Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/221/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709212395
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1709212395.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q. S., rod. I., bytom: Š. XX, XXX XX W., prechodne bytom: V. XX, V. Ú., zastúpená
JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, so sídlom: M.R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti odporcovi:
Q. S., bytom: Š. XX, XXX XX W., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry v Pezinku o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému I.
S., nar.XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v
Pezinku, pracovisko Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky Q. S., rod. I. a odporcu Q. S., uzavreté dňa

XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .

Súd na čas po rozvode manželstva účastníkov konania zveruje maloletého I. S., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti otca.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého I. sumou 130,- € mesačne, ktorú sumu je matka

povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Matka maloletého je oprávnená stýkať sa s maloletým I. S., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:

- každý párny týždeň v mesiaci kalendárnom roku od stredy 16:30 hod. do stredy nepárneho týždňa v
mesiaci v kalendárnom roku do 08:00 hod.,

- každý párny kalendárny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 14:00 hod. do 01.01. nasledujúceho párneho kalendárneho
roku do 18:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok od 01.01. od 18:00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin
do 18:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvo školstva SR od
posledného vyučujúceho dňa 18:00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 18:00 hod.

- počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtku 18:00 hod. do veľkonočného
pondelka do 12:00 hod.
- každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod.
- každý kalendárny rok od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.,
a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si matka maloletého prevezme v byte otca a v uvedené dni
a hodiny vráti maloletého v byte otca s výnimkou každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu,
kedy privedie matka maloletého syna priamo na školské vyučovanie.Obaja rodičia sú povinní bezodkladne a pravdivo informovať sa navzájom o zdravotnom stave
maloletého a o všetkých ďalších dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletého.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18.12.2009 žiadala navrhovateľka o rozvod manželstva s odporcom a o úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka v návrhu

navrhla manželstvo účastníkov konania rozviesť, a v prípade ak by mal súd za to, že striedavá
starostlivosť nie je vhodná pre maloletého, navrhla, aby ho súd zveril do výchovy otca a upravil styk
matky s maloletým nasledovne: každý párny týždeň v mesiaci kalendárnom roku od stredy 16:30 hod.
do stredy nepárneho týždňa v mesiaci v kalendárnom roku do 08:00 hod., každý párny kalendárny rok
od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 14:00

hod. do 01.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roku do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny
rok od 01.01. od 18:00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18:00 hod., každý
nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvo školstva SR od posledného
vyučujúceho dňa 18:00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných
sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtku 18:00 hod. do veľkonočného pondelka do 12:00 hod.,

každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., každý kalendárny rok od 01.08.
od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.. Zároveň navrhla, že zastupovať maloletého a spravovať jeho
majetok budú obaja rodičia. Výšku výživného navrhla určiť sumou 130,- € mesačne a určiť vzájomnú
informačnú povinnosť oboch rodičov o zdravotnom stave maloletého a o všetkých ďalších dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa maloletého.

Svoj návrh odôvodnila tým, že bezprostredne po narodení dieťaťa začali medzi oboma manželmi
vznikať názorové rozpory a problémy, ktoré boli spôsobené odmietaním sa odporcu na starostlivosti o
maloletého. Tým, že odporca nemal stabilný príjem, donútil navrhovateľku po 6 mesiacoch materskej
dovolenky ísť do práce a o maloletého sa starali matka navrhovateľky a odporcu. Od roku 2007 bol

odporca stabilne bez príjmu, napriek tomu že mal živnosť, jeho odvody sa platili z príjmu navrhovateľky.
Tento stav odporcovi evidentne vyhovoval. Odporca navrhovateľku obmedzoval, kontroloval jej účet,
ktorý mali spoločný. Spúšťacím mechanizmom navrhovateľky opustiť domácnosť bola skutočnosť, že
odporcanavrhovateľkuvseptembri2009znásilnil,čomalozanásledok,že06.12.2009opustilaspoločnú
domácnosť.

