Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7C/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915202576
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5915202576.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľa: K. M.,

nar. XX.X.XXXX, S. XXXX/X, XXX XX Q., zast. Mgr. Monikou Dubskou, advokátskou so sídlom, 034 01
Ružomberok, Šoltésovej 13, proti odporcom: 1/ K. M., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX Q., 2/ Z.
M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, XXX XX Q., v konaní o návrhu na zapretie otcovstva k K.
M., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ K. M., nar. XX.XX.XXXX n i e j e otcom K. M., nar. XX.XX.XXXX z matky
Z. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľovi s a vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a náhrada trov konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.04.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že nie
je otcom K. M., nar. XX.XX.XXXX z matky Z. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, pričom v odôvodnení
svojho návrhu uviedol, že za trvania manželstva s odporkyňou v 2.rade sa mu narodilo dieťa - odporca
v 1.rade, pričom navrhovateľ nijako nespochybňoval otcovstvo k synovi narodenému v manželstve.
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne v 2.rade bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX a rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/94/2004 - 17 zo dňa 13.05.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňom 15.06.2004. Následne na základe viacerých indícií začal navrhovateľ čoraz viac pochybovať o
tom, že odporca v 1.rade je jeho synom, čo vyústilo do toho, že sa navrhovateľ a odporcovia v 1. a
2.rade podrobili dobrovoľne určeniu otcovstva pomocou testu DNA, ktoré bolo vykonané spoločnosťou
DNA test, s.r.o., pričom v zmysle výsledkov tohto testu je otcovstvo navrhovateľa k odporcovi v 1.rade
jednoznačne vylúčené. Odporkyňa v 2.rade toto zistenie žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlila, bez
určenia, že navrhovateľ nie je otcom odporcu v 1.rade nie je možná zmena zápisu v matrike, pričom
existencia príbuzenského zväzku má dopad aj na jeho osobný život (rozhodovanie príbuzných).

2. Odporkyňa v 2.rade v písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaniach s návrhom nesúhlasila
z dôvodu, že bol podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty ustanovenej Zákonom o rodine,
navrhovateľ sa chce zbaviť zodpovednosti a starostlivosti o svojho syna a zapiera otcovstvo, preto sa
rozhodol pre test DNA, ktorého výsledky neakceptuje, tieto výsledky nemožno použiť pred súdom, preto
požiadala o ustanovenie znalca z odboru genetiky - analýza DNA. Čestne prehlásila, že otcom odporcu
v 1.rade je navrhovateľ, nakoľko počas manželstva nemala pomer s iným mužom, žili v harmonickom,

usporiadanom a fungujúcom zväzku.

3. Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie vo veci boli potrebné odborné znalosti, Okresný súd
Ružomberok uznesením č. k. 7C/116/2015 - 50 zo dňa 30.07.2015 ustanovil znalca Doc. Ing. RadoslavŽidek, PhD. na podanie znaleckého posudku, či možno alebo nemožno navrhovateľa vylúčiť z otcovstva
k K. M., nar. XX.XX.XXXX na základe analýzy ľudského genetického materiálu DNA, čo podľa záverov
Znaleckého posudku č. 22/2015 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Radoslav Židek, PhD. 16.09.2015

znalec na základe analýzy DNA vylúčil navrhovateľa ako biologického otca K. M., nar. XX.XX.XXXX z
matky Z. M., nar. XX.XX.XXXX, pričom miera pravdepodobnosti určenia navrhovateľa ako biologického
otca odporcu v 1.rade z matky - odporkyne v 2.rade je menej ako 0,000 %. Vzhľadom na námietky
odporcov v 1.a 2.rade k vyššie uvedenému znaleckému posudku súd na pojednávaní konanom
dňa 10.03.2016 vyslúchol znalca Doc. Ing. Radoslav Židek, PhD., ktorý uviedol, že pri vypracovaní

znaleckého posudku postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, účastníkom konania odobral vzorky
DNA, o čom vykonal zápis o odbere biologického materiálu, kde protokolárne odobral vzorky DNA
jednotlivých účastníkov, identifikoval mužských účastníkov, odfotil a odobral im odtlačok palca pravej
ruky a to isté urobil u ženskej účastníčky tohto jednania, na základe toho izoloval vzorku DN podľa
stanovenej metodiky, ktorú priložil k znaleckému posudku a vypracoval znalecký posudok, na závere
ktorého znalec trvá. Pri odbere genetického materiálu navrhovateľa bol prítomný znalec a navrhovateľ,

