Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207562
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316207562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35
763469,Bajkalská28,81762Bratislava,práv.zast.Mgr.VeronikouNavrátilovou,advokátkou,sosídlom
Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX
R., v konaní o zaplatenie 295,89 s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č. k. 15Csp/49/2016 - 41 zo dňa 09.02.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 171,67 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 30.3.2016 do zaplatenia
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške 16 %.

2. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 43 ods. 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronickýchkomunikáciách,ustanovenia§52ods.1,§53ods.1,2a3a §544ods.1a2Občianskeho

zákonníka.

3. Vykonaním dokazovaním zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných
služieb dňa 29.6.1915, na základe ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožnila žalovanému
využívať poskytované služby zo strany žalobcu. Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatku k zmluve
telekomunikačné zariadenia, a to za akciovú cenu s tým, že žalobca sa so žalovaným dohodli, že
porušením záväzku viazanosti vznikne žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej

zmluvnej pokuty. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie august - október 2015
vo výške 171,67 eur a zmluvnú pokutu vo výške 124,22 eur. Konštatoval, že na základe uzatvorenej
zmluvy žalobca dodal žalovanému služby a tento je povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Nepodrobil
súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex
offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb.
Preto súd prvej inštancie žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 171,67 eur vyhovel,
pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z platných záväzkov zaplatiť cenu služby v zmysle §494

Občianskeho zákonníka. Predmetný právny vzťah súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom obsah zmluvy, ako aj Dodatku bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Uviedol, že žalobca právo na zmluvnú
pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nim, ktorá ako typová zmluvaje uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne

nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie hodnotil zmluvné podmienky, vrátané
zmluvnej pokuty a dospel k záveru, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, že by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez

ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovaného zo zmluvy a dodatku
vyplývajúcich povinností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že dojednanie o zmluvnej
pokute v dodatku k zmluve je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je neplatné
a preto žalobu žalobcu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II.
a III. Z takéhoto odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je evidentné, že súd vôbec nerozumie
účelu uzatvárania dodatkov k zmluvám resp. kedy v ktorých prípadoch sa dodatok k zmluve uzatvára.
Žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od dodatku, ktorý so žalovaným uzatvoril. Dodatok k zmluve sa
uzatvára vždy na základe slobodnej voľby spotrebiteľa, ak sa spotrebiteľ rozhodne pre zmenu programu

služieb, ktorý aktuálne využíva, a to buď s kúpou mobilného telefónu za zvýhodnenú akciovú kúpnu
cenu alebo bez kúpy mobilného telefónu Zmluvná pokuta, ako tradičný prostriedok pre zabezpečenie
zmluvných záväzkov, sa dojednáva iba vtedy, keď zákazník prejaví záujem a rozhodne sa využiť
ponuku žalobcu so záväzkom viazanosti, t.j. záväzkom spotrebiteľa využívať určitú službu po určitú
dobu a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalobcu túto službu spotrebiteľovi za zvýhodnených podmienok

po určitú dobu riadne poskytovať. Spotrebiteľ výlučne svojou slobodnou vôľou rozhoduje o tom, či
uzavrie dodatok k zmluve alebo nie, a tým priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná
pokuta alebo nie, a svojim rozhodnutím o výbere programu služieb, prípadne o type mobilného telefónu
rozhoduje o tom, v akej výške bude dojednaná zmluvná pokuta čo do jej základu. Čím obsahovo vyšší
program služieb, alebo kvalitnejší mobilný telefón si zákazník vyberie, tým vyšší je základ zmluvnej

pokuty. Pokiaľ zákazník nesúhlasí s primeranou zmluvnou pokutou, ktorá je výlučne zabezpečovacím
a nie sankčným prostriedkom, nemusí zmluvu/dodatok k zmluve uzatvoriť, resp. má vždy možnosť
uzatvoriť zmluvu alebo dodatok k zmluve bez záväzku viazanosti a bez zmluvnej pokuty. Práve
skutočnosť, že zmluvná pokuta je dojednaná iba pri určitom type zmluvných vzťahov (viď argumentácia
vyššie), zabezpečuje individuálnosť jej dojednania. Je pravda, že zmluva a dodatok, ktoré žalobca

so svojimi zákazníkmi uzatvára, majú podobu Štandardnej typovej zmluvy, ktorej používanie má ale
svoje opodstatnenie. Používaním tohto typu zmluvy sa zabezpečuje tak dodržiavanie zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k všetkým zákazníkom žalobcu bez výnimky, ako aj efektívnosť a plynulosť
poskytovania služieb žalobcu. Žalobca uzatvára denne na každom predajnom mieste rádovo stovky
zmlúv o poskytovaní verejných služieb. To, že zmluva a dodatok majú podobu typovej zmluvy však