V tejto súvislosti sa v plnej miere odhalil problém rozdielnosti pováh oboch manželov. Predmetná
situácia prerástla do faktického stavu, že manželia prestali spolu komunikovať, vyhýbali sa spoločným
stretnutiam. Čo viedlo zo strany navrhovateľky k úplnému citovému ochladeniu, následnému odcudzeniu
a neprekonateľnému odporcu voči odporcovi.

V rámci záverečných rečí navrhovateľka uviedla, že v decembri 2009 odišla bývať do Trnavy k svojim
rodičom. Maloletého si chcela zobrať, avšak odporca jej to nedovolil. Dňa 08.12.2009 prišla pre
maloletého, odporcovi podpísala papier, kde sa dohodli, že mu ho vráti približne za 5 dní. V tom čase
maloletý navštevoval materskú školu, mal 5 rokov. Následne jej odporca oznámil, že maloletého už

neuvidí, vymenil zámky na byte, zobral auto, ktoré mali spoločné. Maloletý nastúpil 13.01.2010 do
materskej školy. V tento deň sa snažila maloletého zobrať z materskej školy, čo sa jej nepodarilo, pretože
učiteľka zavolala odporcovi, ten ju zablokoval na parkovisku a vyťahoval maloletého z auta. Maloletého
si v materskej škole nemohla vyzdvihnúť, pretože ho odporca dával do predškolského zariadenia len
na pol dňa a celý ten čas sedel pred materskou školou v aute. Navrhovateľka si nevedela predstaviť

ako by mohla maloletého zobrať z matejskej školy. Až na základe predbežného opatrenia tunajšieho
súdu bol upravený styk maloletého s navrhovateľkou a to len každý druhý víkend od piatku poobedia do
nedele. Na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov, nakoľko sa presťahovala do rodinného domu
do Pustých Úľan, aby bola bližšie k maloletému.Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, v konaní bol pasívny, svoju aktivitu obmedzil
výlučne na sťažnosti a námietky zaujatosti.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal termín
pojednávania odročiť z dôvodu, že toho času prebieha na Krajskom súde Bratislava konanie kde
účastníkom konania je odporca a Centrum právnej pomoci a to z dôvodu, že Centrum právnej pomoci
odporcovi odňalo nárok na právnu pomoc. V prípade ak súd vo veci bude konať podá ústavnú sťažnosť.
Súd dňa 30.07.2014 kontaktoval Centrum právnej pomoci, aby súdu oznámili z akého dôvodu odmietli

poskytnutie právnej pomoci odporcovi. Dňa 30.07.2014 Centrom právnej pomoci súdu oznámilo (č.l.
532), že dňa 08.10.2012 Centrom právnej pomoci vydalo rozhodnutie o odňatí nároku na poskytovanie
právnej pomoci v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a/, nakoľko došlo zo strany odporcu k nesúčinnosti.
Odporca sa proti uvedenému rozhodnutiu o odňatí nárok na právnu pomoc v zákonom stanovej lehote
odvolal, Krajský súd Bratislava v uvedenej veci do dnešného dňa nerozhodol, koná sa pod č.k. 4Sp
154/2012.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd ospravedlnenie odporcu neakceptoval, vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti odporcu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd maloletého zveril do výchovy otca, matku zaviazal na platenie

výživného vo výške 130,- €, styk maloletého s matkou upravil podľa jej návrhu a zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Okresný prokurátor navrhol vzhľadom na stabilizovanie prostredia maloletého zveriť maloletého do
osobnej starostlivosti otcovi, styk upraviť v zmysle návrhu matky, nakoľko je to v záujme maloletého

dieťaťa s tým, že zároveň navrhol, aby súd zaviazal rodičov k vzájomnej oznamovacej povinnosti,
pravdivo sa vzájomne informovať o zdravotnom stave maloletého a o všetkých ďalších dôležitých
skutočnostiach týkajúcich sa maloletého. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok navrhol
obom rodičom.