navrhovateľovi sa odobrala za prítomnosti znalca vzorka DNA, odfotil navrhovateľa a odobral mu
odtlačok prsta, pričom znalec bol pri odoberaní vzoriek odporcov v 1. a 2.rade v byte odporkyne v 2.rade,
čo odporkyňa v 2.rade poprela.

4. Následne Okresný súd Ružomberok uznesením č. k. 7C/116/2015 - 152 zo dňa 11.08.2016 nariadil

znalecké dokazovanie za účelom zodpovedania otázky, či možno alebo nemožno matrikového otca
vylúčiť z otcovstva k plnoletému dieťaťu na základe krvnej analýzy ľudského genetického materiálu DNA
a pribral znalkyňu odvetvia analýzy DNA Mgr. Zuzanu Holešovú, PhD. na vypracovanie znaleckého
posudku. Podľa záverov znalkyne Mgr. Zuzany Holešovej, PhD. - záverov Znaleckého posudku č.
19/2016 zo dňa 03.10.2016, z výsledkov analýzy 16 polymorfných úsekov vyplýva, že otcovstvo K. M.,

nar. XX.XX.XXXX je voči plnoletému K. M., nar. XX.XX.XXXX vylúčené.

5. Odporca v 1.rade s vypracovaným Znaleckým posudkom č. 19/2016 nesúhlasil, keď v ňom nie
je uvedené či Z. M., rod. E. je jeho biologická matka. Rovnako odporkyňa v 2.rade nesúhlasila s
podaným znaleckým posudkom z dôvodu, že na zadnej strane znaleckého posudku je fotografia muža

(navrhovateľa), ktorého zovňajšok nezodpovedá terajšiemu vzhľadu, podpis osoby muža (navrhovateľa)
považuje za nie korekčný a podľa jej názoru to nie je podpis K. M., nar. XX.XX.XXXX, preto má
podozrenie, že daných testov sa nezúčastnil. Navrhla pribrať znalca z odboru písmoznalectva, aby sa
preukázala, prípadne nepreukázala pravosť podpisu. Mala požiadavku, aby bola prítomná pri odbere
vzorky krvi na testy DNA u pána navrhovateľa, čo jej nebolo umožnené.

6. Zo strany navrhovateľa bola predložená fotodokumentácia z odoberania biologického materiálu
navrhovateľa, so súhlasom znalkyne Mgr. T. D., z ktorej vyplýva, že bol odoberaný biologický materiál u
navrhovateľa, jeho podoba na predložených fotografiách (č.l. 179 - 186 spisu) je totožná z fotografiou v
Znaleckom posudku č. 19/2016 a niet žiadnych pochybností, že ide o osobu navrhovateľa.

7. Na pojednávaní odporca v 1.rade opätovne zdôraznil, že nesúhlasí s vypracovanými znaleckými
posudkami, z ktorých sa nedozvedel, či odporkyňa v 2.rade je jeho biologická mama. Nebol prítomný
pri odbere krvnej vzorky navrhovateľa, napriek svojej žiadosti.

8. Odporkyňa v 2.rade taktiež namietala správnosť znaleckých posudkov, pričom podľa § 86 Zákona o
rodine z 01.01.2016 je otcovstvo možné zaprieť do 3 rokov odo dňa, kedy sa dozvedel otec, že je, resp.
nie je otcom, pričom teraz po 27 rokoch chce navrhovateľ zaprieť otcovstvo k svojmu synovi. Poukázala
na správu o novorodencovi s tým, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn K. M., k zámene dieťaťa
na pôrodníckom oddelení nedošlo. Znalecký posudok obsahuje nezrovnalosti, keď ako dátum odberu

vzorky sa pri odbere vzorky K. M. uvádza 16.08.2016, pričom ďalej sa píše, že odber bol vykonaný v
prítomnosti podpísaného znalca, ktorý potvrdil, že totožnosť zúčastnených osôb bola overená opísaným
spôsobom a je tam uvedený dátum 14.09.2016. Taktiež namietala, že muž, ktorý je prítomný pri znalkyni
a ktorý je odfotografovaný nie je navrhovateľ. Poprela, že na fotografii, ktorá je založená v spise na č.l.
166 a ktorá je súčasťou znaleckého posudku je navrhovateľ, ktorý je prítomný v pojednávacej miestnosti.

9. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť

na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú
obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel
nemá.

10. Súčasný právny poriadok zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, zároveň je však potrebné
dosiahnuť súlad medzi otcovstvom biologickým a právnym. Preto zákon poskytuje možnosť, aby
domnienka otcovstva založená na zovšeobecnenom predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade,
keď dotknuté subjekty disponujú poznatkom, že na základe domnienky ustálené právne otcovstvo
sa nezakladá na pokrvnom základe. Prvá domnienka otcovstva obsiahnutá v § 85 ods. 1 Zákona o

rodine predpokladá narodenie dieťaťa v čase od uzavretia manželstva až do uplynutia 300 dní po jeho
skončení. K určeniu otcovstva v prospech manžela matky tak v tomto prípade dochádza automaticky
bez akéhokoľvek prejavu vôle z jeho strany, k nadobudnutiu statusu otcovstva postačuje, ak nastane
zákonom predpokladá skutočnosť, a to narodenie dieťaťa v zákonom určenom čase.

11. Podľa pôvodného znenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do 3 rokov odo dňa, keď sa
dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa zaprieť na súde, že je jeho otcom. Ústavný súd Nálezom z
20.04.2011 č. PL.ÚS 1/2010 - 57 rozhodol, že ustanovenie § 86 ods. 1 nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl.
8 ods. 1 Dohovoru ochrany ľudských práv a základných slobôd, Nález bol uverejnený v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky 08.09.2011. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla toto ustanovenie

zákona do súladu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo po 6 mesiacoch
od vyhlásenia tohto Nálezu Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj platnosť. Právny poriadok, ktorý
zakladá určovanie otcovstva na domnienkach sa súčasne usiluje o súlad medzi otcovstvom biologickým
a právnym. Prípadný nesúlad právneho a biologického otcovstva výrazným spôsobom zasahuje do
súkromnej sféry právneho otca, taktiež stav nesúladu právneho a biologického otcovstva zasahuje aj

samotné dieťa.

11.Podľasúčasnéhostavumanželmôžedo3rokovododňa,keďsadozvedeloskutočnostiachdôvodne
spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho
otcom. Nie je relevantné, že medzi tým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, teda navrhovateľ

ako bývalý manžel odporkyne v 2.rade má právo domáhať sa na súde zapretia otcovstva, pričom lehota
je stanovená 3 roky odo dňa kedy sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom
dieťaťa. Navrhovateľ sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa z
určenia otcovstva pomocou testu DNA zo dňa 28.01.2015 (č.l. 3 spisu) vypracovaného spoločnosťou
DNA test, s.r.o., v zmysle ktorého boli testované vzorky navrhovateľa, odporcov v 1.a 2.rade, pričom

z výsledkov vyplýva, že označený muž, teda navrhovateľ nemá v 12 systémoch z celkového počtu 16
vyšetrených systémov alely, ktoré musí mať biologický otec vyšetreného dieťaťa. Tieto systémy teda
otcovstvo označeného muža vylučujú, preto otcovstvo označeného muža voči vyšetrenému dieťaťu
treba považovať jednoznačne za vylúčené. Uvedený záver podporujú i Znalecké posudky č. 22/2015
vypracovaný znalcom Doc. Ing. Radoslav Židek, PhD. a č. 19/2016 vypracovaný znalkyňou Mgr.

Zuzanou Holešovou, PhD.

12. Keďže súd mal jednoznačne za preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k odporcovi v 1.rade je
vylúčené, súd rozhodol v zmysle návrhu a určil, že navrhovateľ nie je otcom K. M., nar. XX.XX.XXXX
z matky Z. M., rod. E..

13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 53 CMP tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý bol
vo veci úspešný vo vzťahu k odporcom v 1.a 2.rade náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.