súd i na základe oboznámenia sa s obsahom cit. rozhodnutí súdov oboch inštancií vo veci sp.
zn. 14C/5/2002 nepovažuje nimi riešené skutkové a právne otázky právnych vzťahov zo zmluvy o dielo
za „doposiaľ neriešenú právnu problematiku“, predovšetkým však uvedené nemá vplyv na posúdenie

procesnej zodpovednosti strany sporu za trovy konania. Súd ďalej konštatuje, že skutočnosťou, ak
rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku (alebo od úvahy súdu), mohol
podľa predchádzajúcej procesnej úpravy súd podoprieť rozhodnutie o priznaní plnej náhrady trov
konania strane, ktorá mala v sporovom konaní vzhľadom na takéto rozhodnutie súdu vo veci samej len
čiastočný úspech (§ 142 ods.3 OSP) - nie však pre i v tom čase výnimočné nepriznanie náhrady trov

strane, ktorá mala plný úspech v sporovom konaní (§ 150 ods.1 OSP vo vzťahu k ust. § 142 ods.1
OSP). Na zvýraznenie zjavnej neopodstatnenosti takejto argumentácie dodáva, že žalobca odkazuje na
znalecké dokazovanie vykonané v inej, hoci súvisiacej, právnej veci, na základe ktorého výsledkov súd v
rozhodnutí vo veci samej v danom konaní sp. zn. 14C/5/2002 v konečnom dôsledku „došiel k záveru, že
žalovaní 1/, 2/ zaplatili viac, ako mali zaplatiť“ (viď body 22/ a 24/ odôvodnenia cit. rozsudku odvolacieho

súdu č.k. 11Co/221/2017-796 zo dňa 30.01.2018).

20.Žalobcatakpodľanázorusúduexistenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľapodľaust.§257OSP
vo vzťahu k vylúčeniu či obmedzeniu jeho procesnej zodpovednosti za trovy výrokom I/ tohto uznesenia
zastaveného konania podľa ust. § 256 ods.1 CSP (ako v bode 13/) nepreukázal. Rozhodujúc súčasne so

zastavením konania i o nárokoch na náhradu jeho trov (§ 262 ods.1 CSP), súd preto žalovaným v rade
1/ a 2/ proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu preukázane vynaložených
trov, o ktorých výške rozhodne postupom podľa § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (výrok II/ uznesenia).21. V priebehu konania strany sporu na základe právoplatného uznesenia č.k. 23C/5/2002-43 zo dňa
15.7.2003 zložili preddavky (každá zo strán po 4.000,- Sk) očakávaných trov znaleckého dokazovania,

za podmienok v tom čase účinnej procesnej právnej úpravy (ust. § 141 ods.1 OSP), z ktorých súd na
základe právoplatného uznesenia č.k. 23C/5/2002-95 zo dňa 26.8.2004 uspokojil priznané znalečné
v celkovej výške 7.020,- Sk (a to použitím prostriedkov z preddavkov zložených každou zo strán v
rovnakom pomere, po 3.510,- Sk). Vzhľadom na ďalší procesný priebeh konania a napokon jeho
zastavenie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom zostávajúce prostriedky z oboch preddavkov neboli

spotrebované. Súd preto uložil učtárni súdu, aby po právoplatnosti výroku I/ tohto uznesenia (o zastavení
konania) vrátila žalobcovi nespotrebovaný zvyšok ním zaplateného preddavku trov v sume 16,27 eur
(výrok III/ uznesenia). Pre úplnosť dodáva, že podľa obsahu súdneho spisu a údajov registra súdu
nespotrebovaný zvyšok preddavku zloženého žalovanou stranou (v tom čase žalovaným v rade 1/) v
rovnakej sume bol už v priebehu konania vrátený žalovanému v rade 1/ (v zmysle úpravy súdu zo dňa
22.11.2008 - na č.l. 131 súdneho spisu).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I/ a II/ j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15
dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.2 v spojení s § 357 písm. a/, m/ CSP, §
362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP - v podaní sa uvedie,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho
náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a

odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3
CSP).

Podľa § 365 ods.1,2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku III/ odvolanie n i e je prípustné (§ 355 ods.2 CSP v spojení s §
357 CSP).

Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti
uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Ak uznesenie ukladá
povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie
vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. (§ 238 ods.1,2

a 3 CSP).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods.1, § 234 ods.2 CSP).