Skutkový stav:

Účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa
narodilo maloleté dieťa I. S.Č., nar. XX.XX.XXXX. Okrem maloletého účastníci konania nemajú ďalšie

vyživovacie povinnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX v I.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I. vo zväzku XX, ročník
XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo

v územnom obvode tunajšieho súdu, kde navrhovateľka a odporca dosiaľ bývajú.

Navrhovateľka uviedla, že ich manželstvo je rozvrátené, vzájomné vzťahy medzi manželmi ochladli,
akékoľvek pozitívne emócie sú v ich vzťahu minulosťou a ich manželstvo je odsúdené na zánik.
Navrhovateľka ako príčinu rozvratu manželstva uviedla rozdielnosť povahových vlastností.

Pri výpovedi ako účastníčky konania navrhovateľka uviedla, že vzťahy v manželstve boli turbulentné po
narodení maloletého I. a správanie odporcu bolo pre ňu neakceptovateľné.

Toho času navrhovateľka pracuje v spoločnosti Makhteshim Agan Agrovita v Ivanke pri Dunaji a jej netto

príjem tvorí sumu 1.350,- €.

Odporca pri výpovedi ako účastník konania dňa 08.04.2010 uviedol, že dôvody ktoré navrhovateľka
uvádza sú jej subjektívne pocity, ničím nepodložené, on je rodinne založený typ, má iné zmýšľanie ako
navrhovateľka a preto v záujme maloletého je ochotný urobiť všetko preto, aby mohla rodina fungovať,

je ochotný zmeniť svoj postoj. Ich manželstvo charakterizoval ako fungujúce, harmonické a nevie o
žiadnom dôvode, pre ktoré by malo byť manželstvo rozvedené.Následných pojednávaní sa odporca nezúčastňoval. Žiadosť súdu o doloženie príjmu za posledných 12
mesiacov vydokladoval potvrdením daňového priznania dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2013, kde
základ dane tvorí suma 1.486,50 €, avšak výzvu súdu na doloženie mesačných nákladov na maloletého

odporca ignoroval („mesačné náklady“ neboli vo Vašej žiadosti nijako špecifikované a preto je ťažké
tieto kvalifikovať).

Odporca je živnostník v odbore autodoprava. Spolu s maloletým bývajú v rodinnom dome, ktorý je v
BSM, jedná sa o 4-izbový rodinný dom, mesačné náklady na prevádzku rodinného domu: elektrika 28,-

€, plyn 69,- €, voda 17,- €, komunálny odpad 4,30 €, domová daň mesačne 2,40 €, koncesionárske
poplatky 4,60 €. Otec v súčasnosti spláca úver - ŠFRB 80,- € - finančné prostriedky použité na výstavbu
rodinného domu, z roku 2000 Wüstenrot úver v sume 600 000,- Sk mesačné splátky 200,- €, uhradené
k 1.1.2012.

Zo záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval PhDr. Obuch Igor znalec z odboru psychológie,

odvetvie klinická psychológia detí a dospelých súd zistil, že znalec sa domnieva, že vzťah maloletého k
obom rodičom je dobrý a v rámci tohto nemá z hľadiska jeho výchovy zmysel merať ku ktorému z nich
je o niečo lepší či horší. Na základe všetkých získaných údajov sa znalec domnieva, že osobnostné
predpoklady matky pre výchovu sú lepšie ako osobnostné predpoklady otca. Vzhľadom na to, že
maloletý má dobrý vzťah k obom rodičom doporučoval znalec, aby sa maloletý pravidelne stretával aj

s rodičom ktorému nebude zverený do výchovy a opatery bez prítomnosti druhého rodiča. Najlepšie by
bolo keby častosť a dĺžka stretnutí bola stanovená vzájomnou dohodou oboch rodičov vzhľadom na
reálnepodmienkysozohľadnenímpotriebamožnostimaloletého.Akbysarodičianeodkázalidohodnúť,
navrhoval by znalec obvyklý podel každý druhý víkend a prípadne každý druhý týždeň jeden pracovný
deň, napr. popoludní, okrem toho polovicu sviatkov a prázdnin.

