Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Csp/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218200799
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218200799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v sporovej spotrebiteľskej veci

žalobcu : Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951 proti
žalovanému : M. R., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXXX/XX, XXX XX I. H., o zaplatenie 1.436,80 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.436,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
1.436,80 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia, úrok 80,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne
zo sumy 80,94 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania 1,25 Eur, to všetko do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba žalobcu o zaplatenie úroku 17,90 % ročne zo sumy 1.436,80 Eur od 19.01.2018 do zaplatenia
sa zamieta.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %. Náhradu trov konania
je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboupodanoudňa 19.02.2018domáhalozaplateniežalovanejsumyspríslušenstvom.

Tvrdil, že žalovaný neuhradil dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani nároky z omeškania, do
ktorého sa dostal neplnením povinnosti zo zmluvy. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Tvrdenia žalobcu nespochybnil.

3. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( č.l. 6 ) vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli písomnú
úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,00 Eur.

Žalovaný mal úver splácať v zmluvne dohodnutých splátkach vo výške 50,67 Eur mesačne po dobu
60 mesiacov. Keďže úver riadne nesplácal vyzval ho žalobca na zaplatenie omeškaných splátok a
súčasne ho upozornil na možnosť zosplatnenia ( č.l. 13 ). K žalobe žalobca pripojil prehľad splácania
( č.l. 9 ), spôsob výpočtu dlhu na istine ( č.l. 9 ), prehľad splácania po zosplatnení ( č.l. 10 ), výpočet
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania ( č.l. 10 druhá strana + č.l. 11 ), výpočet úrokov z omeškania
( č.l. 12 ). Listom zo dňa 15.11.2017 zaslal žalovanému opakované upozornenie ( č.l. 13 ). Výzvou zo
dňa 18.01.2018 vyzval žalovaného na predčasné splatenie ( č.l. 14 ).

4. Z vyššie uvedeného skutkového stavu veci bol ustálený nasledovný právny stav veci. Žalobcu
vystupoval a konal ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., lebo poskytoval služby, ktoré
má v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval akospotrebiteľ podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák., lebo konal pre svoju osobnú potrebu a opak preukázaný
nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. V zmysle zák. ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. tak ide o spotrebiteľskú
zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie

úveru, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. V súhrne tohto je
potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy, zo spotrebiteľskej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zák. o spotrebiteľských úveroch . Žalobca existenciu žalovanej sumy
1.436,80 Eur, úrokov 80,94 Eur ako dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má všetky náležitosti,
preukázal. Preukázal aj platnosť zosplatnenia v zmysle zák. ust. § 565 a 53 Obč. zák. Preukázal aj

omeškanie žalovaného s plnením dlžnej sumy 1.436,80 Eur a tiež sumy 80,94 Eur od 19.01.2018 do
zaplatenia v zmysle zák. ust. §517 ods. 1/ Obč. zák. V tomto rozsahu bolo jeho žalobe vyhovené.

5. Žalobca žalobou žiadal aj o úhradu úrokov z úveru vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1.436,80
Eur od 19.01.2018 do zaplatenia. V tomto rozsahu jeho žaloba dôvodná nie je. Tento záver vyplýva
predovšetkým z ustanovenia § 503 ods. 1/ Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný

„spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenie vychádza zo zásady, že
veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o úvere. Vyplýva z toho, že zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva
peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany
dlžníka je v rozpore so zmluvou ( lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v

dôsledkupredčasnéhozosplatnenia),ideoomeškanieupravenéosobitnýmipredpismi,naktorésaviažu
iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť ( modifikovať ) len v tom rozsahu, v akom to zákon
pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu
veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo
zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných

prostriedkov.Podľa§369ods.1Obch.zák.,aleajpodľa§517ods.2Obč.zák.jetotižmaximálnasadzba
úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369
ods. 1 tretiu vetu Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000).
Tým, že by sa veriteľovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dovolilo žiadať za dobu omeškania popri
úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť

by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na
dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovi tak patrí úrok len za obdobie do zosplatnenia. Pokiaľ
ide o otázku nároku veriteľa na úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho zosplatnení, je nutné poukázať
na konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod sa odkloniť ( napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave 24Co/34/2017 - 148 zo dňa 07.02.2018 ). Preto nie je možné akceptovať argumentáciu

žalobcu s odkazom na rozhodnutia, ktorými bol nárok na úroky po zosplatnení posúdený ako dôvodný.
Výkladom zák. ust. § 503 ods. 1/ Obchod. zák. úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti
dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania. V tomto smere
je potrebné poukázať na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozhodnutí R 59/1998 (sp. zn. 4Obo
143/98), boli prijaté aj v potvrdzujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 30/2012-145

z 30.5.2012, ktoré úsudky súdov napokon akceptoval i Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný
(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru“,
Ústavný súd SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré
bynasvedčovalitomu,žebynamietanérozhodnutiekrajskéhosúdubolo možnépovažovaťzasvojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Žiada
sa dodať, že pri poskytnutí úveru si zmluvné strany dojednávajú ako úroky, tak i lehotu na vrátenie
poskytnutých finančných prostriedkov. Zákon teda umožňuje veriteľovi na určitú dobu (do splatnosti)
podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku prirodzene sledujú
úroky dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.

Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť po splatnosti
úveru (po ukončení zmluvného úverového vzťahu) úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je po
splatnosti splatený, zákon priznáva veriteľovi za zadržiavanie jeho finančných prostriedkov sankcie či už
zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta).

Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa má za následok absenciu požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti
veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Ponadobudnutí splatnosti úveru (či už celého alebo jednotlivých splátok) veriteľovi vzniká nárok na vrátenie
požičanej sumy, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru (alebo jeho časti). Ak teda
nastalstav,kedydlžníkužnemáprávnytitulmaťpeňažnéprostriedkyuseba(pretožetietosúužsplatné)

a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a
ústavne nekonformný stav, kedy by bol dlžník vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu dlžník na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej

zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby ku zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo
však dlžníkovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku ( bod 22 rozsudku Krajského súdu V Trnave 24Co/34/2017 - 148 zo dňa 07.02.2018 ).
V nedôvodnej časti tak bola žaloba žalobcu zamietnutá.

6. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, z ktorého sa môžu uplatniť trovy konania ( neúspešný

bol v časti úrokov požadovaných percentuálnym vyjadrením, pričom z týchto sa trovy nevyčísľujú ) a
preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v plnej výške podľa ust. § 262 ods. 1/ CSP. O
výške bude rozhodovať vyšší súdny úradník s poukazom na ust. § 272 ods. 2/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu( § 362 ods. 1/ CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e ) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/

CSP ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).