Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204177
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815204177.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENT, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO:
50 361 368 proti povinnému: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 11Er/408/2015 - 33 dňa 18.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora J.. R. P. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Jeho žiadosť bola súdu doručená dňa 05.05.2015 na

základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. P vydaný dňa XX.XX.XXXX
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v
Bratislave.
Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 243d ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 25 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 2, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že súd je vždy povinný ex offo preskúmať, či rozhodnutie v
návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku a či
bolo vydané oprávneným orgánom. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je
existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré musí byť vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.6. 2011, sp. zn. 4 Cdo11/2011). Tiež skúmal či rozhodcovská

zmluva bola uzatvorená platne, pretože len na základe takej možno založiť právomoc rozhodcovského
súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Zistil, že povinný uzavrel so spoločnosťou Poštová Banka,
a.s. dňa 12.07.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Preskúmaním zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok zistil, že v čl. 11 v bode 11.2
sa nachádza rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory budú
riešené dohodu a v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie sporov pred stálym

rozhodcovským súdom pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s. Veriteľ mohol na jej
základe predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám jednostranne určil a vylúčiť
tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tak stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
riadnomsúdevmiestesvojhobydliskaeštepredvznikomsporu.Rozhodcovskádoložkanebolavzmluve
ani vo VOP individuálne dojednaná. Ide o štandardnú zmluvu. Právo výberu súdu je obmedzené len
do doby kým nepodá návrh na prejednanie sporu veriteľ. Z týchto dôvodov považuje súd rozhodcovskú

doložku za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor opiera ajo judikatúru Súdneho dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243/2008, C-240/2008) a Najvyššieho súdu
Slovenskejrepubliky(rozhodnutieč.k.6Cdo1/2012zodňa21.marca2012),zktorýchvyplývapovinnosť
exekučného súdu z úradnej moci prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v rozhodcovských

zmluvách. S poukazom na tieto skutočnosti preto súd rozhodol tak, že zamietol žiadosť o udelenie
poverenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby
príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Je
toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním
iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre skúmanie

exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný
súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 Zákona o rozhodcovskom konaní). Poukázal na to, že právny
predchodca oprávneného postupoval v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť
ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Namietal nesprávne aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, porušenie § 215 Civilného sporového poriadku a absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne
závery v rozhodnutí. Súd prvej inštancie konštruovaním nového právneho stavu bez účasti oprávneného
a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov
Súdneho dvora EÚ, na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho

postavenia, ako aj na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo
právne obdobných veciach vydávajú aj zamietajú poverenia.
3. Povinný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Súdnemu exekútorovi bolo odvolanie
doručené na vedomie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec

prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia ako aj uplatnenými
odvolacími námietkami oprávneným odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil,
skutkový stav vecí nevyhnutný pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

6. Predloženým exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadený pri SLOVENSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. P zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
rozhodcovský súd priznal oprávnenému voči povinnému sumy 1.956,82 eura, úrok vo výške 21 % ročne
zo sumy 1.956,83 eura od. 04.03.2009 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročnezo sumy 1.956,83 eura od 04.03.2008 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov ku dňu predčasnej
splatnosti vo výške 143,52 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,17 eura, náhradu poplatku za
rozhodcovské konania vo výške 78,27 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 207,47 eura.

7. K odvolaniu oprávneného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho
posúdenia vrátane nesprávne zisteného skutkového stavu nevyhnutného pre posúdenie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, že právny
vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinného vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver. Povinný
vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Oprávnený nadobudol
pohľadávku voči povinnému na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2009 uzatvorenej
medziY.P.,a.s.-postupcomaoprávneným-postupníkom.Súdprvejinštanciepretosprávnepostupoval
ak na právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a
správne skúmal dojednané zmluvné podmienky najmä článok 11 bodu 11.2 zmluvy o úvere a tiež

Obchodných podmienok, z ktorého vyplýva rozhodcovská doložka. Pri posudzovaní rozhodcovskej
doložky súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o jej neprijateľnosti pod následkom absolútnej
neplatnostivzmysleust.§53ods.4OZ.Podľa§54OZsazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V tomto prípade sa spotrebiteľ dojednaním riešenia sporov výlučne pred rozhodcovským súdom vopred
vzdal svojho práva na riešenie sporu pred príslušným všeobecným súdom v mieste svojho bydliska,
rozhodcovská doložka zároveň nebola individuálne dojednaná, bola povinnému predložená formulárová
štandardná zmluva, ktorej obsah povinný nemohol ovplyvniť čo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku toho je potrebné

rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v celistvosti za absolútne
neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k prekročeniu právomoci pri
preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, lebo exekučný súd je povinný okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j.
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a teda skúma nie len to či rozhodcovská zmluva
(resp. rozhodcovská doložka) bola medzi oprávneným a povinným uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. V spotrebiteľským veciach v konkrétnych súvislostiach v danej veci ustupuje princíp „vigilantibus
iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,

že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy/doložky a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu (Rozhodnutie

Najvyššieho sadu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo1/2012 zo dňa 21.03.2012). Súd prvej inštancie
správne poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie vo veci skúmania nekalej
povahy zmluvnej podmienky C-40/08, ktorý právny záver aplikoval lebo ex offo skúmal nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej spotrebiteľskej zmluvy. Právne posúdenie dojednanej rozhodcovskej
doložky bolo správne a preto uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná.

9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj uplatnenú námietku týkajúcu sa postupu právneho
predchodcu oprávneného v zmysle ust. § 93b Zákona o bankách. Obsahom spisu, najmä formulárových
štandardných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi účastníkmi nepochybne vyplýva, že zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo

je nepochybné, že povinný nemohol ovplyvniť ich obsah, t.j. zmenu. Boli povinnému predložené
pred podpisom zmluvy o úvere a preto povinný ako spotrebiteľ nemohol zmluvu len podpísať. Z
obsahu dojednanej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by povinný bol zo strany právneho predchodcu
oprávneného náležite poučený o význame rozhodcovského konania. Ak by mala byť rozhodcovská
doložka, resp. zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť dojednaná

individuálne a musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Kritériom pre záver, že
nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej
zmluvy v podobe vopred pripraveného formulára, ktorá bola povinnému predložená bez možnosti
zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskúzmluvu neuzavrieť. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. V danom prípade bola dojednaná rozhodcovská
zmluva, z obsahu ktorej vyplýva, že všetky spory o ich vznik, platnosť i výklad budú riešené pred stálym

rozhodcovským súdom. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť svoje práva pred nezávislým súdom,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky bol preto správny.

10. Ztýchtodôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil

v zmysle ust. § 387 ods.1, 2 CSP.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).