Maloletý I. je vo veku 10 rokov, je žiakom 4. ročníka základnej školy, je zdravý až na respiračné a
alergiologické problémy, je evidovaný v alergiologickej a očnej ambulancii. Maloletý sa učí veľmi dobre,
stravuje sa v škole, navštevuje školský klub.

Kolízny opatrovník ÚPSVaR Senec vo svojich opakovaných písomných správach k návrhu a písomných
vyjadreniach k predbežným opatreniam konštatoval, že komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená,
v starostlivosti otca k maloletému nezistili žiadne nedostatky, otec sa o maloletého riadne stará, maloletý
má bohatú krúžkovú činnosť a mimoškolské aktivity, školské výsledky má vynikajúce, styk matky
s maloletým synom sa realizuje v zmysle predbežných opatrní. Vzhľadom na doposiaľ vykonané

dokazovanie súdu odporúčajú, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a matke upravil
styk so synom v zmysle doterajšej úpravy s tým, že matka by maloletého odovzdávala otcovi v nedeľu
večer o 18,00 hod..

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P 436/2009-584 zo dňa 23.10.2012 bol maloletý zverený do osobnej

starostlivosti otca, matka bolo povinná prispievať na výživu maloletého sumou 130,- € mesačne, styk
maloletého s matkou bol upravený nasledovne: každý párny týždeň v mesiaci kalendárnom roku
od stredy 16:30 hod. do pondelka 08:00 hod., každý kalendárny rok dňa 24.12 od 09:00 hod. do
14:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 25.12. od 09:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod., každý
párny kalendárny rok od 30.12. 09:00 hod. do posledného dňa zimných školských prázdnin do 18:00

hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvo školstva SR od
posledného vyučujúceho dňa 18:00 hod. do posledného dňa školských prázdnin do 18:00 hod., počas
veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtku 18:00 hod. do veľkonočného pondelka do
12:00 hod., každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod., každý kalendárny rok
od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského

súdu Bratislava č.k. 11CoP 52/2013-639 zo dňa 01.10.2013.

Právny stav:

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.Podľa § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Na základe výpovedí účastníkov konania, zo správania odporcu, jeho pasívneho prístupu k súdnemu

konaniu dospel súd k záveru, že príčinou rozvratu manželstva je citové odcudzenie navrhovateľky k
odporcovi, absencia komunikácie, odlišné názory a s tým spojené nezhody medzi účastníkmi konania. Z
výpovedí účastníkov konania, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že vzťahy
medzi účastníkmi konania sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletému I. je dôvodný, rodičia maloletého nežijú v spoločnej
domácnosti od decembra 2009, nehospodária spolu a komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo vážne
narušená. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že obaja rodičia

maloletého I. sú schopní sa o maloletého plnohodnotne postarať, obaja majú osobnostné ako i
materiálne predpoklady, aby zabezpečili riadnu starostlivosť o maloletého a garantovali všetky práva a
právom chránené záujmy maloletého I.. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka sa zo spoločnej domácnosti
odsťahovala v decembri 2009 bez maloletého syna, od tohto obdobia je maloletý v osobnej starostlivosti
svojho otca. S ohľadom na veľké časové obdobie (päť rokov), kedy je maloletý v spoločnej domácnosti

so svojim otcom, súd sa priklonil pri zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca ku skutočnosti,
že maloletý je v terajšom výchovnom prostredí zastabilizovaný, prostredie maloletému vyhovuje, má tu
okruh svojich kamarátov, početné mimoškolské aktivity, veľmi dobré školské výsledky a preto by nebolo
v záujme maloletého, aby bolo výchovné prostredie maloletého radikálne zmenené. Od doby kedy samatka so synom stretáva pravidelne (cca od decembra 2011) uplynulo obdobie, počas ktorého si syn na
uvedené postupne zvyká a nie je možné, aby bol maloletý vystavený ďalšej zmene v jeho výchovnom
prostredí,čobymohloajvážnenarušiťdoposiaľkrehkývzťahmatkysosynom.Vzťahmatkysosynomsa

