Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118202187
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118202187.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej, v právnej veci žalobkyne: Ing. F. W.,
nar. XX. N. XXXX, bytom E., B. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Pavol Čičmanec, Trenčín,
Bavlnárska 312/9, proti žalovaným: 1/ Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., Trnava, Podjavorinskej 37/1,
správca konkurznej podstaty úpadcu W. W., nar. XX. Q. XXXX, bytom E., B. XXX/XX, 2/ Dražobná

spoločnosť, a. s., Bratislava, Zelinárska 6, IČO: 35 849 703, zastúpenej: STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Dunajská 15, IČO: 36 795 038, o zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 6. apríla 2018 č. k. 39C/20/2018-70 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Trnava zo 7. novembra 2018 č. k. 39C/20/2018-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d

z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia (podaný spolu so žalobou o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva), ktorým sa domáhala
uloženiapovinnostižalovanému1/(akosprávcovikonkurznejpodstatyúpadcuW.W.)dočasnesazdržať
speňažovania nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. E., obec E., okres Trnava

na LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX (v návrhu nehnuteľnosti presne špecifikované)
do právoplatného skončenia veci samej (o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty).
Súčasne sa domáhala, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej 2/ povinnosť dočasne sa zdržať
vykonaniadobrovoľnejdražby,pokračovaniavovykonávaníakýchkoľvekúkonovsmerujúcichkrealizácii
dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329

ods. 1 a 2 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 126 ods.
1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov).
Vecne zdôvodnil, že z predložených listín (výpisy z LV č. XXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18.4.2017 sp. zn. 21CoKR/10/2016, notárska zápisnica z 19.6.2013
N938/2013, NZ 2064/2013, oznámenia o dražbách z 22.2.2018 č. 69/2018, č. 70/2018, č. 71/2018,

potvrdenie o podaní návrhu na začatie konania zo 17.8.2017 sp. zn. 31C/13/2017, výpis z obchodného
vestníka z 27.6.2017 č. 122/2017) je zrejmé, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností
(vo vzťahu ku ktorým smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a tieto sú zahrnuté do
súpisu konkurznej podstaty úpadcu W. W.. Dňa 19.6.2013 vo forme notárskej zápisnice úpadca a
žalobkyňa uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM"), ktorú uzatvorili W. W. a žalobkyňa vo forme

notárskej zápisnice dňa 4.7.2013 č. N 1037/2013, NZ 22737/2013 a darovacia zmluva, ktorú uzatvoril
W. W. a Ing. F. W. dňa 23.10.2013 vo forme notárskej zápisnice č. N1519/2013, NZ 37653/2013, nazáklade ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tam uvedeným v prospech
žalobkyne sú voči veriteľom dlžníka neúčinné. Na návrh žalovaného 1/ prebieha u žalovanej 2/
dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktorá sa mala uskutočniť dňa

27.3.2018. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tu nie je splnená zákonná podmienka pre nariadenie
neodkladného opatrenia a to potreba neodkladnej úpravy pomerov v konaní o zdržanie sa zásahov do
vlastníckych práv, keďže súd nemal osvedčené, že dražba sa dňa 27.3.2018 neuskutočnila. Navyše z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že súd mal rozhodnúť o nariadení neodkladného
opatrenia do času, kým sa právoplatne nerozhodne vo veci samej a to o vylúčení nehnuteľností zo

súpisu všeobecnej konkurznej podstaty, ktoré prebieha na súde pod sp. zn. 36Cbi/5/2017, čo spôsobuje
zmätočnosť návrhu. Posudzovanie zákonnosti postupu pri dražbe nie je predmetom tohto konania, ale
slúžia na to iné právne prostriedky. Žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku žalobkyne vo veci samej, preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Pretože nešlo o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov
konania súd prvej inštancie nerozhodoval.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alternatívne navrhla zrušiť napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia bol zamietnutý s tým, že pominuli dôvody na jeho nariadenie, pretože dražba sa mala konať
27.3.2018. Súd prvej inštancie hľadal len dôvody, aby návrh zamietol, pričom daný spor je príkladom,
kedy má súd povinnosť neodkladné opatrenie nariadiť. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
ažalovaná2/realizujedobrovoľnúdražbunanávrhžalovaného1/.Stálejetureálnahrozba,ževprípade
dražby dôjde k zmene vlastníckeho práva v neprospech žalobkyne, čo by následne vyvolalo ďalšie

súdne konania. Zásah do vlastníckych práv žalobkyne je nepomerne vyšší v porovnaní so zásahom do
vlastníckych práv veriteľov pohľadávok prihlásených do konkurzného konania. Odôvodnenie uznesenia
súdom prvej inštancie s poukazom na možnosť využiť právne prostriedky, ak dražba nebude vykonaná
v súlade so zákonom, je absurdné. Dňa 27.3.2018 sa nepodarilo speňažiť predmetné nehnuteľnosti,
druhé kolo dražby sa uskutoční 11.5.2018.

