Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/20/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118012491
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118012491.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti odsúdenému Q. U., nar. XX.XX.XXXX, t. č.
vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 23.11.2018, č. k. 34PP/134/2018-57, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.02.2019
v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Q. U. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona (ďalej
len „Tr. zák.“) zamietol žiadosť odsúdeného Q. U. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.03.2014, sp. zn.
4T/25/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2014, sp. zn. 2To/48/2014.

Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody - vykonal potrebnú
časť z výmery uloženého trestu, avšak ani jedna materiálna podmienka, nakoľko od odsúdeného
nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ani svojim správaním vo výkone trestu
nepreukázal žiadne výrazné polepšenie.

Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že táto sa viaže podľa jej gramatického
znenia striktne na správanie odsúdeného vo výkone trestu. Polepšením v jej zmysle sa v resocializačnej
rovine rozumie vývojový proces vnútornej premeny osobnosti odsúdeného, ktorá sa navonok prejavuje
práve v jeho chovaní a správaní v podmienkach výkonu trestu. V súvislosti s rozhodovaním o prípadnom
podmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodyplnenietejtopodmienkypreukazujepríslušný

ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia
slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto
polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone
trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní
pokynypríslušníkovZboruväzenskejajustičnejstráže,dodržiavazásadyslušnéhosprávania,iniciatívne
spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o

výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Pokiaľideosplneniedruhejpodmienky,okresnýsúdpoukázalnato,žeodsúdenývykonávatrestodňatia
slobody pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods.
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým spôsobom, že (spolu s obž. T. Z.) dňa 31. 12. 2009
asi o 01.00 hod. do 04.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný T. Z., "T.", obžalovaný

Q. U., "L." a už odsúdený ml. O. J. vnikli do záhradnej chatky na ulici W. Z. U. v X., za účelom donútiť
poškodeného P. V., aby im vydal telefóny, ktoré im mal zabezpečiť, alebo sumu 100,-Eur, po čom hozačali v rôznych časových intervaloch všetci súčasne, ale aj každý sám, po dlhší čas, mimoriadne silnou
intenzitou biť päsťami a kopať nohami do hlavy, hrudnej oblasti, brucha a chrbta, obvinený T. Z. mu
šliapal po tvári a hodil mu do hlavy sklenený popolník a taburetku, čím mu spôsobil zmliaždenie mozgu

s akútnym krvácaním do mozgu s následným poškodením pľúcnej ventilácie - poranenie, ktoré zanechá
doživotné poškodenie zdravia a invalidizáciu poškodeného a ktoré znalec z odvetvia súdneho lekárstva
Doc. MUDr. Štefan Durdík PhD. Hodnotí ako ťažkú ujmu na zdraví.

Okresný súd zvýraznil, že odsúdený svojim správaním vo výkone trestu nepreukázal žiadne výrazné

polepšenie, nakoľko jeho správanie a vystupovanie počas výkonu trestu nebolo vždy na požadovanej
úrovni, vyskytli sa u neho nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, porušil zásady slušného
správania a vystupovania voči personálu, nadväzoval nepovolené kontakty s inými obvinenými, nesplnil
pokyny personálu, nemal pri sebe preukaz obvineného, prenášal nepovolené veci z pracoviska na
ubytovňu a poškodil preukaz obvineného. Pod vedením pedagogického personálu síce odsúdený v
zmysle hodnotenia prehodnocoval svoje konanie, postupným preukazovaním dodržiavania ústavného

poriadku a časového rozvrhu dňa sa začlenil do kolektívu v štandardnom výkone trestu a aktuálne sa
javí byť jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, no táto skutočnosť svedčí podľa názoru
okresného súdu len o tom, že sa v súčasnosti iba formálnym spôsobom prispôsobil režimu výkonu trestu
odňatia slobody, no nepreukazuje takú mieru polepšenia, kedy by bolo možné jednoznačne konštatovať,
že bude viesť na slobode riadny život v súlade s morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti.

Na záver okresný súd uviedol, že posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len
predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na
objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať jak sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti
(odsúdený už bol v minulosti odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť), tak i charakter trestnej činnosti,

ktorej sa v danom prípade dopustil, no najmä i jeho správanie vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré
podľa názoru súdu nedáva záruku, že bude viesť na slobode riadny život.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil sám
prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol v nej, že spĺňa všetky podmienky na to, aby jeho žiadosti bolo

vyhovené. Podľa neho by mal súd brať do úvahy hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý odporučil jeho
prepustenie. Bol trikrát disciplinárne odmenený, voľný čas trávi zmysluplne a má vytvorené pracovné
návyky. Plní tiež program zaobchádzania a k trestnej činnosti je kritický. Môže bývať u priateľky a po
prepustení sa ihneď zamestná. Je vo výkone trestu prvýkrát. Podľa neho dotazník, ktorý bol zrejme
podkladom pre záver riaditeľa o vysokom riziku zlyhania, je formálny. Tiež uviedol, že zo záverov

znaleckého posudku vyplýva, že u neho prevažujú pozitívne faktory - mladý vek, kognitívne schopnosti
na priemernej úrovni, neprítomnosť hrubšej patológie osobnosti, chýbanie skúsenosti s nápravnou
výchovou, proklamovaná ľútosť nad činom. Dodal, že podľa názoru viacerých súdov hľadiská ako
pohlavie, dosiahnuté vzdelanie, sociálne prostredie hendikepujú odsúdených pri podávaní žiadosti o
podmienečné prepustenie, no je potrebné mať na zreteli samotný záver hodnotenia.

V sťažnosti, ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu uviedol, že o zmene jeho správania a jeho
celkového pohľadu na život svedčí aj jeho hodnotenie riaditeľa ústavu. Zdôraznil, že má zabezpečené
bývanie, prácu a riadny život s družkou. Podľa jeho názoru o liste družky odsúdeného senát okresného
súdu ani nevedel. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a jeho žiadosti vyhovel.

Zároveň prehlásil, že v prípade podmienečného prepustenia súhlasí s nariadenou kontrolou technickými
prostriedkami.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti

ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd I. stupňa správne tiež vyhodnotil,

že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu nepreukazuje výrazné polepšenie tak, ako to vyplýva
z hodnotenia riaditeľa. Správanie a vystupovanie odsúdeného totiž nebolo vždy na požadovanej
úrovni. Okresný súd tiež dospel k správnemu záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky
na to, že v prípade prepustenia na slobodu bude viesť riadny život a viac sa do rozporu sozákonom nedostane. Uvedený záver nemohol zmeniť ani prípis družky a čestné vyhlásenie prípadného
zamestnávateľa. Treba dať do pozornosti, že odsúdený po tom ako spáchal obzvlášť závažný zločin
lúpežespolupáchateľstvomsnásledkomťažkejujmynazdravíneváhallenopármesiacovspáchaťďalší

trestný čin krádeže (prvý záznam v odpise registra trestov), pričom vo výkone trestu v minulosti porušil
zásady slušného správania, nadväzoval nepovolené kontakty, nesplnil pokyny personálu, prenášal
nepovolené veci z pracoviska, naposledy bol odmenený 20.10.2016 a stanovené ciele programu
zaobchádzania sa priebežne plnia len aktuálne. Z uvedeného je zrejmé, že žiadosti odsúdeného nie je
možné vyhovieť.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí v zmysle
§ 66 ods. 1 Tr. zák. okrem formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že
svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený súčasne nespĺňa obe materiálne podmienky a preto
súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.