postupne a pomaly normalizuje a zmenou výchovného prostredia by táto krehká dôvera mohla byť opäť
narušená. Maloletý bol od decembra 2009 svedkom sústavných konfliktných situácií svojich rodičov,
ktorí sa nedokázali a ani v súčasnosti nedokážu dohodnúť ani na základných pravidlách pri výkone
rodičovských práv a povinnosti k maloletému synovi. Toto obdobie je veľmi ťažké pre oboch rodičov,
nehovoriac o maloletom I., ktorý opakovane musel spracovávať konflikty rodičov, opakované pohovory

s kolíznymi pracovníkmi, súdnym znalcom, psychológmi. Súd v záujme zastabilizovania výchovného
prostredia maloletého, na ktorého situácia v rodine najviac dolieha zveril maloletého otcovi aj napriek
konštatovaniusúdnehoznalca,žematkamálepšieosobnostnépredpokladyvstarostlivostiomaloletého
syna. Otec doposiaľ preukázal, že o maloletého sa vie plnohodnotne postarať a s poukazom už na
uvedené a taktiež na rovnaké práva a povinnosti oboch rodičov, ktoré im vyplývajú priamo zo zákona
súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otcovi. Je potrebné, aby súd opätovne pripomenul, že

obaja sú schopní starostlivosť o maloletého zabezpečiť. Pri úprave styku syna s matkou súd rozšíril
doterajšiu úpravu, ktorá bola nastavená jednak predbežnými opatreniami a rozsudkom tunajšieho súdu
č.k. 12P 436/2009-584 zo dňa 23.10.2012. Súd mal za to, že v záujme maloletého je vhodné upraviť
styk matky so synom v rozšírenejšej forme ako to bolo doposiaľ.

Súd zohľadnil taktiež návrh kolízneho opatrovníka a okresnej prokuratúry, ktorí doporučili zveriť
maloletého do výchovy a opatery otca a upraviť styk matky s maloletým tak, aby matka mala možnosť
počas takto rozsiahleho styku tráviť so synom čo najviac času.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pri posudzovaní výšky výživného súd vychádzal z kritérií podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými
sú odôvodnené potreby maloletého a schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľky. Tiež
vychádzal z práva maloletého podieľať sa na životnej úrovni rodičov podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine,
a prihliadal na starostlivosť odporcu o domácnosť podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine.

Pri určení výšky výživného konkrétna výška je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou
oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho
skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa sú

bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú
mieru všetkých potrieb, nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a
schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri určení

výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú
dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Povinnosťou oboch rodičov je venovaťvšetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú
alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z rodičov aj naďalej niesť osobnú
zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je samé schopné sa živiť a ktoré je

teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov.

Súd mal za preukázané, že priemerný čistý príjem navrhovateľky je 1.350,- € a základ dane odporcu
za rok 2013 je 1.486,50 €.

Ďalej mal súd za preukázané, že priemerné mesačné výdavky, ktoré mala doposiaľ navrhovateľka na
maloletého boli v sume 174,28 € a priemerné mesačné náklady navrhovateľky sú vo výške 1.044,45
€ (splátky hypotekárneho úveru 440,77 €, plyn 85,- €, elektrika 30,- €, voda 7,72 €, vývoz splaškov
10,- €, vývoz odpadu 3,21 €, daň z nehnuteľnosti 2,29 €, koncesionársky poplatok 4,64 €, poistenie
nehnuteľnosti 10,25 €, životné poistenie 37,25 €, TV 9,60 €, internet 26,93 €, telefón 17,32 €, PHM
26,54 €, oblečenie, doplnky 25,- €, strava 180,- €, hygienické čistiace potreby 15,- €, ostatné náklady

na domácnosť 30,- €, dovolenka, voľný čas 82,94 €).

