Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 29, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 1T/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718010506
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718010506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovanej mladistvej I. T.,

stíhanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, dňa
29. marca 2019 v Pezinku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: T.H. I. T., B.. XX.XX.XXXX P. X., trvale bytom Viničné,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 19.08.2017 v čase asi 0 20.45 hod. v obci Viničné v lokalite Za Galbovým Mlynom na ceste s GPS

súradnicami 48°15'59.6"N 17°17'17.5"E po verbálnom konflikte s poškodeným T. A. udrela pravou rukou
so skleneným pohárom do oblasti pravého oka a strčila do neho, následkom čoho poškodený spadol na
zem, čím mu spôsobila ťažké zranenia a to ruptúru očnej gule vpravo, rozsiahle rezné poranenie oboch
viečok a mihalníc pravého oka, čo malo za následok trvalé následky spočívajúce v trvalej strate zraku
na pravom oku, ktoré si vyžiadali celkovú dobu liečenia 30 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížila na zdraví a spôsobila mu tak ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.

Za to sa

jej ukladá:

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3
Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej mladistvej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej mladistvej určuje skúšobnú dobu v trvaní 24
(dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaná mladistvá povinná nahradiť poškodenému T.
A., B.. XX.XX.XXXX, O. X. S., O. D.. Č.. XX/B spôsobenú škodu vo výške 5.000,- €, a to všetko v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- €, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca s

tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného T. A., B.. XX.XX.XXXX, O. X. S.K., O. D.. Č..
XX/B odkazuje so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s. , IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava odkazuje s jej nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Poškodený T. A. na hlavom pojednávaní uviedol, že si voči obžalovanej uplatňuje nárok na náhradu
škody vo výške 5.000,- €. Nakoľko sa splnomocnenec poškodenej spoločnosti VŠZP nedostavil na
hlavnépojednávanie, samosudcapostupovalpodľa §256ods.2Tr.por. ajehonávrhnanáhraduškody,

už zaznamenaný v spise, prečítal. Na hlavnom pojednávaní boli následne (kontradiktórnym spôsobom)
vykonané výsluchy: svedka-poškodeného T. A.; znalca prof. MUDr. Jozefa Lohnerta,CsC. Samosudca
postupom podľa § 253 ods. 2 Tr. por. poveril čítaním výpovedí, listín, posudkov a správ prokurátora,
ktorý vykonanie týchto dôkazných prostriedkov navrhol, pričom prokurátor postupom podľa § 269 Tr.por.
na hlavnom pojednávaní oboznámil nasledovné dôkazy: zápisnica o výsluchu poškodeného JUDr.

Milana Hronca, odpis z registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, lustrácia v systéme Avizo.

Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol
pritom na všetko, čo pred ním uviedli procesné strany a zistil nasledovné:

JUDr. Milan Hronec, ako splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., pri svojom výsluchu konanom dňa 8.12.2017 uviedol, že VŠZP si v rámci adhézneho
konania uplatňuje voči obžalovanej mladistvej I. T. nárok na náhradu škody vo výške 204,06 €.
Obhajkyňa obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná už poškodenej spoločnosti
VŠZP škodu vo výške 204,06 € uhradila, a to dňa 12.12.2017.

Svedok-poškodený T. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaná ml. I. T. je jeho teta a
uplatňuje si voči nej v rámci adhézneho konania svoj nárok na náhradu škody vo výške 5 000,- €, ktorá
škoda pozostáva z toho, že si musí zakúpiť okuliare, oko si musí dať do poriadku a okrem toho má
aj problém nájsť si prácu. Svedok-poškodený ďalej uviedol, že obžalovaná mu aj povedala, že je

mu ochotná dať 200,- € za okuliare, ale dodnes sa neozvala, ani mu tých 200,- € nedala. Obhajkyňa
obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že nárok poškodeného nebol uplatnený riadne, nakoľko
poškodený pri svojom výsluchu neuviedol právny titul, na základe ktorého si škodu uplatňuje.