nevylučuje individuálnosť ich dojednania. Každá jedna zmluva a dodatok sa uzatvárajú po individuálnom
prerokovaní všetkých zmluvných podmienok, tak ako je uvedené ďalej. Zmluvná pokuta bola dojednaná
v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov ako degresívna so zohľadnením počtu dní, ktoré
uplynuližalovanémuzozáväzkuviazanosti.Poskytovanieslužiebboložalovanejprerušenépo73dňoch,
dňa 10.09.2015, preto si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 124,22 eur

oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 138 eur. Rovnako žalobca nerozumie argumentu, že
zmluvná pokuta by žalobcovi patrila aj v prípade, že by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci
k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti zmluvy aj došlo.
Takáto argumentácia súdu je konšpiráciou, nie odôvodnením. Žalobcovi prináleží zmluvná pokuta len
v prípade, ak pre správanie zákazníka podľa bodu 3 písm. a) alebo b) alebo c) dodatku dôjde k

predčasnému ukončeniu poskytovania služieb vypojením SIM karty zákazníka z prevádzky. V tomto
prípade žalovaný nezaplatil za služby žalobcu ani do 45 dní po splatnosti ani v dodatočne poskytnutej
lehote, čo viedlo k odpojeniu SIM karty z prevádzky a vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
má podľa Občianskeho zákonníka, čo do prijateľnosti, spĺňať požiadavku primeranosti. Podľa § 53
ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka platí, že jediným kritériom pre označenie zmluvnej pokuty ako

neprijateľnej je, aby zabezpečenie splnenia záväzku nebolo neprimerane vyššie ako je výška záväzku v
čase uzavretia dohody o zabezpečení záväzku. Splnenie tohto kritéria žalobca preukázal už v žalobnom
návrhu, v ktorom uviedol, že hodnota zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia dodatku bola v
celkovej výške 359,7192 eur oproti základu zmluvnej pokuty vo výške 138 eur. Zmluvná pokuta včase dojednania bola teda výrazne nižšia ako zabezpečovaný záväzok a bola degresívna s klesajúcou
výškou podľa dĺžky plnenia zmluvy, ako si žiadala súdna prax. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 C.s.p.
a namietal prečo súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný skutkové tvrdenia

žalobcu uvedené v doručenej žalobe nepoprel. Prečo ju súd ju nepriznal ? Pokiaľ by mal žalovaný
dojem, že mu bola zmluvná pokuta vyúčtovaná neprávom, tak by na žalobu doručenú súdom reagoval.
Aktuálna rozhodovacia činnosť slovenských súdov v týchto veciach je taká, že degresívnu zmluvnú
pokutu žalobcovi priznávajú. Nielen preto, že bola platne dojednaná a spĺňa požiadavky rozhodovacej
praxe súdov, ale aj preto že si uvedomujú, že ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany má svoje hranice.

Ochrana sa má poskytnúť poctivému spotrebiteľovi, ktorý sa pri uzatváraní a plnení zmluvy správal
čestne, nie spotrebiteľovi ktorý už pri uzatváraní zmluvy konal podvodne. Navrhol rozsudok v jeho
napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku žalobu v prevyšujúcej v časti zaplatenie 171,67
eur s príslušenstvom zamietol, teda v časti uplatňovanej (zníženej) zmluvnej pokuty, proti ktorému sa
žalobca odvolal. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal iba ich pomernú
časť. Žalobca sa odvolal aj voči výroku o trovách konania. Vzhľadom na odvolanie žalobcu sa odvolací

súd zaoberal len nárokom žalobcu na zaplatenie (zníženej) zmluvnej pokuty, t.j. 124,22 eur, a jeho
nárokom na náhrady trov konania.

7. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 29.06.2015
Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa
§ 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Z obsahu zmluvy o
poskytovaní verejných služieb vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky

pre poskytovanie verejných služieb a Cenník služieb. Na podklade Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vyhotovil žalobca 5 žalovaných faktúr, zahrňujúcich mesačné paušálne poplatky za program
služieb Happy S NAJ v celkovej výške 171,67 eur, a (zníženú) zmluvnú pokutu vo výške 124,22 eur.

9. Odvolateľ sa teda domáha zaplatenia sumy 124,22 eur titulom zmluvnej pokuty. Ohľadne zmluvnej

pokuty uviedol, že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná
výhradne podľa ust. § 544 až 545a Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta, ktorá je vypočítaná
podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu (138 eur) pre výpočet doby viazanosti do dňa
prerušenia poskytovania služieb. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ pomerne ponižuje.