3. Žalovaný 1/ navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Žalovaná 2/ taktiež navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
Uviedla, že dražba nehnuteľností sa realizovala dňa 11.5.2018 (oznámenia o opakovaných dražbách

č. 141/2018, č. 142/2018, č. 143/2018). Dražby boli úspešné a toho času sa vedú na Okresnom
súde Trnava konania o určenie ich neplatnosti (sp. zn. 31C/40/2018, sp. zn. 32C/40/2018, sp. zn.
27C/39/2018, sp. zn. 20C/5/2018). Podotkla, že Okresný súd Trnava rozsudkom z 3.10.2018 č. k.
36Cbi/5/2017-183 zamietol žalobu žalobkyne o vylúčenie majetku zo všeobecnej podstaty úpadcu a
konanie voči žalovanej 2/ zastavil. Na základe príklepov vydražiteľom došlo k zmene vlastníckeho práva.

Žalovaná 2/ nie je v predmetnom konaní ani pasívne legitimovaná. Ak by neexistovalo oprávnenie
žalovaného 1/ navrhnúť dobrovoľnú dražbu, nemohlo by vzniknúť ani oprávnenie žalovanej 2/ na
vykonanie dobrovoľnej dražby. V prípade, že by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/, potom by automaticky zaniklo oprávnenie žalovanej 2/ ako
dražobníka dražbu realizovať.

5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolaniebolopodanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou(§359CSP),protirozhodnutiu,proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.8. Podľa § 196 ZoKR (zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ak tento zákon neustanovuje inak, na
začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na

reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 203 ZoKR súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu
nariadiť neodkladné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka

(úpadcu). O návrhu na neodkladné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu.
Neodkladným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok
dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti neodkladnému
opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, a to do
30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia doručené inak ako zverejnením
v Obchodnom vestníku.

10. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.

11. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

12. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,

bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.

H. Beck, 2016, 1106 s.).

13. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda

nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne
nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú
preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

14. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie splnenia zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému

1/ dočasne sa zdržať speňažovania nehnuteľností zapísaných v súpise konkurznej podstaty (v návrhu
presne špecifikovaných) a v uložení povinnosti žalovanej 2/ dočasne sa zdržať vykonania dobrovoľnej
dražby, pokračovania vo vykonávaní akýchkoľvek úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby
predmetných nehnuteľností s odôvodnením, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie už dražba
prebehla. Preto nebola osvedčená potreba úpravy pomerov.

15. V čase rozhodovania odvolacieho súdu nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti prešli do
vlastníctva vydražiteľov, o čom svedčí aj to, že na Okresnom súde Trnava prebiehajú konania o určenie
neplatnosti uskutočnených dražieb (sp. zn. 31C/40/2018, sp. zn. 32C/40/2018, sp. zn. 27C/39/2018,
sp. zn. 20C/5/2018). Na uvedenú skutočnosť poukázala žalovaná 2/, pričom žalobkyňa jej tvrdenie

nepoprela. Preto uloženie navrhovaných povinností žalovaným 1/, 2/ objektívne už nebolo možné
zrealizovať (t. j. zdržania sa úkonov týkajúcich sa dražby, či speňažovania majetku vo vlastníctve
vydražiteľa).16. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.

17. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním. Bez
hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a
naliehavá, nemôže obstáť.

18. Neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva
vyplývamožnosťpriznaniaurčitéhonárokualebouloženiapovinnostizapredchádzajúceobdobie(porov.
Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1091 - 1103 s.).

19. Je potrebné tiež zdôrazniť (nad rámec uvedeného) aj skutočnosť, že konkurzné konanie, tak ako
každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom
ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto
konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho
o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Rozhodnutím vydaným v inom

súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup
v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si
odporujúce pokyny. Predbežným opatrením (neodkladným opatrením) vydaným v inom konaní preto
nemožno správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty (porov. stanovisko
obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002

ako i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.12.2018 sp. zn. 4Obo 19/2018).

20. V zmysle § 82 ods. 1 a 2 ZoKR záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so
správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti,
speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto

zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu, ukladá príslušný orgán, ktorým sú veriteľský
výbor, zabezpečený veriteľ, dotknutí zabezpečení veritelia, súd (ak ide o majetok tvoriaci oddelenú
podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty je popretá čo do
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia
zabezpečovacím právom).

21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k
potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými stranami v
odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

22. Z dôvodu, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavuje konečné rozhodnutie, odvolací
súd (tak ako ani súd prvej inštancie) nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.

23. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

24. Odôvodnenie uznesenia vypracovala JUDr. Terézia Mecelová (sudca spravodajca).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.