Znalec prof. MUDr. Jozef Lohnert,CsC. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa v plnom rozsahu

pridržiava záverov svojho písomne podaného znaleckého posudku a nemá dôvod nič na záveroch
tohto posudku meniť. Poukázal na to, že bolestné, ktoré určil, vychádzalo z tabuliek a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnia v čase podávania znaleckého posudku určiť nemohol, nakoľko táto sa
určuje až po roku od vzniku poranenia. Dodal, že poškodený T. A. po poranení odmietol rekonštrukciu
kostnej očnice, v dôsledku čoho u neho môže v budúcnosti vzniknúť komplikácia, nakoľko ak bude

trpieť fantómovou bolesťou oka, bude umiestnenie keramickej náhrady vyzerať zle na tvári, pretože tá
keramická náhrada bude vpadnutá. Ďalej tiež poukázal na to, že náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného je už v súčasnosti možné vyčíslovať, nakoľko od zranenia uplynul viac ako rok.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej mladistvej I. T. vyplýva, že táto doposiaľ nebola za trestný

čin odsúdená. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
nemá obžalovaná do 29.10.2018 žiadny záznam o priestupku. Obžalovaná je v súčasnosti na materskej
dovolenke s maloletým synom, je tehotná a čaká ďalšie dieťa. Obhajkyňa obžalovanej navrhla, aby súd
povolil obžalovanej splácať škodu spôsobenú poškodenému T. A. v splátkach vo výške 50,- € mesačne.

Pokiaľ išlo o výrok o vine, samosudca aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej ml. I. T. nemal žiadne
pochybnosti o tom, že ju treba uznať vinnou zo skutku, ktorý bol predmetom obžaloby. Pokiaľ išlo o
právnu kvalifikáciu tohto skutku, súd konanie obžalovanej vyhodnotil ako úmysel nepriamy podľa § 15
písm. b/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaná vedela, že úderom so skleneným pohárom v svojej
ruke, môže na hlave poškodeného T. A. spôsobiť porušenia jeho zdravia, a pre prípad, že ho spôsobí,

s tým bola uzrozumená. Preto sa dá jej skutok právne kvalifikovať ako úmyselné ublíženie nazdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona. Vzhľadom k tomu, že poškodený v dôsledku konania
obžalovanej už nikdy pravým okom neuvidí, nastalo u neho podstatné oslabenie funkcie zmyslového
ústrojenstva (zraku), čo sa dá kvalifikovať ako ťažká ujma na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm. d/

Trestného zákona. Preto sa dá skutok obžalovanej právne kvalifikovať aj ako úmyselné ublíženie na
zdraví podľa § 156 odsek 3 písm. c/ Trestného zákona.

Pokiaľ išlo o výrok o treste, samosudca vychádzal z toho, že účelom trestu u mladistvého je
predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie

protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu
narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia (§ 97
ods. 1 Tr.zák.). Dospel k záveru, že z druhov trestov, ktoré Trestný zákon v ustanovení §109 dovoľuje
ukladať mladistvému, takýto zákonom sledovaný účel u obžalovanej mladistvej I. T. splní trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na dostatočne dlhú skúšobnú dobu, nakoľko pri ukladaní trestu
treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na

jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom uložený trest musí byť primeraný povahe a závažnosti
spáchaného činu a má viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby
predchádzal protiprávnym činom (§ 97 ods. 3 Tr.zák.). Pri úvahe o výmere trestu odňatia slobody, ktorý
má byť obžalovanej uložený, samosudca vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 156 ods. 3 Tr.zák.
(dva roky až päť rokov), ktorú v zmysle ustanovenia § 117 ods. 1 Tr.zák. znížil na polovicu (12 mesiacov

až 30 mesiacov). Nakoľko samosudca u obžalovanej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil dve
okolnosti poľahčujúce, t.j., že sa k svojmu činu priznala a úprimne ho oľutovala a pred jeho spáchaním
viedla riadny život (§ 36 písm. l/, j/ Trestného zákona), bol u nej daný dôvod aj na úpravu trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, v dôsledku čoho bolo obžalovanej možné ukladať trest odňatia
slobody v rozpätí 12 až 24 mesiacov. Za toho stavu, po vyhodnotení všetkých okolností posudzovaného

prípadu a prihliadnutí na osobnosť obžalovanej, jej samosudca uložil trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, t.j. v presnej polovici takto upravenej trestnej sadzby. Nezistiac podmienky podľa § 117
ods. 2 Trestného zákona na ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, samosudca podľa
§ 49 ods.1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanej mladistvej výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odložil , pričom podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej mladistvej určil

skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, čo bolo taktiež v presnej polovici zákonom stanoveného rozpätia
(jeden rok až tri roky).