10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
Dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v
bude 3 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb cit.: ,,ZÁVÄZOK VIAZANOSTI: Účastník sa
zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba
viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby

Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“).
Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo
iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti; b) žiadosť Účastníka oprenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby
elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej
doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti,

na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku
viazanosti“). ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti
vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi

na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý.
Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v
Cenníku.Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovanú
v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ

pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ

pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná

pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty“.

11. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej

funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne
a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za

predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

12. Predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami súd prvej inštancie správne posudzoval ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že
žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako

dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle § 43 zák. č. 351/2011
Z. z. a žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka účastník a ako účastník podľa § 43 zák. č. 351/2011 Z. z. Právny vzťah založený
medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva

o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na
všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie
vôle. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce

charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť
zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu
prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“). Súd je teda povinný z úradnej
povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.13. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z
hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Odvolací súd
nespochybňuje fakt, že žalovaný porušil zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby.

Predmetom odvolacieho konania je však nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý správne súd prvej
inštancie zamietol z dôvodu jej neprimeranosti a neprijateľnosti.

14. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy,
nemôžu byť žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O

takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaný mal
možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto

domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec
nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

15. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie

(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o
štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou

základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné
využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh,
aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu
elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a

preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou
starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k

porušeniu povinnosti.

16. Odvolací súd uvádza, že v obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane
rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne
čiastočne degresívnej zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.

k. 25C/300/2014-40 u iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci
sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.20116 ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/118/2015, 6Co/103/2015, 21Co/99/2015, 7Co/36/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 17Co 469/2016. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol
k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii

databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch
sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok
uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až

v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

17. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu zaposkytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb.

18. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať
zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy

získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti.

19. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb
zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na zabezpečenie návratnosti investície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú

dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

20. Odvolacísúdvšakmázato,žeajpritakomtovzťahujepotrebnézachovaťkorektnýprístupkprávam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že
znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až

36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej asociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,
že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká

sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 138 eur, teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

21. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu

porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten

ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

22. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo
sociálna situácie donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje

cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje
možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k
úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej
a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so

sadzbami DPH. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné
„vrátenie výhod “nedodržaní zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou
poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia a pod.

23. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom ako

dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckychprogramovilacnejších,vdôsledkučohobyizmluvnápokutabolanižšia,rozhodnenemôže
znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej
uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutávopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy,
nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie
nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola

dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri
kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych
programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

24. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k

nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v §
52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na
charakter,rozsahazávažnosťporušenejpovinnostijesankcionovanáabsolútnouneplatnosťoutakéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka .

25. Neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani
moderovať plnenie z nej (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10). Zmluvná pokuta v
rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo neobstojí a v takomto prípade niet právny priestor na
to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do prijateľnej (primeranej) podoby.

26. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ust. § 151 ods. 1 C.s.p. , t.j. že
žalovanýnepoprelskutkovétvrdeniažalobcu(ozmluvnejpokute),pretosapovažujúzanesporné,čosúd
má rešpektovať, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia žalobcu sa uplatňuje v bežnom sporovom
konaní, v ktorom súd vykoná len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pretože súd nemôže prevziať
dôkaznú iniciatívu. V týchto konaniach je súd viazaný skutkovým stavom tak, ako mu ho vykreslia strany

sporu svojimi dôkazmi. Odráža sa v tom celková koncepcia civilného procesu, ktorý je vybudovaný na
princípoch kontradiktórnosti konania, arbitrárneho poriadku a prejednacom princípe.

27. V spore s ochranou slabšej strany, ako je to aj v prejednávanej veci, však dochádza k príklonu
k tzv. vyšetrovaciemu princípu. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a zároveň takéto dôkazy sám obstará (§ 295 CSP). Súd sa nemusí
spoliehať na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa a môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám, čím
je spotrebiteľovi poskytnutá vyššia miera procesnej ochrany.

28. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ napr. vo veci

C-243/08, Pannon GSM Zrt. zo 4.6.2009, z ktorého vyplýva, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje
spotrebiteľa, že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len
čomákdispozíciiprávneaskutkovéokolnostipotrebnénatentoúčelaakpovažujetakútopodmienkuza
nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo
EditorialSA,podľaktoréhovnútroštátnysúdmôževkonaníexoffourčiť,čijezmluvnápodmienkanekalá,

pričom táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením.Súdprvejinštancievnadväznosti
na uvedené správne prihliadol na neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty,
naviac nemohol opomenúť a ignorovať právoplatné rozhodnutia vo viacerých obdobných veciach, (aj

toho istého žalobcu), v ktorých už bola vyslovená neprijateľnosť zmluvnej pokuty aj v prípadoch, keď
bola táto určená degresívne.

29. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 C.s.p..
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu
odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej
strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).