Súd pri určení výšky výživného prihliadol na navrhovateľkou deklarovaný príjem 1.350,- €, jej mesačné
náklady na domácnosť 1.044,77 €, na maloletého 174,28 € a s poukazom na § 62 ods. 2 a §
65 ods. 5 Zákona o rodine, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd určil výšku výživného zo strana
matky maloletého na sumu 130,- € mesačne, v ktorej sume sú zohľadnené výdavky spojené s návštevou
školy, mimoškolských aktivít. Matka každý druhý týždeň od stredy do pondelka zabezpečuje celú
starostlivosť o maloletého, stravovanie, zakupuje maloletému veci a oblečenie, obutie, pomôcky do
školy, toto všetko súd zohľadnil vo výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Rodič,ktorémunebolomaloletédieťazverenédovýchovyuplatňujesvojerodičovsképrávaapovinnosti,
najmävýchovnývplyvprostredníctvomstykusdieťaťom.Priúpravestykujepotrebnézohľadniťokolnosti
na strane maloletého dieťaťa (vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá vo výchove,
jeho režim, časové možnosti), ako aj okolnosti na strane rodičov (rodinné pomery, vzdialenosť medzi
bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý nemá vo výchove ekonomické pomery, možnosti, ale i zdravotný stav).

Frekvenciastykuzávisíodzáujmuajpotriebdieťaťa,odjehočasovýchmožností,odvplyvu,akýmrodičia
pôsobia na dieťa, jeho duševný stav, oddych, možnosti a schopnosti starať sa o
dieťa tak, aby bol styk s nimi na prospech dieťaťu. Súd teda musí prihliadať predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa, a to najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného
prostredia. Pritom musí byť rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom. Súd musí dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdravý
vývoj dieťaťa.

Vzhľadom na to, že účastníci sa na úprave styku s maloletým nedohodli a navrhovateľka navrhla
upraviť styk s maloletým, podstupoval súd podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Súd pri rozhodnutí o

úprave styku navrhovateľky s maloletým zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka, okresnej prokuratúry,
ktorí navrhli maloletého I. zveriť do výchovy otca, aby maloletý I. nepociťoval absenciu matky a jednak
aby matka nestratila akýkoľvek kontakt a dosah na maloletého, súd upravil styk matky s maloletým I.
dostatočne obsiahle, tak že matka bude oprávnená stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v
mesiaci kalendárnom roku od stredy 16:30 hod. do stredy nepárneho týždňa v mesiaci v kalendárnom

roku do 08:00 hod., každý párny kalendárny rok od 23.12. od 18:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod., každý
nepárny kalendárny rok od 25.12. od 14:00 hod. do 01.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roku
do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 01.01. od 18:00 hod. do posledného dňa zimných
školských prázdnin do 18:00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených
Ministerstvo školstva SR od posledného vyučujúceho dňa 18:00 hod. do posledného dňa školských

prázdnin do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od štvrtku 18:00 hod.
do veľkonočného pondelka do 12:00 hod., každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do
18:00 hod., každý kalendárny rok od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod..Súd poukazuje na skutočnosť, že úprava styku navrhovateľky s maloletým je podstatne široká a
zabezpečuje navrhovateľke ako i maloletému zachovanie rodinných väzieb, čím sa realizuje právo
dieťaťa na zachovanie rodinných väzieb v zmysle článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa a podľa § 24 ods.

4 Zákona o rodine. Úprava styku navrhovateľky s maloletým upravuje stretávanie matky s maloletým
počas celého kalendárneho roka a zahŕňa aj úpravu počas sviatkov a prázdnin.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko sa jedná o konanie o rozvod a účastníci náhradu trov konania nežiadali.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho
exekútora.