Pokiaľ išlo o výroky o náhrade škody v rámci adhézneho konania, samosudca dospel k záveru,
že nárok poškodeného T. A. uplatnený vo výške 5.000,-€ má oporu vo vykonanom dokazovaní,

nakoľko znalec prof. MUDr. Jozef Lohnert,CsC. zotrval na svojom znaleckom posudku, v ktorom
bolestné poškodeného ohodnotil na sumu vo výške 5108,- €. Obhajobná námietka obžalovanej ml.
Lucie Mravcovej (nárok poškodeného nebol uplatnený riadne, nakoľko poškodený pri svojom výsluchu
neuviedol právny titul, na základe ktorého si škodu uplatňuje), je celkom zjavne nenáležitá, nakoľko z
procesného spisu vyplynulo, že poškodený pri svojom výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 7. septembra

2017 uviedol: „Dipotrické okuliare, ktoré si zlomila stáli 200,-€, teda žiadam o náhradu škody v plnej
výške po poučení ako aj bolestné a všetky náklady spojené s liečbou.“. Samosudca uvedené zápisničné
vyjadrenie poškodeného vyhodnotil tak, že policajt spravil chybu v písaní, keď namiesto zámena „mi“
napísal zvratné zámenie „si“, hoci zo skutkového deja jednoznačne vyplývalo, že svoje okuliare si
nezlomila obžalovaná, ale úderom do tváre poškodeného obžalovaná zlomila okuliare, ktoré patrili

poškodenému. Za toho stavu mal samosudca za preukázané, že poškodený si počas prípravného
konania riadne uplatnil: nárok na náhradu vecnej škody za zlomené okuliare; nárok na bolestné; nárok
na náhradu nákladov spojených s liečbou. Rešpektujúc zásadu rímskeho práva iudex ne eat ultra
petita partium, samosudca poškodenému titulom nároku na náhradu bolestného priznal ním uplatnenú
sumu vo výške 5.000,-€. Vo zvyšku ho s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces,

nakoľko na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody treba ohľadom ďalších nárokov poškodeného
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania. Výška nároku poškodeného
na náhradu škody za zlomené dioptrické okuliare totiž z procesného spisu nevyplývala a výška
nároku poškodeného na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnia doposiaľ znalecky určená nebola.
Vzhľadom na pomery obžalovanej, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletým synom,

je tehotná a čaká ďalšie dieťa, samosudca vyslovil, že jej záväzok má byť splnený v splátkach, pričom
súčasne určil ich výšku a podmienky ich splatnosti (§287 ods. 2 Tr.por.). Pokiaľ išlo o nárok poškodenej
spoločnosti VŠZP na náhradu škody, samosudca vychádzal z toho, že nárok poškodenej spoločnosti
VŠZP na náhradu škody bol uplatnený riadne a včas, avšak obžalovaná už pri podávaní odporu protitrestnémurozkazuuviedla,žeškoduVŠZPuhradila,čozopakovalaajnahlavnompojednávaní. Nakoľko
na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný dôkaz, ktorý by potvrdzoval to, že obžalovaná túto škodu
uhradila, vznikla pochybnosť o tom, či k úhrade škody vo vzťahu k VŠZP došlo. Samosudca rešpektujúc

zásadu in dubio pro reo, preto odkázal poškodenú spoločnosť VŠZP s jej nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

To sú rationis decidendi, pre ktoré samosudca rozhodol tak, ako sa to uvádza v enunciáte tohoto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie
treba podať na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie v prospech
mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately;

lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne. V prospech obžalovaného môžu
rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného, jeho zákonného zástupcu a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak sa rozsudok
oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho
oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.